Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-46-2012.pdf
PDF · 81.07 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/46/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky maloletej P. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej U. práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, pracovisko Sabinov, proti odporcom: 1/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX a 2/ P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, o zapretie otcovstva, o odvolaní odporkyne v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/158/2011-21 zo dňa 20.1.2012 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v e c v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd rozsudkom č.k. 10C 158/2011-21 zo dňa 20.1.2012 určil, že Q. S., nar. XX.X.XXXX nie je otcom maloletej P. S., nar. XX.X.XXXX z matky P. L., nar. X.X.XXXX a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 96 ods. 1, 2, 93 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). V odôvodnení uviedol, že vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporcu, matky maloletého dieťaťa, oboznámením vyjadrenia odporcu, správy Ústavu lekárskej biológie, znaleckého posudku č. 5/2006 a spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16C 14/2010, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bolo zistené, že maloletá navrhovateľka sa narodila mimo manželstva, pričom jej matka s odporcom v 1. rade nežili v spoločnej domácnosti. Po narodení maloletej navrhovateľky odporca v 1. rade uznal otcovstvo k nej, na základe čoho bol zapísaný ako otec. Následne požiadal o vykonanie znaleckého posudku z odboru genetiky - DNA analýza, kde súdny znalec prof. RNDr. J. K., DrSc. znaleckým posudkom č. 5/2006 zistil, že otcovstvo odporcu voči maloletej P. S. je vylúčené. Tamojší súd v konaní pod sp. zn. 16C 14/2010 rozsudkom zo dňa 16.09.2010 určil, že podanie návrhu na zapretie otcovstva k maloletej navrhovateľke P. S. je v jej záujme a podanie tohto návrhu sa pripúšťa. Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, že bola splnená podmienka pre podanie návrhu na zapretie otcovstva zo strany maloletej navrhovateľky podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine. V konaní bolo preukázané, že je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa odporca v 1. rade, aj keď jeho otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. To, že otcovstvo odporcu v 1. rade k maloletej navrhovateľke je vylúčené, mal súd preukázané znaleckým dokazovaním. Pokiaľ sa týka samotných námietok matky maloletej navrhovateľky, že znalecký posudok nebol vykonaný správne, prvostupňový súd mal za to, že tieto jej námietky sú nepreukázané. V konaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle ustanovenia § 132 O.s.p., pričom mal za to, že predložený znalecký posudok má svoju právnu relevanciu, a pokiaľ ani po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nebolo navrhnuté vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, súd vychádzal pri posúdení veci z obsahu spisu. Z predloženého znaleckého posudku nepochybne vyplýva záver o tom, že odporca v 1. rade nie je otcom maloletej navrhovateľky, a preto súd považoval za právne dôvodné návrhu vyhovieť.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa v 2. rade. Namietala, že návrh na pripustenie podania návrhu na zapretie otcovstva nebol v záujme navrhovateľky. Odporca v 1. rade mal vedomosť
o znaleckom posudku ešte v roku 2006 a návrh na zapretie otcovstva nepodal. Odporkyňa v 2. rade tiež uviedla, že nemala pomer s iným mužom ako s odporcom v 1. rade a na pojednávaní neuznávala test DNA s tým, že žiadala o kontrolný posudok, avšak nemala finančné prostriedky na jeho úhradu. Znalecký posudok predložil odporca v 1. rade, pričom znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok sa k námietkam k znaleckému posudku nemohol vyjadriť vzhľadom na zdravotný stav, pričom už tri roky nevykonáva znaleckú činnosť. Odporkyňa mala za to, že vyjadrením k posudku, písomným nesúhlasom s ním a vyjadrením na pojednávaní, že trvá na vykonaní nových testov, vyjadrila svoj návrh na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.
Odporca v 1. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa s prvostupňovým rozhodnutím stotožňuje a žiada ho potvrdiť.
Kolízny opatrovník navrhovateľky sa k podanému odvolaniu odporkyne v 2. rade nevyjadril.
Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O. s. p. preto preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O. s. p., a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) zistil, že odvolanie odporkyne v 2. rade je dôvodné.
Podľa § 96 ods. 1, 2 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
Podľa článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
Dohovor o ochrane práv dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať svojich rodičov. Záujem môže byť prípadne podložený zdravotnými dôvodmi z hľadiska diagnostikovania dedičných chorôb. Záujem dieťaťa môže spočívať aj v majetkových nárokoch (dedičských). Vo všeobecnosti by mal byť vždy zo zákona daný záujem dieťaťa poznať svojich biologických rodičov.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že matka maloletej na pojednávaní konanom dňa 16.11.2012 uviedla, že neuznáva test DNA a žiada, aby bolo nariadené nové znalecké dokazovanie. Namietala spôsob vykonania znaleckého posudku zo dňa 24.7.2006 predloženého otcom maloletej.
Prvostupňový súd nato výzvou zo dňa 29.11.2011 žiadal znalca, ktorý vypracoval listinný dôkaz - znalecký posudok, aby sa vyjadril, či trvá na záveroch zo znaleckého posudku a či došlo k nejakým zámenám pri odobratom materiáli.
Následne dňa 12.12.2011 dcéra znalca RNDr. J. K. oznámila prvostupňovému súdu, že znalec vykonávajúci znalecké dokazovanie sa nemôže vyjadriť k znaleckému posudku, nakoľko jeho zdravotný stav mu to nedovoľuje (nie je schopný sa k tomu vyjadriť() a už asi 3 roky nevykonáva vôbec činnosť znalca.
Osobné vzťahy medzi rodičmi a deťmi svojím charakterom patria medzi najvýznamnejšie vzťahy medzi ľuďmi, dotýkajú sa ich osobného, citového života (v porovnaní napr. so zmluvnými vzťahmi) bezprostredne a dlhodobo, predstavujú najužšiu oblasť ich každodenného života, vyjadrujú nadväznosť príbuzenských vzťahov, resp. ľudských generácií. V súlade so záujmami spoločnosti, ako aj jednotlivcov
nadobúdajú aj charakter právnych vzťahov. Vyplývajú z nich viaceré práva a povinnosti, čím je odôvodnený záujem na tom, aby uvedené vzťahy boli včas zistené a evidované.
V tejto súvislosti má odvolací súd za to, že dieťa má v zásade právo na určenie toho, kto sú jeho rodičia. Výslovne mu toto právo priznáva článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Možno teda vymedziť základné požiadavky, ktoré sa dajú vyčítať aj zo znenia zákona a ktoré spoluvytvárajú právny rámec určovania a zapretia otcovstva. Predovšetkým je to požiadavka, aby sa právny vzťah otcovstva v čo najväčšom počte prípadov stotožňoval so stavom biologickým. Táto požiadavka je potom do určitej miery korigovaná druhou požiadavkou, a to aby bol tento vzťah určený v čo najkratšom čase po narodení dieťaťa, t.j. požiadavkou včasnosti stabilizácie právneho vzťahu otca a dieťaťa.
Podľa § 127 ods. 1 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov môžu znalci vykonávať svoju činnosť aj mimo konania na základe dohody pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Účastníci následne v občianskom súdnom konaní predkladajú tieto posudky ako dôkaz. V tomto prípade nejde o dôkaz znaleckým posudkom v zmysle ustanovenia § 127 O.s.p., ale o dôkaz znaleckým posudkom ako listinou podľa ustanovenia § 129 O.s.p.
Odvolací súd poznamenáva, že v konaní o zapretie otcovstva musí byť dokazovanie zamerané na preukázanie takých skutočností, ktoré sú predpokladom pre eventuálne vyhovenie žalobe (t.j. takých skutočností, ktoré otcovstvo k dieťaťu vylúčia). Rozhodnutie súdu o zapretí otcovstva má závažné dôsledky pre všetkých účastníkov konania, predovšetkým pre maloleté dieťa, preto musí súd v konaní o týchto veciach vyvinúť maximálne úsilie k zisteniu skutočného stavu veci. Musí predovšetkým zamerať dokazovanie na okolnosti, ktoré by mohli viesť k záveru, že súčasný právny stav otcovstva nezodpovedá skutočnému stavu.
Vzhľadom na nepochybné právo maloletého dieťaťa poznať svojich rodičov a na námietky matky maloletej ohľadom listiny predloženej ako dôkaz a najmä na nemožnosť preverenia jeho dôveryhodnosti mal odvolací súd za to, že nedošlo k dostatočnému zisteniu skutkového stavu odôvodňujúceho záver prvostupňového rozhodnutia o vylúčení otcovstva odporcu v 1. rade. Ak vzhľadom na spochybnenie predloženého listinného dôkazu v konaní, v ktorom je nutné v záujme maloletého dieťaťa vyvinúť maximálne úsilie na zistenie skutočného stavu, účastník navrhol nariadiť znalecké dokazovanie, je žiaduce jeho návrhu vyhovieť. Odvolací súd poznamenáva, že povaha veci, ktorou sa konanie o zapretie otcovstva vyznačuje, podmieňuje vykonanie takéhoto dôkazu, ak je navrhnutý.O to viac je dokazovanie potrebné vykonať, ak súd nemohol overiť dôveryhodnosť uvedeného dôkazu a bez pochýb aj vtedy, ak zapretie otcovstva spochybňuje odporkyňa v 2. rade od začiatku konania s viacnásobným navrhovaním kontrolného znaleckého dokazovania testom DNA.
V záujme zachovania zásady dvojinštančného konania a neprejudikovania rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd, vzhľadom na nevysporiadanie sa s návrhom odporkyne v 2. rade na doplnenie dokazovania, uznal jej odvolanie v celom rozsahu za dôvodné.
Z vyššie uvedených dôvodov nedostatočného zistenia skutkového stavu napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nie je správny, preto ho odvolací súd zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
V danom prípade nesprávne právne posúdenie spočívalo v neúplne zistenom skutkovom stave, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Úlohou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom
konaní doplniť dokazovanie podľa návrhu účastníka konania s tým, že preddavok na trovy dôkazu znáša v danom prípade účastník navrhujúci dôkaz, pokiaľ u neho nie sú predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinným od 01. 05. 2011.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.