Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-92-2011.pdf
PDF · 94.52 KB
No categories available
7C/92/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce v právnej veci žalobcu F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X. nad H. XX, toho času na adrese M. XX, A-XXXX Z. Q., L., proti žalovanému UNICOBAU s.r.o., so sídlom Bernolákova 6, 071 01 Michalovce, IČO: 44 846 991, o zaplatenie 4.304,52 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.363,- € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie o zaplatenie sumy 749,91 € z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou došlou na tunajší súd dňa 25.3.2011 žiadal aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť v prospech žalobcu sumu 3.467,- € s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 2.102010 vykonával tesárske práce pre spoločnosť UNICOBAU s.r.o. Michalovce. Pri uzatvorení pracovnej zmluvy boli dohodnuté zmluvné podmienky a to základná mzda vo výške 320,- €. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2010. za uvedené obdobie mu bola uhradená mzda s príslušenstvom za mesiac október 2010 vo výške 1.105,- €, pričom nedoplatok za uvedený mesiac je vo výške 467,- €. Za mesiac november 2010 a december 2010 nebola uhradená žiadane mzda ani prislúchajúce diéty. Za mesiac november dlžná čiastka na mzde, na diétach predstavuje 1.700,- € a za mesiac december 2010 dlžná čiastka na mzde, diétach a náhradách pri PN a náhradách dovolenky predstavuje 1.020 €. Od uvedeného obdobia odpracoval hodiny nadčas, vrátane sobôt spolu 118 hodín. Dlžná suma za prácu nadčas a soboty predstavuje sumu 280,- €.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe došlú na tunajší súd dňa 16.12.2011 na čl. 48-49 uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, čo si vlastne žalobca uplatňuje, pokiaľ tvrdí, že za mesiac október 2010 je nedoplatok vo výške 467,- €. Zároveň žalovaný nevedel z akého dôvodu, alebo na podklade čoho si žalobca uplatňuje v konaní sumu označenú žalobcom ako za december 2010 dlžná čiastka na mzde a diétach, náhradách pri PN a náhradách pri dovolenky 1.020,- €. Žalovaný poukázal na znenie mzdového výmeru zo dňa 2.10.2010 a to v písmene a) kde bolo dohodnuté, že základná mzda je dohodnutá s prihliadnutím na prípadnú prácu nadčas. Žalobca v liste žalovaného zo dňa 31.12.2010 žalobcu vyzval, aby vykonal riadne vyúčtovaní mzdové ako aj vyúčtovanie cestovných náhrad. Žalobca vedel, že pri zahraničnej pracovnej ceste musí zúčtovať žalovaným poskytnuté zálohy a predložiť a vyplniť podklady potrebné k riadnemu vyúčtovaniu. Aj napriek uvedenej povinnosti si žalobca si túto povinnosť nesplnil
a bez splnenia si tejto primárnej povinnosti zo dňa 25.3.2011 podal žalobný návrh. Žalovaný je toho názoru, že žalobca podal predčasný návrh na začatie súdneho konania.
Žalobca vo svojom vyjadrení došlom na tunajší súd dňa 20.1.2012 na čl. 52-53 spisu uviedol, že náhrady PN boli vypočítané na základe rozhodnutia M. poisťovne W.. Náhrady dovolenky predstavujú dlžnú sumu nie 63,53 e ale dlžná suma pri dovolenke predstavuje čiastku 749,91 €. Zároveň navrhol zabezpečiť spisový materiál OR PZ, odbor kriminálnej polície, a zároveň Inšpektorátu práce Košice a ďalšie dôkazy. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 4.7.2012 navrhoval pripustiť zmenu žalobného návrhu, v znení:
„žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.304,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 31.1.2011 do zaplatenia a trovy konania a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“
Súd následne na predmetnom pojednávaní uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu navrhnutú žalobcom. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom na čl. 75-78 spisu uviedol, že kontakt na žalovaného dostal od svojho kamaráta. Najskôr sa stretol s pani N. v sídle firmy UNICOBAU, ktorá mu povedala, že pokiaľ chce pracovať tak čistá mzda bude 1.900,- € za štyri týždne, s tým, že bude pracovať aj v sobotu. V tom čase tam nebol pán K. ako konateľ spoločnosti. Na druhý deň keď prišiel do sídla firmy tak sa stretol s pani N. a pánom K. a bola mu predložená pracovná zmluva, ktorú podpísal. Tam išlo hlavne o diéty, ktoré podľa zákona predstavovali sumu 45,- €. Keď prišiel do Nemecka boli tam aj ďalší chlapi a to B. W., B. M., T. V. a Z. W. a taktiež B. V., ktorý prišiel neskôr. Prvé peniaze mu pán K. vyplatil až koncom októbra 200,- € a koncom novembra, keď dostal výplatu za október tak mu pán K. vyplatil ďalších 200,- €. Potom boli dohodnutí, že o niekoľko dní príde a doplatí mzdu, ktorú mal dostať. Nakoniec 2.12.2010 prišiel pán K. a vyplatil čiastku mzdy a však v sume na ktorej neboli dohodnutí, doplatil mu 705,- €, avšak v skutočnosti mu mal ešte doplatiť do sumy 1.900,- €. V zmysle pracovnej zmluvy mu zostalo nevyplatených 467,- € za mesiac október. Za mesiac november mu nebola vyplatená žiadna mzda ani diéty vo výške 1.700,- €, nebola mu vyplatená náhradu pri PN a náhrada za dovolenku v celkovej sume 1.020,- €. Za mesiac november mu mali byť vyplatené cestovné náhrady v sume 1.417,50 €, mzda v novembri v sume 320,- € a ďalšia suma za práce nadčas v mesiaci november v čiastke 116,85 €. Pokiaľ ide o mesiac november tak za mesiac november mu mala byť vyplatená dlžná čiastka nie 1.700,- € ako pôvodne uvádzal ale suma 1.854,35 €. Za mesiac december mu mali byť vyplatené náhrady v sume 772,18 € + mzda 169 €+ práca nadčas 48,45 € a nemocenská dávka 48,70 € v sume 1.038,33 € + za tri mesiace mu mala byť vyplatená suma za dovolenku 749,91 € za 6 dní. Práce v Nemecku ukončil 16.12.2010, kedy za nimi prišiel v nočných hodinách pán K..
Na pojednávaní konanom dňa 19.9.2012 žalobca vzal žalobu o zaplatenie sumy 749,91 € späť.
Podľa § 96 ods.1. O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 13 ods. 1 č. 293/2002 Z.z. Zákona o cestovných náhradách, pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma
a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín,
c) nad 12 hodín.
Podľa § 13 ods. 2 č. 293/2002 Z.z. Zákona o cestovných náhradách , základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií").
Podľa § 13 ods. 3 č. 293/2002 Z.z. Zákona o cestovných náhradách, základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ustanoví ministerstvo financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.
Podľa § 13 ods. 4 č. 293/2002 Z.z. Zákona o cestovných náhradách , ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25% zo základnej sadzby stravného,
b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného,
c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.
Podľa § 13 ods. 5 č. 293/2002 Z.z. Zákona o cestovných náhradách , stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 16).
Podľa § 13 ods. 6 č. 293/2002 Z.z. Zákona o cestovných náhradách , so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 25%.
Podľa § 13 ods. 7 č. 293/2002 Z.z. Zákona o cestovných náhradách , ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25% za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40% za bezplatne poskytnutý obed a o 35% za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 6.
Podľa § 13 ods. 8 č. 293/2002 Z.z. Zákona o cestovných náhradách , ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1 až 6 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 7.
Podľa § 13 ods. 9 č. 293/2002 Z.z. Zákona o cestovných náhradách , zamestnávateľ stravné v eurách alebo v cudzej mene nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 7 a 8, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.
Podľa § 13 ods. 10 č. 293/2002 Z.z. Zákona o cestovných náhradách, preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 7 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku 8 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.
Podľa § 13 ods. 11 č. 293/2002 Z.z. Zákona o cestovných náhradách, po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny ( § 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca ( § 3 ods. 2) stravné v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.
Podľa § 14 č. 293/2002 Z.z. Zákona o cestovných náhradách, zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [ § 4 ods. 1 písm. d)] vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40% stravného ustanoveného
podľa § 13 ods. 4 a 5. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny ( § 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca ( § 3 ods. 2) vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí. Podľa § 121 ods.1 Zákonníka práce, za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25% jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35% jeho priemerného zárobku.
Podľa § 121 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. Zamestnávateľ, ktorý nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý okruh zamestnancov podľa prvej vety, môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu alebo s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé, metodické alebo obchodné činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas podľa odseku 1 a nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.
Podľa § 121 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 nepatrí.
Podľa § 121 ods. 4 Zákonníka práce, náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v dohodnutom termíne. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia dvanástich kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná.
Podľa § 121 ods. 5 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno v termíne podľa odseku 4, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1.
Podľa opatrenia Ministerstva financií SR č.582/2005 Z.z. základná sadzba stravného v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste v Nemecku na rok 2010 predstavovala sumu 45,- €
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. X Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním výsluchom žalobcu, oboznámením sa s vyjadrením žalovaného ako aj s predloženými listinnými dôkazmi súd mal za to, že nárok žalobcu bol preukázaný z časti. Žalobca preukázal odôvodnenosť svojho nároku pokiaľ išlo o mzdu za mesiace október, november a december roku 2010 a cestovné náhrady vo forme diét za skôr uvedené obdobie. Žalobca si uplatnil mzdu za mesiac október v sume 304,- € + diéty za 27 dní a to 27 x 45,- € = 1.519,- €, následne mzdu za mesiac november v sume 320,- € + diéty za mesiac november 30 x 45,- € = 1.670,- € a nakoniec mzdu
za mesiac december v sume 169,-€ + diéty za 16 dní 16 x 45,- € = 889,- € . Celkovo teda mzda za mesiace október, november a december + diéty za uvedené obdobie predstavujú celkovú sumu 4.078,- €. Žalovaný vyplatil žalobcovi za mesiac október 1.105,- €. Keďže žalovaný mal na mzde a diétach za mesiace október, november a december 2010 vyplatiť žalobcovi sumu 4.078,- € a v skutočnosti mu vyplatil iba čiastku 1.105,- €, vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie rozdielu na mzde a diétach v celkovej sume 2.978,- €. Žalobca si uplatnil aj vreckové avšak zo zákona o cestovných náhradách je zrejmé, že zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť vreckové. To znamená, že zo zákona zamestnancovi nevzniká na vreckové nárok. Z uvedeného dôvodu súd tento nárok žalobcu neuznal. Okrem vreckového si žalobca uplatnil príplatky za nadčas, ďalej za prácu v deň štátneho sviatku a v mesiaci december náhradu nemocenskej dávky v sume 48,70,- € z dôvodu práceneschopnosti. Súd uznal nárok žalobcu na príplatky v súvislosti s prácou nadčas v zmysle § 121 Zákonníka práce, s tým, že jednotlivé nadčasy sú zrejmé z evidencie dochádzky za mesiace október až december 2010 na čl. 11-13 spisu. Za október v sume 171,- €, za november 116,85,- € a za december 48,45,- €. Celkovo v sume 336,30,- €. Zároveň súd priznal žalobcovi náhradu PN v sume 48,70,- € za prvých 10 dní práceneschopnosti vzhľadom na rozhodnutie sociálnej poisťovne, ktorá priznala žalobcovi nemocenské od 30. decembra 2010. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhovel žalobe žalobcu v časti a to pokiaľ išlo o mzdu a diéty v sume 2.978,-€ + práca nadčas v sume 336,30,- € a náhradu PN v sume 48.70,- €. Celkovo súd uznal nárok žalobcu v sume 3.363,-€ v zmysle výroku tohto rozsudku. Keďže žalobca vzal v časti svoj nárok späť a to pokiaľ išlo o zaplatenie sumy 749,71 € tvoriacu preplatenú dovolenku, súd konanie o zaplatenie predmetnej sumy zastavil. Vzhľadom na to, že žalovaný sa s úhradou priznanej sumy žalobcovi dostal do omeškania, z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka rozhodol o nároku žalobcu na úrok z omeškania vo výške 9% ročne z priznanej sumy a to počnúc prvým dňom kedy sa žalovaný dostal do omeškania.
Súd nevyhovel vykonaniu navrhnutých ďalších dôkazov, nakoľko podľa názoru súdu tieto dôkazy neboli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej, s tým. Že z vyjadrenia Inšpektorátu práce Košice na čl. 8 spisu sú zrejme porušenia ustanovení Zákonníka práce a Zákona o cestných náhradách zo strany žalovaného.
S poukazom na skôr uvedené súd rozhodol v zmysle výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. ) Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.