Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/67/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: W. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX proti odporcovi: E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J., Na A. X v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k mal. deťom: O. H., nar. XX.X.XXXX, E. H., nar. XX.X.XXXX, K. H., nar. XX.XX.XXXX, W. H., nar. X.X.XXXX, Q. H., nar. XX.X.XXXX a R. H., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 30.9.2006 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Staré mesto vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

Maloletú O. H., nar. XX.X.XXXX, E. H., nar. XX.X.XXXX a K. H., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Maloletého W. H., nar. X.X.XXXX, Q. H., nar. XX.X.XXXX a R. H., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O., nar. XX.X.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, na mal. E., nar. XX.X.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, na mal. K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, vždy 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. W., nar. X.X.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, na mal. Q., nar. XX.X.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, na mal. R., nar. XX.X.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, vždy 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Úpravu styku otca a matky s maloletými deťmi n e u r č u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Odporkyňa n i e j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 10.5.2012 žiadal, aby rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, nakoľko toto neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhol mal. deti W., nar. X.X.XXXX, Q., nar. XX.X.XXXX a R., nar. XX.X.XXXX zveriť do svojej osobnej starostlivosti a matku zaviať prispievať na ich výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila.

V prípade rozvodu manželstva navrhla mal. deti O., nar. XX.X.XXXX, E., nar. XX.X.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca prispievať na ich výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním doručeným súdu dňa 27.9.2012 v prípade rozvodu manželstva navrhol, aby boli deti zverené rodičom v zmysle ich návrhu, nakoľko je to v ich prospech.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 30.9.2006. Posledné spoločné bydlisko mali Na A. X v J.. Z manželstva pochádzajú mal. deti O., nar. XX.X.XXXX, E., nar. XX.X.XXXX, K., nar. XX.XX.XXXX, W., nar. X.X.XXXX, Q., nar. XX.X.XXXX, R., nar. XX.X.XXXX. U oboch ide o manželstvo prvé.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že od začiatku býval v domácnosti odporkyne, nakoľko odporkyňa bola ešte maloletá. Rodičia odporkyne v tom čase žili v jednej domácnosti na A. X v J. spolu s nimi. V 90- tych rokoch pracoval na VPP v J., odvtedy nemal žiadny príjem z pracovného pomeru, len príležitostného alebo z dohody o vykonaní práce. V čase, keď boli deti malé, vychádzali s odporkyňou veľmi dobre. Vzťahy sa naštrbili až v čase, keď si našiel platenú prácu v Správe mestskej zelene v Košiciach v roku 2007. V tom čase mu matka odporkyne prezradila, že odporkyňa má vzťah s iným mužom, pričom už boli manželia. Od uvedeného obdobia ich vzťah sa výrazne zhoršil a stratil záujem o odporkyňu a ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne. V roku 2009 sa spolu s mal. deťmi W., Q. a R. presťahoval do J., kde býva do dnešného dňa.

Navrhovateľ vedie samostatnú domácnosť. S vedením domácnosti mu pomáha jeho súčasná partnerka, s ktorou býva odkedy odišiel od odporkyne. Pomáha mu s výchovou detí a stará sa spolu o domácnosť. V budúcnosti plánujú uzavrieť manželstvo. Toho času je evidovaný ako nezamestnaný, poberá dávku v nezamestnanosti. Deti navštevujú základnú školu v Q.. Zúčastňoval sa menších obecných služieb v obci J. a tým si zvyšoval príjem.

Mal. deti W., Q. a R. navštevujú špeciálnu základnú školu v obci Q.. Výdavky na mal. deti sú primerané ich veku a potrebám. Vzhľadom na to, že ani odporkyňa nemá príjem, navrhuje určiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že súhlasí s výpoveďou navrhovateľa. Ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne. V súčasnosti aj ona má iného partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a očakávajú narodenie dieťaťa.

Odporkyňa je na materskej dovolenke, pričom má ďalšie deti a to I., nar. X.X.XXXX, u ktorej otcovstvo nie je určené a mal. I., nar. XX.XX.XXXX, otcom ktorého je I. Horváth, nar. XX.X.XXXX, zapísaný aj v rodnom

liste. S otcom oboch mal. detí žije v spoločnej domácnosti už 4 roky. Spolu s deťmi aj s druhom bývajú Na A. X v J. v 2-izbovom byte. Zabezpečuje starostlivosť o mal. deti. Výdavky sú bežného charakteru s prihliadnutím na vek a potreby mal. detí.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov bolo zistené, že navrhovateľ poberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 161,63 € od 1.4.2011.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že odporkyňa nepoberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky, poberá rodičovský príspevok na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa nasledovne: od 1.9.2010 do 31.12.2010 v sume 164,22 € mesačne, od 1.1.2011 do 31.1.2011 v sume 190,10 €, od 1.2.2011 do 30.11.2011 v sume 95,10 €, od 1.12.2011 do 31.12.2011 v sume 190,10 €, od 1.1.2012 do 30.9.2013 v sume 194,70 € mesačne. Menovanej je taktiež poskytovaný prídavok na deti Elena Husárová, nar. 29.7.1997 a deti Husárové, nar. 6.9.2010 a 26.10.2011 spolu v sume 67,62 € mesačne. Husárová Elena v súčasnosti nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bola v evidencii v období od 11.1.2010 do 5.9.2010. Dňom 6.9.2010 bola vyradená z dôvodu narodenia dieťaťa.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov bolo zistené, že navrhovateľ nepoberal štátnu sociálnu dávku - rodičovský príspevok. Navrhovateľ je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 7.10.2011 naďalej.

Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode.

Podľa ust. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť

schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a rozvod manželstva bude aj v záujme mal. detí. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva, ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva

spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, obaja účastníci odmietajú obnovenie manželského spolužitia, dospel k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u matky i otca. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka aj otec sa podieľajú na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka i otec budú schopní zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky i otca, ktorí ich budú zastupovať a spravovať ich majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku detí, ich zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách detí rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na odôvodnené potreby mal. detí, pričom prihliadol na osobnú starostlivosť oboch rodičov o mal. deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a navrhovateľ i odporkyňa ním môžu prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.

Súd podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu je primerané ( z.č. o životnom minime v platnom znení ).

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko rodičia úpravu styku nežiadali.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v konaní oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku, pričom ani odporkyňa nie je povinná zaplatiť súdny poplatok.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení podať proti nemu odvolanie sa účastníci tohto práva vzdali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.