Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-208-2011.pdf
PDF · 91.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8C/208/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: CaC clearing s.r.o., so sídlom Letná 45, 040 01 Košice, IČO: 36 194 336, práv. zast.: JUDr. Miroslav Vereb, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Šoltésovej 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX P., občianka SR, zast. opatrovníkom: D.. E. E., R. J. Ú.S. Z. J. H., o zaplatenie 1.192,22 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e s a platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.01.2012 v celom rozsahu.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.192,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.192,22 eur od 24.05.2007 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 71,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 165,16 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.12.2011 v konečnej úprave sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 1.192,22 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.
Podanú žalobu žalobca dôvodil tým, že dňa 01.03.2004 uzatvoril právny predchodca žalobcu - Home Credit Slovakia, a.s. so žalovaným Úverovú zmluvu č. 5402018230, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovanému s výškou úverového rámca v sume 995,82 eur (30.000,- Sk) a s výškou mesačnej splátky 39,83 eur (1.200,- Sk). Na základe uvedenej zmluvy získal žalovaný právo čerpať finančné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Žalovaný nedodržal dohodnutý splátkový kalendár a dostal sa do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať od žalobcu zaplatenie zostatku dlžnej istiny s príslušenstvom a zmluvnú pokutu na základe príslušných zmluvných ustanovení.
Platobným rozkazom č. k.: XC XXX/XXXX-XX z 27.01.2012 tunajší súd vyhovel návrhu žalobcu v plnom rozsahu. Uvedený platobný rozkaz sa napriek viacerým pokusom nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk z dôvodu, že sa na adrese svojho trvalého pobytu nezdržiava a jeho iná adresa pobytu nie je súdu známa.
Následne súd uznesením č. k.: XC XXX/XXXX-XX zo 07.09.2012 v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 O.s.p. ustanovil žalovanému opatrovníka pre konanie v osobe R. J. Ú. Z. J. H. D.. E. E..
Podľa § 173 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
Podľa § 173 ods. 2 O.s.p. ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu z dôvodu nemožnosti doručenia žalovanému do vlastných rúk.
Pojednávanie vytýčené na 10.10.2012 sa konalo v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Predmetného pojednávania sa nezúčastnili ani žalovaný a jeho súdom ustanovený opatrovník, ktorí svoju neúčasť vopred a závažnými okolnosťami neospravedlnili a ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, predovšetkým so samotným žalobným návrhom a jeho prílohami z 27.12.2011 a vec posúdil podľa ustanovenia § 488 a násl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 492 OZ ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny je čo do základu, aj čo do výšky dôvodný a má svoju oporu v zmluvnom dojednaní účastníkov.
Súd mal dostatočne za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sú v zmluvnom vzťahu na základe Úverovej zmluvy č. 5402018230 z 01.03.2004, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a má sa za to, že žalovaný bol s nimi vopred oboznámený.
Predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 995,82 eur (30.000,- Sk), ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných splátkach vo výške 39,83 eur (1.200,- Sk). Ku dňu splatnosti úveru a zároveň ku dňu podania žaloby na súd vyčíslil žalobca dlžnú sumu na 1.479,10 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 1.192,22 eur a zmluvnej pokuty vo výške 286,88 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný svoj záväzok v zmysle uzavretej zmluvy neplnil, čím porušil dohodnuté zmluvné podmienky. Pravosť ani pravdivosť týchto listinných dôkazov v konaní nebola spochybnená.
Podaním z 24.01.2012 vzal žalobca podanú žalobu v časti istiny vo výške 286,88 eur, t.j. v časti zmluvnej pokuty, späť. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny v celkovej výške 1.192,22 eur, je čo do základu a výšky dôvodný a má svoju oporu v zmluvnom dojednaní účastníkov.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vtedy účinnom, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Súd považoval žalobu za dôvodnú aj v časti uplatneného príslušenstva žalovanej istiny. Dňa 23.05.2007 zaslal žalobca žalovanému Predexekučnú výzvu k okamžitej úhrade dlžnej sumy, kde zároveň upozornil žalovaného, že v prípade, ak neuhradí uvedenú sumu, bude žalobca vymáhať jej zaplatenie. Keďže žalovaný na výzvu žalobcu na zaplatenie uvedenej sumy nereagoval a dlh v stanovenej lehote nezaplatil, porušil dohodnuté zmluvné podmienky a dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. V zmysle Hlavy 10 § 2 úverových zmluvných podmienok sa účastníci konania dohodli, že v prípade omeškania úhrady splátky, alebo ich častí, alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7 úverových zmluvných podmienok, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý započítaný deň omeškania.
Za daných okolností súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ odo dňa nasledujúceho po dni zaslania Predexekučnej výzvy k okamžitej úhrade dlžnej sumy, t.j. odo dňa 24.05.2007 do zaplatenia. Podaním zo dňa 24.01.2012 upravil žalobca požadovanú výšku úrokov z omeškania na 8,5 % ročne z dlžnej sumy. K omeškaniu dlžníka došlo dňa 24.05.2007, teda na výšku úrokov z omeškania sa vzťahuje ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (účinné od 01.05.1995). Keďže diskontná sadzba určená NBS platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 4,25 % ročne, čiže jej dvojnásobok predstavuje 8,5 % ročne, možno konštatovať, že žalobcom požadovaný úrok vo výške 8,5 % ročne nie je nad túto hranicu, a teda ide o úrok z omeškania právom dovolený, preto súd žalobe ohľadne príslušenstva aj čo do jeho výšky v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd podľa cit. ustanovení, teda podľa zásady úspechu v konaní. Žaloba bola podaná dôvodne a žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie svojho práva, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 71,50 eur v súlade s položkou č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vtedy platnom znení (6 % z ceny resp. z úhrady predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu; najmenej 16,50 eura).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd priznal žalobcovi taktiež náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 165,16 eur.
Súd sa stotožnil s predloženým vyúčtovaním náhrady trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu v plnej výške. Priznané trovy právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1, § 14 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú z 2 úkonov á 61,41 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu), v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhlášky režijný paušál za rok 2011, t.j. 2 á 7,41 eur a v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky 20 % DPH. Spolu teda vo výške 165,16 eur.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).