Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3CoE-249-2012.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/249/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Debtinvest Limited, so sídlom 33 Porter Road, P.O. Box 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, IČ: 609 191, právne zást. Mgr. Martinom Jánským, advokátom so sídlom Trnavská 50, Bratislava, proti povinnému: T. V., bytom L. XXX, W., o vymoženie 1.119,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 4Er/297/2012-14 zo dňa 11. júla 2012 jednomyseľne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Juraja Gallu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex. por., § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený podal dňa 02.02.2012 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky 1.119,93 eur s príslušenstvom priznanej rozhodcovským rozhodnutím stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. II/2011-3664 zo dňa 27.06.2011. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 31/2004/35102 zo dňa 23.04.2004 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Súd prvého stupňa uzavrel, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka a podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zistil, že v spotrebiteľskej zmluve je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Obč. zák. neplatná. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice. K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V predmetnej veci oprávnený môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ex ante, t.j. ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Z dôvodu, že sa má vymáhať plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že v predmetnom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a to najmä že súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí nedostatočne zohľadnil, resp. sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku došlo dňa 23.04.2004. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverovej zmluve, aj keď je podľa súčasnej právnej úpravy neprijateľná podmienka, je neplatná. Exekučný súd mal jednotlivé ustanovenia úverovej zmluvy, t.j. aj obsiahnutú rozhodcovskú doložku posudzovať v zmysle právnej úpravy účinnej ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy (23.04.2004). Vzhľadom na to, že ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ v platnom znení bolo do OZ zakomponované až počnúc dňom 01.01.2008, exekučný súd mal rozhodcovskú doložku skúmať s poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, t.j. či takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd je teda povinný v obdobných prípadoch vždy osobitne zohľadniť, či rozhodcovská doložka môže mať dopad na práva a povinnosti zmluvných strán v tom zmysle, že spôsobí nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom táto nerovnováha musí byť značná. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však vyplýva, že exekučný súd nedostatočne zohľadnil odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, pretože z tohto nevyplýva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 15CoE/130/2011-29 zo dňa 28.04.2011. Ďalej uviedol, že z dikcie ust. § 44 ods. 2 Ex. por. nevyplýva oprávnenie preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný, resp. či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Z ust. § 40 ods. 1 písm. a/, b/, § 45 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní vyplýva, že tieto zakotvujú možnosť exekučného súdu ex-offo zastaviť exekučné konanie len v prípade, ak tento súd zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky, t.j ak má rozhodcovský rozsudok nedostatky spočívajúce jednak v tom, že vec nemôže byť predmetom rozhodcovského konania podľa § 1 ods. 3 ZRK, alebo v tom, že vo veci bolo už predtým právoplatne rozhodnuté, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Bol názoru, že v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky exekučný súd nie je ex offo oprávnený skúmať neprijateľnosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve v rámci exekučného konania (t.j. opätovne došlo k prekročeniu právomoci exekučného súdu) a to s poukazom na ust. § 44 ods. 2 O.s.p., resp. § 45 ZRK. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd vôbec neuviedol, resp. neodôvodnil, v čom považuje plnenie uložené rozhodcovským rozsudkom povinným za odporujúce dobrým mravom. Poukázal aj na výrok Rozsudku súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL c/a Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 06.10.2009. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, resp. aby odvolací napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie. Oprávnený si ďalej uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 40,03 eur, a to za jeden úkon právnej služby - 46 eur, t.j. 30,71 eur + 7,63 eur režijný paušál + 20 % DPH.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, odvolací súd dopĺňa nasledovné:
Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania skutočne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa osobitných predpisov. Súd však môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť (a podľa názoru odvolacieho súdu tomu zodpovedá aj zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) buď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3) alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže exekučný súd postupovať, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/, ods. 2).
Exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Ex. por. a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť (a ako je už vyššie uvedené aj zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie).
Uvedený postup súdu je v súlade so zákonom, s ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý umožňuje za určitých podmienok odoprieť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nemožno prijať názor oprávneného, že exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 ods. 2 Ex. por. nie je oprávnený posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre priznaný nárok exekučným titulom. Ak má exekučný súd posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie, ktoré je charakterizované v ust. § 45 ods. 1 písm. c/, resp. nemá nedostatok podľa § 40 písm. a/ alebo b/ zákona č. 244/2002 Z. z. nevyhnutne je potrebné vychádzať zo zmluvy, na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok rozhodcovským rozsudkom.
Odvolací súd poukazuje na to, že predložená zmluva medzi účastníkmi zo dňa 23.04.2004 je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Obč. zák. a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák. o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Obč. zák. sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto, ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obch. zák., bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obch. zák. povinnosťou účastníkov právneho vzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Obč. zák., aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Slovenský právny poriadok v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53 ods. 3 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku.
Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú predkladal oprávnený povinnému na vopred pripravenom formulári, nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Odvolací súd má z úradnej činnosti vedomosť, že oprávnený predkladal rozhodcovskú doložku v rovnakom znení aj v iných obdobných prípadoch vo vzťahu k iným povinným, z čoho je zrejmé, že znenie predmetnej rozhodcovskej doložky nebolo účastníkmi individuálne dojednané a rozhodcovský súd bol vopred paušálnym spôsobom určený oprávneným. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana, je nútený pristúpiť aj na také ďalšie zmluvné podmienky, ktoré sú pre neho nevýhodné, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech a na ktoré by za iných okolností nikdy nepristúpil. Odvolací súd zdôrazňuje, že spotrebiteľ vzhľadom k tomu, že žalobcom v spotrebiteľských úveroch je spravidla veriteľ, ktorý sa domáha plnenia z porušovania zmluvy, nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia v sporoch v prípadoch, keď žalobu podáva veriteľ, teda oprávnený (tak ako tomu bolo aj v predmetnom prípade). Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu uskutočnil sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V tejto skutočnosti potom súd prvého stupňa správne posúdil nekalý charakter ustanovenia.
Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Ex. por. a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Ex. por.).
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.