Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/237/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. splnomocnencom Ing. M. B., bytom D. A. X, N., proti povinnému: O. A., bytom K D. XXX/XX, N. D. N., o vymoženie 2.855,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -14 zo dňa 17. júla 2012 jednomyseľne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ivana Poláka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na Ex. por., , o rozhodcovskom konaní, , a Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 13.06.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. , ktorý vydal dňa 23.03.2012 Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 27.04.2012. Predmetným exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 2.855,69 eur s príslušenstvom. V predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa zistil, že sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere zo dňa 09.04.2009 uzavretej medzi oprávneným a povinným, pričom sa na ňu vzťahuje režim o spotrebiteľských úveroch a podporne o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Podľa článku 11, bod 11.2 obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou tlačiva - zmluvy o úvere, sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe zmluvy o úvere budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu sporov. Súd prvého stupňa zistil, že v podmienkach oprávneného je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle Obč. zák.. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ust. Obč. zák. neplatná. Povinný ako spotrebiteľ prijal v rámci zmluvných podmienok túto rozhodcovskú doložku, preto nemožno konštatovať, že by si ju vyjednal. Podľa rozhodcovskej doložky sa tak musí v prípade sporov vzniknutých zo zmluvy podriadiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je tak neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného v zmysle Obč. zák. a je preto v zmysle Obč. zák. neplatná. Neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve sa zvykne hovoriť aj ako nekalá, nemorálna, neslušná a neetická. Exekučné konanie založené na takejto zmluvnej podmienke by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle Ex. por..

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s poukazom na a a v spojení s . Uviedol, že rozhodcovskú doložku dohodnutú priamo v zmluve o úvere v čl. 3 bod 7 ako aj v bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver a bode 10 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, a teda ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom za právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, pretože nespĺňa podmienky ust. , nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej/neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 Smernice alebo , nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a jej prostredníctvom si plnil oprávnený svoju zákonnú povinnosť podľa . S poukazom na ust. je zrejmé, že rozhodcovská doložka dohodnutá medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci nespĺňa podmienky ustanovenia , a to vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok mal povinný ako spotrebiteľ na výber, či zmluvu o úvere uzatvorí s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -34 zo dňa 29.02.2012. Ďalej uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by rozhodcovská doložka v prejednávanej veci, ktorú povinný mal možnosť v zmysle bodu 10.2.3. VOP odmietnuť, spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto nenapĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej/neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 Smernice ani . Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd bez ďalšieho vyvodzuje záver o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach, pričom nekonkretizuje čím mala byť nerovnováha spôsobená resp. aký mala nerovnováha v právach a povinnostiach dopad konkrétne na spotrebiteľa. Z nápadného uznesenia ako celku možno vyvodzovať to, že okresný súd považuje rozhodcovské konanie ako menej zákonné či spravodlivé a už len tento samotný fakt spôsobuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. S vyššie uvedeným a ničím nepodloženým právnym názorom prvostupňového súdu nemožno súhlasiť. Za žiadnych okolností nemožno ani tvrdiť, že rozhodcovské konanie zabezpečuje jeho účastníkom menšiu mieru spravodlivosti alebo pre nich predstavuje vzdanie sa určitých práv či akékoľvek iné negatíva, ktoré by mohli viesť k nerovnováhe v právach a povinnostiach účastníkov. V rozhodcovskom konaní, rovnako ako v konaní súdnom majú obaja účastníci rovnaké právne postavenie, rovnaké procesné práva a povinnosti a obaja sú povinní podrobiť sa pravidlám rozhodcovského konania rovnako. Ak sú akékoľvek práva rozhodcovskou doložkou obmedzené, potom sa toto obmedzenie týka rovnako oboch účastníkov. Prvostupňový súd relevantne neodôvodnil, prečo a v čom konkrétne spôsobuje rozhodcovská doložka nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor povinného. Neuviedol, prečo túto nerovnováhu vyhodnotil dokonca ako značnú, ako vyžaduje generálna klauzula neprijateľnej podmienky. Súd pri posudzovaní doložky nebral do úvahy o bankách, podľa ktorého v čase uzavretia Zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Zmluva o úvere bola uzavretá medzi povinným a oprávneným, kde oprávnený je podnikateľským subjektom, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe bankového povolenia Národnej banky Slovenska. NBS vykonáva bankový dohľad nad činnosťou ostatných bánk. V rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva dohľad nad bankami, ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov, dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo ich činnosti. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený pri výkone svojej činnosti a pri poskytovaní svojich bankových produktov dodržiaval a dodržiava právne predpisy, ktorými je viazaný. V súlade s platnou legislatívou preto oprávnený v zmysle bodu 10.2.2. v súlade s zákona o bankách ponúkol návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky v znení uvedenom v bode 10.2.2 VOP a zároveň v zmysle bodu 10.2.3 VOP dal možnosť klientovi písomne oznámiť, že návrh rozhodcovskej doložky neprijíma. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa nezohľadňuje procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní. Povinnému bola daná vo výzve na žalobnú odpoveď možnosť na vyjadrenie námietok a výber rozhodcu. Povinný sa k žalobe nevyjadril a nebol ochotný spor riešiť dohodou, tak ako je to uvedené v čl. 11.2 obchodných podmienok pre úver. Rozhodcovský súd vyzval písomne povinného na podanie žalobnej odpovede a výber rozhodcu zo zoznamu dňa 13.09.2011. Povinný výzvu súdu na podanie žalobnej odpovede dňa 21.09.2011 prevzal, pričom v súdom stanovenej lehote neoznámil svoju žalobnú odpoveď. Je preto zrejmé, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán a táto bola v predmetnom rozhodcovskom konaní aj riadne

poskytnutá tak veriteľovi ako aj spotrebiteľovi. Mal za to, že činnosť súdu podľa § 44 Ex. por. je v súvislosti s nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách významným prostriedkom, ktorým môžu súdy účinne chrániť spotrebiteľov pred zneužívaním právneho poriadku zo strany niektorých nebankových subjektov, ktoré poskytujú spotrebiteľom úvery za podmienok, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Zastával názor, že každý jednotlivý prípad by mal byť exekučným súdom dôkladne posúdený tak, aby nedochádzalo k porušovaniu ústavného práva na súdnu ochranu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v nadväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Podľa , v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. j/ cit. zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 5 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany zavedený spomínanou Smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti ceny a odmeny i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, bol správny. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa, ako slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa tak vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Spotrebiteľská zmluva preto v zmysle cit. ustanovenia

nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dodáva, že exekučný súd je v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje , o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa Ex.por. aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex.por. alebo osobitného zákona. Ustanovenie o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/ alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá najmä zisťovaním, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.

Pokiaľ teda vo veci vydali rozhodcovský rozsudok rozhodcovia, ktorí konali na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Ex.por.

Odvolací súd v zmysle uvedeného uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa a ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.