Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoP-70-2012.pdf
PDF · 81.38 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoP/70/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Anny Kovaľovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. X., nar. XX.XX.XXXX, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, dieťa rodičov K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX, zast. JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou v Bardejove, ul. Dlhý rad č. 17 a Mgr. H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom L., časť L. X. Y., ul. D. č. XX, zast. JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom v Košiciach, ul. Turistická 211, o úpravu a výkon rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 5P 36/2011 - 140 z 2.3.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletého G. do výchovy matky. Zaviazal otca prispievať na jeho výživu sumou 90 Eur mesačne od 6.6.2011 vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred. Ustálil dlh na výživnom za obdobie od 6.6.2011 do 29.2.2012 vo výške 353,33 Eur, ktorý povolil otcovi splácať v splátkach po 30 Eur mesačne spolu s bežným. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Upravil styk otca s maloletým G. a to každý štvrtok v kalendárnom týždni od 17.00 hod. do 19.00 hod., každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., ako aj 26.12 v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Vymedzil povinnosti rodičov pri realizácii tohto styku a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že matka maloletého je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke, o dieťa sa riadne stará, pričom zabezpečuje jeho potreby po každej stránke. Na základe toho zveril dieťa do jej výchovy.
Otec maloletého má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 464 Eur, pričom mohol by dosiahnuť zárobok vo výške 533 Eur, ak by si urobil odborné skúšky a brigádnicky si privyrába ako vodič motorového vozidla v priemere 30 Eur mesačne. Zakúpil si motorové vozidlo zn. Mercedes Vito, pričom je v evidencii motorových vozidiel zapísaný ako jeho prevádzkovateľ. Za týchto okolností je v silách otca, aby platil výživné vo výške 90 Eur mesačne tak ako to stanovil súd prvého stupňa.
Pokiaľ ide o sumu 130 Eur mesačne, ktorú požadovala matka táto nie je primeraná schopnostiam a možnostiam otca. To, že otec neprijal zamestnanie v Poľsku nemožno považovať za to, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania bez vážneho dôvodu. Išlo totiž o turnusové práce, ktoré by sa vykonávali od pondelka od rána do soboty večera, kedy by bol otec maloletého mimo miesta bydliska a zostával by mu iba jeden deň voľna na oddych a možnosť stretávania sa s dieťaťom.
Pokiaľ sa teda matka domáhala zvýšenia výživného na sumu 130 Eur od 1.1.2011 spätne, teda aj za obdobie pred podaním návrhu v tomto smere bolo potrebné návrh zamietnuť. Výrok o dlžnom výživnom v spojení s opravným uznesením č.k. 5 P 36/2011 - 145 z 29.3.2012 odôvodnil tým, že predstavuje rozdiel medzi plateným výživným zo strany otca a zvýšeným výživným, pričom zároveň vo vzťahu k tomuto dlžnému výživnému povolil primerané splátky v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p..
Pokiaľ ide o úpravu styku prihliadol súd prvého stupňa na vyjadrenia oboch rodičov, pričom vzhľadom na vek dieťaťa, zamestnanie otca maloletého takto upravený styk umožní spôsobom primeraným veku dieťaťa udržiavať pravidelný osobný styk otca a maloletého.
Výrok o trovách konania odôvodnil § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého.
Poukázal na to, že výška výživného je neadekvátna jeho súčasným príjmovým pomerom. Príjem z pracovného pomeru predstavuje 464 Eur, brigády 83 Eur mesačne a 30 Eur za prepravu osôb, čo je spolu 577 Eur. Po zvážení jeho výdavkov vo výške 394,64 Eur nemôže otec maloletého platiť takto zvýšené výživné. Súd prvého stupňa naviac neprihliadol k príjmom matky. Matka v zmysle námietok otca maloletého má príjmy aj zo sprostredkovateľskej činnosti za predaj tovaru. Dieťa má iba dva roky a 4 mesiace, jeho výdavky sú primerané veku a nemá zvýšené výdavky na život. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a určil výživné vo výške 50 Eur mesačne od 6.6.2012.
Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Opatrovník maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V predmetnej veci súd prvého stupňa správne zistil, že potreby maloletého G. z hľadiska osobnej starostlivosti zabezpečuje matka, ktorá sa o dieťa riadne stará. Za týchto okolností je zverenie mal. G. do jej výchovy logické a plne zodpovedá vykonanému dokazovaniu.
Správne postupoval súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým G. a určenie povinnosti rodičov maloletého pri výkone tohto styku, pričom vychádzal v podstate z vyjadrení účastníkov a táto úprava korešponduje s odôvodnenými potrebami otca maloletého, ako aj so záujmom maloletého na tom, aby udržiaval aj vzťah so svojím otcom.
Správne postupoval súd prvého stupňa pokiaľ zamietol návrh matky za predchádzajúce obdobie, pretože nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali vyššie výživné aj za obdobie pred podaním návrhu.
Pokiaľ ide o samotné výživné je potrebné zdôrazniť to, že súd prvého stupňa nepochybil pokiaľ zvolil sumu 90 Eur mesačne zo strany otca. V tejto súvislosti je potrebné jednak poukázať na to, že príjmové pomery otca umožňujú, aby takúto sumu výživného platil, pričom je potrebné zdôrazniť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.
Okrem príjmu zo svojho zamestnania má otec príjmy aj z brigádnickej činnosti a z prepravy osôb takže suma 544 Eur, ktorú otec mesačne zarába umožňuje platenie výživného v danej výške a naviac so zreteľom na súčasné cenové relácie nemožno konštatovať, že by táto suma bola neprimeraná pre takmer trojročné dieťa. K odvolacím námietkam otca je potrebné dodať to, že zistenie príjmových pomerov matky v súčasnom období nie je právne významné a natoľko dôležité ako zistenie príjmových pomerov otca, pretože matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť predovšetkým osobnou starostlivosťou maloletého, čo je pochopiteľné poslaním matky, ale na strane druhej treba pripustiť, že nejde o ľahkú záležitosť pokiaľ je situácia taká, že rodičia maloletého spolu nežijú a matka maloletého je v zásade sama pokiaľ ide o starostlivosť a výchovné pôsobenie vo vzťahu k maloletému.
Za týchto okolností súd prvého stupňa správne rozhodol aj v tejto otázke vrátane dlžného výživného, ktorého sumu napokon správne ustálil v spojení s opravným uznesením č.k. 5 P 36/2011 - 145 z 29.3.2012.
So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o povolení primeraných splátok dlžného výživného, ako aj výrok o trovách konania odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré bolo možné začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má takýto charakter, a preto odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.