Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/270/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti o maloletú V. V., W.. X. X. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov Š. N., W.. XX. X. XXXX, F. T., L. XXXX/XX E. Y. V., W.. XX. XX. XXXX, F. L. W. U., F. XX/XX, v konaní začatom na návrh otca o zníženie výživného takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa podal na tunajší súd návrh na zníženie výživného. V predmetnom návrhu uviedol, že na základe rozhodnutia Okresného súdu v Poprade bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 70,- eur mesačne, kedy sa vychádzalo z príjmov v roku 2010 a z predchádzajúcich rokov ako aj z ďalšej skutočnosti, že nemá inú vyživovaciu povinnosť. Ďalej v návrhu uviedol, že jeho situácia ostala nezmenená, stále si nenašiel trvalý pracovný pomer a preto žiada o zníženie výživného zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne, nakoľko v súčasnosti nie je schopný platiť výživné v takej výške, ako mu bolo určené súdom. Podľa jeho názoru od rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti, možnosti a preto túto skutočnosť považuje za zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného.

V predmetnej výpovedi otec uviedol, že trvá na podanom návrhu a momentálne nemá finančné prostriedky, z ktorých by mohol hradiť vyššie výživné ako v sume 40,- eur mesačne. Takúto sumu hradí matke už po dobu pol roka. Po ukončení práce u bývalého zamestnávateľa, kedy bol prepustený z organizačných dôvodov, je nezamestnaný, avšak nie je evidovaný na úrade práce. Hľadá si občas prácu brigádnicky a z toho má minimálny príjem. Dvakrát bol zamestnaný aj v Českej republike, avšak nebola mu vyplatená mzda zo strany zamestnávateľa. Navyše pokiaľ by sa zamestnal prostredníctvom nejakej agentúry, jeho zárobok by nanajvýš činil do 400,- eur mesačne, pričom by za prácu očakával vyšší príjem. Taktiež sa nezaevidoval ani na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, keďže príjem z dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,- eur je absolútne nepostačujúci a nerieši danú situáciu. V súčasnosti žije s priateľkou, s ktorou obýva byt v podnájme, náklady predstavujú okolo 260,- eur mesačne. Jeho priateľka má v starostlivosti dcéru, ktorá je vo veku sedem rokov. Z uvedených dôvodov otec aj na pojednávaní prehlásil, že aj naďalej bude platiť sumu 40,- eur mesačne, nakoľko momentálne nie je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby hradil vyššie výživné.

Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Maloleté dieťa jej bolo zverené do osobnej starostlivosti a výživné bolo určené vo výške 70,- eur mesačne. Maloletá je zdravotne postihnutá, trpí závažným ochorením - detskou mozgovou obrnou. S maloletou je na opatrovateľskom príspevku, ktorý poberá vo výške 266,- eur mesačne. Iný príjem nemá. Z predchádzajúceho vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa, ktoré je vo veku deväť rokov, ďalej má vyživovaciu povinnosť k maloletej V. a toho času je matka vydatá a z manželstva jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré sa narodilo pred dvomi týždňami. Rodina obýva dvojizbový byt, za ktorý hradí mesačne 100,- eur. Na týchto nákladoch sa podieľa aj manžel matky dieťaťa. Pokiaľ sa týka maloletej V., matka má výdavky 20,- eur mesačne na lieky, dieťa sa denne vozí do školy, nakoľko začala navštevovať špeciálnu základnú školu a v tomto školskom roku sa jedná o prvý ročník špeciálnej základnej školy. Okrem toho sú to výdavky na ortopedickú obuv, ortopedické vložky do topánok, plienky a podobne. Zo strany úradu práce jej bol priznaný kompenzačný príspevok, ktorý predstavuje sumu 50,- eur mesačne. Manžel matky je živnostník. Pokiaľ sa týka rodičovského príspevku, matka ku dňu pojednávania ešte nevedela uviesť, aký jej bude vyplácaný tento rodičovský príspevok, nakoľko jej nebolo ešte doručené rozhodnutie zo sociálnej poisťovne a nevie, akým spôsobom môže byť kompenzovaný rodičovský príspevok s opatrovateľským príspevkom, ktorý v súčasnosti poberá.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, tento žiada zamietnuť, nakoľko takýto návrh nie je dôvodný. Otec maloletého dieťaťa je v produktívnom veku, je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby si prácu našiel a je aj v záujme maloletého dieťaťa, aby k zníženiu výživného nedošlo a to aj s poukazom na zdravotný stav dieťaťa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. - 20 zo dňa 29. apríla 2010 bola maloletá V. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 70,- eur mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodnutia matka bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 256,- eur mesačne, mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému L. U., W.. X. X. XXXX. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemal. Nebol vedený na príslušnom úrade práce a pracoval len na dohodu o vykonaní práce jeden deň v týždni s priemerným denným príjmom 40,- eur.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V súčasnosti maloletá V. začala navštevovať prvý ročník Špeciálnej základnej školy U. T.. Dieťa je zdravotne postihnuté, trpí závažným ochorením detskej mozgovej obrny. Výdavky na lieky predstavujú mesačne 20,- eur, dieťa denne treba voziť do školy. Kompenzačný príspevok zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny predstavuje 50,- eur mesačne. Ďalej má matka výdavky na ortopedické pomôcky, plienky a podobne.

Taktiež zmena pomerov nastala na strane matky, ktorá sa vydala a z jej terajšieho vzťahu jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Zmenil sa teda počet vyživovacích povinností. Matka spolu s deťmi z predchádzajúcich vzťahov ako aj s manželom a dieťaťom z terajšieho vzťahu žije v dvojizbovom byte, náklady na domácnosť predstavujú 100,- eur mesačne. Na týchto nákladoch sa podieľa aj manžel matky, ktorý je živnostník. Príjmom matky je opatrovateľský príspevok, ktorý v súčasnosti poberá vo výške 266,- eur mesačne. Nakoľko má momentálne nárok aj na poberanie rodičovského príspevku, ku dňu pojednávania ešte nebolo vydané rozhodnutie sociálnej poisťovne vo vzťahu k možnosti poberania rodičovského príspevku a nebolo zrejmé, či matka bude naďalej poberateľkou opatrovateľského príspevku, resp. tieto príspevky možno nejakým spôsobom vzájomne kompenzovať.

Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, u tohto nedošlo k zmene týchto pomerov. Otec je naďalej bez evidencie na úrade práce, občas si brigádnicky privyrába, z čoho má minimálny príjem. Z výpovede otca je zrejmé, že nevyužil možnosť poberania dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur, čím by čiastočne zvýšil svoj príjem, z ktorého by popri brigádnickej činnosti mohol riadne hradiť výživné na maloletú. Z výpovede otca taktiež vyplýva, že aj pokiaľ by sa zamestnal prostredníctvom agentúry v Českej republike, resp. inej práce, ktorá by mu bola ponúknutá, podľa názoru otca príjem do výšky 400,- eur mesačne nie je dostatočný a nezodpovedá výkonu jeho práce. Takýmto spôsobom a postojom sa však otec sám pripravil o možnosť určitého príjmu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Aj v čase predchádzajúceho konania, kedy bola stanovená výška výživného 70,- eur mesačne na maloleté dieťa, príjem otca bol približne rovnaký ako v súčasnosti a taktiež bol bez evidencie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Naopak, v tomto prípade treba zobrať do úvahy výraznú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré začalo navštevovať špeciálnu základnú školu, s čím sa zvýšili náklady zo strany matky. Nejedná sa len o náklady na cestovné do školy, tu je potrebné zohľadniť aj náklady týkajúce sa nákupu školských potrieb, pomôcok, ošatenia, obuvi a podobne. Preto súd návrh otca s poukazom na takto zistený skutkový stav pokladal za nedôvodný a tento návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa , pretože ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa §-u 205 ods. 1 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.

Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu,

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.