Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Er-628-2010.pdf
PDF · 86.5 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/628/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právn. zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokát so sídlom Pribinova 25, budova Tower 115, 821 02 Bratislava, proti povinnému: J. J., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX Z., IČO: XXXXXXXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.980,89 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e . II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutého trovy exekúcie vo výške 170,00 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 20.5.2010 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.980,89 eur s prísl. priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. Y. XXXXX/ XX, spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., ktorý nadobudol vykonateľnosť 6.5.2010. Okresný súd Kežmarok vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie číslo: XXXX XXXXXX dňa 9.9.2010. Okresný súd Kežmarok uznesením zo dňa 23.4.2012, č.k. XEr/XXX/XXXX-XX vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania tejto exekúcie. Povinný dňa 11.7.2012 doplnil svoj návrh zo 6.6.2012, v ktorom uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky, ako i určite iných neprijateľných podmienok v Zmluve o úvere. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ("neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd sa oboznámil so Zmluvou o úvere číslo 7290954 / ďalej len „Zmluva“/ uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 3.4.2009, ktorá je podkladom rozhodcovského rozsudku a so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého súd môže o. i. aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 citovaného zákona), teda ak ide o protiprávny výrok rozsudku rozhodcu resp. rozhodcovského súdu. Za nedovolené treba považovať také plnenie, ktoré je výslovne zakázané alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že Zmluva a na ňu nadväzujúce všeobecné obchodné podmienky úveru spoločnosti, uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to ako v zmysle ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2009, tak i v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, a to aj napriek tomu, že v predmetnej Zmluve je uvedené, že sa na ňu vzťahujú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Právny vzťah založený medzi účastníkmi tejto zmluvy aj keby sa riadil príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, nemôže sa odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je stanovená na ochranu spotrebiteľa. Táto je obsiahnutá ako v zákone o spotrebiteľských úveroch, tak aj v Občianskom zákonníku. Podľa ust. §-u 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je teda zrejmé, že na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia spotrebiteľskoprávnej úpravy obsiahnuté v Občianskom zákonníku resp. v normách z ktorých tento vychádza . Táto zmluva však túto požiadavku nerešpektovala. Naviac, rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Podľa bodu 18. Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru oprávneným, zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade (nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde, čím je podľa súdu obmedzené právo „slabšej„ zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože neumožňuje spotrebiteľovi samotnému zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľa, ktorý vopred vybral rozhodcu, ktorý by mal riešiť prípadné spory. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na ním zvolený rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávneného, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj eventuálnemu rozhodcovskému konaniu. Rozhodca bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
V predmetnej Zmluve je síce uvedené, že spotrebiteľský úver bol povinnému poskytnutý za účelom výkonu podnikania, avšak v priebehu exekučného konania oprávnený nepreukázal, že úver bol poskytnutý za uvedeným účelom. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon povolania zaťažuje toho, kto tvrdí takú výnimku a musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. V tomto exekučnom konaní však konkrétny súvis medzi poskytnutím úveru za účelom výkonu podnikania preukázaný nebol. V danom exekučnom konaní je teda exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. (§ 39, § 53 ods.5, § 45 ods.1 písm.c/ ods.2 ZoRKR/. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd zato, že sú splnené podmienky na zastavenie exekučného konania v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Z vyššie uvedených dôvodov súd postupoval podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré právom nedovolené a odporuje dobrým mravom a s prihliadnutím k tomu, že v danom prípade nie je možné oddeliť nedovolené plnenie od ostatného vymáhaného plnenia, súd exekúciu v plnom rozsahu zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich úhradu zaviazal oprávneného, ktorý tým, že v konaní predložil nespôsobilý exekučný titul zavinil to, že exekúcia musí byť zastavená. Súdny exekútor predložil vyúčtovanie, v ktorom žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 224,88 eur a zároveň navrhol, aby súd zaviazal na úhradu týchto trov povinného.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej v čase začatia exekučného konania), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. /ďalej len „vyhl.“/ súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä : cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu za tieto úkony právnej služby, odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice podľa § 21a vyhlášky vo výške 16,60 eur, získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie /oprávnený, povinný vo výške 6,64 eur, doručenie príkazu na začatie exekúcie, a to prikázaním pohľadávky z účtu v banke /9x všetky banky v SR/ vo výške 29,88 eur, zrážkami z iných príjmov /Sociálna poisťovňa/ vo výške 3,32 eur a prikázaním inej peňažnej pohľadávky /3x Stavebné sporiteľne/ vo výške 9,96 eur, doručenie exekučného príkazu - prikázaním pohľadávky z účtu v banke /9x všetky banky v SR/ vo výške 36,52 eur, prikázaním inej peňažnej pohľadávky /3x Stavebné sporiteľne/ vo výške 16,60 eur, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného vo výške 3,32 eur, zisťovanie účtu povinného vo výške 3,32 eur, zisťovanie majetku povinného /lustrácia Dopravný inšpektorát/ vo výške 3,32 eur, odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti podľa § 6 vyhl. vo výške 33,19 eur. Náhrada hotových výdavkov za poštovné vo výške 16,40 eur, telekomunikačné a internet vo výške 5,00 eur, vrátane 20% DPH vo výške 37,48 eur, trovy exekúcie spolu vo výške 224,88 eur.
Náhrada trov exekúcie súdneho exekútora sa spravuje zásadami účelnosti, hospodárnosti a preukázanosti. Súdny exekútor má pri vykonávaní exekučnej činnosti postupovať tak, aby bola dodržaná okrem iného aj zásada účelnosti a hospodárnosti vynaložených trov na úspešné vykonanie exekúcie. Súd preto nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke označené v priloženom vyúčtovaní ako „9x banky v SR“ z dôvodu, že doručovanie príkazu na začatie exekúcie deväťkrát nemal súd v exekučnom spise preukázané a rovnako z dôvodu, že doručovanie príkazu na začatie exekúcie aj tým bankám, kde povinný nemá vedený účet, súd považuje za neúčelné. Exekučný poriadok umožňuje súdnemu exekútorovi v ust. § 34 EP požiadať o súčinnosť banky za účelom poskytnutia informácii o stave bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich zmeny. Za takéto zisťovanie majetku povinného patrí exekútorovi paušálna odmena vo výške 3,32 eur. Z uvedeného dôvodu súd priznal exekútorovi odmenu za doručovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke len vo výške 6,64 eur /2x3,32 eur/, a to za doručovanie príkazu na začatie exekúcie, kde má povinný vedený účet. Podľa exekučného spisu je ním Slovenská sporiteľňa, a.s. a Všeobecná úverová banka, a.s. Súd sa riadil rovnakým princípom ako je vyššie uvedené pri odmene za doručovanie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke označené ako „9x banky v SR“. Súd tak exekútorovi priznal odmenu vo výške 13,28 eur /4x3,32 eur/, z dôvodu jeho doručovania aj oprávnenému a povinnému.
Súd tak priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 140,91 eur, 20% DPH vo výške 28,18 eur, spolu vo výške 170,00 eur, keďže vypočítaná odmena sa zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.