Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (25)Rozsudok_6C-123-2012.pdf
PDF · 154.05 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/123/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.o., advokátom so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: R. B. S., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 443,97 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 110,44 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % :
- zo sumy 27,61 eur od 19.06.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 27,61 eur od 19.07.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 27,61 eur od 19.08.2009 do zaplatenia a
- zo sumy 27,61 eur od 19.09.2009 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh o zaplatenie sumy 333,53 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 %:
- zo sumy 1,66 eur od 19.07.2009 do zaplatenia a
- zo sumy 331,87 eur od 18.10.2009 do zaplatenia,
zamieta.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 1 písm. b) zmluvy o pripojení uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a odporcom dňa 15.07.2008 v znení: „V prípade, že účastník poruší zmluvný záväzok doby viazanosti, vyplývajúci zo zmluvy o pripojení, je ST oprávnený vyúčtovať mu zmluvnú pokutu za porušenie doby viazanosti 18 mesiacov stanovenú cenovým výmerom CV 33106/2008 v tabuľke 2. vo výške 3.500,- Sk. K zmluvnej pokute bude zároveň pripočítaná pokuta za porušenie doby viazanosti 18 mesiacov stanovená Tarifou na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet pri jednotlivých programoch.“ je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.
Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 2 písm. h) zmluvy o pripojení uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a
odporcom dňa 15.07.2008 v znení: „V prípade, že účastník poruší zmluvný záväzok doby viazanosti, vyplývajúci zo zmluvy o pripojení v dĺžke 18 mesiacov, resp. 24 mesiacov podľa 2a) cenového výmeru CV 33106/2008, je ST oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu stanovenú týmto cenovým výmerom 3.000,- Sk“ je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.04.2012 doručeným súdu dňa 17.05.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 443,97 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 %: zo sumy 27,61 eur od 19.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 29,27 eur od 19.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 27,61 eur od 19.08.2009 do zaplatenia a zo sumy 27,61 eur od 19.09.2009, zo sumy 331,87 eur od 18.10.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 26,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 94,01 eur.
Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tak, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a. s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „ST, a. s.“) ako Postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok Postupcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenému pod referenčným č. 1182827401. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011 je registrovaná na Okresnom súde Žilina pod 1SprV/118/2012. Odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvu o pripojení. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Navrhovateľ vystavil odporcovi nasledovné faktúry: č. 4703337454 splatnú dňa 18.06.2009 na sumu 27,61 eur, č. 9704466800 splatnú dňa 18.07.2009 na sumu 29,27 eur, č. 7705475902 splatnú dňa 18.08.2009 na sumu 27,61 eur, č. 5706485845 splatnú dňa 18.09.2009 na sumu 27,61 eur a č. 1707498907 splatnú dňa 17.10.2009 na sumu 331,87 eur.. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky je vo výške 443,97 eur, pričom po postúpení pohľadávky k žiadnej ani čiastočnej úhrade nedošlo. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dostal v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a navrhovateľ má teda nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do zaplatenia.
Navrhovateľ sa podaním zo dňa 08.10.2012 vyjadril k zmluvnej pokute, ku ktorej uviedol, že: 1. Zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi (vysokorýchlostný internet 4G Turbo 3 Solo, koncové zariadenie, prípadne ďalšie benefity poskytnuté odporcovi na službách). Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi koncové zariadenie za cenu 490,- Sk (16,27 eur) s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o rpipojení bola 1.189,98 Sk (39,50 eur) a vysokorýchlostný internet 4G Turbo 3 Solo za cenu 831,48 Sk (27,60 eur) s DPH mesačne, pričom štandardná cena bola 1.191,78 Sk (39,46 eur) mesačne. Odporca teda nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bolo jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím odporca porušil jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu; 2. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní satisfakčnú (reparačnú) funkciu. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo teda naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody. Odporca je sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho muselo byť jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky. Neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu vzniká na strane právneho predchodcu navrhovateľa škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou koncového zariadenia a akciovou cenou koncového zariadenia; 3. Zmluvná pokuta plní aj funkciu preventívnu. Ak má zmluvná pokuta plniť funkciu aj prevenčnú, jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. V opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Zmluvná pokuta hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej
povinnosti a potom včas a riadne splnil. Táto hrozba pritom musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby svoj účel splnila; 4. Navrhovateľ je presvedčený, že je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase, kedy vznikal zmluvný vzťah, výška zmluvnej pokuty je závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť v prípade, ak odporca načerpá všetky benefity a nezaplatí právnemu predchodcovi navrhovateľa žiadnu platbu. Z tohto pohľadu je potrebné primeranosť zmluvnej pokuty posudzovať z hľadiska hodnoty poskytnutého koncového zariadenia, ktoré musel právny predchodca navrhovateľa prakticky financovať; 5. Ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty navrhovateľ poukazoval analogicky na ust. § 3a ods. 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého sa za primeranú považuje sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov, je možné ako sankciu ďalej uplatňovať len úroky z omeškania v zmysle nariadenia. Teda napr. pri poskytnutí sumy 500,- eur by podľa tohto ustanovenia mal veriteľ nárok na vrátenie poskytnutej hodnoty 500,- eur, na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500,- eur a na zákonné úroky z omeškania. Navrhovateľ si v uvedenom prípade neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by mu prípadne ust. § 3a nariadenia vlády umožňovalo a z tohto dôvodu sa domnieva, že ním uplatňovaná zmluvná pokuta nemôže byť neprijateľná, pokiaľ samotný zákonodarca určil, že sankcia môže byť ešte vyššia. V prípade poskytnutia koncového zariadenia v hodnote 500,- eur by bola primeraná zmluvná pokuta 1.000,- eur, ktorá by pozostávala zo sumy 500,- eur z titulu vrátenia hodnoty poskytnutého koncového zariadenia a 500,- eur z titulu sankcie za porušenie povinnosti. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak by aj súd neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné do úvahy zobrať skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Jeho právny predchodca odporcovi bol poskytnutý koncové zariadenie za cenu 490,- Sk (16,27 eur) s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 1.189,98 Sk (39,50 eur) a vysokorýchlostný internet Turbo 3 Solo za cenu 831,48 Sk (27,60 eur) s DPH mesačne, pričom štandardná cena bola 1.191,78 Sk (39,46 eur) mesačne. Hodnota dotácie právneho predchodcu navrhovateľa do kúpy tohto telefónneho zariadenia bola teda 699,83 Sk (23,23 eur) a celková výška poskytnutej zľavy na službu Vysokorýchlostný internet Turbo 3 Solo bola teda 6.485,40 Sk (215,28 eur) [21.452,04 Sk (1.191,78 Sk x 18) - 14.966,64 Sk (831,48 Sk x 18)].
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie v termíne dňa 09.10.2012, ktoré sa konalo v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, ktorý podaním zo dňa 08.10.2012 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo veci aj za svojej, ako aj navrhovateľovej neúčasti, ako aj v neprítomnosti odporcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené náhradne v podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal.
Súd tak vo veci na pojednávaní dňa 09.10.2012 rozhodol na základe vykonaného dokazovania oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil nasledovný skutkový stav.
Spoločnosť ST, a. s. a odporca dňa 15.07.2008 uzavreli zmluvu o pripojení. Na základe predmetnej zmluvy spoločnosť ST, a. s. sa zaviazala odporcovi zriadiť, pripojiť, poskytovať alebo sprístupniť službu vysokorýchlostný internet PLUS program 4G Turbo 3 Plus - 3584 kbps za zľavnenú cenu 831,80 Sk s DPH počas obdobia viazanosti 18 mesiacov, ako aj odporcovi predať modem DSL Ethernet za zľavnenú cenu 490,- Sk s DPH za podmienky viazanosti 18 mesiacov. Odporca sa zaviazal platiť cenu za zariadenie a používanie týchto služieb.
Súčasťou zmluvy bol cenový výmer 33106/2008, v zmysle ktorého bola pre zľavnenú cenu za službu vysokorýchlostný internet PLUS program 4G Turbo 3 Plus stanovená zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti 18 mesiacov 3.500,- Sk, ďalej pre zľavnenú cenu modem DSL Ethernet [a) Microcom AD2706, b) Glitel GT-318-RI a c) Topcom Webr@cer821] stanovená zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti 18 mesiacov 3.000,- Sk.
Ďalej bolo v zmluve v bode 1 dojednané, že akciová cena za poskytovanie služby vysokorýchlostný internet PLUS program 4G Turbo 3 Plus sa vzťahuje na zákazníka, ktorý sa zaviaže službu využívať počas nasledujúcich 18 mesiacov odo dňa jej zriadenia (doba viazanosti). Súčasne bolo dohodnuté, že v prípade, ak odporca poruší zmluvný záväzok doby viazanosti vyplývajúci zo zmluvy o pripojení, je ST,
a. s. oprávnený vyúčtovať mu zmluvnú pokutu za porušenie doby viazanosti 18 mesiacov stanovenú cenovým výmerom CV 33106/2008 vo výške 3.500,- Sk, pričom k zmluvnej pokute mala byť zároveň pripočítaná pokuta za porušenie doby viazanosti 18 mesiacov stanovená Tarifou na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby internet pri jednotlivých programoch (podľa navrhovateľom predloženej Tarify na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet vo výške 3.498,- Sk / 116,11 eur; bod B/33-2-3).
Taktiež bolo v zmluve v bode 2 dojednané, že akciová cena na „aDSL modem“ sa vzťahuje na zákazníka, ktorý uzavrie zmluvu o pripojení na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet s programom vysokorýchlostný internet PLUS a zaviaže sa službu v tomto programe využívať počas nasledujúcich 18 mesiacov odo dňa jej zriadenia (doba viazanosti). Súčasne bolo dohodnuté, že v prípade, ak odporca poruší zmluvný záväzok doby viazanosti vyplývajúci zo zmluvy o pripojení v dĺžke 18 mesiacov, je ST, a. s. oprávnený vyúčtovať mu zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- Sk.
Podľa cenníka spoločnosti ST, a. s. pre koncové zariadenia bola štandardná cena modemu DSL Ethernet, a to či už a) Microcom AD2706 alebo b) Glitel GT-318-RI a alebo Topcom Webr@cer821 vo výške 2.290,- Sk vrátane DPH (76,01 eur).
Podľa Tarify na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet bola štandardná cena za poskytnutie služby pripojenia do internetu prostredníctvom technológie DSL - VRI bez viazanosti pre program 4G Internet Turbo 3 vo výške 1.188,80 Sk / 39,46 eur mesačne.
Súd mal v ďalšom za preukázané, že spoločnosť ST, a. s. vyúčtovala odporcovi faktúrami č. 4703337454 zo dňa 04.06.2009 splatnou dňa 18.06.2009 v sume 27,61 eur, č. 9704466800 zo dňa 04.07.2009 splatnou dňa 18.07.2009 v sume 27,61 eur (z celkovo fakturovanej sumy 29,27 eur), č. 7705475902 zo dňa 04.08.2009 splatnou dňa 18.08.2009 v sume 27,61 eur, č. 5706485845 zo dňa 04.09.2009 splatnou dňa 18.09.2009 v sume 27,61 eur, cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy o pripojení zo dňa 01.08.2008 za obdobie od 01.05.2009 do 31.08.2009 celkovo v sume 110,44 eur.
Tiež mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že spoločnosť ST, a. s. faktúrou č. 9704466800 zo dňa 04.07.2009 splatnou dňa 18.07.2009 v sume 1,66 eur (z celkovo fakturovanej sumy 29,27 eur) vyúčtovala odporcovi zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti.
Napokon mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že spoločnosť ST, a. s. faktúrou č. 1707498907 zo dňa 03.10.2009 splatnou dňa 17.10.2009 vyúčtovala odporcovi pokutu DSL Ethernet modem vo výške 99,58 eur, pokutu Magio Internet Solo vo výške 116,18 eur a zmluvnú pokutu Magio internet Solo s viazanosťou 18 mesiacov vo výške 116,11 eur (celkovo faktúra tak bola vystavená na sumu 331,87 eur).
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou ST, a. s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 16.12.2011 došlo aj k postúpeniu pohľadávok postupcu voči odporcovi, vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr, na navrhovateľa (1SprV/118/2012).
Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.07.2007 do 31.10.2008, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka (§ 52
až 60 Občianskeho zákonníka) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., dodávateľ je osoba, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom do 28.02.2010, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné..
Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010 do 30.06.2011 (po účinnosti zákona č. 161/2011 Z. z. dňa 01.07.2011 ust. § 53 ods. 10), neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53a Občianskeho zákonníka) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Súd na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi spoločnosťou ST, a. s. a odporcom vznikol záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci z v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 z. z. uzavretej zmluvy o pripojení. Právu odporcu na poskytovanie služieb podľa zmluvy spoločnosťou ST, a. s. zodpovedala povinnosť odporcu uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka, v danom prípade sumu 27,61 eur mesačne. V zmysle uzavretej zmluvy, túto povinnosť na seba odporca prevzal s viazanosťou po dobu 18 mesiacov.
Súd mal za nesporné, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť cenu poskytnutých služieb za obdobie od 01.05.2009 do 31.08.2009 celkovo v sume 110,44 eur spoločnosti ST, a. s., resp. navrhovateľovi po postúpení pohľadávky spoločnosťou ST, a. s. podľa ust. 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na navrhovateľa (týmto prešlo právo na zaplatenie sumy 110,44 eur na navrhovateľa) do rozhodnutia súdu nesplnil, a preto súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 110,44 eur ako dôvodnému vyhovel.
Na tomto mieste súd musí v ďalšom poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi spoločnosťou ST, a. s. a odporcom založený predmetnou zmluvou o pripojení zo dňa 15.07.2008 sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR platnom v čase uzavretia zmluvy v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (ust. § 52 a nasl.) zaradená novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Ust. § 53 Občianskeho zákonníka sa týka zmluvných podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Uvedené sa týka aj zmluvy o pripojení v prejednávanej veci.
Ako vyplýva z ust. § 544 Občianskeho zákonníka, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Súdu sa javí, že viacerými zmluvnými pokutami tak v danom prípade malo byť zabezpečenie benefitu poskytnutého odporcovi ako účastníkovi zmluvného vzťahu so spoločnosťou ST, a. s. vo forme 1. zľavy vo výške 1.800,- Sk, t. j. 59,75 eur (2.290,- Sk - 490,- Sk zaplatená cena) zo štandardnej ceny DSL Ethernet modemu vo výške 2.290,- Sk; týka sa zmluvnej pokuty 99,58 eur, 2. vo forme zľavy vo výške 357,- Sk mesačne, t. j. 11,85 eur (1.188,80 Sk - 831,80 Sk dohodnutá cena) zo štandardnej ceny služieb 1.188,80 Sk mesačne; týka sa zmluvných pokút 116,18 eur a 116,11 eur, celkovo 232,29 eur. Spoločnosti ST, a. s. by tak za predpokladu využívania jej služieb odporcom počas 18 mesiacov viazanosti vznikala akási domnelá strata 213,30 eur vrátane DPH zodpovedajúca výške zľavy z ceny služieb za18 mesiacov (18 mesiacov x 11,85 eur) a v ďalšom strata vo výške 59,75 eur vrátane DPH zodpovedajúca poskytnutej zľave z ceny koncového zariadenia - DSL Ethernet modemu. Uvedené straty spoločnosti ST, a. s. tak zrejme mali byť kompenzované ziskom, ktorý by spoločnosť ST, a. s. dosiahla pri poskytovaní služieb odporcovi počas celých 18 mesiacov viazanosti.
Z pohľadu vykonaného dokazovania a z neho zisteného skutkového stavu je možné sa domnievať, že odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť cenu poskytovaných služieb dňa 19.06.2009, t. j. prvý deň po splatnosti faktúry č. 4703337454, t. j. približne po uplynutí 11 mesiacov doby viazanosti, pričom zmluvný vzťah medzi ním a spoločnosťou ST, a. s. trval minimálne do 30.09.2009 (posledné zúčtovacie obdobie podľa faktúry č. 5706485845), t. j. trval približne 14 mesiacov.
Súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v platnom znení ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Teda výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétne časové štádium v rámci doby trvania zmluvného vzťahu, kedy dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti odporcu. Aj keď toto výkladové pravidlo v čase uzavierania dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 07.08.2007 ešte zakotvené v právnom poriadku SR nebolo, bez akýchkoľvek pochybností s poukazom na znenie ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj na citovanú časť rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, ho možno použiť aj v prejednávanej veci.
Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky je tak podľa názoru súdu to, že takto dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala odporcu (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvnej povinnosti počas doby viazanosti, a to aj v prípade, ak účastník zmluvy plnil tieto svoje povinnosti riadne a včas napr. až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nesplnenia si zmluvných povinností napr. v posledný mesiac viazanosti mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. V tomto smere spoločnosť ST, a. s. ako dodávateľ vôbec nerozlišovala medzi prípadom, kedy dôjde k porušeniu povinnosti spotrebiteľa podľa zmluvy o pripojení, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, kedy dôjde k uvedenému porušeniu povinnosti hneď na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je však spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo z pohľadu súdu je potrebné považovať za neprijateľné. Z pohľadu funkcií zmluvnej pokuty sa dotknuté ustanovenia zmluvy o pripojení javia ako neprijateľné zmluvné podmienky, a to aj s poukazom na to, že výška zmluvnej pokuty vzťahujúca sa k poskytnutej zľave
z koncového zariadenia v sume 99,58 eur bola v pomere k poskytnutej zľave z tohto koncového zariadenia vo výške 59,75 eur 1,68 násobkom poskytnutej zľavy a výška zmluvných pokút vzťahujúca sa k poskytnutej zľave z ceny služieb v sume 232,39 eur bola v pomere k reálne poskytnutej zľave z ceny služieb 165,90 eur (keďže ako už bolo uvedené odporca zrejme využíval služby spoločnosti ST, a .s. len po dobu 14 mesiacov, t. j. zľava mesačne 11,85 eur x 14 mesiacov = 165,90 eur) 1,40 násobkom reálne poskytnutej zľavy (len na porovnanie, ak by odporca porušil svoje zmluvné povinnosti už po jednom mesiaci doby viazanosti by pomer výšky zmluvnej pokuty 232,39 eur k reálne poskytnutej zľave 11,85 eur bol 19,61 násobkom poskytnutej zľavy).
Súd súčasne poukazuje aj na to, že slovné spojenie uvádzané v zmluve o pripojení - „V prípade, že účastník poruší zmluvný záväzok doby viazanosti ...“ vyvoláva neurčitý okruh neurčitých porušení alebo vzťahov a zmluvná pokuta za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí indikatívne, je neakceptovateľná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Napokon súd poukazuje za to, že predmetné zmluvné pokuty podľa zmluvy bola spoločnosť ST, a .s. oprávnená požadovať aj bez toho, aby zároveň došlo k zániku povinnosti odporcu používať služby spoločnosti ST, a .s. podľa zmluvy a platiť za ne ich cenu.
Z uvedených dôvodov súd považoval s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka dojednania o zmluvných pokutách za neplatné. Táto neplatnosť však v zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy ako takej.
Pokiaľ navrhovateľ v prípade neuznania uplatneného nároku na zmluvnú pokutu súdom, poukazoval na to, že je potrebné vziať do úvahy to, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedala hodnote dotácie do poskytnutého koncového zariadenia a poskytnutej zľavy z ceny za službu (tu však súd považuje za potrebné uviesť, že zľava nebola poskytovaná po celý čas doby viazanosti 18 mesiacov, ale zrejme len 14 mesiacov). Z hľadiska tejto argumentácie navrhovateľa považuje za potrebné súd uviesť, že navrhovateľ skutkovo vymedzil uplatnený nárok na zaplatenie sumy 331,87 eur ako nárok vyplývajúci z práva na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa zmluvy o pripojení uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a odporcom a ktorá pohľadávka na neho prešla z jeho právneho predchodcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011. Súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p. je viazaný návrhom, a to nie len čo do výšky žalovaného plnenia, ale aj čo do jeho skutkového vymedzenia. Z uvedeného vyplýva, že súd nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda odporcovi nemôže uložiť inú ako navrhovateľom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže navrhovateľovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol predmetom konania. Ak by súd priznal navrhovateľovi požadované plnenie z iného právneho dôvodu (teda práva na zmluvnú pokutu) ako si uplatnil, porušil by ust. § 153 ods. 2 O.s.p., a to z dôvodu, že navrhovateľ nezmenil skutkové vymedzenie uplatneného nároku a nenavrhol pripustiť zmenu jeho návrhu, len uviedol vyššie uvedenú argumentáciu zjavne z dôvodu obavy z toho, že súd posúdi ním uplatnenú zmluvnú pokutu ako vyplývajúcu z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V ďalšom súd poukazuje na to, že predmetom postúpenia bola nepochybne pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,87 eur a nie pohľadávka na zaplatenie náhrady škody. Z toho vyplýva, že navrhovateľ nie je ani nositeľom prípadného práva na zaplatenie ním tvrdenej skutočnej škody vzniknutej jeho právnemu predchodcovi. Súd tak návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 331,87 eur nemohol vyhovieť ani pri prihliadaní na túto časť jeho argumentácie v spore.
S poukazom na uvedené, súd návrh v časti o zaplatenie sumy 331,87 eur aj s uplatneným príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 9 % z tejto sumy od 18.10.2009 do zaplatenia) zamietol.
Napokon čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1,66 eur (suma označená vo faktúre č. 9704466800 ako zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti), navrhovateľ si tento nárok uplatňoval z hľadiska skutkového vymedzenia ako nárok vyplývajúci z povinnosti odporcu platiť riadne a včas za poskytované služby spoločnosťou ST, a .s. poplatky v aktuálnom cenníku. Je zjavné, že u sumy 1,66 eur nejde o platbu akéhokoľvek poplatku za poskytnuté služby, ale za zmluvnú sankciu práve za nedodržanie záväzku odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Súd už len z toho dôvodu s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p. musel návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 1,66 eur aj s príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 9 % z tejto sumy od 19.07.2009 do zaplatenia) zamietnuť. Pre úplnosť však súd dodáva, že navrhovateľ ani nepreukázal ním produkovanými dôkazmi, že by medzi
spoločnosťou ST, a. s. a odporcom došlo k písomnej dohode o tejto zmluvnej pokute. Preto súd nemal s poukazom na ust. § 544 ods. 2 v spojení s ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka preukázané platné uzavretie dohody o takejto zmluvnej pokute pre nedostatok písomnej formy. Teda aj z toho dôvodu by súd musel návrh v tejto časti rovnako zamietnuť.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd pri posudzovaní uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške 9 %: zo sumy 27,61 eur od 19.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 27,61 eur od 19.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 27,61 eur od 19.08.2009 do zaplatenia a zo sumy 27,61 eur od 19.09.2009 do zaplatenia, mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s platením ceny za poskytnuté služby, prvým dňom po splatnosti faktúr (t. j. dňa 19.06.2009, 19.07.2009, 19.08.2009 a 19.09.2009), ktorými právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi cenu služieb celkovo 110,44 eur v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení. Právnemu predchodcovi navrhovateľa tak vzniklo v zmysle už cit. ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 %: zo sumy 27,61 eur od 19.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 27,61 eur od 19.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 27,61 eur od 19.08.2009 do zaplatenia a zo sumy 27,61 eur od 19.09.2009 do zaplatenia (v čase od 19.06.2009 do 19.09.2009 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1 %, súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti § 121 O.s.p.). Následne s postúpenou pohľadávok prešlo na navrhovateľa v súlade s ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj príslušenstvo, teda aj právo jeho právneho predchodcu voči odporcovi na zaplatenie úrokov z omeškania v uvedenom rozsahu. Súd s poukazom na to, návrhu v tejto časti vyhovel, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z toho, že čistý úspech odporcu v konaní bol v rozsahu 50 % [úspech navrhovateľa 25 % (110,44 eur/ 443,97 eur = 0,25) : úspech odporcu 75 % (333,53 eur/443,97 eur = 0,75); teda čistý úspech odporcu = 75 % - 25 %]. Odporcovi tak vzhľadom na uvedené vzniklo právo požadovať od navrhovateľa náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že odporca si toto svoje právo v konaní v súlade s sut. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil návrhom, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.