Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-103-2007.pdf
PDF · 101.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/103/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Jánom Lapšanským na hlavnom pojednávaní dňa 10. októbra 2012 v trestnej veci obžalovaných I. V. a spol. takto
rozhodol:
obžalovaní:
1/ I. V., B.. XX. X. XXXX P. W.Š., X. W., D.. T. Č.. XX,
X/ H. V., B.. X. XX.XXXX P. W., X. W., D.. T. Č.. XX,
X/ Y.. Y. D., B.. X. X. XXXX P. I., X. Z. N. Č.. XXX, C.. W.- C.-
I.,
X/ J. X., L. X., B.. XX.X.XXXX P. W., X. W.N., D..
S. Č.. X,
podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa oslobodzujú spod obžaloby prokurátora pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona , ktorí mali spáchať tak, že po predchádzajúcej spoločnej dohode spočívajúcej v rozdelení úloh s cieľom zabezpečiť zmenu výpovede B. W., ktorú učinila pred vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície Košice vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: KRP-59/ OVK-KE-2006, ako spoluobvinená manžela J. X. T. X.,
v prospech obvineného v Košiciach na presne nezistenom mieste v dňoch 27.8.2006 až 5.9.2006 J. X. za tým účelom opakovane kontaktovala I. V. H. Y.. Y. D. a koordinovala ich postup, pričom obv.I. V. telefonicky dohodol stretnutie s B. W., na ktorom dňa 27.8.2006 o 16.00 hod. spolu s obv. H. V. a obv. Y. G. v OC Hornád, na O.. H.. R.. I.. U. P. W. túto spoločne nahovárali na zmenu výpovede a dňa 30.8.2006 o 9.00 hod obv. I. V. ju na základe predchádzajúcej dohody, zaviedol k Y.. Y. D., obhajcovi T. X. do jeho advokátskej kancelárie na ul. V. Č.. X P. W., kde tento menovanú inštruoval ako má zmeniť svoju výpoveď pri nasledujúcom výsluchu pred vyšetrovateľom a ponúkol sa, že on prevezme jej obhajobu v predmetnej trestnej veci, B. W. však svoju výpoveď nezmenila a konanie obvinených oznámila polícii, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Košiciach I podal obžalobu na Okresný súd Košice I na obžalovaných J. X., I. V., H. V. H. Y.. Y. D. pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej spoločnej dohode spočívajúcej v rozdelení úloh s cieľom zabezpečiť zmenu výpovede B. W., ktorú učinila pred vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície Košice vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: KRP-59/OVK-KE-2006, ako spoluobvinená manžela J. X. T. X., v prospech obvineného v Košiciach na presne nezistenom mieste v dňoch 27.8.2006 až 5.9.2006 J. X. za tým účelom opakovane kontaktovala I. V. H. Y.. Y. D. a koordinovala ich postup, pričom I. V. telefonicky dohodol stretnutie s B. W., na ktorom dňa 27.8.2006 o 16.00 hod. spolu s H. V. H. Y. G. v Obchodnom centre Hornád, na O. H.. R.. I.. U. P. W. túto spoločne nahovárali na zmenu výpovede a dňa 30.8.2006 o 09.00 hod I. V. ju na základe predchádzajúcej dohody zaviedol k Y.. Y. D., obhajcovi T. X. do jeho advokátskej kancelárie na ul. V. Č.. X P. W., kde tento menovanú inštruoval ako má zmeniť svoju výpoveď pri nasledujúcom výsluchu pred vyšetrovateľom a ponúkol sa, že prevezme jej obhajobu v predmetnej trestnej veci, B. W. však svoju výpoveď nezmenila a konanie obvinených oznámila polícii.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.5.2007 sp. zn. 6 Nto 6/2007 odňal vec tomuto súdu a prikázal ju na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi.
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 30.6.2011 sp. zn. 4T 103/2007 uznal obžalovaných I. V., H. V. H. Y.. Y. D. za vinných zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona , ktorí mali spáchať skutkom uvedeným v obžalobe a uložil im tresty. Obžalovaná J. X. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku bola spod obžaloby prokurátora oslobodená, pretože nebolo dokázané, že skutok obžalovaná spáchala.
Na hlavnom pojednávaní dňa 19.2.2008 všetci obžalovaní vyhlásil, že sú nevinní.
Obžalovaný I. V. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal.
Obžalovaný H. V. uviedol, že dňa 27.8.2006 bol doma a s B. W. sa nestretol. V ďalších dňoch sa žiadnym spôsobom nepodieľal na jej ovplyvňovaní. K osobe B. W. uviedol, že ju poznal iba z videnia a žiadny kontakt s ňou neudržiaval.
Obžalovaná J. X. uviedla, že nepožiadala I. V., aby sa skontaktoval s B. W. a ani ho nepožiadala, aby ju priviedol do kancelárie Y.. Y. D., ktorý v tom čase bol obhajcom jej manžela T. X.. Nevedela
o stretnutí I. V., H. V. H. Y. G. U. B. W. a takéto stretnutie neorganizovala. Nepožiadala ani Y.. Y. D., aby zabezpečil zmenu vo výpovedi B. W.. Ďalej uviedla, že bola za Y.. Y. D. v sobotu ( 26.8.2006 ), potom čo bol jej manžel vzatý do väzby a požiadala ho, aby prevzal obhajobu manžela. Iba z rozhovorov s ním sa dozvedela, že B. W. ho kontaktovala a mala prísť do jeho kancelárie.
Obžalovaný Y.. Y. D. v prípravnom konaní dňa 6.9.2006 uviedol, že sa s J. X. dňa 26.8.2006 nestretol. Nevedel s istotou uviesť, kto mu dňa 27.8.2006 volal a počas telefonátu sa dohodli na stretnutí dňa 28.8.2006 v čase o 08.30 hod. až 09.00 hod. Iba predpokladal, že telefonoval švagor J. X., ktorého poznal pod prezývkou Šerif. Dňa 28.8.2006 v dohodnutom čase do jeho kancelárie prišla J. X., jej dcéra, jej sestra a jej manžel - Šerif. Na toto stretnutie prišla aj B. W.. Účelom tejto návštevy bolo prevzatie obhajoby v trestnej veci manžela J. X. T. X.. Počas stretnutia v prípade B. W. zistil o koho sa jedná a ponúkol jej svoje služby, pretože nezistil rozpory v jej výpovedí a vo výpovedí T. X.. Zároveň však uviedol, že pri tomto rozhovore vychádzal z údajov uvedených v uznesení o vznesení obvinenia. Dňa 28.8.2006 navštívil T. X. vo väznici, ktorý mu predložil spisový materiál v jeho trestnej veci. Dňa 30.8.2006 po predchádzajúcej dohode došla do jeho kancelárie B. W. v sprievode jemu neznámej osoby a uviedla mu, že s jeho obhajobou nepočíta, pretože už má svojho obhajcu Y.. W.. O ničom inom počas tohto rozhovoru s B. W. sa nerozprávali. Popoludní dňa 30.8.2006 mu telefonický oznámila, že sa s Y.. W. nedohodla, a že ho navštívi. Dohodli si stretnutie na 31.8.2006, na ktoré neprišla. Neskôr sa telefonicky ospravedlnila a dohodli si ďalšie stretnutie na 4.9.2006. Po 31.8.2006 s B. W.Š. netelefonoval, ani sa s ňou nevidel.
Poprel, že by nejakým spôsobom B. W. ovplyvňoval, pretože medzi jej výpoveďou a výpoveďou T. X. neboli rozpory a k týmto záverom došiel iba na základe uznesenia o vznesení obvinenia.
Obžalovaný Y.. Y. D. vzhľadom na krátky odstup od udalosti, ktoré sú predmetom trestného konania, pomerne chaoticky popísal udalosti, za ktorých sa organizovalo stretnutie s J. X. H. U. B. W.. Pri stretnutí dňa 28.8.2006 v ranných hodinách nemohol používať a získavať informácie z uznesenia o vznesení obvinenia, pretože tieto získal od T. X. až v ďalšom priebehu dňa. Navyše v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 24.8.2006 Krajského riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Košiciach pod ČVS: KRP-59/VK-KE-2006 sa vôbec neuvádza obsah výpovede B. W.. V druhom odseku odôvodnenia sa uvádza iba odkaz na výpoveď G. X., rekogníciu osôb a na ďalšie dôkazy, z ktorých vyšetrovateľ dospel k záveru, že G. X., T. X. H. B. W. sa dopustili skutku spôsobom uvedeným vo výroku uznesenia.
Na hlavnom pojednávaní dňa 19.2.2008 obžalovaný Y.. Y. D. uviedol, že zo spoluobvinených osôb poznal a pozná iba J. X.. S ostatnými nikdy neprišiel do styku. B. W. prvý raz videl v pondelok dňa 28.8.2006, kedy ho v čase medzi 08.30 až 09.00 hod navštívila v sprievode neznámeho muža v jeho kancelárií v Košiciach na ul. V.-
B. Č..X. K stretnutiu došlo dva dni po tom, čo prevzal obhajobu T. X.. Pred jej návštevou získal uznesenie o vzatí do väzby T. X. a z tohto uznesenia zistil, že jej výpoveď nebola v rozpore s výpoveďou T. X.. V tom čase nevedel dôvod
návštevy B. W., no ponúkol sa jej, že prevezme jej obhajobu, ale ona mu uviedla, že už má obhajcu Y.. W.. Iba jej odporúčal, aby požiadala Y.. W., aby sa s ním skontaktoval. V nasledujúcu stredu dňa 30.8.2006 mu volala B. W., že sa s Y.. W. nedohodli, a že by prijala jeho ponuku o prevzatí obhajoby. Nasledujúceho dňa mu volala, že je opätovne volaná k výsluchu, čo si overoval u vyšetrovateľa, s ktorým sa pohádal. Obžalovaný bol upozornený na rozpory vo výpovediach, najmä kedy k týmto stretnutiam došlo a kto bol prítomný pri jeho stretnutí s B. W. dňa 28.8.2006. K tomu uviedol, že sa pomýlil, pretože B. W. sa s J. X. u neho v kancelárií nikdy nestretli. K stretnutiu s B. W. došlo iba raz dňa 28.8.2006 za prítomnosti jemu neznámeho muža. Pripustil, že sa s J. X. stretol už v sobotu dňa 26.8.2006, kedy od nej prevzal plnú moc. Zotrval na svojom pôvodnom tvrdení, že o obsahu výpovede B. W. a G. X. sa dozvedel z unesenia o vznesení obvinenia.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 7.6.2012 sp. zn. 7 To 7/2012 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.
Okresný súd pri rozhodovaní o vine vzal do úvahy výpoveď svedkyne B. W. v prípravnom konaní zo dňa 4.9.2006. Odvolací súd upozornil, že predmetná výpoveď svedkyne bola realizovaná pred vznesením obvinenia obžalovaným, nakoľko postup podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku spočívajúci vo vznesení obvinenia bol uskutočnený uznesením Krajského riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Košiciach sp. zn. ČVS: KRP-60/OVK-KE-2006 zo dňa 6.9.2006. Opakovaná výpoveď svedkyne B. W. zo dňa 19.1.2007 svojim obsahom len odkazuje na výpoveď zo 4.9.2006, ktorá bola vykonaná svedkyňou pred vznesením obvinenia obžalovaným. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa využila svoje právo a odmietla vypovedať. Obžalovaným nebola tak poskytnutá reálna možnosť sa obhajovať v priebehu prípravného konania, čím došlo k porušeniu ich práv na obhajobu zakotvených v článku 6 ods. 1,3 písm. b), c), d) Európskeho dohovoru, článku 50 ods. 4 Ústavy , § 2 ods. 9 Tr. poriadku a § 213 ods. 1 ,2 2 ,3 3 Tr. poriadku . Z tohto dôvodu odvolací vyslovil záver, že z procesného hľadiska nie je možné výpoveď B. W. považovať za vykonanú procesne správnym spôsobom a k tejto pri hodnotení dôkazov rozhodujúcich o vine obžalovaných ani prihliadať.
Na hlavnom pojednávaní dňa 10.10.2012 využila svedkyňa opäť svoje právo nevypovedať a nevypovedala.
Ďalej Okresný súd pri rozhodovaní o vine prihliadal na vyhotovené obrazovo-zvukové záznamy, záznamy z odpočúvania a záznamy z telekomunikačnej prevádzky. Odvolací súd dal do pozornosti aj platnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej príkaz na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 Tr. por. a odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Tr. por. musí byť v každom prípade, či už boli vydané na základe Trestného poriadku alebo iného právneho predpisu riadne odôvodnené. Preskúmateľnosť dôvodnosti vydania príkazu si vyžaduje relevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre tento zásah na súkromie. Bez takéhoto odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je príkaz spravidla nepreskúmateľný. Neodôvodnené príkazy podľa citovaných ustanovení Trestného poriadku nespĺňajú požiadavky legality. Odvolací súd vyslovil záver, že zo spisového materiálu je zrejme, že okresný súd vydal príkazy podľa Trestného poriadku dňa 28.8.2006, 31.8.2006 a 27.9.2006. Tieto príkazy z procesného hľadiska nie sú dostatočne odôvodnené a krajský súd ich preto z vyššie uvedených dôvodov považoval za nelegálne.
Prokurátor svoju obžalobu oprel aj o výpoveď svedka I. T., ktorý mal sledovať stretnutie B. W. U. I. V., H. V. H. Y. G.. Výsluch svedka bol vykonaný dňa 7.9.2006 a je vyhotovený rukou písaným textom. Z výpovede I. T., ale aj vyšetrovateľa Y.. G. L. vyplýva, že tento
dôkaz bol vykonaný v priestoroch reštaurácie, v ktorej I. T. pracoval ako čašník. Z ich výpovede tiež vyplýva, že svedok I. T. nebol predvolaný na výsluch do úradných miestnosti orgánov činných v trestnom konaní. Tento postup je v rozpore s ustanovením § 127 ods. 1 Trestného poriadku . Nebol to odôvodnený prípad v zmysle § 55 ods. 2 Trestného poriadku , aby výsluch tohto svedka nebol vykonaný v úradných miestnostiach. Navyše svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase výsluchu vykonával svoju pracovnú činnosť, obsluhoval návštevníkov reštaurácie a za takých podmienok vyšetrovateľ vykonal dôkaz. Svedok I. T. podľa obsahu jeho výpovede potvrdil, že B. W. sa stretla dňa 27.8.2006 v priestoroch, v ktorých pracoval s H. V. a ďalším jemu neznámym mužom. Teda, samotný výkon dôkazného prostriedku, za takýchto okolnosti vzbudzuje pochybnosť o jeho správnosti a procesnej účinnosti.
Súd sa pokúsil na hlavnom pojednávaní tento nedostatok odstrániť a vypočul I. T. ako svedka. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že nič nevie o čine, ktorý je predmetnom trestného stíhania. Pri pokuse o odstránenie rozporov v jeho výpovedi bolo zistené, za akých okolnosti bol výsluch v prípravnom konaní vykonaný, a preto pri konečnom rozhodnutí, na tento dôkaz súd neprihliadal.
Na návrh prokurátora bol vypočutý ako svedok Y.. G. L., ktorý vykonal ako vyšetrovateľ výsluch svedka I. T.. Z jeho výpovede vyplýva, že je pravdou, že svedka vypočul v reštaurácii v jeho pracovnom čase, v ktorej boli dvaja alebo traja hostia. Avšak jeho výsluch bol vykonávaný nepretržite pri chode prevádzky bez prerušenia. Výkon dôkazného prostriedku zdôvodnil tým, aby riadne a včas boli zabezpečené dôkazné prostriedku v trestnej veci, ktorá mala väzobný charakter.
V uznesení o vznesení obvinenia bol za spolupáchateľa označený aj Y. G.. Pre jeho neprítomnosť bola trestná vec Y. G. uznesením zo dňa 14.2.2007 vylúčená na samostatné konanie. V prípravnom konaní Y. G. nebol vypočutý ani ako svedok a ani ako obvinený. Y. G. vykonáva dlhodobý trest odňatia slobody v Českej republike, ktorý vykoná pravdepodobne v roku 2020. Súd zabezpečil svedka Y. G. na hlavnom pojednávaní dňa 21.12.2009, ktorý bol dočasne odovzdaný na trestné stíhanie na územie Slovenskej republiky pre potreby odvolacieho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Hlavné pojednávanie bolo však zmarené pre neprítomnosť obžalovaných a ich obhajcov. Súd sa opätovne pokúsil zabezpečiť účasť Y. G. na hlavné pojednávanie na deň 15.6.2010 a požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o zabezpečenie jeho dočasného odovzdania na územie Slovenskej republiky. Ku dočasnému odovzdaniu na územie Slovenskej republiky však nedošlo, pretože Česká republika nepovolila dočasné odovzdanie Y. G. do Slovenskej republiky z dôvodu jeho nesúhlasu z takýmto postupom ( č. l. 483 - 486 ). Vzhľadom na tieto okolnosti, súd požiadal o právnu pomoc dožiadaný súd v Českej republike, a to Okresný súd v Jičíne. Okresný súd v Jičíne dňa 14.7.2010 Y. G. zákonným spôsobom predvolal za účelom jeho výsluchu ako svedka, avšak Y. G. po poučení o možnosti odoprieť vypovedať, toto svoje právo uplatnil a nevypovedal.
Odvolací súd ďalej v zrušujúcom uznesení uviedol, že zo spisového materiálu je zrejme, že B. W. mala byť v čase spáchania skutku trestne stíhaná v inej trestnej veci spolu s obžalovaným T. X.. Obhajoba Y.. Y. D. spočívala na fakte, podľa ktorého v čase spáchania skutku mal zastupovať ako obhajca obvineného T. X.. V týchto súvislostiach prišiel do kontaktu so svedkyňou - spoluobvinenou T.S.C. X. a tejto navrhol právne zastupovanie. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z ďalších zabezpečených dôkazov, medzi ktoré patria najmä procesne relevantné výpovede obžalovaného Y.. Y. D.. Odvolací súd to uzavrel konštatovaním, že obžalovaný Y.. Y. D. so svedkyňou B. W. komunikoval v postavení potencionálnej klientky a podľa názoru krajského súdu aj jeho prípadné inštrukcie k spôsobu jej vypovedania v trestnom konaní nemôžu založiť jeho trestnoprávnu zodpovednosť.
Svedkyňa B. W. bola v čase svojho trestného stíhania obvinenou a na svoju obhajobu mohla uviesť akékoľvek skutočnosti, ktoré by v trestnom stíhaní svedčili v jej prospech. Pokiaľ mala byť pri komunikácii s Y.. Y. D. usmernená k svojej výpovedi tak, aby táto smerovala aj v prospech ďalších spolupáchateľov, nie je možné podľa názoru krajského súdu zo stany obžalovaného takéto konanie kvalifikovať ako trestný čin. Prípadná výpoveď B. W. v prospech ďalších spolupáchateľov bola na prospech aj tejto obvinenej, a preto úzkym spôsobom súvisela s jej právami na obhajobu v trestnom konaní. Krajský súd v tejto súvislosti ustálil, že takéto konanie nemôže byť trestné ani v tom prípade, ak stíhanej osobe poradí spôsob obhajoby iná osoba ( ktorá nie je advokátom, resp. jej obhajcom ) a táto smeruje v jej prospech. Z toho dôvodu odvolací súd v rovine teórie trestného práva nepovažoval za trestné ani konanie uvedené v napadnutom rozsudku zo strany obžalovaného I. V. H. H. V..
Naviac, konštatuje odvolací súd, pokiaľ prvostupňový súd oslobodil spod obžaloby J. X. a táto mala byť hlavným aktérom celého protiprávneho konania, v ďalšej časti napadnutého rozsudku strácajú logické súvislosti a tým aj opodstatnenosť skutkové tvrdenia týkajúce sa ďalších obžalovaných. Z napadnutého rozsudku nie je ani zrejmé, ktorú výpoveď a z akého dátumu mala B. W. zmeniť, resp. v čom mala uviesť nepravdu o jej známych okolnostiach.
Odvolací súd to uzavrel tak, že v ďalšom trestnom konaní bude potrebné vychádzať z legálne zabezpečených dôkazov, ako aj zo správneho hmotno-právneho posúdenia konania obžalovaných, pričom vzhľadom na zistené procesné pochybenia v konkrétnom prípade prichádza do úvahy postup súdu spočívajúci v aplikácii ustanovenia § 285 Tr. por. , t. j. v ich oslobodení spod obžaloby.
Prvostupňový súd rešpektoval právny názor odvolacieho súdu a všetkých obžalovaných spod obžaloby prokurátora oslobodil podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní od
oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku.