Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-316-2011.pdf
PDF · 81.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/316/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcov: 1. X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/ XX, T., 2. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX a 3. G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, všetkých zastúpených JUDr. Jozefom Cakom, advokátom, Štefana Moyzesa 25, Trnava, proti žalovanej: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, T., zastúpenej JUDr. Nadeždou Wolfovou Boľovou, advokátkou, Šafárikova 1522, Galanta, o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5C/183/2010 - 117 zo dňa 26. júla 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa títo domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. M., obec M., okres T., vedených na Správe katastra Galanta, zapísaných na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX a pozemku parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 654 m2, parc. č. XXX - záhrada vo výmere 242 m2, každý v 1/3 celku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcom uložil spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej k rukám jej právnej zástupkyne trovy konania vo výške 510,15 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 80 písm. c) O.s.p. , § 40 ods. 1 , § 46 ods. 1 , § 129 ods. 1 , § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 a 2 2 2 2 2 2 Občianskeho zákonníka , keď dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia prevodom (na základe platnej a účinnej zmluvy) nenadobudli vlastníctvo (ani spoluvlastníctvo) k predmetným nehnuteľnostiam. V danom prípade nebola preukázaná existencia uzavretia samotnej písomnej alebo ústnej kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcami a ich matkou, ale aj ostatnými deťmi T. P., ako kupujúcimi a pôvodným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností pánom N.. Jediný listinný dôkaz, aj to iba vo fotokópii - Potvrdenie MNV M. z 22.09.1989 svedčí iba o tom, že pani T. P. odovzdala zálohu vo výške 25.000,- Kčs ako ďalšiu splátku na rodinný dom s. č. XXX v M., ktorý má byť po usporiadaní majetkovo-právnych záležitostí prepísaný v 1 na T. P. a v druhej 1 na jej deti. Samotné potvrdenie navyše bolo podpísané iba pani T. P. a pánom V. za miestny národný výbor, avšak nie vlastníkom uvedených nehnuteľností. Aj z potvrdenia G. N. o tom, že prevzal 65.000,- Kčs na dom od X. P. nesvedčí o tom, že kúpnopredajná zmluva bola uzavretá a je možné z neho vyvodiť iba možnú vôľu takúto zmluvu v budúcnosti uzatvoriť. Navyše tým, že žalobcovia nepredložili jeho originál, súd takýto dôkaz nemohol
považovať za hodnoverný, keďže jeho pravosť iným spôsobom preukázaná nebola a svedok X. Z. si nepamätal, že by niečo podpisoval a videl odovzdávanie peňazí. Uzatvorenie kúpnej zmluvy nebolo preukázané ani výsluchom svedkov. Svedok I. E., ktorý navštevoval P. v r. 1991 potvrdil, že samotná T. P. vedela o tom, že žiadna zmluva uzavretá nebola z dôvodu, že nezaplatili celú dohodnutú kúpnu cenu. Napokon samotnú skutočnosť potvrdili aj žalobcovia 1. a 2. v konaní v súvislosti s trestným oznámením žalovanej na žalobcov, ktoré bolo vedené pod č. ORPZ-GA-OPP3-8-704/2010 na OO PZ v Galante. Zo samotného správania žalobcov, že títo začali užívať predmetnú nehnuteľnosť, bez ďalšieho nevyplýva existencia kúpnej zmluvy. Títo sa mohli správať rovnako i vtedy, ak by im G. N. prenechal nehnuteľnosť do dočasného užívania. Podľa názoru súdu, vyjadrenia samotných žalobcov svedčia o tom, že neboli ani dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosť patrí, že si boli vedomí toho, že k jej riadnemu prevodu nedošlo. Vyjadrenia žalobcov, ale aj výpovede svedkov svedčia o tom, že žalobcovia si boli vedomí toho, že k riadnemu prevodu spornej nehnuteľnosti nedošlo, a že na ich prevod je potrebné spísať riadnu kúpnopredajnú zmluvu, a teda tá skutočnosť, že nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Preto i keď predmetnú nehnuteľnosť užívali viac ako 10 rokov, neboli dobromyseľní v tom, že nehnuteľnosť užívajú oprávnene. V danom prípade žalobcovia nepreukázali dôkazné bremeno ohľadne existencie samotnej kúpnej zmluvy a nie je ani zrejmé, na koho mala byť predmetná nehnuteľnosť prevedená. Súd mal preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť užívali po dobu viac ako 10 rokov, teda po zákonom stanovenú vydržaciu dobu žalobcovia 1. až 3., ale aj ich matka T. P., ktorá zomrela v r. XXXX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa ich názoru, z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, a to najmä z výpovede svedkyne R. N. nepochybne vyplynulo, že okolo r. 1988 došlo k prejavu vôle zo strany jej manžela G. N. predať nehnuteľnosti špecifikované v žalobe a z ich strany bola vôľa smerujúca ku kúpe predmetnej nehnuteľnosti rovnako prejavená tým, že zložili zálohu vo výške 30.000,- Kčs. Úhrada ďalších splátok je zrejmá z potvrdenia Miestneho národného výboru v M., a to zo dňa 22.09.1989 - zaplatenie 25.000,- Kčs ako ďalšej splátky a sumy 65.000,- Kčs, ktorá mala byť uhradená dňa 15.05.1989, pričom súhrn jednotlivých splátok predstavuje sumu 120.000,- Kčs, ktorú svedkyňa N. uviedla ako dohodnutú kúpnu cenu za nehnuteľnosť. V tejto súvislosti dali do pozornosti zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, predovšetkým ust. § 4 ods. 2 , ktoré podáva vysvetlenie o tom, z akého dôvodu boli peniaze na kúpu nehnuteľností vyplácané Miestnemu národnému výboru. Pokiaľ išlo o ich dobromyseľnosť, bolo potrebné podotknúť, že žalobcovia sú jednoduchými ľuďmi, ktorí boli v čase plánovaného nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti deťmi, žiadnu právnu stránku veci neriešili, ani jej nerozumeli, jedinou podstatnou skutočnosťou pre nich bolo, že sa do nehnuteľnosti v M. nasťahovali s rodičmi v r. 1989 a odvtedy až po súčasnosť v nej nepretržite žijú. Poukázali na to, že samotné tvrdenia svedkyne R. N. svedčia o tom, že nikdy s manželom nepodávali na žalobcov trestné oznámenie, ani žalobu o vypratanie nehnuteľností na súd, rovnako Miestny národný výbor neevidoval žiadne sťažnosti, ktorými by sa snažila žalobcov z nehnuteľnosti vysťahovať. V r. 2008 nadobudol na základe kúpnej zmluvy predmetnú nehnuteľnosť R. M., ktorý bol vopred upozornený na to, že tam žalobcovia bývajú, ani on však počas celého obdobia svojho vlastníctva žalobcov žiadnym spôsobom z nehnuteľnosti nevypratával. Tvrdenia v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu ohľadne neexistencie kúpnej zmluvy medzi rodinou N., ako predávajúcimi a rodičmi žalobcov, ako kupujúcimi je pravdivé, nakoľko pokiaľ by táto zmluva bola uzatvorená a fakticky existovala, bolo by zbytočné viesť predmetné konanie na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Podľa ich názoru vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že došlo k naplneniu podmienok upravených v § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Krajský súd Trnava ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. ) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p. ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p. ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/183/2010 je určenie vlastníckeho práva žalobcov k v žalobe označeným nehnuteľnostiam titulom vydržania.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba žalobcov zamietnutá a žalobcom bolo uložené zaplatiť žalovanej náhradu trov konania.
Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. ). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p. ).
Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcov a vzhľadom na to, že títo ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože táto nepodala návrh na ich priznanie a z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by jej nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním vznikli.
Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.