Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1CoP-79-2012.pdf
PDF · 92.04 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoP/79/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Anny Kovaľovej v rodinnej veci maloletého Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX a maloletého Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, X. S., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, deti rodičov Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, zast. JUDr. Helenou Demjanovou, advokátkou v Starej Ľubovni, ul. Sládkovičova č. 15 a P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, X. S., zast. JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom v Poprade, ul. Štefánikova č. 8 o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom s prísl., o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/164/2011 -162 z 18.06.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o daňovom bonuse, prídavku na dieťa a trvalom bydlisku maloletých detí a výroku o trovách konania.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o daňovom bonuse, prídavku na dieťa, trvalom bydlisku maloletých detí, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloleté deti Jedinákové do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Uložil rodičom práva a povinností v súvislosti s touto striedavou výchovou a určil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Y. sumou 15 Eur mesačne a na výživu maloletého Y. sumou 10 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku k rukám matky, ktorú poveril spravovaním výživného maloletého Y. a maloletého Y. pri obstarávaní bežných plnení tretím osobám. Určil, že poberateľkou daňového bonusu a prídavku na dieťa bude matka. Určil trvalé bydlisko maloletých detí v obci Kamienka č. 204. Návrh matky zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že v predmetnej veci sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Obaja rodičia sú spôsobilí deti vychovávať. Obidva rodičia majú o osobnú starostlivosť záujem, osobná striedavá starostlivosť je v záujem oboch maloletých detí a touto formou budú najlepšie zabezpečené potreby detí.
Dôležitou požiadavkou pri rozhodovaní súdu bolo rešpektovanie práv maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obom rodičom. Výhodou striedavej osobnej starostlivosti je fakt, že deti aj keď prišli o rodinné istoty, budú mať k dispozícií rovnako obidvoch rodičov, je to legálna forma, ktorá chráni deti
pred tým, aby sa museli rozhodovať, ktorý z rodičov je ten pravý. Časový plán striedavej starostlivosti súd určil v intervale jedného týždňa s tým, že sa bude realizovať každý piatok o 17.00 hodine. Týmto spôsobom bude zabezpečená aj školská dochádzka oboch maloletých detí bez väčších problémov a takýto pravidelný interval bude pre maloleté deti najpriaznivejší. Súd súčasne ponechal obom rodičom právo zastupovať deti a spravovať ich majetok s tým, že realizovať ho budú v bežných veciach, každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže zastúpiť dieťa aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom.
V záujem toho, aby sa predišlo komplikáciám pri plnení nákladov - opakujúcich sa platieb detí, ako šeky, školné a podobne, poveril súd spravovaním výživného vo výške 15 Eur pre maloletého Adriána a 10 Eur pre maloletého Y. matku, ktorá bude zodpovedná za všetkých opakujúcich sa platieb tretím osobám.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd zároveň ako poberateľku daňového bonusu a prídavku na dieťa označil matku.
Výživné určené zo strany otca v sume 15 Eur pre Y. a 10 Eur pre maloletého Y., takáto suma bude postačujúca. Súd súčasne určil, že obe deti budú mať trvalé bydlisko v rodinnom dome, ktorý nadobudli ich rodičia za trvania manželstva v obci O. č. XXX.
Keďže matka sa domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by boli obe maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti z dôvodov, ktoré súd uviedol, bolo potrebné jej návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých.
Poukázala na to, že v znaleckom posudku je jednoznačne opísaný citový vzťah otca k maloletým deťom, najmä k mladšiemu Y., u ktorého neprejavoval výraznejší záujem na stretnutí. Vzťah medzi otcom a maloletým Y. neutŕži žiadne negatíva, ak by deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a s otcom sa stretávali. V súčasnosti počas výkonu pracovných povinností matky sa o maloletého Y. stará jej matka, no aj tak je to neporovnateľné s časovým obdobím, ktoré strávi momentálne maloletý Y. s inými rodinnými príslušníkmi a nie priamo s otcom. Sám otec sa na psychologickom vyšetrení vyjadril, že podľa jeho názoru model striedavej starostlivosti neprichádza do úvahy, tiež potvrdil, že v lete by starostlivosť o deti zabezpečil pomocou staršieho syna. Striedavá starostlivosť nie je v žiadnom prípade vhodné riešenie pre súčasnú situáciu a nie je v záujme detí. Súd prvého stupňa nebral do úvahy žiadne skutočnosti, ktoré matka uviedla v návrhu, najmä pokiaľ ide o ovplyvňovanie psychického stavu maloletých detí takýmto rozhodnutím. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy potreby maloletých detí. Otec maloletých je totiž nezodpovedný a vystavuje syna neprimeranému riziku, pričom je absolútne neprípustné, aby otec umožnil 12-ročnému dieťaťu, aby používalo terénny motocykel. Týmto konaním potvrdzuje, že akákoľvek zodpovedná osobná starostlivosť je v jeho prípade vylúčená. U otca maloletých absentuje výrazne psychická a emocionálna stabilita. Maloletý Y. sa otca bojí, čo spôsobil sám svojim agresívnym konaním, pretože sa pokúsil vytrhnúť dieťa z náručia a zobrať ho zo škôlky na Tatranskej ulici.
Otec maloletých má sklony k nadmernému užívaniu alkoholu, po jeho požití sa správa agresívne, čo bolo jednou z príčin rozpadu manželstva. Maloletý Y. uviedol pri psychologickom vyšetrení, že v čase, keď sa má otec o neho starať, tento chodil do krčmy, kde pil a on bol doma sám. Naviac, v minulosti nikdy nebol dosiahnutý konsenzus medzi rodičmi v otázke výchovy, čo taktiež vylučuje, aby deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti a na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, pričom upravil styk otca s maloletými deťmi.
Otec maloletých vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že daným rozhodnutím majú deti zabezpečený rovnocenný priestor pre svoj vzťah k obom rodičom, v opačnom prípade deti slúžia ako nástroj na dosiahnutie kontraproduktívnych cieľov. Matka maloletých neuviedla žiadny vážny relevantný dôvod, ktorý by intenzívnym spôsobom negatívne zasahoval do záujmov maloletých detí. Tvrdenia matky maloletých ohľadne agresivity otca maloletých sú nepravdivé, pretože v priestupkovom konaní bolo konanie zastavené. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Opatrovník maloletých navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 , 2 O. s. p. , a to bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p. ) a zistil, že súd prvého stupňa v rozhodujúcej miere správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dlžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
V predmetnej veci súd prvého stupňa správne posúdil a vyhodnotil znalecký posudok znalkyne Mgr. D. D. z odboru klinická psychológia dospelých a detí, ktorý detailne rozobral aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Základnou okolnosťou, ktorá vyplýva z tohto znaleckého posudku je to, že najlepším modelom usporiadania vzťahov v predmetnej rodine je striedavá osobná starostlivosť o maloletých zo strany oboch rodičov, a to v záujme udržania súrodeneckých vzťahov, ako aj zdravého telesného i mravného vývoja oboch maloletých.
Znalecký posudok je v tomto smere veľmi precízny, podrobne mapuje psychologickú úroveň všetkých zainteresovaných osôb, teda tak rodičov, ako aj maloletých detí ako aj ich vzájomné vzťahy.
Je potrebné predovšetkým poukázať na to, že tak otec maloletých ako aj matka maloletých sú hodnotení ako zrelé osobnosti s kladnými povahovými vlastnosťami, ktoré môžu plne zastávať rolu rodiča a vzťah maloletých detí je silný k obom rodičom, teda aj k otcovi maloletých.
Okolnosť, že matka maloletých je pre rolu matky hodnotená na o niečo vyššej úrovni neznamená, že by otec maloletých túto rolu nemohol zastávať a plniť, čoho dôkazom je súčasný stav, keď sú deti rozdelené, otec si plní svoje rodičovské povinnosti v súčasnej dobe, pričom však zo znaleckého dokazovania i z
ďalšieho dokazovania na súde prvého stupňa vyplynulo, že tento stav nie je najpriaznivejší pre maloleté deti.
Je potrebné taktiež konštatovať, že v konaní neboli zistené závažnejšie problémy s požívaním alkoholických nápojov zo strany otca, pričom túto otázku je možné uzavrieť tak, že otec požíva alkoholické nápoje príležitostne a z tohto dôvodu nemôže byť diskvalifikovaný z výchovy maloletých detí, pretože svoje rodičovské povinnosti ako bolo vyššie naznačené si plní.
Taktiež nie je možné vychádzať z toho, že by pracovný čas otca maloletých - živnostníka bol prekážkou pre plnenie si jeho povinností v rámci striedavej osobnej starostlivosti. V tomto smere nie je možné vylúčiť to, že širšie rodinné zázemie otca ( jeho sestra ) bude v niektorých prípadoch pomáhať pri výchove maloletých detí, čo však v žiadnom prípade nie je v ich neprospech, pretože deti pochopiteľne sa musia stýkať a udržiavať vzťahy aj so širšou rodinou, pričom dokazovanie, ktoré bolo vykonané na súde prvého stupňa potvrdzuje, že aj táto pomoc zo strany sestry otca maloletých je namieste a má prospešné účinky.
Za týchto okolností nie je možné ako bolo vyššie naznačené otca vylúčiť z toho, aby sa nemohol vo forme striedavej osobnej starostlivosti podieľať na výchove detí, práve so zreteľom na to, že tento model je v záujme oboch maloletých. Neboli zistené v priebehu dokazovania na súde prvého stupňa žiadne patologické agresívne črty u otca, aj keď je možné, že v čase konfliktov, ktoré sa medzi rodičmi maloletých vyskytli, došlo aj k ostrejším výmenám názorov, avšak z hľadiska psychologického je otec ako osobnosť ( mimo jeho rodičovských spôsobilostí ) hodnotený taktiež kladne.
Po zhodnotení všetkých týchto okolností je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o obe maloleté deti je najvhodnejším modelom usporiadania vzťahov v súčasnosti. V tomto smere je potrebné tiež poukázať na správne dôvody súdu prvého stupňa, ktorý sa vyporiadal aj s otázkou školskej dochádzky maloletých a nemožno konštatovať, že by tento model mať byť v neprospech oboch detí.
Správne postupoval súd prvého stupňa aj pokiaľ vymedzil jednotlivé práva a povinnosti rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti a poveril ich aj zastupovaním oboch maloletých tak, ako to vyplýva z výroku predmetného rozsudku.
Správne postupoval súd prvého stupňa aj pri určení výživného, kedy poveril spravovaním bežných platieb vyplývajúcich z určeného výživného vo výške 15 Eur mesačne pre maloletého Adriána a 10 Eur mesačne pre maloletého Y. matku maloletých.
Takto určené výživné, ktoré bolo pochopiteľne stanovené v modifikovanej výške v závislosti od toho, že deti boli zverené súdnym rozhodnutím do striedavej osobnej starostlivosti, nepochybne je v silách otca maloletých, aby takýmto obmedzeným spôsobom prispieval za daným účelom matke maloletých.
Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil vo výrokoch o zverení maloletých do striedavej osobnej starostlivosti, v súvisiacich výrokoch o vymedzení práv a povinností rodičov pri tejto striedavej starostlivosti, vo výroku o výživnom ako aj vo výroku o zamietnutí návrhu matky, ktorá sa domáhala zverenia oboch maloletých detí do svojej výchovy. V zmysle vyššie uvedeného je totiž najvhodnejším modelom ako už bolo naznačené prijatie osobnej striedavej starostlivosti vo vzťahu k obom maloletým deťom.
Pochybnosti však vznikajú vo vzťahu ku štvrtému a piatemu výroku súdu prvého stupňa uvedenému v predmetnom rozsudku, pretože tieto výroky nie sú nijakým spôsobom odôvodnené z hľadiska právnych predpisov, daňových alebo administratívnych. Súd prvého stupňa neuvádza žiaden právny predpis, o ktorý sa oprel pri určení matky za poberateľku daňového bonusu ako aj pri určení trvalého bydliska detí a neuviedol, ktoré zákonné ustanovenie dáva súdu právomoc rozhodovať o takýchto veciach, pričom
súd prvého stupňa nevysvetľuje ako sa vyporiadal s možnou otázkou ingerencie do právomoci iných orgánov.
Preto je rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmateľný a postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, vrátane výroku o trovách konania ako súvisiaceho výroku.
V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa odôvodniť na základe čoho má súd právomoc rozhodovať v týchto veciach a zváži, či takéto rozhodnutie je potrebné pre realizáciu striedavej osobnej starostlivosti.
V konečnom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O. s. p. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.