Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-266-2011.pdf
PDF · 78.7 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/266/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Údernícka 5, IČO 35 724 803 zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Údernícka 5, proti žalovanej: S. E., L.. XX.XX.XXXX, hláseným pobytom Dunajská Streda, v konaní zastúpená opatrovníkom: Mesto Dunajská Streda, o zaplatenie 3.178,31 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2.464,31 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 09.12.2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 172,80 eur na trovách právneho zastúpenia a vo výške 106,68 eur na ďalších trovách, na adresu sídla právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 15.11.2011 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k povinnosti zaplatiť mu 3.178,31 eur, úroku z omeškania 13% ročne zo sumy 2.464,31 eur od 09.12.2006 do zaplatenia a k náhrade trov konania s tým, že pohľadávku voči žalovanej nadobudol v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok od Všeobecnej úverovej banky, a. s., Bratislava. Pohľadávka vznikla právnemu predchodcovi žalobcu zo zmluvy k úverovému účtu pod č. 5006672521 z 22.07.2005. Úver bol žalovanej poskytnutý, zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka . Žalovaná neplatila splátky riadne a včas. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma 3.178,31 eur, z toho 2.464,31 eur na istine, 628,06 eur na úroku, 0,96 eur na úroku z omeškania a 84,98 eur na ostatnom príslušenstve a poplatkoch. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 369 ods. 1 Obch. zák.
Z dôvodu neznámeho pobytu žalovanej jej súd v zmysle § 29 ods. 2 , 5 , 6 O. s. p. ustanovil v konaní opatrovníka na účely ochrany jeho práv a oprávnených záujmov, a to obec, v ktorej mala naposledy evidované trvalé bydlisko.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 22.07.2005 uzavreli písomnú zmluvu o poskytnutí flexipôžičky s poukazom § 497 a nasl. Obch. zák. a zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 75.000,-Sk (2.489,54 eur) s tým, že
žalovaná úver splatí v 60 mesačných anuitných splátkach po 1.941,42 Sk v období od 22.08.2005 do 22.07.2010. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve vyčíslená na 9,79%.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 postupca Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava postúpil na postupníka - žalobcu okrem iných aj pohľadávku vedenú voči žalovanej pod č. úverového účtu 5006672521 vo výške ako vyplýva z výpisu z bankovej knihy.
Z výpisu z bankovej knihy vyplýva, že k 16.10.2006 postupca evidoval voči žalovanej dlh 95.749,68 Sk (3.178,31 eur), z toho nesplatená istina predstavovala 74.239,83 Sk (2.464,31 eur).
Listom z 03.10.2011 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie 4.721,31 eur.
Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka . Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Podstatu úveru definuje základné ustanovenie - § 497 Obch. zák. ako záväzok poskytnúť peňažné prostriedky a úrok, ktorý je povinný dlžník vrátiť spolu so sumou poskytnutých prostriedkov. Právny predchodca žalobcu (veriteľ) poskytol žalovanej (dlžníkovi) finančné prostriedky bez účelu, ktoré sa zaviazala vrátiť v splátkach. Ide tu o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. V danom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaná uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, preto daný vzťah podlieha právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tiež aj ustanovení § 52 a nasl. Obč. zák. (zákon č. 40/1964 Zb. ), keďže právny predchodca žalobcu je podnikateľ a úvery poskytuje opakovane (dodávateľ) a žalovaná je fyzická osoba, ktorá preukázateľne nekonala v tomto úverovom vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 vyhl. č. 87/1995 Z. z. (účinnej do 31.12.2008) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 524 ods. 1 , 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, ale nárok žalobcu je oprávnený iba sčasti. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná úver spotrebovala, avšak riadne nesplatila. Žalovaná nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovala. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. Na istine vo výške nevráteného zvyšku úveru 2.464,31 eur súd žalobe vyhovel, keďže zmluva bola uzavretá platne a obsahovala zákonom určené náležitosti v zmysle zákonnej úpravy účinnej ku dňu uzavretia zmluvy. Tiež súd vyhovel nároku na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil žalobca, keďže
k omeškaniu dlžníka - žalovanej tu preukázateľne došlo, avšak len v zákonom prípustnej výške. K časti žaloby na uplatnenom úroku z omeškania je potrebné uviesť, že v zmysle § 54 ods. 1 Obč. zák. sa zmluvné podmienky upravené (akoukoľvek) spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka , a to aj napriek tomu, že zákonnú úpravu úrokov z omeškania obsahuje aj Obchodný zákonník . Podľa citovaných zákonných ustanovení v rozhodnom období k uvedenému prvému dňu omeškania žalovanej (deň nasledujúci po zosplatnení úveru - 09.12.2006) činila výška úrokovej sadzby NBS 4,75% ročne, teda nárok žalobcu bol oprávnený do výšky 9,5%, pričom prekročenie takto zákonom stanovenej hornej hranice úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch nie je prípustné. Plnenie nad rámec 9,5% p. a. je právom nedovolené. Preto súd žalobu na zostávajúcom nároku na úroku z omeškania (nad rámec 9,5%) zamietol. Čo sa týka vyčíslenej sumy úroku 628,06 eur, úroku z omeškania 0,96 eur a príslušenstva 84,98 eur, tu je potrebné poukázať na § 120 ods. 1 O. s. p. , podľa ktorého má účastník na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy, ktorú procesnú povinnosť si žalobca v tomto smere nesplnil (nešpecifikoval, ako a na základe čoho dospel k danej sume) a preto v tejto časti nárok žalobcu ako nepreskúmateľný zamietol. Úrok nie je v zmluve jednoznačne špecifikovaný, pričom aj Všeobecné obchodné podmienky pri určení úroku odkazujú na zmluvu. Žalobca nepreukázal nárok na úroku, súdu nie je známa použitá úroková sadzba a jej dôvodnosť; nebolo súdu tiež preukázané, či úrok z omeškania 0,96 eur vyčíslil pri použití úrokovej sadzby vo výške limitovanej zákonom a poplatky takisto nijako nešpecifikoval.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov voči žalovanej v rozsahu 56% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej 78%:22%), a to zo súdneho poplatku zaplateného vo výške 190,50 eur a z trov právneho zastúpenia - v zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby) - po 145,40 eur a paušálne výdavky 2x 8,89 eur (pri úkonoch právnej služby vykonaných v roku 2011) vrátane DPH. Náhradu úkonu právnej služby (vrátane režijného paušálu a DPH) špecifikovaného advokátom ako „pokus o zmier“) súd žalobcovi nepriznal, nakoľko v súdnom konaní sa k náhrade priznávajú právne úkony vykonané v priebehu súdneho konania a nie pred podaním žaloby, teda pred začiatkom súdneho konania. Účelom takéhoto podania je riešenie sporného právneho vzťahu inou ako súdnou cestou a nie je podmienkou uplatnenia práva žalobcu na súde a preto náklady spojené s týmto úkonom nie je možné považovať za účelne vynaložené v súvislosti s týmto konaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1 , 2 O. s. p. ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)