Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/112/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Jozefa Mészárosa, v právnej veci žalobcu: GC Leasing Slovensko s.r.o., IČO: 43 878 989, Karadžičova 8/A, Bratislava, právne zast. H. &. B., M., K. XX/F, Z., proti žalovanému: B. N.

- W., IČO: XX XXX XXX, M. XXXX, Z. I. Z., o zaplatenie 13.836,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. -52 zo dňa 12. júla 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia v sume 373,64 eur, a to k rukám právneho zástupcu H. &. B., M. K. XX/F, Z..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom zo dňa 12.07.2012 súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13.836,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 59,26 eur od 29.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 434,20 eur od 15.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 434,20 eur od 07.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 434,20 eur od 07.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 434,20 eur od 07.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 434,20 eur od 07.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 434,20 eur od 07.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 434,20 eur od 07.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 434,20 eur od 07.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 434,20 eur od 07.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 434,20 eur od 07.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 434,20 eur od 07.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 434,20 eur od 07.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 434,20 eur od 07.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 7.688,93 eur od 16.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 250,10 eur od 12.01.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 830,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.672,34 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi, ktorí dňa 30.12.2010 uzavreli leasingovú zmluvu č. 095000622 a dodatok k tejto zmluve. Predmetom leasingu boli pokladne EURO 2100TE v počte 18 kusov s tým, že bola dohodnutá doba nájmu predmetu leasingu na 36 mesiacov s tým, že žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi ako poskytovateľovi leasingu mesačné nájomné spolu s poistením a DPH v celkovej výške 434,20 eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 59,26 eur ako poplatok za uzavretie leasingovej zmluvy do 28.01.2011 s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 14.01.2011 a každá ďalšia vždy 6. dňa v mesiaci. Posledná splátka - 36. splátka mala byť splatná dňa 06.12.2013. V rozsudku poukázal na to, že žalobca listom zo dňa 31.01.2012

pristúpil podľa § 15 ods. 1 druhá veta Všeobecných leasingových podmienok (ďalej len VLP) k okamžitej výpovedi zmluvy z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi žiaden zo svojich záväzkov. Ďalej mal za preukázané, že v tomto liste žalobca upozornil žalovaného na povinnosť vrátiť predmet leasingu a zároveň si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 14.130,57 eur so splatnosťou 15.02.2012. Taktiež mal za preukázané, že žalovaný výpoveď prevzal dňa 14.02.2012. Ďalej v rozsudku uviedol, že dňa 13.12.2011 spoločnosť EVOL spol. s r.o. odobrala žalovanému predmet leasingu, a to 15 kusov pokladní EURO 2100TE a faktúrou č. 0000000016/2012 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 250,10 eur ako náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávok a faktúra sa stala splatná dňa 19.02.2012.

Rozhodnutie odôvodnil , , VLP, ako aj , , a Nariadenia vlády SR č.

Súd prvého stupňa zaviazal žalovaného k zaplateniu 13.836,77 eur, keď mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu leasingovej zmluvy, predmetom ktorej boli pokladne. Uviedol, že napriek tomu, že žalovaný bol povinný podľa splátkového kalendára uhrádzať mesačné splátky, túto povinnosť si nesplnil, a preto žalobca dôvodne a platne zmluvu vypovedal, pričom do dňa výpovede bol žalovaný povinný zaplatiť administratívny poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 59,26 eur a 13 leasingových splátok po 434,20 eur. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil. Práve z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným, žalobca zmluvu platne vypovedal a mal nárok na zaplatenie neuhradených zvyšných leasingových splátok po odrátaní poistného a DPH. Zvyšných 23 splátok leasingu predstavovalo sumu 9.986,60 eur, pričom žalobca v súlade so zmluvou si uplatnil iba sumu 7.688,93 eur. Žalovaný podľa zmluvy bol povinný uhradiť zostatkovú hodnotu predmetu leasingu v sume 193,88 eur, pričom táto povinnosť mu vyplývala z § 19 VLP. Súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca preukázal aj to, že spoločnosť EVOL s.r.o. žalobcovi vyúčtovala sumu 250,10 eur, preto aj na túto sumu zaviazal žalovaného.

Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd prvého stupňa posúdil ako typ zmluvy, ktorá nie je upravená v , avšak účastníci ju uzatvorili ako podnikatelia pri svojej podnikateľskej činnosti a predmet svojich záväzkov bol dostatočne v zmluve určený. Taktiež poukázal na to, že pre obchodno-záväzkové vzťahy je charakteristická širšia zmluvná voľnosť a ustálil, že všetky nároky žalobcu vyplývajú z uzatvorenej zmluvy. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že mu bol predmet leasingu odobratý, tak súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca vychádzal len z práv a povinností, ktoré vyplývali z platne uzatvorenej zmluvy. Zaoberal sa aj tvrdením žalovaného, podľa ktorého mal žalobcovi zaplatiť značnú sumu za predmet leasingu. Toto tvrdenie žalovaný nepreukázal a taktiež nepreukázal, že nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. Práve naopak, súd prvého stupňa poukázal na to, že dáva podnikateľským subjektom v obchodných vzťahoch značnú zmluvnú voľnosť, a preto zmluvný vzťah uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným v podobe nepomenovanej zmluvy má oporu v jednotlivých ustanoveniach . Obrana žalovaného, že predmet leasingu - jeho časť - žalobcovi vrátil, a preto žalobcovi nevznikol nárok tak ako si ho uplatňuje, súd prvého stupňa neakceptoval s poukazom na to, že táto skutočnosť musela byť známa žalovanému už pri uzatváraní zmluvy s poukazom na to, že v čase vypovedania zmluvy žalovaný nebol vlastníkom leasingu. Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a dal do pozornosti tú skutočnosť, že práve správanie žalovaného nebolo v súlade s dobrými mravmi ani v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, keď tento takmer rok užíval predmet leasingu bez toho, aby uhradil čo i len jednu splátku a v prípade druhotnej platobnej neschopnosti mal sám iniciovať dohodu so žalobcom, aby nepriaznivé následky pre obe strany boli čo najmenšie.

Súd prvého stupňa ustálil, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou leasingových splátok, a preto má žalobca nárok na úrok z omeškania. Keďže účastníci si úrok z omeškania nedohodli, má žalobca právo na úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. V rozsudku na strane 5 podrobne špecifikuje priznaný úrok z omeškania. Pokiaľ si žalobca zo splátok splatných dňa 06.03.2011 a 06.04.2011 uplatňoval úrok vo výške 9,25% ročne, priznal súd prvého stupňa vzhľadom

na omeškanie od 07.03.2011 a 07.04.2011 úrok z omeškania iba vo výške 9% ročne a z týchto dvoch splátok úrok z omeškania nad 9% ročne zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, pretože žalobca mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti (25 stotín percent z dvoch splátok uplatneného úroku z omeškania).

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nespravodlivý a za nesprávny a to z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Poukázal tiež na to, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Do pozornosti odvolaciemu súdu dal tú skutočnosť, že žalobca najskôr odobral predmet leasingu prostredníctvom tretej osoby a až potom od leasingovej zmluvy odstúpil, keď dňa 13.12.2011 odobral predmet leasingu a od zmluvy odstúpil 14.02.2012.

Taktiež poukázal na to, že ak súd prvého stupňa v rozsudku konštatoval, že žalobca ho vyzýval k úhradám dlžných súm, tak v konaní toto žalobca nepreukázal, pretože v spise sa nenachádzajú žiadne upozornenia ani výzvy.

Aj v odvolaní ako pred súdom prvého stupňa tvrdil, že žalobcovi na splátkach zaplatil značnú sumu a správanie žalobcu považuje za v rozpore s dobrými mravmi, keď ešte pred vypovedaním zmluvy odobral žalovanému predmet leasingu. Po odobratí predmetu leasingu už potom žiadne splátky neplatil, pretože nebol na to dôvod. Z tohto dôvodu nie je ani v omeškaní. Opätovne zdôraznil, že žalobca približne 2 mesiace pred samotným odstúpením od zmluvy mu predmet leasingu odobral.

K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. Rozhodnutie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a žalobca ho považuje za dostačujúce. Poukázal na § 15 VLP s tým, že žalobca preukázal, že žalovaný porušil základné povinnosti leasingového nájomcu, pretože neplatil leasingové splátky podľa splátkového kalendára. Poprel tvrdenie žalovaného, že zaplatil žalobcovi značnú sumu na splátkach, pretože nezaplatil žiadnu splátku a neuniesol dôkazné bremeno, pretože toto tvrdenie nepreukázal. Aj v odvolaní poukázal na § 16 bod 1 a § 18 bod 3 VLP s tým, že až do skončenia riadneho leasingu predmet leasingu je majetkom poskytovateľa, v danom prípade žalobcu a výpoveď nič nemení na tom, že tento majetok bol majetkom žalobcu. Podľa § 15 VLP okamžitá výpoveď zakladá len nárok poskytovateľa leasingu na neuhradené leasingové splátky za celú dobu trvania leasingu. V zmysle citovaných paragrafov VLP postupoval aj žalobca, a preto súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobe vyhovel. Odvolanie žalovaného považuje za nepodstatné a účelové. Tvrdenia uvádzané žalovaným neboli ničím podložené.

Odvolací súd vec prejednal podľa a podľa bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ,

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že nárok žalobcu čo do istiny 13.836,77

eur a priznaného príslušenstva je dôvodný. Aj odvolací súd je názoru, že uzavretie leasingovej zmluvy, ktorej predmetom boli pokladne pre žalovaného, bolo v konaní preukázané. Medzi účastníkmi táto skutočnosť ani nebola sporná. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď ustálil, že ide o obchodno- záväzkový vzťah, na ktorý sa vzťahuje . To, že žalobca si svoju povinnosť zo zmluvy splnil, vyplýva z listinných dôkazov a žalovaný v tomto smere nič nenamietal, a aj odvolací súd je názoru, že nárok žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaný zmluvu dobrovoľne podpísal, plnenie zo zmluvy prijal a súhlasil so znením zmluvy. Naviac odvolací súd uvádza, že pokiaľ by si žalovaný splnil povinnosti zo zmluvy, žalobca by od zmluvy neodstúpil a nenastali by sankcie, ktoré si dohodli účastníci pre prípad odstúpenia od zmluvy.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádzal, že neobdržal upomienky od žalobcu, ktorými mal byť vyzývaný, aby zaplatil dlžné sumy, a súd prvého stupňa toto v rozsudku uvádzal ako preukázané skutočnosť, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že z odôvodnenia rozhodnutia táto skutočnosť nevyplýva. Toto tvrdil žalobca a súd tvrdenie žalobcu v rozsudku uviedol, ale svoje rozhodnutie nezaložil na vyššie uvedenom tvrdení.

Ako ďalší odvolací dôvod žalovaný uviedol, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že skôr ako došlo k odstúpeniu od leasingovej zmluvy, žalobca odobral predmet leasingu žalovanému. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje a poukazuje na odôvodnenie rozsudku na str. 4, kde súd prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na znenie zmluvy a úpravu vzájomných práv a povinností účastníkov v zmluve je absolútne irelevantné, že žalovanému bol predmet leasingu odobratý ešte pred odstúpením od zmluvy. Odvolací súd sa s týmto názorom plne stotožňuje.

Podľa , a okrem povinnosti tvrdenia majú účastníci dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na dokázanie svojich vlastných tvrdení. V sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, čo znamená s neunesením dôkazného bremena. Tak je i v tomto prípade, keď žalovaný v odpore tvrdil, že žalobcovi zaplatil značnú sumu, ale ani pred súdom prvého stupňa, ani v odvolaní toto tvrdenie nepreukázal. Práve naopak, žalobca preukázal, že žalovaný do dňa výpovede zo zmluvy žalobcovi neuhradil 59,26 eur - administratívny poplatok a trinásť splátok á 434,20 eur, čo bolo v rozpore so zmluvou a so zásadami poctivého obchodného styku.

Podľa odvolacieho súdu konanie a postup žalobcu, ktorý predmet leasingu žalovanému odobral ešte pred výpoveďou zo zmluvy, nebol v rozpore so zmluvou a zákonom, pretože žalobca bol stále vlastníkom predmetu leasingu.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , keď úspešnému žalobcovi bola priznaná jej náhrada. Trovy odvolacieho konania spočívajú v jednom úkone právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu á 303,74 eur a 1x režijný paušál á 7,63 eur + 20% DPH. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s Vyhl. MS SR č.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.