Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/18/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v právnej veci navrhovateľa: N.. O. J., bytom: D.. R. U. XX, L., zastúpený T.. H. U., H., so sídlom: V. XX, X., proti odporkyni: R. K., bytom: I. XXX, I., o zaplatenie 2.271,- EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.095,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.095,75 EUR od 24.09.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 24.09.2010 a doplneným dňa 19.08.2011 sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia sumy vo výške 2.271,- EUR s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoj návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Pezinok, pre okres: Pezinok, katastrálne územie Pezinok, ako stavba súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku: vinice, o výmere 1941 m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2 , evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape. Výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností sa navrhovateľ stal na základe rozsudku Okresného súdu v Pezinku č.k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 26.02.2009, ktorým tunajší súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam a súčasne určil, že navrhovateľ bude výlučný vlastník predmetných nehnuteľností.

Navrhovateľ v rámci návrhu na začatie konania uviedol, že je síce vlastníkom predmetných nehnuteľností avšak nemôže ich užívať, nakoľko odporkyňa predmetný dom užíva a to bez právneho titulu a nechce ho dobrovoľne vypratať. Navrhovateľ súčasne uviedol, že odporkyňa mu bráni v užívaní jeho vlastníckeho práva, a preto taktiež podal žalobu o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že od právoplatnosti rozsudku prvostupňového súdu t.j. odo dňa 05.05.2009 má za to, že neoprávneným pobytom t.j. bez právneho dôvodu odporkyne v tejto nehnuteľnosti, sa odporkyňa sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, nakoľko užíva jeho nehnuteľnosť, pričom s navrhovateľom nemá uzavretú žiadnu zmluvu, na základe ktorej by bola oprávnená predmetnú nehnuteľnosť užívať.

Listom zo dňa 14.09.2010 navrhovateľ odporkyňu vyzval na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti a súčasne, aby mu za uvedené užívanie nehnuteľnosti uhradila sumu vo výške 400,- EUR a to od času právoplatnosti rozsudku súdu I. stupňa. Hoci odporkyňa neoprávnene užíva, obýva a odmieta vypratať celú jeho nehnuteľnosť, na X. D. XX, P. L., mesačnú úhradu znížil navrhovateľ z dôvodu, že reálne obýva len prvé nadzemné podlažie predmetného domu o rozlohe cca 65 m2. Uvedený nárok požaduje navrhovateľ od odporkyne za obdobie od 01.06.2010 do 31.08.2010.

Navrhovateľ taktiež uviedol, že odporkyňa má v dispozícii v súdnej úschove na Okresnom súde v Pezinku, sumu vo výške 101.241,45 EUR, (na základe rozsudku Okresného súdu v Pezinku č.k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 26.02.2009). Na základe uvedeného si navrhovateľ uplatňuje od odporkyne zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.06.2010 do 31.08.2010 pôvodne vo výške 1.200,- EUR.

Navrhovateľ svoj nárok upravil po vypracovaní znaleckého posudku v predmetnej veci podaním doručeným súdu dňa 19.08.2011.

V rámci doplneného návrhu uviedol, že odporkyňa v období od 01.06.2010 do 31.08.2010 užívala: 1. podzemné podlažie so zastavanou plochou o výmere 75,13 m2, 1. nadzemné podlažie so zastavanou plochou, o výmere 87,83 m2, a vinicu o výmere 1941 m2, nachádzajúcu sa na parcele č. XXXX/X.

Navrhovateľ uviedol, že v znaleckom posudku je stanovená suma, za ktorú bolo možné prenajať druhé nadzemné podlažie rodinného domu, ktorú však vzhľadom na sporadické užívanie tejto časti nehnuteľnosti dvoma prechodne ubytovanými osobami, si uvedené navrhovateľ neuplatňuje.

Navrhovateľ uviedol, že pri svojom nároku vychádzal zo záverov znaleckého posudku, v rámci ktorého bolo ustálené, že mesačný nájom za rodinný dom - 1. podzemné podlažie 166,88 EUR/mesačne, rodinný dom - 1.nadzemné podlažie 198,37 EUR/mesačne, pozemok parc.č. XXXX/X, o výmere 1941 m2 392,08 EUR/mesačne, t.j. je spolu suma vo výške 757,- EUR/mesačne. Na základe uvedeného navrhovateľ požaduje od odporkyne bezdôvodné obohatenie za jún 2010 vo výške 757,- EUR júl 2010 vo výške 757,- EUR a august 2010 vo výške 757,- EUR, t.j. spolu sumu vo výške 2.271,- EUR.

Na základe vyššie uvedeného má navrhovateľ za to jeho návrh na začatie konania je dôvodný a navrhol, aby súd rozhodol v zmysle pripustenej zmeny petitu, ktorá bola pripustená na pojednávaní konanom dňa 22.03.2012.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania ako aj k prílohám písomne vyjadrila tak, čiastka, ktorú navrhovateľ požaduje za užívanie spornej nehnuteľnosti (pôvodne vo výške 400,- EUR) je neadekvátna vzhľadom k stavebno-technickému stavu (vzhľadom na odpojenie sietí - elektrina, voda, plyn). Aby mohla predmetnú nehnuteľnosť odporkyňa užívať, musela sama na vlastné náklady zabezpečiť pripojenie na siete (voda, elektrina). Časť rodinného domu, ktorú obýva je v dezolátnom stave, do miestností zateká a navrhovateľ ubytoval do predmetnej nehnuteľnosti bezdomovcov, ktorí neplatia žiadne úhrady za užívanie domu, (vody a elektriny), pričom ona musí znášať náklady spojené s energiami a súčasne zabezpečovať aj nevyhnutné opravy. Súd aj vzhľadom k jej veku by mal prihliadnuť, že zabezpečenie nového bývanie je pre ňu oveľa obtiažnejšie je ako u mladých ľudí a prostriedky na zabezpečenie bývanie by chcela dosiahnuť aj predajom iných nehnuteľností, ktoré vlastní spolu s navrhovateľom v podielovom spoluvlastníctve a tento jej v ich spoločnom predaji bráni.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č.k. XC XX/XXXX - XXX, rozsudkom Okresného súdu v Pezinku, č.k. XC XXX/XXXX - XX, výpisom z LV č. XXX, uznesením č.k. XXU X/XXXX-XX zo dňa 21.10.2009, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, výsluchom svedkov a to: Y. W. H. N. W., ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 26.02.2009 súd zistil, že tunajší súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Pezinok, pre okres: Pezinok, katastrálne územie Pezinok a to: Stavba súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2,

Pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku: vinice, o výmere 1941 m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, Pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2 , evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape.

V rámci predmetného rozsudku súd taktiež rozhodol tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa N.. O. J., nar. XX.XX.XXXX prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Pezinok, pre okres: Pezinok, katastrálne územie Pezinok: Stavba súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, Pozemok parc. č. XXXX/ X, druh pozemku: vinice, o výmere 1941 m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, Pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2 , evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape. Súčasne bol navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni sumu 101.241,45 EUR (3.050.000,- Sk) do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Z listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že navrhovateľ je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Pezinok, pre okres: Pezinok, katastrálne územie Pezinok: ako stavba súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku: vinice, o výmere 1941 m2, a pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2.

Z rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. XC XXX/XXXX - XX zo dňa 25.01.2011 súd zistil, že tunajší súd v právnej veci navrhovateľa voči odporkyni rozhodol tak, že odporkyňa je povinná vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedené Správou katastra Pezinok, okres Pezinok, katastrálne územie Pezinok a to: rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX; pozemok, parc. č. XXXX/X, druh pozemku - vinice, o výmere 1941 m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape; pozemok, parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyhotoveného súdnym znalcom N.. G. L., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností súd zistil, že úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok - a to nájmu rodinného domu s príslušenstvom súp.č. XXXX, na ulici X. XX, P. L., a to nájmu pozemku parc.č. XXXX a parc.č. XXXX/X, kat. územie Pezinok, v období od 01.06.2009 do 28.02.2010, pričom znalec uviedol, nájomné za uvedené nehnuteľnosti sa posudzuje nasledovne: 1. podzemné podlažie so zastavanou plochou o výmere 75,13 m2, nájomné vo výške 2.002, 61 EUR/ ročne, vo výške 1.501,96,- EUR/ za uvedené obdobie ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) a 166,88 EUR/mesačne, 1. nadzemné podlažie so zastavanou plochou, o výmere 87,83 m2, nájomné vo výške 2.380,- EUR/ročne, vo výške 1.785,39 EUR/ za uvedené obdobie ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) a vo výške 198,37 EUR/mesačne. 2. nadzemné podlažie so zastavanou plochou o výmere 76,00 m2, nájomné vo výške 1.471,94 EUR/ročne, vo výške 1.103,96 EUR/ za uvedené obdobie ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) a vo výške 122,66 EUR/mesačne, garáž bez súpisného čísla so zastavanou plochou o výmere 33,07 m2, postavenej na parcele č. XXXX, nájomné vo výške 415,22 EUR/ročne, 311,42 EUR / za uvedené obdobie ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) vo výške 34,60 EUR/mesačne, pozemok- vinice o výmere 1941 m2, nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X nájomné vo výške 4.704,98 EUR/ročne, vo výške 3.528,72 EUR/ za uvedené obdobie ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) a vo výške 392,08 EUR/mesačne, pozemok - nádvorie parc.č. XXXX, o výmere 142,10 m2, nájomné vo výške 689,05 EUR/ročne, a vo výške 516,79 EUR/ za uvedené obdobie ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) a vo výške 57,42 EUR/mesačne, pozemok parc.č. XXXX, o výmere 120,90 m2 ( t.j. plocha pod rodinným domom a garážou), nájomné vo výške 586,24 EUR/ročne, vo výške 439,68 EUR za uvedené obdobie ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) a vo výške 48,85 EUR/mesačne, t.j. spolu nájom za uvedené obdobie predstavuje sumu vo výške 9.200,- EUR (t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) a sumu vo výške 12.250,56 EUR/ ročne.

Z výsluchu svedka Y. W., súd zistil, že svedok nemá vedomosť o tom odkedy dokedy odporkyňa bývala v nehnuteľnosti na X. D.. XX, P. L.. Svedok uviedol, že tam bývala sama.

Svedok ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by tam s ňou býval niekto iný.

Na otázku, či v predmetnej nehnuteľnosti svedok niekedy bol uviedol, že bol tam pokosiť záhradu, a postriekať vinič, pričom bol aj v dome.

Na otázku, koľko z predmetnej nehnuteľnosti odporkyňa obývala svedok uviedol, že polovicu, bol sa pozrieť aj hore, nebolo tam nič, nejaká skriňa tam bola, ale nič iné.

Na otázku, či mala odporkyňa veci aj v garáži svedok uviedol, že áno mala veci v garáži, aj na obrábanie záhrady - kosačku a iné.

Na otázku, či sa starala aj o záhradu svedok uviedol, že sa starala koľko vládala.

Na otázku, kto predmetnú nehnuteľnosť ešte užíval svedok uviedol, že potom tam bývali bezdomovci, ktorí boli stále opití.

Na otázku, odkiaľ vie, že osoby ktoré boli s odporkyňou určitý čas v nehnuteľnosti sú bezdomovci, svedok uviedol, že toto viem, sú to takí, nikde nepracujú, G. C., R..

Z výsluchu svedkyne N. W., súd zistil, že nemá vedomosť o tom odkedy dokedy odporkyňa bývala v nehnuteľnosti na X. D.. XX, P. L..

Na otázku, či bola svedkyňa niekedy v nehnuteľnosti na X. D.. P. L. uviedla, že áno, bola tam.

Na otázku, či bola niekedy aj v dome, aj na záhrade, svedkyňa uviedla, že áno, bola tam, keď odporkyňa potrebovala pomôcť.

Na otázku, kde odporkyňa bývala, a koľko z nehnuteľnosti užívala, svedkyňa uviedla, že bývala naspodu.

Na otázku, či užívala garáž, respektíve, či tam mala veci, svedkyňa uviedla, že mala tam veci, ale nevie aké.

Na otázku, či sa odporkyňa starala o záhradu, svedkyňa uviedla, že áno, starala sa.

Na otázku, či sa odporkyňa starala aj o vinohrad, svedkyňa uviedla, že áno.

Z výsluchu svedka T. C. v konaní sp.zn. XC XXX/XXXX (medzi rovnakými účastníkmi), súd zistil, že svedok býval v predmetnej nehnuteľnosti nakoľko mal problémy s peniazmi, pričom predtým býval na ubytovni, a pán J. mu povedal, že môže bývať u neho, pomáhal mu vo vinohradoch štepiť, nosiť révy, v W. doline.

Svedok uviedol, že do predmetnej nehnuteľnosti sa nasťahoval v marci 2010 so súhlasom navrhovateľa.

Na otázku súdu prečo v rámci písomné čestného prehlásenia zo dňa 18.02.2011 uviedol že do nehnuteľnosti na X. D.. P. L. prišiel prvý krát 27.02.2010, svedok uviedol, že si to už nepamätá presne. Bolo to tak ako to hovorí súd.

Na otázku súdu či to mohlo byť aj 24,25,26 februára, svedok uviedol, že si to nepamätá presne.

Svedok uviedol, odišiel odtiaľ v marci 2011.

Na otázku súdu či mali zariadenú predmetnú nehnuteľnosť, svedok uviedol, že tam mali spacáky.

Na otázku súdu koľko ich obývalo túto nehnuteľnosť, svedok uviedol, že on, p. R., a sem tam, prišiel prespať aj jeho brat.

Na otázku, či v nehnuteľnosti bývala aj odporkyňa svedok uviedol, že áno, bývala.

Na otázku súdu akým spôsobom sa v nehnuteľnosti stretávali a aký rozsah užívali, svedok uviedol, že oni užívali 2 nadzemné podlažie a odporkyňa 1 nadzemné podlažie, nestretávali sa, iba sem tam.

Na otázku súdu, či videl odporkyňu niekedy aj v inej časti domu napríklad v pivnici, a v záhrade, svedok uviedol, že ju videl ako z pivnice vynáša nejaké veci, v záhrade oberala jahody, ošetrovala kvety.

Na otázku súdu, či sa starala aj o vinohrad svedok uviedol, že nie, o tento sa nestarala, bol spustnutý.

Svedok uviedol, že na druhom nadzemnom podlaží tiekla iba studená voda, kúrenie, plyn, elektrina nefungovalo.

Svedok taktiež uviedol, že videl odporkyňu, ako užívala garáž, kde mala kosačku, kvetináče, záhradné sedenie, videl ju aj ako otvára garáž za účelom vetrania.

Aby svedok popísal rozsah užívania záhrady odporkyňou svedok uviedol, že tam bolo ohnisko, mala tam hojdačku, bol tam starý nefunkčný včelín.

Na otázku, či videl že odporkyňa užíva aj vinohrad, svedok uviedol, že neužívala vinohrad, iba záhradu, nakoľko vinohrad bol spustnutý, to sa nedalo užívať.

Na otázku, či odporkyňa bývala iba na 1 poschodí svedok uviedol, že áno, iba na 1 poschodí.

Na otázku súdu, či užívali (svedok a jeho spolubývajúci) aj pivnicu, svedok uviedol, že nie, mali povolené užívať iba 2 poschodie.

Na otázku súdu či užívali aj garáž a mali do nej prístup, svedok uviedol, že nie, nemali do nej prístup.

Na otázku, či nevynášali von krabice vianočné a veľkonočné ozdoby z garáže na dvor, svedok uviedol, že áno navrhovateľ ho poprosil, aby mu to pomohli preniesť.

Na otázku, či to boli krabice navrhovateľa svedok uviedol, že nie, boli to krabice odporkyne.

Na otázku, či vyhadzovali aj otcove veci, svedok uviedol, že navrhovateľ im kázal odtiaľ dať všetky veci preč, aby garáž zostala prázdna.

Na otázku súdu, či svedok spolu so svojimi spolubývajúcimi hradili náklady spojené s bývaním - vodu, plyn, elektriku, svedok uviedol, že nie.

Z výsluchu svedka Y. R. v konaní sp.zn. XC XXX/XXXX (medzi rovnakými účastníkmi), súd zistil, že v nehnuteľnosti na X. D.. P. L. svedok začal bývať preto, že ho vyhľadal sám navrhovateľ za tým účelom, aby mu pomohol vo vinohrade, a on sa mu sťažoval že sa nevyspí, že u nich v rodine sa narodilo dieťa, a navrhovateľ mu ponúkol že v predmetnej nehnuteľnosti môže bývať.

Začal tam bývať koncom marca 2010 a odišiel cca v marci 2011.

Na otázku súdu s kým tam býval svedok uviedol, že tam býval najskôr on, T. C., po mesiaci tam prišiel bývať G. C. H. X. T. C. - Y.. Y. tam býval iba mesiac až mesiac a pol.

Na otázku súdu, či užívali pivnicu a garáž, svedok uviedol, že nie, neužívali, toto užívala iba odporkyňa.

Na otázku súdu či z predmetnej garáže vynášali veci na pokyn navrhovateľa a kto im garáž otvoril, svedok uviedol, že áno otvoril im to navrhovateľ a vynášali veci von z garáže na jeho pokyn.

Na otázku súdu či užívali aj záhradu, svedok uviedol, že nie, záhradu sme neužívali, toto im zakázal.

Na otázku, kto užíval záhradu nachádzajúcu sa za rodinným domom svedok uviedol, že odporkyňa.

Na otázku či vie opísať spôsob ako ju užívala, svedok uviedol, že odporkyňa tam mala kvety, jahody, paradajky, mala tam 2 sudy s vodou.

Na otázku, čo sa nachádzalo v záhrade, svedok uviedol, že hojdačka, ohnisko, toto videli z terasy.

Na otázku, či svedok videl odporkyňu v tejto časti záhrady, svedok uviedol, že áno, videl, strihala tam kvety.

Na otázku, či vie popísať ako odporkyňa užívala garáž, svedok uviedol, že videl garáž otvorenú, mala tam stôl so stoličkami, aj kosačku tam videl.

Na otázku súdu či videl odporkyňu, že by užívala vinohrad, svedok uviedol, že nie, nevidel som že by ho užívala.

Na otázku súdu, či bola oddelená záhrada a vinohrad, svedok uviedol, že bola spojená s vinohradom, a bol to jeden súvislí celok.

Navrhovateľ v konaní pred súdom na návrhu zotrval a žiadal mu vyhovieť s tým, že v tomto súdnom konaní sa rieši obdobie jún, júl august 2010 a žiadajú o vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknuté neoprávneným užívaním prvého nadzemného podlažia, prvého podzemné podlažia a celú záhradu. V tejto súvislosti zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX na čl. 39 ako je aj z predloženej fotodokumentácie záhrady za rodinným domom je zrejmé, že záhrada je asi len z 1/3 tvorená viničom, pričom zvyšnú časť tvoria ako je na fotografiách zachytené skalky, ovocné stromy, včelín. Právny zástupca navrhovateľa v konaní pred súdom zdôraznil skutočnosť, že si neuplatňujú to, čo sa dalo získať výťažkom z hospodárskych plodín ale prenájmom plochy. O tom , že odporkyňa užívala 1 nadzemné podlažie, táto skutočnosť sporná nie je. O tom, že odporkyňa užívala 1 podzemné podlažie súdu predložili fotodokumentáciu ako aj čestné prehlásenia od C. H. R., ktorí v období od marca 2010 s odporkyňou prechodne užívali 2 nadzemné podlažie. Čo sa týka užívania záhrady za rodinným domom, dôkazom že odporkyňa ju užívala ako celok, k tomu je predložená fotodokumentácia, rozsudok o vyprataní nehnuteľnosti ako aj rozsudok vo veci sp. zn. XC XXX/XXXX H. U..Z.. XC XX/XXXX, v ktorom mal súd za preukázané, že odporkyňa záhradu za rodinným domom užívala. Poukázali na na ust. , a ako aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. XCdo X/XXXX ktoré pojednáva o tom, že majetkovú hodnotu v zmysle ustanovení o bezdôvodnom obohatení získa aj ten, ktorému sa nielen zvýšili aktíva alebo znížili pasíva ale aj ten ktorému sa jeho aktíva neznížili, hoci by sa za predpokladu že by existoval právny dôvod na plnenie musel za prijímané plnenie poskytovať príplatok. Výška požadovaných súm za jednotlivé mesiace má oporu v znaleckom dokazovaní vykonaného v konaní v sp. zn. XC XXX/XXXX. Navrhovateľ má za to, že odporkyňa nimi tvrdené skutočnosti nevyvrátila.

Na základe uvedeného majú za to, že ich návrh na začatie konania je dôvodný.

Odporkyňa v konaní pred súdom uviedla, že namieta rozsah užívania ako aj výšku bezdôvodného obohatenia. Odporkyňa v konaní pred súdom poukázala na to, že v záhrade je kamenné ohnisko a 2 skalky, hojdačka, jazierko, pričom mala najatých 2 chlapov, ktorý jej pomáhali sa o uvedené starať, avšak starala sa o to v období od roku 2003 do roku 2008.

Na otázku, či si odporkyňa niečo sadila v záhrade, odporkyňa uviedla, že nič si tam nesadila. Niečo tam schádzalo aj samé, oberali si to bezdomovci. Vybudovala tam záhradu, aj stromy si nasadila, pričom C. si chodil oberať hrušky, jablká, čerešne.

Na otázku, či od roku 2008 užívala predmetnú záhradu, odporkyňa uviedla, že nie, nič tam nesadila. Nestarala sa ani o stromy, ani o záhradu, ani o vinič. Vinič mal 65 rokov. Nedalo sa tam ani chodiť, bola tam vysoká burina. Ona nebránila navrhovateľovi, aby užíval predmetnú nehnuteľnosť, mali od nej kľúče.

Na základe uvedeného má odporkyňa za to, že návrh v požadovanom rozsahu nie je dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenú Správou katastra Pezinok, okres Pezinok, katastrálne územie Pezinok a to: rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, pozemok, parc. č. XXXX/X, druh pozemku - vinice, o výmere 1941 m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, pozemok, parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape. Navrhovateľ tieto ako výlučný vlastník nadobudol v konaní vedenom na Okresnom súde v Pezinku sp. zn. XC XX/XXXX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi a navrhovateľa

určil za výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností. Súčasne súd navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni sumu vo výške 101.241,45 EUR. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporkyňa si predmetné finančné prostriedky spočiatku nechcela prevziať, a preto navrhovateľ tieto uložil do súdnej úschovy v konaní vedenom pod sp. zn. XXU X/XXXX. Následne odporkyňa podaním doručeným súdu dňa 19.08.2010 požiadala súd o vydanie finančných prostriedkov, preto jej tieto súd uznesením č.k. XXU X/XXXX - 53 zo dňa 26.11.2010 vydal.

Medzičasom súd v právnej veci navrhovateľa N.. O. J., voči odporkyni R. K., o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti rozhodol rozsudkom č.k. XC XXX/XXXX-XX v rámci ktorého súd rozhodol tak, že odporkyňa je povinná vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedené Správou katastra Pezinok, okres Pezinok, katastrálne územie Pezinok a to: rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX; pozemok, parc. č. XXXX/X, druh pozemku - vinice, o výmere 1941 m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape; pozemok, parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za preukázané a medzi účastníkmi za nesporné, že odporkyňa v rozhodnom čase ( t.j. od 01.06.2010 do 31.08.2010) predmetnú nehnuteľnosť užívala.

Medzi účastníkmi však zostal sporný rozsah užívania predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko odporkyňa uvedený rozsah užívania namietala.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. Odporkyňa bola poučená, že má možnosť k veci sa písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným subjektom (buď sa jeho majetkový stav zväčšil, alebo - ak sa tak malo stať

- sa neznížil) a to na úkor iného, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena prejavila negatívne. Ujma jedného je v podstate dôsledkom obohatenia iného.

K neoprávnenému získaniu prospechu sa nevyžaduje protiprávny úkon (ako je tomu pri zodpovednosti za škodu), pretože ide o objektívne vzniknutý stav, kedy bez právom uznaného dôvodu došlo k presunu majetkových hodnôt od jedného subjektu k druhému. Otázka zavinenia (úmysel, nedbanlivosť) nehrá pre povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žiadnu rolu. Taktiež nemá význam prípadná deliktná nespôsobilosť obohateného. Právny význam môže mať dobrá viera obohateného, avšak iba z hľadiska § 458, 459.

O plnenie bez právneho dôvodu pôjde vtedy, pokiaľ právny dôvod k plneniu od počiatku vôbec neexistoval; napr. plnenie poskytnuté omylom tomu, kto nebol veriteľom, plnenie poskytnuté v presvedčení, že ním je splnený dlh, aj keď žiaden neexistoval (plnenie nedlhu) a pod. Podstatné je, že ten kto plnil, si nebol vedomý toho, že k plneniu nie je povinný, alebo že plní tomu, kto nie je oprávnený toto plnenie prijať. K bezdôvodnému obohateniu dochádza v okamžiku, kedy obohatený prijal plnenie. Bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníka vzniká aj užívaním jeho veci (bytu, nehnuteľnosti) bez právneho dôvodu. Neoprávnený užívateľ tak získava majetkový prospech zodpovedajúci čiastke obvykle vynaloženej v danom mieste a čase na užívanie takejto veci, napríklad formou nájmu.

Tak ako vyplynulo zo zisteného skutkového stavu medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporkyňa užívala z predmetnej nehnuteľnosti 1. nadzemné podlažie.

Medzi účastníkmi bolo taktiež nesporné, že 2. nadzemné podlažie začali od marca 2010 užívať iné osoby (napriek uvedeným nedostatkom - netiekla tam teplá voda, nekúrilo sa tam) so súhlasom navrhovateľa ako vlastníka domu. Tieto skutočnosti boli potvrdené tak samotným navrhovateľom ( v návrhu na začatie konania) a súčasne uvedené vyplynulo aj z výsluchu svedkov ( napr. T. C., G. R.). Navrhovateľ si však vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní za užívanie 2. nadzemného podlažia od odporkyne neuplatňuje. Predmetom vydania bezdôvodného obohatenia v tomto konaní nie je ani nárok za užívanie garáže.

Odporkyňa v rámci uvedeného taktiež namietla užívanie pivnice. V uvedenom prípade, však súd z výsluchu svedkov ( T. C. H. G. R. v konaní sp.zn. XC XXX/XXXX) zistil, že odporkyňa mala v garáži veci, ktoré oni na pokyn navrhovateľa premiestnili do pivnice, alebo na chodbu. Z uvedeného teda súd zistil, že v rozhodnom období (t.j. t.j. od 01.06.2010 do 31.08.2010)., pričom v nehnuteľnosti v tom čase bývali aj svedkovia T. C. H. G. R. a to od marca 2010, ktorí v rámci svojich výpovedí potvrdili, že odporkyňa užívala aj garáž aj pivnicu, nakoľko svedkovia uviedli, že z garáže a z pivnice premiestnili jej osobné veci, ktoré tam mala uložené. Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že odporkyňa v rozhodnom čase ( t.j. t.j. od 01.06.2010 do 31.08.2010) užívala okrem 1. nadzemného podlažia aj pivnicu (a to tým spôsobom, že tam mala uskladnené svoje veci).

Pokiaľ ide o užívanie vinice respektíve parc.č. XXXX/X, o výmere 1.941 m2 súd má za to, že uvedené užívanie danej parcely zostalo medzi účastníkmi sporné.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa vinice neobrába, avšak mala užívať časť záhrady ( mala tam nasadené kvety, hojdačku, starý včelín, ovocné stromy), pričom záhrada vytvárala s vinicou jeden celok.

Právny zástupca navrhovateľa v konaní vedenom pod sp.zn. XC XXX/XXXX pred súdom na otázku, či podľa nich odporkyňa obrábala vinohrad a pestovala hrozno v uvedenom období, uviedol, že toto nevedia povedať, však považujem to za irelevantné, nakoľko v tomto konaní si neuplatňujú to, čo sa dalo získať výťažkom z hospodárskych plodín ale uplatňujú si to, čo sa dalo získať plochou.

V danom prípade však musí súd nesúhlasiť s názorom právneho zástupcu navrhovateľa. Je potrebné v danej veci uviesť, že bezdôvodným obohatením získaným užívaním cudzej veci nie je akýkoľvek prospech, ktorý by mohol vlastník veci prenajatím veci dosiahnuť, ale iba ten prospech, o ktorý sa na úkor vlastníka iný subjekt užívaním jeho veci obohatil.

Preto v danom prípade bolo veľmi významné a pre priznanie nároku potrebné, aby navrhovateľ preukázal, čo konkrétne odporkyňa z predmetnej nehnuteľnosti užívala, nakoľko v danom prípade pre vydanie bezdôvodného obohatenia nestačilo iba samotné konštatovanie, že uvedené nehnuteľnosti užívať mohla, a či ich užívala, už bolo bezpredmetné. V danej veci je totiž zrejmé, že práve v tomto sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odlišuje od plnenia z nájomnej zmluvy ( kde je rozsah užívania definovaný zmluvou, pričom je irelevantné, či nájomca uvedené užíval alebo nie). Pri posudzovaní nároku z bezdôvodného obohatenia je práve významná tá skutočnosť, aby bolo jasne stanovené a preukázané, že ten, ktorý bezdôvodné obohatenie spôsobil sa obohatil práve o taký prospech a to za reálne užívanie danej veci. V tomto smere preukázanie tejto skutočnosti zaťažovalo práve navrhovateľa. Uvedené však navrhovateľ súdu v spornej časti ( parc. č. XXXX/X, o výmere 1.941 m2 ) nepreukázal.

Samotná skutočnosť, že odporkyňa oberala ovocie, alebo mala hojdačku v záhrade, nie je podľa názoru súdu užívanie parcely č. XXXX/X, o výmere 1.941 m2 definovanej z hľadiska charakteru pozemku ako vinica. Bolo potrebné v danom prípade preukázať, že odporkyňa skutočne predmetnú parcelu obrábala, sadila plodiny, oberala hrozno a teda využívala daný charakter daného pozemku vo svoj prospech a na úkor navrhovateľa.

Na základe uvedeného má súd za to, že navrhovateľ súdu nepreukázal, že odporkyňa by užívala parc. č. XXXX/X, o výmere 1.941 m2, označenú ako vinica, a preto súd bezdôvodné obohatenie za uvedené nepriznal.

Súd v predmetnej veci musí uviesť, že napriek vyššie uvedenému došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporkyne a to plnením bez právneho dôvodu, avšak iba v časti za užívanie 1. podzemného podlažia, 1.nadzemného podlažia. Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parc.č. XXXXX/X, o výmere 1.941 m2, druh pozemku - vinice, súd návrh na začatie konania ako nepreukázaný zamietol.

Súd mal v tomto prípade za to, že posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia je otázkou znaleckou, nie právnou, a preto má súd za to, že výška bezdôvodného obohatenia zodpovedná výške stanovenej znaleckým posudkom. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia odporkyne vychádzal zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyhotoveného súdnym znalcom N.. G. L., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností v konaní sp.zn. XC XXX/XXXX pričom jeho úlohou bolo stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľností zapísaných na LV čl XXX, kat. územie Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok - a to nájmu rodinného domu s príslušenstvom súp.č. XXXX, na ulici X. XX, P. L., a to nájmu pozemku parc.č. XXXX a parc.č. XXXX/X, kat. územie Pezinok.

Súd pri výpočte vychádzal z úpravy petitu navrhovateľa doručeného súdu dňa 19.08.2011, a z uvedeného súd zistil, že za mesiac jún, júl, august 2010 navrhovateľ požaduje sumu vo výške 757,- EUR/mesačne, t.j. 2.271,- EUR.

Súd však vypočítal mesačné nájomné za nehnuteľnosti a to za užívanie 1. podzemného podlažil vo výške 166,88 EUR/mesačne, 1.nadzemného podlažia vo výške 198,37 EUR/mesačne, t.j. spolu vo výške 365,25 EUR/mesačne x 3 mesiacov (jún až august 2010) = 1.095,75 EUR.

Vo zvyšku návrh na začatie konania súd zamietol.

Bezdôvodné obohatenie je aj jedným z právnych dôvodov vzniku záväzkov, a je teda samostatným zaväzovacím dôvodom. Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť splniť dlh, vznikajú totiž nielen zmluvne ale aj pri splnení zákonných podmienok taktiež mimozmluvne.

Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania; veriteľovi priamo zo zákona vzniká nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej právnym predpisom, a to bez ohľadu na to, či omeškanie spôsobuje súčasne vznik ďalších finančných povinností dlžníka voči veriteľovi. Súd má za to, že odporkyňa sa dostala do omeškania, a preto súd rozhodol o úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.095,75 EUR od 24.09.2010 do zaplatenia. Súd v danom prípade postupoval v zmysle ust. nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Na základe uvedeného súd cez internetový portál www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>, zistil, že v rozpätí od 13.05.2009 do 13.04.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určenej pre hlavné refinančné operácie vo výške 1% + 8 percentuálnych bodov = 9%.

Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania a to tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy zo sumy 1.095,75 EUR od 24.09.2010 až do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Na základe uvedeného možno konštatovať, že navrhovateľ požadoval od odporkyne zaplatenie sumy vo výške 2.271,- EUR pričom úspešný bol iba v sume vo výške 1.095,75 EUR. Na základe uvedeného súd rozhodol vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Je potrebné uviesť, že bezdôvodným obohatením získaný užívaním cudzej veci nie je akýkoľvek prospech, ktorý by mohol vlastník veci prenajatím veci dosiahnuť, ale iba ten prospech, o ktorý sa na úkor vlastníka iný subjekt užívaním jeho veci obohatil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.