Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/12/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: I. I., bytom U., D. XX, právne zastúpený Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Makovického 7, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/2076-137176/2011/990618-r zo dňa 15. decembra 2011, jednomyseľne takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca spoločnou žalobou doručenou tunajšiemu krajskému súdu dňa 2. marca 2012 žiadal zrušiť rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. decembra 2011 z dôvodu nezákonnosti.

Žalovaný rozhodnutím č. I/226/20706-137176/2011/990618-r zo dňa 15. decembra 2011 na odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) č. /Syko zo dňa 8. septembra 2011, ktorým bol žalobcovi podľa , bod 1 v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006 vo výške 72.723,82 Eur.

Žalobca v dôvodoch žaloby, vo všetkých veciach tvrdil, že pri výkone daňovej kontroly došlo k porušeniu zákonných ustanovení orgánmi realizujúcimi výkon daňovej kontroly, ako aj orgánu síce k tomuto úkonu splnomocnenému podľa osobitného predpisu, avšak iba pri dodržaní zákonom stanovených podmienok. V rámci samotného výkonu kontroly spojeného s vykonávaním dôkazov a ich následným vyhodnotením došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca preto tvrdil, že postup žalovaného, ako aj postup správcu dane je postihnutý vadou nezákonnosti, čo má za následok nezákonnosť samotných rozhodnutí vo veci, a to s poukazom na ustanovenia , v znení neskorších predpisov a ďalej s poukazom na ustanovenia , , , a v znení neskorších predpisov, ako aj s poukazom na . Žalobca na základe citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že neexistuje žiadne zákonné oprávnenie pre orgány vykonávajúce daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov, vyhotoviť z takto vykonanej kontroly protokol, v ktorom sú zachytené zistenia získané v rámci jej výkonu a ktorý sa stáva podkladom, dôkazným prostriedkom pre vyrubenie dane. Zákon o správe daní a poplatkov upravuje iba rozsah oprávnenia pre tieto orgány, ktoré spočívajú iba vo výkone kontroly podľa - 9 tohto zákona. Ustanovenia - 14 sú zákonnými ustanoveniami, ktoré upravujú výlučne oprávnenia správcu dane, pričom ide o záverečnú fázu daňovej kontroly, ktorú nie je možné kvalifikovať ako výkon kontroly. Žalobca teda tvrdil, že na vyhotovenie záverečného protokolu je oprávnený len príslušný správca dane. Podľa jeho názoru, ak by mal byť správny postup žalovaného, ktorý vyhotovil aj protokol o vykonaní daňovej kontroly, potom by ustanovením § 15 ods. 15 Zákona o správe daní a poplatkov, muselo obsahovať splnomocňovacie ustanovenie pre tieto orgány v rozsahu vymedzenom pojmom "daňovej kontroly", ktorý pojem zahŕňa všetky fázy daňovej kontroly. Žalobca súčasne namietal, že nebol zaťažený dôkazným bremenom v zmysle § 29 ods. 8 Zákona o správe daní a poplatkov, v takom rozsahu, ako to uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí. Uviedol, že hodnoverne preukázal príjem z predaja tovaru, ktorý nakúpil od spoločnosti SAMO, s.r.o. a tento príjem bol predmetom dane z príjmu, ktorú aj zaplatil. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-255/02 a smernicu 2006/112/ES, avšak nešpecifikoval hlavný cieľ získania daňovej výhody na strane žalobcu.

Žalovaný v písomných stanoviskách k jednotlivým žalobám žiadal tieto ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa a rozhoduje v daňovom konaní o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov a obcí a preskúmava právoplatné rozhodnutia daňových úradov a obcí mimo odvolacieho konania, rozhoduje o povolení obnovy konania, alebo nariaďuje obnovu konania, ak v daňovom konaní rozhodovalo v poslednom stupni a je oprávnené vykonať daňovú kontrolu, alebo opakovanú daňovú kontrolu, ktorá inak patrí do pôsobnosti daňových úradov. Žalovaný tvrdil, že výklad žalobcu o možnosti vykonať daňovú kontrolu len na základe dožiadania daňového úradu je zavádzajúci a v rozpore so znením citovaného zákona. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vykonáva obidve činnosti v zákonom stanovených medziach, "dvojinštančnosť" daňového konania je zaistená, rozhodnutie na prvom stupni vydáva správca dane. Z organizačnej štruktúry daňového riaditeľstva vyplýva, že odvolacie konanie je v kompetencii inej sekcie, ako výkon daňovej kontroly, pričom je zachovávaná zásada nestrannosti a posudzovania veci v zmysle dodržania zákonnosti. Tvrdenie žalobcu, že odvolacím orgánom v prejednávanej veci malo byť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, nie je v súlade so zákonom a toto ministerstvo nie je odvolacím orgánom pre Daňové riaditeľstvo SR. Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie presne upravuje, aké náležitosti má mať zápisnica o začatí daňovej kontroly, ktorá bola začatá podľa tohto ustanovenia. Jednou z povinných náležitostí je dôvod začatia daňovej kontroly. Žalovaný pripustil, že v zápisnici o začatí daňovej kontroly je citované ustanovenie Zákona o správe daní a poplatkov, avšak táto skutočnosť nemá za následok nezákonnosť vykonanej kontroly. Žalobca túto námietku neuplatnil počas odvolacieho konania, pričom predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa mohol žalovaný ako odvolací orgán vyrovnať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí. Inak by preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania, ktoré je nevyhnutným predpokladom na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti Žalovaný sa vyjadril aj ku generálnemu plnomocenstvu, ktoré žalobca dal svojej právnej zástupkyni dňa 10. apríla 2008. Poznamenáva sa, že žalobca v žalobe plnú moc zo dňa 10. apríla 2008, ktorá bola považovaná za generálnu plnú moc nenamietal, a preto sa súd uvedeným ani nezaoberal. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa odpočtu dane od dodávateľa SAMO, s.r.o. za nákup vajec uviedol, že zamestnanci Finančného riaditeľstva (Daňového riaditeľstva) Slovenskej republiky, odboru mimoriadnych kontrol, Oddelenia výkonu mimoriadnych kontrol Nitra, vypočuli konateľa spol. SAMO s.r.o. Štvrtok na Ostrove a aj bývalých zamestnancov tejto spoločnosti, ktorí potvrdili, že predmetné faktúry ani dodacie listy nevystavovali a táto spoločnosť nemala takú veľkú produkciu, aby mohla pokryť objem fakturovaných dodávok vajec. N. Y., bývalý konateľ spol. SAMO s.r.o. uviedol dňa 23. júna 2011 do zápisnice o pojednávaní, že predložené faktúry a príjmové pokladničné doklady nevystavoval, ani nepodpisoval a peniaze neprevzal. Rovnako sa vyjadrili aj zamestnanci uvedenej spoločnosti - Z. S., účtovníčka, R. E., R. Q., H. Y. - s tým, že faktúry, dodacie listy a príjmové pokladničné doklady nevystavili, nepodpisovali, ani ich nevideli. Okrem toho N. Y., konateľ spoločnosti SAMO, s.r.o. tvrdil, že nikomu neudelil písomnú plnú moc na zastupovanie. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku súčasne uviedol, že neoprávnené odpočítanie dane žalobcom je dostatočným porušením zákona o DPH a samé o sebe je "daňovou výhodou", a preto správca dane nebol povinný skúmať, či žalobca konal s cieľom získania ďalších daňových výhod.

Krajský súd postupom podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Tak, ako už bolo uvedené vyššie, žalobca v uvedených veciach podal spoločnú žalobu, žalobné dôvody sú všeobecné, nekonkrétne, žalobca neuviedol, v čom spočívala nezákonnosť postupu a rozhodnutí daňových úradov v jednotlivých veciach.

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že správca dane začal dňom 9. marca 2009 u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2006

- december 2006 a január 2007 - marec 2007, a to spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly číslo: I/184/4621-32290/2009/ValB. O výsledku daňovej kontroly spísal Protokol č. I/184/4621-18282/2010/ NémB zo dňa 12. februára 2010. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Správca dane zistil, že žalobca v zdaňovacom období marec 2006 porušil ust. v nadväznosti na zákona o DPH tým, že dodanie tovaru nezahrnul medzi svoje zdaniteľné obchody a , , , zákona o DPH, pretože si uplatnil odpočítanie DPH z nákupov tovaru (vajec) od spoločnosti SAMO s.r.o., ktorý obchod sa neuskutočnil.

Na základe výsledkov daňovej kontroly, ktorú vykonalo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, vydal správca dane (Daňový úrad Trenčín) dňa 12. apríla 2010 dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec 2006. Žalovaný rozhodnutiami zo dňa 23. novembra 2010 zrušil rozhodnutia správcu dane zo dňa 12. apríla 2010. Ministerstvo financií SR preskúmalo rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. novembra 2010 a svojím rozhodnutím zo dňa 9. februára 2011 ich zrušilo a veci vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne žalovaný rozhodnutiami zo dňa 18. apríla 2011 zrušil rozhodnutia správcu dane zo dňa 12. apríla 2010 a veci vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne správca dane na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou, o ktorej bol vyhotovený protokol dňa 12. februára 2010, vyrubil žalobcovi dňa 8. septembra 2011 dodatočným platobným výmerom daň z pridanej hodnoty. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 15. decembra 2011 potvrdil rozhodnutie - dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 8. septembra 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel z DPH za zdaňovacie obdobie marec 2006 v sume 72.723,82 Eur.

Podľa , v znení do 30.12.2007 platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a .

Podľa , v znení do 30.12.2007 právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak: a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa , pri odpočítaní dane podľa má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru.

Podľa v znení do 30.12.2007 daňové riaditeľstvo priamo, alebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva je oprávnené vykonať daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu, ktorá inak patrí do pôsobnosti daňových úradov.

Podľa v znení do 30.12.2007 daňový úrad rozhoduje v daňovom konaní podľa osobitného predpisu, 5) a to aj v prípadoch, keď sa daň vyrubuje na základe kontroly vykonanej dožiadaným daňovým úradom alebo daňovým riaditeľstvom alebo vykonanej spoločne.

Podľa v platnom znení ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov.6ef).

Podľa zákona v platnom znení lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

Podľa v platnom znení daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Súd v konaní, v ktorom preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia zisťoval, či správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, či napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené a či prebehlo riadne daňové konanie. Súd zistil, že žalované dôvody, na základe ktorých žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, sú všeobecné, nekonkrétne. Súd s prihliadnutím na dôkazy pripojené v jednotlivých administratívnych spisoch dospel k záveru, že žaloba nie je opodstatnená, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V prejednávanej veci daňová kontrola začala u žalobcu dňa 9. marca 2009 spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly. Podstatná námietka žalobcu sa týkala priebehu a výkonu daňovej kontroly, jej ukončenia protokolom a vydanie dodatočných platobných výmerov, ktoré žalobca považuje za nezákonné. V zmysle zákona daňové riaditeľstvo je oprávnené vykonať daňovú kontrolu (toto oprávnenie vyplýva priamo zo zákona), ale je nesprávny výklad ust. uvedeného zákona žalobcom, že daňové riaditeľstvo môže daňovú kontrolu vykonať len na dožiadanie správcu dane (ak by sa prijal tento výklad aj v ust. by zákonodarca musel uviesť, že daňové riaditeľstvo je oprávnené vykonať daňovú kontrolu len na dožiadanie správcu dane). Zásadne nesprávne je tvrdenie žalobcu, že daňová kontrola je súčasťou daňového konania, pretože daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov ( zákona o správe daní a poplatkov) a v priebehu daňovej kontroly sa o právach a povinnostiach daňových subjektov nerozhoduje. v ustanovení , upravil právomoc daňového riaditeľstva vykonať daňovú kontrolu podľa zákona o správe daní a poplatkov. Podľa Výkon daňovej kontroly v zmysle zákona o správe daní a poplatkov je proces od začatia daňovej kontroly po jej ukončenie. Daňová kontrola je ukončená vyhotovením protokolu a jeho prerokovaním s kontrolovaným subjektom (ods. 13). Ak teda daňové riaditeľstvo vykonalo daňovú kontrolu, aby táto bola ukončená zákonným spôsobom, muselo vyhotoviť protokol a tento prejednať so žalobcom. Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že daňové riaditeľstvo nemá oprávnenie vyhotoviť protokol z daňovej kontroly. Žalobcom tvrdené rozdelenie oprávnení daňových orgánov nie je ničím odôvodnené, ide o účelové použitie ust. zákona o správe daní a poplatkov s úmyslom vyhnúť sa daňovej povinnosti. Názor žalobcu nemá oporu ani v ustálenej súdnej praxi. Daňové orgány postupovali v súlade s zákona o správe daní a poplatkov, výklad tohto ustanovenia považuje súd za súladný so zákonom, nejde o extenzívny výklad tak, ako tvrdil žalobca. Pri aplikácii nie je odkaz na zákona o správe daní a poplatkov, ale v ustanovení zákona o správe daní a poplatkov je priamy odkaz na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov (). Okrem toho žalobca poukazoval na nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly aj z toho dôvodu, že dňa 05.11.2009 došlo k zrušeniu poverenia na výkon daňovej kontroly a táto skutočnosť je zrejmá aj z obsahu protokolu z daňovej kontroly zo dňa 12.02.2010, kde sa uvádza údaj o zrušení poverenia. Krajský súd doplnil dokazovanie zabezpečením podkladov (pôvodne vo veci tunajšieho súdu sp.zn. ) od žalovaného, z ktorých zistil, že dňa 03.03.2009 boli na výkon daňovej kontroly u žalobcu poverení V.. D., M.. Y., V.. H., V.. A., V.. C., V.. N.. Dňa 01.07.2009 bola ďalej poverená I.. D. a dňa 26.08.2009 bola poverená na výkon daňovej kontroly aj V.. T.. Dňa 05.11.2009 pod č. I/180/136637/2009/ĽK bolo zrušené poverenie č. I/180/31946/2009/ĽK zo dňa 03.03.2009, ale len pre V.. A., V.. C., V.. N. a V.. H.. Z toho vyplýva, že daňovú kontrolu u žalobcu mohli ďalej vykonávať V.. D., M.. Y., I.. D. a V.. T., ktoré aj podpísali protokol o daňovej kontrole dňa 12.02.2010. Táto námietka žalobcu sa preukázala ako nepravdivá, ba zavádzajúca a účelová v snahe vyhnúť sa daňovej povinnosti. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o nezachovaní dvojinštančného konania. Daňovú kontrolu vykonalo daňové riaditeľstvo a ukončilo ju protokolom. Po doručení protokolu sa začína vyrubovacie konanie (), vo vyrubovacom konaní rozhodol správca dane ako prvostupňový orgán vydaním dodatočného platobného výmeru. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný (, ). Citovaný zákon expressis verbis uvádza, kto je odvolacím orgánom. Výklad žalobcu, že podľa zákona o správe daní a poplatkov je odvolacím orgánom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (žalobca mal zrejme na mysli Ministerstvo financií SR) nie je v súlade so zákonom. V prejednávanej veci bola daňová kontrola vykonaná na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní zo dňa 27.02.2009. Dôvod začatia kontroly bol v zápisnici zo dňa 09.03.2009 uvedený s poukazom na zákonné ustanovenie, tento dôvod nebol medzi účastníkmi sporný. Zo spisu žalovaného je zrejmé, že dôvod začatia kontroly nenamietal žalobca a ani jeho právna zástupkyňa, a to v priebehu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní. Preto protokol z daňovej kontroly nie je možné považovať za dôkaz získaný nezákonne. Žalobca o trestnom konaní vedel, čo uviedol aj v žalobe (domová prehliadka, zabezpečenie účtovných dokladov).

Ďalšie námietky sa týkali dôkazného bremena a vyhodnotenia dôkazov, pričom žalobca popiera závery žalovaného, ale bez toho, aby ich objektívnymi dôkazmi vyvrátil.

Žalobca hodnoverne nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH, ani z dodávok tovaru (vajec) od spol. SAMO, s.r.o. Na základe zistení správcu dane, ktoré vyplývajú zo zabezpečených listinných dôkazov a z výpovedí Z. S., účtovníčky spol. SAMO, s. r.o., R. E., R. Q., H. Y., ako aj bývalého konateľa spoločnosti N. Y. je zrejmé, že žalobca nenakúpil tovar (vajcia) od tejto spoločnosti. Z uvedeného dôvodu žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 2 zákona o DPH na odpočítanie DPH z dodávok vajec od spoločnosti SAMO, s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2006.

Žalovaný, ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje. Využitie práva na odpočet DPH bez splnenia zákonných podmienok preukazuje cieľ žalobcu a to získanie daňovej výhody.

Žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.