Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-254-2012.pdf
PDF · 80.23 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/254/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti o maloletého B. Ž., G.. XX. X. XXXX, t. č. umiestneného v Detskom domove Z. G. E., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov I. Ž.T., G.. XX. XX. XXXX, E. K. M. O., E.. Č.. I., I. XXX Q. B. Ž., G.. XX. X. XXXX, E. K. M. O., E.. Č.. I., I. XXX, v konaní začatom na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e nad maloletým B. Ž., G.. XX. X. XXXX, ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v Detskom domove Z. G. E., V. XX.
Matka maloletého dieťaťa I. Ž. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého B. výškou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet príslušného detského domova.
Otec maloletého dieťaťa B. Ž. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého B. výškou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet príslušného detského domova.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade na začatie konania o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletým B. Ž.. V predmetnom návrhu navrhovateľ uviedol, že maloletý B. bol uznesením Okresného súdu v Poprade pod sp. zn. 13P/96/2012 zo dňa 4. 7. 2012 predbežne umiestnený do zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti Detského domova Z. Z. G. E.. Dôvodom umiestnenia maloletého B. bola tá skutočnosť, že rodičia majú v tomto detskom domove umiestnených už osem maloletých detí pochádzajúcich z ich manželstva. Všetky maloleté deti boli umiestnené z dôvodu nevhodných podmienok pre výchovu maloletých detí, ktoré súviseli až s možným ohrozením zdravia a riadneho vývoja maloletých detí. Rodičia dlhodobo nemajú záujem upraviť si svoje bytové, ekonomické a sociálne pomery a o deti umiestnené v detskom domove sa nezaujímajú už po dobu dvoch rokov. Výživné nehradia. Rodičia žijú v obci I. v rómskej osade, v drevenej chatrči. Miestnosť je zariadená jedným lôžkom, menším stolom a pieckou na tuhé palivo. Jedná sa o miestnosť nečistenú, zanedbanú, ktorá nespĺňa ani základné hygienické požiadavky. Rodičia nemajú zabezpečený ani dostatok základných potravín. Celkovo z tohto vzťahu pochádza štrnásť deti, z toho osem je umiestnených v ústavnej starostlivosti, tri deti boli zverené do pestúnskej starostlivosti, jedno dieťa je už plnoleté a jedno dieťa zahynulo pri dopravnej nehode. S rodinou sa pravidelne pracuje v
súčinnosti s komunitným sociálnym pracovníkom obce I., avšak ani napriek tomu v rodine dlhodobo nedochádza k zlepšeniu podmienok. Rodičia ľahostajne pristupujú k danej situácii, nemajú záujem pracovať ani vrámci malých obecných služieb alebo iných brigádnických aktivít, aby si mohli zlepšiť ekonomickú situáciu v rodine. V obci ich často vídať pod vplyvom alkoholu, sú konfliktní a neprijímajú poskytovanie sociálneho poradenstva. V súčasnosti sú obaja vedení na úrade práce a od 1. 7. 2012 im bola priznaná spoločná dávka v hmotnej núdzi vo výške 109,20 eur mesačne. Tento príjem je nedostatočný na zabezpečovanie základných životných potrieb aj pre maloleté dieťa.
Na pojednávanie sa obaja rodičia nedostavili, doručenie u oboch bolo riadne vykázané, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti rodičov.
Zo správy Obecného úradu v I. vyplýva, že naďalej pretrváva v rodine taký stav, aký je popísaný v predmetnom návrhu. Rodičia často požívajú alkoholické nápoje a rodina nie je schopná maloletým deťom zabezpečiť vhodné bývanie. Zverenie detí do výchovy príbuzných nie je možné z toho dôvodu, že viacpočetné rodiny bývajú len v dreveniciach, sú problémov a samotní nestačia na výchovu svojich detí. Zo strany rodičov nie je žiadny záujem o riešenie danej situácie. Vzhľadom k tomu pobyt maloletého B. v detskom domove sa javí byť najvhodnejším pre maloletého.
Kolízny opatrovník na pojednávaní žiadal vyhovieť predmetnému návrhu a nariadiť ústavnú starostlivosť nad maloletým dieťaťom a to s poukazom na uvedené skutočnosti. Uviedol, že v súčasnosti sa pravidelne pracuje s komunitným sociálnym pracovníkom obce I. tak, aby rodine bola poskytnutá pomoc, avšak v tejto rodine dlhodobo nedochádza k zlepšeniu podmienok. Rodičia nejavia záujem o žiadnu prácu a to ani vrámci obecných služieb, požívajú alkoholické nápoje, sú konfliktní a pre dieťa toto nie je vhodným výchovným prostredím.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine, súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné
Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd nariadil nad maloletým dieťaťom ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v Detskom domove vo Z. G. E.. Zároveň súd zaviazal oboch rodičov prispievať na výživu maloletého dieťaťa minimálnou výškou, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.