Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-7-2012.pdf
PDF · 101.98 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. X , zast. advokátkou Z.. N. D., advokátska kancelária F., Z.. Q. XX proti odporkyni Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., G. XX , zast. advokátom Z.. A. Z., advokátska kancelária F.G., R..O..Z. XX/X v konaní o zaplatenie 6 638,78 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 6 638,78 eura s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 01.06.2012 do zaplatenia a trovy konania 1 539,19 eura, všetko v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Právna zástupkyňa navrhovateľa podaným návrhom žiadala zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 6 638,78 eura z titulu neuhradenej odplaty za vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako dôvod uviedla, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX dohodu o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle čl. VII. tejto dohody bola odporkyňa povinná zaplatiť poslednú čiastku titulom úplného vyporiadania vo výške 6 638,78 eura do 31.05.2011. Odporkyňa tak neučinila a to i napriek výzve zo dňa 03.08.2011, v ktorej bol daný pre prípad mimosúdneho vyriešenia sporu náhradný termín na splnenie zmluvnej povinnosti. Podaným návrhom sa domáhajú splnenia povinnosti podľa § 80b O.s.p. podľa ktorého povinnosť odporkyne vyplýva zo zmluvného vzťahu. Keďže odporkyňa svoju zmluvnú povinnosť v stanovenej lehote nesplnila, dostala sa s plnením svojho záväzku do omeškania a to počnúc od 01.06.2011, ktoré omeškanie trvá až do zaplatenia dlžnej sumy. V čl. V. Dohody účastníci udávajú, že okrem tam uvedených záväzkov, žiadne ďalšie nepatria do ich BSM .V čl. VII. označenom ako prehlásenia zmluvných strán deklarujú, že touto mimosúdnou dohodou pokladajú medzi sebou za úplne vysporiadané všetky majetkové nároky zaniknutého BSM. Ani jeden z nich voči druhému nemá po podpise tejto dohody už žiadnych majetkových nárokov, práv, povinností, záväzkov, či pohľadávok a to z tohto dôvodu, že všetky veci, ktoré do ich BSM patrili si touto dohodou vysporiadali. Ďalej v tomto článku je v zduplikované, že zmluvné strany vyhlasujú, že nie sú im známe nijaké ďalšie veci, majetkové práva, záväzky, pohľadávky akejkoľvek majetkovej, či nemajetkovej hodnoty, ktoré by si mali ešte vysporiadať a týmto ich BSM považujú za definitívne vysporiadané. Preto vychádzajúc z vyššie uvedeného, že údaje uvedené v dohode o vyporiadaní zaniknutého BSM účastníkov sú pravdivé a nie sú žiadne záväzky, ktoré by do zaniknutého BSM patrili. Za trvania manželstva pri štandardnej existencii BSM vznikajú manželom spoločne a nerozdielne záväzky voči tretím osobám. Vznik záväzkov medzi manželmi navzájom je javom skôr výnimočným a podľa ich názoru právne problematickejším. Zotrvávajú na stanovisku, že voči odporkyni nemajú žiaden záväzok z obdobia trvania ich BSM. V januári 2012 uplynula trojročná lehota od zrušenia BMS. Pohľadávku, ktorú si odporkyňa uplatňuje na započítanie neuznávajú. Sumu, ktorú požadujú ako započítať nepovažujú za záväzok voči odporkyni a pri všetkej úcte považujú to za právny nezmysel. Trestné stíhanie začalo až potom, ako bola uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To či o tom vedel, alebo nevedel nebolo preukázané a keďže dohoda bola uzatvorená predtým, ani nemohol vedieť o tom, že jeho manželka sa dopúšťa nejakej trestnej činnosti, pretože to bolo zistené až v trestnom konaní, kedy jej bola ustálená jednak vina a jednak zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobila slovenskému štátu. Na túto škodu bola zaviazaná z toho dôvodu, že bola páchateľka trestnej činnosti. Navrhovateľ uznaný vinným nebol, takže nevidia žiadnu príčinnú súvislosť medzi jeho konaním, alebo akýkoľvek záväzok , ktorý by vyplynul z tej skutočnosti, že odporkyňa bola v trestnom konaní odsúdená. Pokiaľ bezdôvodné obohatenie má spočívať v tom, že navrhovateľ mal prospech z nejakého majetku získaného z nepoctivých zdrojov, namietame, že tento prospech pokiaľ bol získaný, tak mohol byť získaný jedine v období, kedy v skutočnosti odporkyňa tieto peniaze do spoločnej domácnosti priniesla. Teda sa tieto peniaze pretransformovali do nejakého majetku. Voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie ani za formu spolupáchateľstva, ani za podielníctvo, ani za nič podobné v trestnom konaní a preto si nemyslia, že by tu bol akýkoľvek dôvod na to, aby súd toto konanie na základe dohody platne uzavretej o zrušenie a vyporiadanie BSM prerušoval. Pokiaľ odporkyňa bude voči navrhovateľovi mať úspech v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia má možnosť túto finančnú čiastku od neho vymáhať. Výška škody, ktorú mala odporkyňa spôsobiť v trestnom konaní svojou činnosťou nemôže byť totožná s výškou prospechu, alebo výškou majetku, ktorý sa pretransformoval z týchto nepoctivo získaných peňazí do BSM, ktoré je predmetom vysporiadania, čo by vlastne mali byť záväzky medzi manželmi. Bolo by potrebné potom preukázať, aká čiastka, do akého majetku sa dostala, z čoho mal navrhovateľ finančný prospech. Podľa ich názoru sa táto finančná čiastka nerovná výške škody ustálenej v trestnom konaní. Poukazujeme taktiež na to, že je sporné, či hodnota majetku, ktorý bol vysporadúvaný je totožná s tou, ktorú musela odporkyňa zaplatiť z dôvodu trestnoprávnej zodpovednosti. Predmetom vysporiadania taktiež nemôžu byť tie hodnoty, ktoré boli počas manželstva spotrebované, len tie, ktoré ku dňu zániku manželstva existovali a to či záväzky, či pasíva.
Navrhovateľ uviedol, že nemá žiadne pozdĺžnosti voči odporkyni. Počas manželstva pracoval v Rakúsku a nevedel, že nejaké finančné prostriedky zobrala z práce. Dozvedel sa to až po rozvode, keď za ním prišli policajti. Nehnuteľnosť, ktorú nadobudli počas manželstva, stavali z pôžičiek, ktoré zobrali. Nevedel, že peniaze, ktoré míňali počas manželstva boli tie, ktoré zobrala z Daňového úradu. Mali len jeden spoločný účet, na ktorý chodila nejaká pravidelná suma z Daňového úradu. Myslí si, že po rozvode, keď sa riešil majetok z tohto spoločného účtu si previedla na seba niekde nejaké peniaze, ale nevie o akú čiastku išlo. Oni dom kúpili v hrubej stavbe, dostavali ho z pôžičky z Fondu bývania, kde dostali 9 958,17 eura. Potom mali finančné prostriedky zo stavebného sporenia a taktiež jeho otec si zobral pôžičku na jeho meno, ale nevie o akú sumu išlo a z týchto peňazí sa stavala nehnuteľnosť. Trvá na tom, že nevedel o tom, že by odporkyňa mala peniaze z trestnej činnosti, resp., že by tieto peniaze mali spoločne užívať počas manželstva.
Právny zástupca odporkyne uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že nevedel o tom, že medzi nimi existujú nejaké vzájomné pohľadávky. Z toho dôvodu podali na súd návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie čiastky 45 983,58 eura. Toto konanie vedené pod sp.zn. 8C/58/2012 ešte nie je skončené. V tomto konaní si odporkyňa uplatňuje túto sumu, ako polovicu zo sumy, ktorú uhradila Daňovému úradu vo výške 91 967,15 eura, nakoľko bola trestným rozkazom odsúdená, že spôsobila štátnemu rozpočtu SR, zastúpenému Daňovým úradom škodu. Za to bola trestným rozkazom odsúdená v konaní č.k. 2T 179/2011. Svojho bývalého manžela žaluje z toho dôvodu, aby jej uhradil túto čiastku, nakoľko peniaze ktoré takto získala spoločne použili počas manželstva. V dohode o vyporiadaní BSM táto suma nebola zahrnutá, nakoľko v tom čase ešte nebolo rozhodnuté o tejto sume. Z toho dôvodu oni navrhujú, aby súd prerušil konanie do skončenia konania sp.zn. 8C/58/2012, alebo vo veci rozhodol vo forme vzájomného návrhu, viacmenej požadujú započítať sumu 6 638,78 eura do sumy , ktorú žiadajú uhradiť od navrhovateľa vo výške 45 983,58 eura.
Odporkyňa uviedla, že v Dohode o vyporiadaní BSM to nebolo zahrnuté z toho dôvodu, že finančné prostriedky brali tri z Daňového úradu od roku 1999 do roku 2007. V tom čase nebolo trestné stíhanie, peniaze užívali, z nich vybudovali nehnuteľnosť počas manželstva. O tom vedel, že brala peniaze len jej bývalý manžel a až po uzatvorení tejto dohody prišiel na ňu anonym, všetko sa prevalilo, ona prišla o prácu, takže to nemohli dať do dohody, nakoľko to boli peniaze z trestnej činnosti a nevedela v tom čase, že to bude potrebné aj niekedy vrátiť, že to vyjde najavo. Preto žiada uhradiť polovicu z tej sumy, ktorú zaplatila Daňovému úradu, nakoľko nehnuteľnosť postavali z týchto peňazí a všetky peniaze užívali spoločne. Peniaze chodili na spoločný účet, z tohto účtu vyberal navrhovateľ peniaze. Je
pravda, že zobrali aj finančné prostriedky z fondu bývania. Túto pôžičku naďalej spláca ona. Pri podpise dohody o vyporiadaní BSM ju vydieral s tým, že ak ju nepodpíše v takom znení ako je, tak ju udá, čo sa aj po troch mesiacoch od podpísania dohody stalo. Spoločný účet čo mali navrhovateľ zrušil, keď už nebývali v spoločnej domácnosti. Všetky peniaze minuli spoločne počas manželstva, postavili za ne nehnuteľnosť , spolu chodievali na dovolenky. Navrhovateľ si za tie peniaze kúpil bicykel, lyžiarsku výstroj. Ona sa nebráni vyplateniu dlžoby, ktorú má voči navrhovateľovi. V súčasnej dobe však nemá finančné prostriedky, preto by chcela počkať ako bude rozhodnuté v konaní č.k. 8C/58/2012, kde sa bude rozhodovať o tejto sume, aby sa táto čiastka mohla započítať. Dokazovanie súd vo veci vykonal výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 03.06.2009 bola medzi Z. O. a Z. O. uzatvorená dohoda o vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V bode II. Dohody účastníci vyhlasujú, že do ich BSM patrili hnuteľné, nehnuteľné veci, pohľadávky a záväzky, ako sú popísané ďalej v tejto dohode, o ktorých veciach uzavreli medzi sebou túto dohodu a nijaký hnuteľný, či nehnuteľný majetok, záväzky, či pohľadávky iné, než obsiahnuté v tejto dohode netvorili ich BSM. V čl. VII. si účastníci navzájom dohodli, že z titulu úplného vyrovnania ich podielu zaniknutého BSM sa Miroslava Gajdošová zaväzuje uhradiť finančnú čiastku v prospech Z. O. vo výške 49 790,88 eura a to nasledovne: čiastku 43 152,10 eura poukázaním na účet Miroslava Gajdoša v lehote 3-och dní od podpísania tejto dohody a čiastku 6 638,78 eura v lehote do 31.05.2012 v hotovosti, alebo poukázaním na účet Z. O., ktorá čiastka v celkovej výške 49 790,88 eura predstavuje definitívne vyrovnanie zaniknutého BSM účastníkov tejto dohody. V čl. VII. tejto dohody zhodne vyhlasujú, že touto mimosúdnou dohodou pokladajú medzi sebou za úplne vysporiadané všetky majetkové nároky zo zaniknutého BSM. Ani jeden z nich voči druhému nemá po podpise tejto dohody už žiadnych majetkových nárokov, práv, povinností, záväzkov, či pohľadávok a to z toho dôvodu, že všetky veci, ktoré do ich BSM patrili si touto dohodou vysporiadali. Dohoda obsahuje dohodu o všetkých veciach tak hnuteľných, ako aj nehnuteľných, ktoré spolu počas trvania nadobudli. Zmluvné strany vyhlasujú, že nie sú im známe nijaké ďalšie veci, majetkové práva, záväzky, pohľadávky, či akékoľvek majetkové, či nemajetkové hodnoty, ktoré by si ešte mali vysporiadať a týmto ich BSM považujú za definitívne vysporiadané. Ďalej účastníci tejto dohody vyhlasujú, že sú slovenskí štátni občania, spôsobilí na právne úkony, pričom táto dohoda obsahuje prejav ich slobodne a vážne myslenej vôle, urobenej bez nátlaku, či tiesne, ktorejkoľvek zo zmluvných strán.
Právny zástupca Z. O. podal dňa 24.05.2012 na Okresný súd Lučenec návrh na začatie konania a vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 45 985,58 eura s príslušenstvom proti Z. O.. Ako dôvod uviedol, že Z. O. bola rozsudkom Okresného súdu F. zo dňa 13.10.2011 uznaná vinnou z pokračujúceho zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, za čo bola odsúdená na podmienečný trest odňatia slobody. Uvedeným skutkom odcudzila sumu vo výške 91 967,15 eura, pričom spôsobila škodu štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky zastúpenému Daňovým úradom Lučenec. Vyššie uvedeného skutku sa dopustila počas trvania manželstva s Z. O., ktorý o trestnej činnosti vedel a odcudzený majetok spolu s ňou užíval spoločne a nerozdielne. Z týchto prostriedkov dostavali spoločnú nehnuteľnosť a spoločne z nich hospodárili. Počas manželstva mali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 19.01.2009 č.k. 5C/250/2008. Po rozvode pripadla Z. O. polovica spoločného majetku vrátane majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov. Škodu, ktorú Z. O. svojim protiprávnym konaním spôsobila vo výške 91 967,15 eura Slovenskej republike nahradila výlučne sama. Z toho dôvodu, keďže prospech z jej protiprávneho konania mal aj Z. O., domáha sa od neho polovice sumy a to vo výške 45 983,58 eura. Škodu uhradila len Z. O., čím sa podľa nich on bezdôvodne obohatil.
Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Starostlivo pritom prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, včítane na to, čo uviedli účastníci.
Vykonané dôkazy súd zhodnotil podľa zásady uvedené vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení.
Podľa § 80, písm. b O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona z právneho vzťahu, alebo z porušenia práva.
V bode VII. Dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 03.06.2009 účastníci zhodne vyhlasujú, že touto mimosúdnou dohodou pokladajú medzi sebou za úplne vysporiadané všetky ich majetkové nároky zo zaniknutého BSM. Ani jeden z nich voči druhému nemá po podpise tejto dohody už žiadnych majetkových nárokov, práv, povinností, záväzkov, či pohľadávok a to z toho dôvodu, že všetky veci, ktoré do ich BSM patrili si touto dohodou vysporiadali. Dohoda obsahuje dohodu o všetkých veciach tak hnuteľných, ako aj nehnuteľných, ktoré spolu počas trvania manželstva nadobudli. Zmluvné strany vyhlasujú, že nie sú im známe nijaké ďalšie veci, majetkové práva, záväzky, pohľadávky, či akékoľvek majetkové, či nemajetkové hodnoty, ktoré by si ešte mali vysporiadať a týmto ich BSM považujú za definitívne vysporiadané.
Účastníci tejto dohody prehlasujú, že sú slovenskí štátni občania, spôsobilí na právne úkony, pričom táto dohoda obsahuje prejav ich slobodne a vážne myslenej vôle urobenej bez nátlaku, či tiesne ktorejkoľvek zo zmluvných strán.
Podľa bodu VIII. túto dohodu si účastníci prečítali, dohoda obsahuje len slobodne, určite a vážne prejavenú vôľu obidvoch zmluvných strán, tak ju obe na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísali.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezdpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa ods. 2 ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vypriadali.
Podľa ods. 3 ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. U ostatných hnuteľných veciach a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa ods. 5 ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu, alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v ods. 4.
Navrhovateľ sa žalobným návrhom domáhal plnenia v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení z titulu neuhradenej úhrady za vyporiadanie BSM, ktorú si účastníci konania dohodli v dohode o vyporiadaní zaniknutého BSM dňa 03.06.2009. Odporkyňa sa zaviazala v tejto dohode zo zaniknutého BSM uhradiť navrhovateľovi sumu 49 790,88 eura, ktorá predstavovala definitívne vyrovnanie zaniknutého BSM a to tak, že čiastku 43 152,10 eura uhradí v lehote 30 dní od podpisu dohody a čiastku 6 638,78 eura v lehote do 31.05.2011. Dlžnú čiastku odporkyňa neuhradila, napriek tomu, že svoj nárok nepopiera, nebráni sa vyplateniu, ale až po skončení konania vedeného na Okresnom súde v Lučenci č.k. 8C/58/2012, v ktorom si ona uplatňuje finančný nárok od navrhovateľa vo výške 45 983,58 eura s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Dôvodom podania tejto žaloby bolo, že odporkyňa odcudzila sumu 91 967,15 eura, ako zamestnankyňa Daňového úradu, za čo bola odsúdená v konaní sp.zn. 2T/179/2011. Ešte pred rozhodnutím súdu v trestnej veci v plnej výške škodu uhradila a preto požaduje od odporcu zaplatenie polovice z tejto sumy, nakoľko uvedeného skutku sa dopustila počas trvania manželstva. Odsúdený majetok počas trvania manželstva užívali spoločne a nerozdielne. Dostavali z neho spoločnú nehnuteľnosť a spoločne z týchto finančných prostriedkov hospodárili. Preto predmetné konanie požaduje prerušiť do skončenia konania sp.zn. 8C/58/2012, alebo započítať sumu 6 698,78 eura, ktorú dlhuje navrhovateľovi do sumy 45 983,58 eura, ktorú požaduje ona od navrhovateľa.
Súd sa zaoberal týmito požiadavkami odporkyne a jej návrh na započítanie pohľadávky posúdil ako obranu v tomto konaní, keďže dlžnú čiastku vo výške 6 638,78 eura, ktorú doposiaľ neuhradila navrhovateľovi titulom úplného vyrovnania BSM žiada len započítať do sumy 45 983,58 eura , ktorú sumu však po odpočítaní započítaného podielu nežiada vyplatiť od navrhovateľa, nakoľko ju od neho požaduje v konaní sp.zn. 8C/58/2012. Peniaze, ktoré žiada odporkyňa od navrhovateľa vo výške 45
983,58 eura, ako sama uviedla, či v žalobnom návrhu v konaní sp.zn. 8C/58/2012, či v tomto konaní boli skonzumované počas manželstva, z nich dostavali spoločnú nehnuteľnosť, boli z nich zakúpené hnuteľné veci , s finančnými prostriedkami spoločne hospodárili, teda predmetné peniaze spoločne , ako manželia používali na skvalitnenie spoločného života. V dohode o vyporiadaní zaniknutého BSM zo dňa 03.06.2009 boli v zmysle § 150 OZ vyporiadané všetky aktíva, pasíva, ale aj záväzky , či pohľadávky tak, ako to bolo uvedené v bode VII. Dohody, ktorú obe strany podpísali na Notárskom úrade JUDr. A. Š.. Finančné prostriedky, ktoré odporkyňa požaduje od navrhovateľa ako polovicu náhrady, ktorú zaplatila štátu za to, že spôsobila štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky zastúpeného Daňovým úradom Lučenec škodu, za čo bola odsúdená v konaní sp.zn. 2T/179/2011, už boli použité počas ich manželstva, sčasti boli spotrebované oboma manželmi, sčasti boli zahrnuté do spoločného majetku, do spoločnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyporiadania BSM medzi účastníkmi konania, teda nejde o majetok, ktorý by nebol zahrnutý v rámci vyporiadania BSM a objavil by sa až po jeho vyporiadaní. Z týchto dôvodov súd predmetné konanie neprerušil, nakoľko po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá dňa 03.06.2009 medzi účastníkmi konania je uzavretá platne a preto akékoľvek rozhodnutie v konaní sp.zn. 8C/58/2012 by na priebeh tohto konania vzhľadom na uvedené skutočnosti nemalo vplyv, alebo žiaden význam pre meritórne rozhodnutie vo veci.
Preto súd žalobe ako podanej dôvodne v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal odporkyňu na uhradenie dlžnej čiastky.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 89/1995 Z.z. v znení noviel. Výška úrokov v danom prípade je 9,0%. Z uvedeného dôvodu súd priznal navrhovateľovi aj právo na úroky z omeškania po dobu počas ktorej bol v omeškaní.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
O náhrade trov konania súd rozhodol na základe úspešnosti v konaní v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi trovy vznikli so zaplatením súdneho poplatku vo výške 398,- eur a z trov právneho zastúpenia advokátkou Mgr. Viktóriou Hellenbart vo výške 1 141,19 eura. Trovy pozostávajú z 5 úkonov á 220,74 eura a režijného paušálu 5 x 7,41 eura. Trovy konania je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa č.ú. 2621171450/1100.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.