Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-63-2012.pdf
PDF · 88.84 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/63/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov Mgr. Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky P. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. W., Ul. P. č. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Vierou Novákovou, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Ul. Skuteckého č. 30 a otca F. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. č. XX, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 31P/141/2012-82 zo dňa 18. 07. 2012 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/141/2012-94 zo dňa 13. 08. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca prispievať zvýšeným výživným na maloleté dieťa m e n í tak, že otec F. X., nar. XX. XX. XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého F. X., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 66,38 Eur na sumu 120,- EUR mesačne od 21. 05. 2012, splatným k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 33P/125/2005-26 zo dňa 09. 12. 2005 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca maloletého.
Zročné výživné za obdobie od 21. 05. 2012 do 30. 9. 2012 na maloletého F. Súkupčáka v celkovej sume 233,51 Eur je otec p o v i n n ý splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 10,- EUR spolu s bežným výživným až do jeho úplného zaplatenia počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol na základe návrhu matky maloletého dieťaťa (ďalej aj „matka") zo dňa 21. 05. 2012, ktorým sa domáhala toho, aby súd uložil otcovi maloletého dieťaťa (ďalej aj „otec") povinnosť prispievať na výživu maloletého minimálne sumou 150,- Eur až 270,- Eur mesačne tak, že uložil otcovi povinnosť, aby na výživu maloletého prispieval od 21. 05. 2012 výživným v sume 90,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 33P/125/2005-26 zo dňa 09. 12. 2005 vo výroku o výchove maloletého. Zároveň povolil otcovi maloletého splácať zameškané výživné za obdobie od 21. 05. 2012 do 18. 07. 2012 vo výške 55,59 Eur (alikvotná časť za 11 dní mesiaca máj 2012 8,37 Eur a za mesiace jún a júl 2012 2 x 23,61 Eur) spolu s bežným výživným po 10,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia a to pod stratou výhody týchto splátok.
V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, že podaný návrh matky maloletého na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému synovi F. je dôvodný.
Uviedol, že výživné bolo naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu Banskej Bystrici, č. k. 33P/125/2005-26 zo dňa 09. 12. 2005, ktorým bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej sa otec maloletého zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 66,38 Eur (2000,- Sk).
Súd mal za to, že sú splnené zákonné dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletého F., nakoľko mal jednoznačne preukázané, že od doby, odkedy bolo naposledy upravované výživné, došlo predovšetkým na strane maloletého dieťaťa k zmene pomerov. Maloleté dieťa je staršie, vyspelejšie, zvýšili sa náklady na zabezpečenie nielen jeho základných potrieb (od septembra 2012 začne navštevovať 5. ročník ZŠ). Zmena pomerov nastala aj na strane oboch rodičov. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke z dôvodu starostlivosti o ťažko choré dieťa pomerne útleho veku, poberá rodičovský príspevok v sume 194,70 Eur mesačne. U otca došlo k navýšeniu jeho priemerného mesačného príjmu oproti príjmu, aký dosahoval v čase ostatného rozhodovania súdu, i keď na druhej strane súd u otca prihliadol aj na skutočnosť, že má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Súd tiež konštatoval, že určené výživné zodpovedá osobným, majetkovým a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca ako aj požiadavke rovnakej životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov.
Proti rozsudku okresného súdu podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie matka maloletého. Navrhla zmeniť rozhodnutie okresného súdu tak, že otec je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 150,- Eur od 21. 05. 2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa. Zároveň žiadala zmeniť rozhodnutie okresného súdu aj vo výroku o zročnom výživnom tak, že zročné výživné za čas od „21. 05. 2012 do 18. 07. 2012 vo výške 55,59 Eur" sa otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 10 Eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia a to pod stratou výhody týchto splátok. Okresnému súdu vytýkala, že nezistil náležite skutkový stav veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Určené výživne nepostačuje na pokrytie preukázateľných potrieb maloletého s poukazom na skutočnosť, že maloletý od septembra začne navštevovať 5. ročník ZŠ, čím sa zvýšili náklady na zabezpečenie jeho vzdelania. Súd dostatočne neprihliadol na zdravotný stav maloletého, na jeho dyslexiu a dysortografiu, a ani na to, že práve ona zabezpečuje permanentnú osobnú starostlivosť o maloletého. Poukázala tiež na zmenu pomerov na strane otca, na jeho mesačné príjmy, výdavky a celkovú finančnú situáciu. Podľa jej názoru sa zvýšila životná úroveň otca, nakoľko je riadne zamestnaný s priemerným mesačným čistým príjmom vo výške „537,47 Eur vrátane diét". Uviedla tiež, že aj u nej došlo k zmene pomerov. Predovšetkým zdôraznila, že sa stará o svoju dcéru, ktorá trpí ťažkým zdravotným postihnutím, v dôsledku čoho nemôže nastúpiť do zamestnania. Je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 150,- Eur.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky „odporúčal" rozsudok okresného súdu „prehodnotiť" s poukazom na narastajúce náklady spojené s potrebami maloletého a aj objektívne skutočnosti na strane matky dieťaťa. Poukázal predovšetkým na zmenu pomerov na strane maloletého (je starší o sedem rokov), na skutočnosť, že matka maloletého sa celodenne stará o svoje druhé dieťa, čo obmedzuje zvýšiť jej príjem ako aj na fakt, že otec potvrdil, že sú mu vyplácané diéty v súvislosti s výkonom povolania.
Otec maloletého sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „O.s.p."), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine") umožňuje zmeniť doterajšie rozhodnutie súdu, ak došlo k podstatnej zmene okolností, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich
pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. To znamená, že súd musí mať preukázanú podstatnú zmenu pomerov.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/141/2012 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky vo veci starostlivosti o maloletého Petra, ktorý je zverený do jej osobnej starostlivosti, pretože rodičia maloletého sú rozvedení, pričom rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 33P/125/2005-26 zo dňa 09. 12. 2005 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec maloletého zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 66,38 Eur (2000,-- Sk).
Z vykonaného dokazovania a zo skutkového stavu zisteného z týchto dôkazov sa odvolací súd s uvedeným rozhodnutím okresného súdu nestotožnil.
Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, keď maloletý F. od septembra 2012 začne navštevovať 5. už ročník ZŠ. Je nesporné, že potreby maloletého sú vyššie, čo sa týka zabezpečenia stravy, obuvi, ošatenia a pod., ako aj úhrady nákladov na mimoškolskú činnosť. V dôsledku tejto zmeny boli skutočne dané dôvody na zvýšenie výživného. Okresný súd správne poukázal na zdravotný stav maloletého a aj odvolací súd zdôrazňuje, že maloletý trpí dyslexiou a dysgrafiou a na to je potrebné prihladnuť.
Ďalšia významná zmena pomerov nastala aj na strane otca maloletého, ktorú okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu nie náležite zohľadnil. V zmysle konštantnej judikatúry je ustálené, že do príjmov rodiča v pracovnom pomere pre účely výživného je treba zohľadniť aj benefity z pracovného pomeru ako sú diéty, ktoré súd započíta ako faktory určujúce životnú úroveň rodiča (pozri aj PAVELKOVÁ, B. 2011. Zákon o rodine, Komentár. Praha: C. H. BECK, 2011. s. 384. ISBN 978-80-7400-359-2). Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia „...otec je zamestnaný s priemerným mesačným príjmom vo výške 537,47 Eur.." (č.l. 84 spisu), okresnému súdu zrejme ušlo pozornosti, že okrem uvedeného mesačného príjmu otec, zamestnaný ako vodič z povolania, dostáva mesačne od svojho zamestnávateľa Skand Skalica, spol. s.r.o., Skalica, Nádražna 26 aj tzv. diéty. Daná skutočnosť je preukázaná nielen z listinného dôkazu „Oznámenie o zárobku a pracovná charakteristika
- 31P/141/2012" (č.l. 32 spisu), ale aj zo samotnej výpovede otca maloletého na pojednávaní dňa 18. 7. 2012, ktorý uviedol, že „sú mu vyplácané diéty v rôznych výškach" (č.l. 81 p.v. spisu). Je tak zrejmé, že u otca maloletého došlo k výraznému zvýšeniu jeho mesačného zárobku (zo sumy 185,- Eur v čase predchádzajúce úpravy výživného na sumu 496,97 Eur + diéty). Diéty predstavujú priemerne mesačne sumu 537,47 Eur. Okresný súd naviac uviedol v odôvodnení rozhodnutia ako čistý priemerný mesačný príjem otca maloletého „537,47 Eur", pričom je zrejmé z vykonaného dokazovania (č.l.32 spisu), že otec má priemerný mesačný príjem 496,97 Eur. V súvislosti s majetkovými pomermi otca bolo potrebné zohľadniť aj to, že otec vlastní rodinný dom v H. v podiele 1, ako aj vinohradnícky dom v H.. Otec maloletého je aj vlastníkom osobného motorového vozidla. Na druhej strane nemožno opomenúť fakt, že otec má ďalšie vyživovacie povinnosti k svojim dvom deťom, ktorým mesačne prispieva na výživu každému sumou 67,- Eur.
Prvostupňový súd zvýšil výživné zo sumy 66,38 Eur na sumu 90,- Eur, pričom na strane otca došlo k výraznému zvýšenie čistého príjmu. Je teda zrejmé, že zvýšenie výživného na úroveň uvedenú v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu nekorešponduje so záujmom maloletého F..
Krajský súd pokiaľ napadnutý rozsudok zmenil, prihliadol tiež na zmenu pomerov na strane matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur mesačne a rodinné prídavky na dve mal. deti. Pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť, keď sa jej dňa 13. 2. 2008 zo vzťahu s S. D. (t.č. vo výkone trestu odňatia slobody) narodila dcéra D., ktorá má ťažké zdravotné problémy, trpí Crohnovou chorobou. Maloletý v súčasnosti žije v domácnosti matky, ktorá uspokojuje jeho potreby aj formou osobnej starostlivosti, ktorá povinnosť je zvýraznená osobitosťami vývoja maloletého (dyslexiou a dysgrafiou). Treba tiež zdôrazniť, že matke od poslednej úpravy výživného stúpli náklady spojené s
uspokojovaním každodenných bežných potrieb dieťaťa, matka znášala najmä zvýšené výdavky spojené s nákupom školských potrieb a pomôcok, na stravu.
Porovnaním zárobkových možností oboch rodičov maloletého možno konštatovať, že finančná situáciu otca je oveľa priaznivejšia ako finančná situácia matky maloletého. Je potom zrejmé, že na zvýšených výdavkoch maloletého by sa mal podieľať práve otec maloletého, hlavne keď matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa. Platí totiž, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Výživné je z tohto dôvodu potrebné vnímať aj ako kompenzáciu osobnej starostlivosti matky. Je relevantná aj námietka matky v odvolaní, že sa stará o svoju chorú dcéru, v dôsledku čoho nemôže nastúpiť do zamestnania. Reálna možnosť matky uplatniť sa na trhu práce je tak skutočne menšia.
Krajský súd teda primerane prihliadol na zárobkové možností a na aktuálne príjmy a výdavky oboch rodičov a týmto spôsobom určil pomer vyživovacej povinnosti tak, že napadnutý rozsudok zmenil a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu na maloletého F. sumou 120,- Eur mesačne. Je v schopnostiach a možnostiach otca, aby prispieval na výživu maloletého (§ 62 ods. l až 4 Zákona o rodine) zvýšeným výživným, ktoré je napokon primerané i potrebám maloletého. Odvolací súd navyše konštatuje, že zvýšenie vyživovacej povinnosti nepredstavuje nebezpečenstvo ohrozenia výživy ani jeho ďalších dvoch detí.
Krajský súd zvýšenie výživného so spätnou účinnosťou v rozsahu uvedenom okresným súdom považoval za opodstatnené, preto určil zvýšenú vyživovaciu povinnosť otca maloletého od 21. 05. 2012, t. j. od podania návrhu matky na zvýšenie výživného. O spôsobe platenia výživného rozhodol odvolací súd tak, že zvýšené výživné bude otcom poukazované k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 21. 05. 2012 do 30. 9. 2012 predstavuje rozdiel medzi výživným určeným na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 33P/125/2005-26 zo dňa 09. 12. 2005 (66,38 Eur) a zvýšeným výživným na sumu 120,- Eur mesačne, t. j. sumu 233,51 Eur (53,62 Eur x 4 mesiace + alikvotná časť za mesiac máj 2012 19,03 Eur). Sumu zročného výživného odvolací súd umožnil otcovi splácať v splátkach po 10,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.