Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-259-2011.pdf
PDF · 74.33 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/259/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právne veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7437/147 IČO 36 234 176 proti žalovanému H. D., štátnemu občanovi SR, bytom V., G. P. XX o zaplatenie 403,04 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 715,84 Eur s 8,76% úrokom z omeškania od 11.12.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 42,50 Eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca uviedol so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu a súčasne aj zmluvu o čerpaní peňažných prostriedkov úverovou kartou. Podľa neho žalovaný neuhradil istinu vo výške 539,49 Eur, zmluvný úrok z tejto istiny vo výške 121,12 Eur, poistné 17,35 eur a výber z bankomatu na území SR, ako aj výber z bankomatu v zahraničí vo výške 10,62 Eur.
Žalovaný uznal nárok žalobcu čo do základu aj výšky, okrem platby za výber z bankomatu v zahraničí, nakoľko tvrdil, že takýto výber nikdy nezrealizoval. Poukázal na to, že v zahraničí nikdy kartou neplatil, ani nevyberal z účtu.
Podľa § 157 ods. 4 O.s.p. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších predpisov a doplnení v odôvodnení rozsudkov podľa § 153 a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona podľa ktorého rozhodol.
Predmetom tohto konania bol nárok týkajúci sa úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a z neho vyplývajúce prečerpanie úverového limitu. Žalovaný uznal pohľadávku žalobcu čo do základu aj výšky, okrem sumy 10.62 Eur, a preto sa súd v časti týkajúcej sa tohto uznania nezaoberal dôvodnosťou nároku, ani jeho právnym posúdením v uvedenej časti, ale rozhodoval rozsudkom pre uznanie v zmysle predtým citovaných zákonných ustanovení a ich zmysle zaviazal žalovaného k zaplateniu dlžnej a uznanej časti nároku.
Pokiaľ ide o nárok týkajúci sa sumy 10,62 Eur (poplatok za výber z bankomatu v zahraničí) žalovaný tento výber popieral. Z dokladu predloženého žalobcom nevyplýva, kde v zahraničí mala byť platba realizovaná, aby bolo možné overiť hodnovernosť tohto výberu.
V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd tieto dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 Os.p.)
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že občianske súdne konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov. Platí teda zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní.
V predmetnej veci súd vychádzal z toho, že žalobca nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé (a bolo možné to aj overiť), kde v zahraničí žalovaný vyberal z bankomatu. Predchádzajúce výbery na dôkaze predloženom žalobcom sú všetky presne identifikované konkrétnym miestom. Súd preto nemal dôvod uveriť žalovanému, ktorý uznal ostatný nárok v niekoľkonásobne vyššej sume, a preto z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu, v tejto časti žalobu zamietol.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania , ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu.
Keďže žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti, priznal mu súd náhradu trov konania v plnej sume , a to s poukazom na citované zákonné ustanovenie.
Lehotu na splnenie povinnosti - 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne do l5 dní od jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis,
dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.