Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/179/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľa: S.. R. J., nar. X.X.XXXX, bytom S., M. N. XXX/X, štátny občan SR, proti odporkyni: Y.. O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., M. N. XXX/X, štátny občan SR , zast. na základe splnomocnenia W.. K. U. , S. C. H.B., A. XX o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: C. J., nar. X.X.XXXX, bytom S., M. N. XXX/X, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky takto

rozhodol:

Súd manželstvo R. J., nar. X.X.XXXX a O. J., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.X.XXXX v C., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 47, ročník 2002, na strane 118, pod poradovým číslom 49 r o z v á d z a.

Súd maloleté dieťa C. J., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matke a otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. sumou 200,00 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd upravuje styk otca s maloletým C. J., nar. X.X.XXXX tak, že otec má právo sa s maloletým stýkať každú nepárnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky a každú párnu nedeľu v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.6.2012 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu úplného citového odcudzenia, maloleté dieťa na čas po rozvode žiadal zveriť do osobnej starostlivosti matke s tým, že on je ochotný prispievať na jeho výživu sumou 100 eur.

Odporkyňa sa vyjadrila k návrhu písomne podaním zo dňa 13.7.2012 /č. l.12/ s tým, že s rozvodom súhlasí, avšak poukazuje na iné príčiny rozvratu manželstva a to vyhľadávanie známostí navrhovateľom cestou sociálnych sietí tak, ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov /č. l.14-24/, zmeny správania navrhovateľa voči nej a mal. dieťaťu. Rovnako nesúhlasila s navrhovanou výškou výživného a žiadala určiť výživné vo výške 350 eur vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa a finančné možnosti otca .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov: sobášny list, rodný list, potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov, potvrdenie o čistom mesačnom príjme navrhovateľa, písomné vyjadrenie odporkyne s prílohami, lekárske správy na mal. dieťa, vyčíslené náklady odporkyňou na mal. dieťa, správa z referátu poradensko-psychologických služieb a zistil tento skutkový a právny stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. U navrhovateľa sa jedná o manželstvo prvé, u odporkyni o manželstvo druhé. Z manželstva pochádza jedno mal. dieťa. Manželia mali posledné spoločné bydlisko na adrese S. M. N. XXX/X.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi upresnil, že v žiadnom prípade nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia s odporkyňou vzhľadom na úplné citové odcudzenie s poukazom na rozdielne názory ohľadne manželského spolužitia. Zdôraznil, že počas manželstva sa neustále prispôsoboval názorom odporkyne a ani ich intímny život nebol taký, ako si predstavoval, intímne sa stýkali len občas. Nepoprel, že na sociálnej sieti hovoril o svojich problémoch s inými ženami, pretože túto situáciu nechcel rozoberať s rodinnými príslušníkmi, ani so spolupracovníkmi. Takýmto spôsobom sa snažil uniknúť zo situácie, ktorá vznikla v ich manželstve. Nikdy však nikomu nerobil žiadne návrhy na intímne sexuálne spolužitie. Po poslednej udalosti v letných mesiacoch sa rozhodol odísť zo spoločnej domácnosti s tým, že sa s odporkyňou rozprávali i ohľadne styku s mal. dieťaťom. S mal. dieťaťom sa od júna 2012 nestretol ani raz i napriek tomu, že s odporkyňou boli dohodnutí, čo odôvodňovala tým, že mu dieťa ukáže až po rozvode.

Odporkyňa vo svojej výpovedi s poukazom na písomné vyjadrenie k návrhu upresnila, že ich manželstvo bolo v podstate zo začiatku harmonické a usporiadané. Nepopiera, že mali rozdielne názory, avšak navrhovateľ časom jej názor uznal, čo mohlo v ňom vyvolávať tú skutočnosť, že sa jej neustále prispôsoboval. Nesúhlasila a vytýkala navrhovateľovi vyjadrenia na adresu mal. dieťaťa a rovnako sa nevedeli dohodnúť na výchove mal. dieťaťa. Nestotožňovala sa s výchovnými metódami a so spôsobom hier, ktoré navrhoval navrhovateľ. V čase, keď sa dozvedela, že navrhovateľ si na sociálnych sieťach dopisuje s inými ženami, načo ho upozornila došlo medzi nimi i k fyzickému konfliktu, kedy ju navrhovateľ chytil pod krk, spadla na zem a následne tieto skutočnosti oznámila matke navrhovateľa a svojim rodičom. Rovnako, ako navrhovateľ i ona sa snažila počas manželstva priniesť finančné prostriedky do rodiny a rodinu finančne zabezpečiť i v čase, keď nepracovala, bola na materskej dovolenke, inými formami. Všetku starostlivosť vzhľadom na zdravotné problémy mal. dieťaťa venovala jemu. Vzhľadom na to, že neprichádza do úvahy obnovenie manželského spolužitia s rozvodom súhlasí.

Splnomocnený zástupca odporkyne po vykonanom dokazovaní v záverečnej reči uviedol, že manželstvo účastníkov nie je harmonické a nie je tu predpoklad, aby ďalej trvalo. Zdôraznil, že navrhovateľ bol ten, kto sa chcel rozviesť a žiť tak, ako jeho matka. Návrh na rozvod chcela podať i odporkyňa, avšak navrhovateľ ju predbehol. Ako jedinú príčinu rozvratu manželstva uviedol starostlivosť matky o mal. dieťa a toto nemôže byť výhradou a dôvodom na rozvod manželstva.

V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat

vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo

rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko, vážne a trvale narušené, nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia z dôvodu úplného citového odcudzenia účastníkov navzájom tak, ako to vyplýva z ich výpovedí z dôvodu rozdielnych povahových vlastností a názorov. Manželstvo účastníkov neplní funkcie stanovené v Zákone o rodine, manželia spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú a nevytvárajú si navzájom zdravé rodinné prostredie pre nich a maloleté dieťa od júna 2012, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti a navrhovateľ spoločnú domácnosť opustil. Nie sú si nápomocní a vlastne pod vplyvom straty dôvery medzi účastníkmi došlo i k úplnému citovému odcudzeniu. Súd má za to, že nie je možné zistené príčiny rozvratu manželstva a to rozdielne povahové vlastnosti, úplné citové odcudzenie odstrániť a preto nie je žiadny predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, zákonné ustanovenia a po zistení objektívnych príčin rozvratu manželstva, ktoré nie sú len prechodného charakteru súd návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 24 ods. 1, Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Navrhovateľ vo svojom návrhu navrhol mal. dieťa na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matke. S uvedeným návrhom ohľadne zverenia mal. dieťaťa odporkyňa v celom rozsahu súhlasila a preto súd mal. dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke.

Kolízny opatrovník mal. dieťaťa po vykonanom dokazovaní pre prípad rozvodu mal. dieťa na čas po rozvode žiadal zveriť do osobnej starostlivosti matke, ktorá mu poskytuje každodennú starostlivosť a opateru od narodenia dennodenne bezvýhradne s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu.

Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd rešpektoval ustanovenia § 28, 38 a 39 s tým, že nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Spornou otázkou bola otázka výživného, pretože navrhovateľ uviedol, že je ochotný po vykonanom dokazovaní prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 150 eur mesačne s poukazom na to, že jeho mesačné výdavky pozostávajú z úhrad nájomného vo výške 250 eur mesačne v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 6.6.2012 a z ďalších výdavkov realizovaných splátkami z účtu navrhovateľa a to splátky televízora 52,95 eur, stavebný úver 53 eur, hypotekárny úver 66 eur, účelový úver použitý na kúpu sedačky 46 eur, cetelem 40 eur. Jeho čistý mesačný príjem podľa potvrdenia zamestnávateľa je 1196 eur. Je si vedomý toho, že mal. dieťa má zdravotné problémy a je evidované u gastroenterológa s diagnózou laktózovej intolerancie a potrebuje mať upravenú diétnu stravu, v psychologickej ambulancii H. Q. C. A. U. A. H. L. A.. Navrhované výživné bude postačujúce na pokrytie potrieb nákladov mal. dieťaťa vzhľadom na jeho vek.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila. Poukázala na zvýšené výdavky, ktoré má na mal. dieťa vzhľadom na jeho zdravotný stav, ktoré presne vyčíslila v písomnom podaní zo dňa 3.10.2012 č. l. /56, 57/ a trvala na tom, aby súd zaviazal otca dieťaťa na platenie výživného vo výške 350 eur mesačne. Nevyhnutné mesačné výdavky na dieťa sú náklady na lieky, vitamíny, diétnu stravu, návštevy u odborných lekárov a ďalšie bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby, ako aj výdavky v súvislosti s návštevou materskej školy. Odporkyňa momentálne žiadny príjem nemá, finančne jej vypomáhajú rodičia.

Pri určení výšky výživného súd zohľadnil potreby mal. dieťaťa i vzhľadom na jeho zdravotný stav, ako aj bežné nevyhnutné mesačné výdavky a má za to, že suma 200 eur mesačne pokryje všetky náklady mal. dieťaťa i s poukazom na jeho zdravotný stav a nutnosť diétnej stravy s tým, že ak rovnakou sumou prispeje i matka, kde je zohľadnená i každodenná starostlivosť o mal. dieťa táto suma je postačujúca pre mal. dieťa vzhľadom na jeho vek a preukázateľné potreby. Čo sa týka finančných možností otca a jeho príjmu súd má za to, že z preukázateľného príjmu v zmysle potvrdenia zamestnávateľa vo výške 1196 eur bude otec dieťaťa uvedené výživné schopný platiť bez akejkoľvek ujmy, pretože po zaplatení výživného, ako aj všetkých vyššie uvedených výdavkov pozostávajúcich z nájomného a splátok spoločných úverov mu zostane suma 488 eur, ktorá je vyššia ako minimálna mzda, avšak v neposlednom rade súd zohľadnil i tú skutočnosť, že si navrhovateľ musí doriešiť i bytovú otázku. Výživné navrhované odporkyňou vo výške 350 eur súd považoval za neprimerane vysoké i napriek preukázateľnému príjmu otca a v takejto výške nepodložené a nepreukázané.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

V rámci konania navrhovateľ žiadal upraviť jeho styk s mal. dieťaťom na čas po rozvode z toho dôvodu, že odporkyňa nie je ochotná umožňovať mu styk s mal. dieťaťom riadne od obdobia opustenia spoločnej domácnosti. Navrhol upraviť styk s mal. dieťaťom každý druhý týždeň v mesiaci počas víkendu. Odporkyňa uviedla, že nebráni a nechce brániť styku otca s mal. dieťaťom, avšak poukazovala na zdravotný stav mal. dieťaťa s dôrazom na psychologické vyšetrenie a správu zo dňa 23.7.2012, kde v závere sa konštatuje, že dieťa je v kritickom psychickom stave a vyžaduje si neustálu prítomnosť matky z dôvodu sýtenia potreby istoty a bezpečia, ktorá je rodinnými problémami u dieťaťa otrasená. V prípade, že dieťa sa chce s otcom stretnúť, bolo by vhodné iba v prítomnosti matky, dieťa potrebuje pokoj. Je dôležité chrániť ho od všetkých rodinných problémov. Z týchto dôvodov odporkyňa navrhla styk upraviť len za jej prítomnosti s dôrazom na to, že je vždy potrebné akceptovať názor dieťaťa, či bude mať o styk s otcom záujem.

Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 18.9.2012 č. l. /53, 54/ má súd preukázané, že obaja rodičia majú k maloletému vytvorený pozitívny citový vzťah. Matka sa bezvýhradne prispôsobuje jeho potrebám a akceptuje všetky formy jeho správania. Otec maloletého sa ho snaží viac usmerňovať, miestami podsúvať vlastné predstavy. Komunikácia rodičov ohľadne starostlivosti o mal. dieťa viazne. Maloletý sa s pocitom istoty a bezpečia obracia na matku, otca spontánne ignoruje. Po počiatočnom odstupe s ním dokáže komunikovať a hrať sa s ním. Kontakt s otcom by preto nemal byť zamedzovaný, ale citlivým spôsobom podporovaný obidvoma rodičmi. Požiadavka otca na úpravu styku každý druhý víkend sa však v súčasnosti javí ako nereálna. Odporúča sa častejší kontakt v kratších časových intervaloch na neutrálnom mieste, spočiatku v prítomnosti matky. Dôležitým faktorom je, aby rodičia minimalizovali vzájomné konflikty a snažili sa o otvorenú komunikáciu s ohľadom na potreby mal. dieťaťa.

Po vykonanom dokazovaní navrhovateľ s poukazom na závery z referátu poradensko-psychologických služieb navrhol upraviť styk s mal. dieťaťom na každú nepárnu sobotu v čase od 15-tej hod. do 19-tej hod. za prítomnosti matky a každú párnu nedeľu v čase od 15-tej hod. do 19-tej hod. za prítomnosti matky. S uvedeným návrhom súhlasila i odporkyňa a opätovne zdôraznila, že je ochotná umožniť styk mal. dieťaťa s otcom, avšak je potrebné brať do úvahy záujem dieťaťa. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa navrhol návrhu otca na styk s mal. dieťaťom v celom rozsahu vyhovieť s poukazom na stanovisko a záver z referátu poradensko-psychologických služieb.

Pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s mal. dieťaťom, ktorému mal. dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať veľmi starostlivo. Rozhodujúce pritom sú okolnosti na strane mal. dieťaťa, jeho vek, zdravotný stav, denný režim, ako aj okolnosti rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery a iné. V danom prípade súd zohľadnil s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia všetky okolnosti týkajúce sa mal. dieťaťa, ako aj rodičov a upravil styk tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku s dôrazom na závery z referátu poradensko-psychologických služieb, ako aj zo správy od psychológa.

Podľa nepriznal súd účastníkom právo na náhradu trov konania, keďže dôvod pre iné rozhodnutie o náhrade trov nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.