Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17P-68-2011.pdf
PDF · 105.25 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/68/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: I. T., rod. E., nar. X.X.XXXX, trvale XXX XX C., L. XXX, zast. JUDr. Renátou Fardousovou, advokátkou so sídlom 927 01 Šaľa, Hlavná 6 a otca: E. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. D. Č.. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného a vzájomnom návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec mal. dieťaťa - svojim návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2011 žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. dieťaťu počnúc dňom 1.12.2011 zo sumy 5.000,- Sk (165,97 eur) na sumu 33,- eur mesačne, ktorá vyživovacia povinnosť bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn. 16C/144/2006 zo dňa 30.10.2006.
Svoj návrh otec dieťaťa odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov na jeho strane, nakoľko dňa 31.1.2010 bol s ním skončený pracovný pomer, dňa 4.2.2011 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, dňa 1.9.2011 bol vyradený z evidencie z dôvodu zamestnania sa v spoločnosti AKD s.r.o. so sídlom v Galante, kde mu je vyplácaná mzda 480,- eur mesačne brutto. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť voči synovi K., ktorý externe študuje na Technickej fakulte v Nitre. Toto štúdium otec financuje platením školného vo výške 400,- eur/ 1 školský rok.
Matka so znížením výživného nesúhlasila. Dňa 7.2.2012 podala na tunajší súd v tomto konaní vzájomný návrh na zvýšenie výživného a to na sumu 200,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, t.j. od 7.2.2012. Svoj návrh odôvodnila tým, že spoločnosť AKD s.r.o. bola založená v roku 2009 ich synom K.Á., ktorý je jediný spoločník a konateľ. Preto spochybnila aj reálnu výšku príjmu otca mal. dieťaťa. Zároveň spochybnila financovanie školy zo strany otca, keďže v konaní o zrušení výživného plateného matkou na syna K., vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn. 13P/297/2001, bolo zrušené výživné, nakoľko syn prehlásil, že je schopný sám sa živiť. Matka uviedla, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa. Dcéra je o 6 rokov staršia, je študentkou X. ročníka Združenej strednej školy obchodu a služieb v Galante. Dieťa denne do školy cestuje. Náklady na
dieťa matka vyčíslila sumou 261,- eur mesačne. Matka poukázala na životnú úroveň otca, ktorý každý rok chodí na dovolenky, lyžuje a na tejto životnej úrovni má právo podieľať sa aj dieťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom mal. dieťaťa, s rozsudkom OS Galanta pod sp. zn. 16C/144/2006 a 13P/297/2011, s obsahom spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/254/2006 a 8C/21/2011, potvrdeniami o príjmoch rodičov a ich pravidelných mesačných výdavkoch, potvrdením o návšteve školy syna K. ako aj mal. dieťaťa, výsluchom účastníkov konania a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Rodičia maloletého dieťaťa podali na súd návrh na zníženie a zvýšenie výživného tak, ako boli vyššie popísané a odôvodnené.
Rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 16C/144/2006 zo dňa 30.10.2006, súd rozviedol manželstvo rodičov mal. dieťaťa a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa vtedy mal. K., nar. X.X.XXXX, na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca E. T., nar. X.X.XXXX, a mal. O., nar. XX.X.XXXX, sa na čas po rozvode zverila do osobnej starostlivosti matky I. T., nar. X.X.XXXX.Otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. O. sumou 5.000,- Sk mesačne (165,97 eur) a matka sa zaviazala prispievať na výživu mal. K. sumou 2.000,- Sk mesačne (66,39 eur). súd zároveň upravil styk rodičov s mal. deťmi. Za príčinu rozvratu manželstva súd zistil rozdielnosť pováh a záujmov manželov ako aj odlišnosť názorov ohľadne ich spoločného manželského a rodinného života. V čase schvaľovania rodičovskej dohody súdom otec mal. detí dosahoval čistý priemerný mesačný príjem vo výške 18.290,- Sk, matka vo výške 10.000,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 5.12.2006.
Rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 13P/297/2011 zo dňa 14.12.2011, súd zrušil vyživovaciu povinnosť matky voči dospelému synovi dňom 15.11.2011, nakoľko syn je podnikateľom, študuje externe, má vlastný príjem. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 25.1.2012.
Vyživovacia povinnosť voči synovi tak zanikla aj otcovi.
Otec mal. dieťaťa v roku 2010 dosiahol základ dane vo výške 5.612,47 eur, v súčasnosti pracuje od 1.9.2010 v spoločnosti AKD s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.8.2010 s dohodnutou mzdou vo výške 480,- eur brutto. Z potvrdenia zamestnávateľa jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 12/2011 do 09/2012 dosiahol výšku 394,28 eur.
Z potvrdení škôl súd zistil, že syn K. T., je študentom externej formy štúdia na Technickej fakulte SPU v Nitre, X. ročník. Mal. dieťa bolo v šk. roku 2011/2012 žiačkou X. ročníka Združenej strednej školy obchodu a služieb v Galante. V súčasnosti navštevuje X. ročník.
K. je spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti AKD s.r.o. so sídlom v Galante s predmetom činnosti - kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, oprava a údržba potrieb pre domácnosť, športových potrieb a výrobkov jemnej mechaniky, reklamné a marketingové služby.
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 3.11.2011 pod č. SD2011/32/IŠSD PND Dn bol otcovi od 1.9.2011 odňatý prídavok na dieťa v sume 22,01 eur mesačne na K. T..
Matka mal. dieťaťa predložila súdu potvrdenie o svojom dosiahnutom čistom priemernom mesačnom príjme v spoločnosti JASPLASTIK-SK s.r.o. vo výške 504,83 eur.
Pravidelné mesačné náklady otca predstavujú príjem TV signálu 11, eur, telefón a internet 35,- eur, výživné na dcéru 165,97 eur, splácanie úveru v celkovej výške 6.500,- eur mesačne vo výške 151,56 eur (do 25.9.2014), životné poistenie 34,- eur.
Otec dieťaťa býva so svojím otcom, pred súdom sa vyjadril, že otcovi pomáha v dvoch záhradách, alebo sedí v práci a čaká, že sa niečo udeje (?!). Mal. dcéru bráva na dovolenky raz za štvrť roka, pravidelne na výlety po okolí ich bydliska, na lyžovačky. Pri príležitosti sviatkov jej nakupuje oblečenie, mesačne spolu trávia 2-3 víkendy. Syn K. býva sám.
Uvedený úver v celkovej výške 6.500,- eur si otec dieťaťa vzal v roku 2009, ktorý chcel použiť ako vklad do spoločnosti, v ktorej v tom čase robil, ale spoločnosť začala mať problémy, preto vklad nevykonal, prišiel o právu a peniaze použil na živobytie. Otec športuje rekreačne, fajčí krabičku cigariet týždenne v hodnote 3,30 eur.
Otec dieťaťa má priateľku, s ktorou však nežije v spoločnej domácnosti, avšak chodievajú spolu na výlety po celom Slovensku.
Pravidelné mesačné náklady matky predstavujú polovicu nákladov na bývanie, pričom býva a j s dcérou u svojich rodičov, náklady celkovo predstavujú za vodné stočné 67,50 eur, elektrická energia 38,16 eur, plyn, rozhlas, TV 39,54 eur, internet 20,33 eur, kúrenie drevom 40,- eur a komunálny odpad 39,83 eur ročne. Matka denne cestuje do práce, pričom cestovný lístok na deň stojí 1,10 eur, t.j. mesačne cca. 23,- eur, dcéra taktiež denne dochádza do školy za cestovné, ktorého hodnota sa pohybuje v závislosti od toho, na ktorej zastávke nastupuje a vystupuje, teda od 0,33 eur / 1 cesta do 0,55 eur / 1 cesta, mesačne cca. 20 krát do školy a späť a 8 krát na tanečný krúžok a späť, t.j. v priemere cca. 25,- eur. Matka platí mesačne životné poistenie vo výške 20,12 eur na mal. dieťa a na seba vo výške 1,60 eur mesačne.
Súd vo svetle vzájomného hodnotenia dôkazov musí poukázať na tú skutočnosť, že otec mal. dieťaťa sa počas celého súdneho konania prezentoval životným štýlom a štandardom, ktorý reálne nezodpovedá príjmu, ktorý pred súdom vydokladoval. Len jeho zimné a letné dovolenky a časté výlety po území Slovenska, či s jeho dcérou a lebo priateľkou, sú dôkazom jeho nadštandardu a sú popretím vydokladovaného príjmu v porovnaní s otcovými pravidelnými mesačnými výdavkami. Navyše je zarážajúce tvrdenie otca pred súdom, na základe ktorého sedí v práci a čaká, že sa niečo udeje. Bez jeho vlastného pričinenia sa neudeje nič.
Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 až 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
V odseku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29).
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zániku vyživovacej povinnosti oboch rodičov k synovi K..
Od poslednej úpravy výživného naopak došlo na strane oprávneného - mal. dieťaťa k zmene pomerov v tom, že je o 6 rokov staršie, je žiakom X. ročníka strednej školy a teda jeho odôvodnené výdavky súvisiace najmä so školou a fyzickými vzrastom sa zvýšili. Preto zníženie výživného by bolo v príkrom rozpore so záujmami mal. dieťaťa.
Čo sa týka výdavkov rodičov na uhrádzanie bývania a ďalších pravidelných mesačných výdavkov, tieto sú porovnateľné s posledným rozhodnutím a v tomto smere nedošlo k výraznejšej zmene.
Kolízny opatrovník navrhoval návrh otca zamietnuť, poukázal na to, že vyživovacia povinnosť rodičov k mal. deťom je ich zákonná povinnosť, výživné je prednostnou pohľadávkou, navyše preukázaný životný štandard otca dieťaťa neodôvodňuje výživné znížiť. Zároveň však poukázal aj na to, že je potrebné zamietnuť aj návrh matky na zvýšenie výživného, pretože súdom určené výživné je postačujúce na to, aby boli dostatočne zabezpečené potreby dieťaťa, keďže aj matka má rovnakú vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Súd sa plne stotožňuje s vyjadrením kolízneho opatrovníka ako aj s dôvodmi, na ktoré vo vyjadrení poukázal.
Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnako stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa.
Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať ust. § 78 ods. 1 ZR a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia §-ov 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenie §-u 75 ods. 1 ZR, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.
Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca na zníženie výživného na mal. dieťa ako aj návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, nakoľko nezistil dôvody pre zníženie výživného či jeho zvýšenie.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.