Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/219/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, v právnej veci navrhovateľa E. H., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom Y., L.. XXXX/XX, proti odporcovi Y. H., nar.: XX.XX.XXXX., št. prísl. SR, bytom Y., W.. XX, o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 16.09.2011 sa navrhovateľ domáhal zvýšenia výživného zo sumy pôvodne určenej vo výške 70 Eur mesačne na sumu 304 Eur mesačne. Uviedol, že určené výživné mu nepostačuje ani na úhradu stravy a cestovného do školy, čo sa odzrkadlilo vo vymeškaných neospravedlnených hodinách. Ďalej uviedol, že odporca určené výživné neplatí riadne, teda v plnej výške, s odporcom sa pravidelne nestretáva, nenavštevuje ho.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, z dôvodu, že nemá finančné prostriedky na úhradu navrhovanej výšky výživného. Uviedol, že je invalidný dôchodca, od júla roku 2012 poberá invalidný dôchodok vo výške 189,90 Eur mesačne, jeho zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať pracovnú činnosť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, vypočul svedkyňu X. H., oboznámil sa s potvrdeniami o príjmoch odporcu, potvrdením o návšteve školy navrhovateľa, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil, že manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. zo dňa 17.12.2010, ktorým súd súčasne schválil rodičovskú dohodu ohľadne výkon rodičovských práv a povinností k v tom čase maloletému navrhovateľovi tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 70 Eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2011.

V tom čase bol odporca nezamestnaný, od 01.10.2010 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberal sociálne dávky. Bol zdravý, ďalšie vyživovacie povinnosti nemal. Predtým odporca pracoval v spoločnosti M. E. Y., so sídlom v Y. na pracovnej pozícii lisár, s priemerným mesačným príjmom cca 600 Eur netto. Pracovný pomer s odporcom bol ukončený dňa 30.09.2010 dohodou.

Navrhovateľ bol žiakom druhého ročníka stredného odborného učilišťa v Bratislave, do školy denne cestoval, bol zdravý. Matka navrhovateľa bola od mája roku 2010 nezamestnaná. Predtým bola zamestnaná v rovnakej spoločnosti ako otec na pracovnej pozícii lisár/zámočník, s priemerným

mesačným príjmom cca 400 Eur netto. Pracovný pomer bol s matkou ukončený pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Bola zdravá, ďalšie vyživovacie povinnosti nemala. Rodičia navrhovateľa nežili v spoločnej domácnosti.

Toho času je navrhovateľ študentom 3. ročníka stredného odborného učilište v Bratislave, ktorý opakovane absolvuje, býva cca 4 roky v spoločnej domácnosti so svojim priateľom v partnerskom zväzku v T.E. v rodinnom dome, na úhradu nákladov domácnosť prispieva podľa možností. Do školy denne cestuje prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, v škole sa nestravuje, je zdravý.

Matka navrhovateľa je slobodná, od marca roku 2012 je poberateľkou predčasného dôchodku vo výške 228 Eur mesačne, ktorý je jej jediným príjmom. Naposledy pracovala v spoločnosti W., a.s. s mesačným príjmom 330 Eur netto. Býva v ubytovni v Y., spoločný byt, ktorý vlastnila s odporcom predala za sumu 27.000 Eur, z toho odporcovi vyplatila sumu 1.000 Eur s tým, že odporca sa svojho podielu na byte vzdal v prospech navrhovateľa.

Odporca je ženatý, s manželkou žije v 2-izbovom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve Mesta Malacky, z manželstva nepochádzajú žiadne deti. V spoločnej domácnosti s nimi býva tiež dcéra manželky odporcu s jej dvoma maloletými deťmi, ktorá na úhradu nákladov domácnosti neprispieva. Odporca je nezamestnaný, od júla 2012 je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 189,90 Eur mesačne z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, žiadny iný príjem ani vyživovacie povinnosti nemá.

Z výpovede svedkyne X. H. - matky navrhovateľa mal súd preukázané, že svedkyňa spolu s odporcom boli ako manželia vlastníkmi bytu, ktorý svedkyňa predala, z predaja bytu si nechala sumu 25.000 Eur, odporcovi odovzdala sumu 1.000 Eur. Sumu, ktorú dostala za odpredaj bytu a za zariadenie z daného bytu minula pre svoje vlastné potreby, plnoletému E. potom už prispievala na výživu iba podľa možností s dávok štátu, ktoré poberala.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Ak súd vykoná dôkazy svedčiace prevažne len v prospech jednej strany a tým odmietne vykonať dôkazy, ktoré by viedli k zisteniu skutkového stavu požadovaného ustanoveniami hmotného práva, dopúšťa sa porušenia zásady rovnosti účastníkov konania a tým porušenia práva na spravodlivý proces podľa § 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ().

Pri takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že zmena pomerov u navrhovateľa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nenastala v rozsahu, aby odôvodňovala rozhodnutie o zvýšení určenej povinnosti vyživovať. Je potrebné uviesť, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol navrhovateľ študentom druhého ročníka stredného odborného učilišťa v Bratislave, pričom tento stav pretrváva až doposiaľ; navrhovateľ je toho času študentom tretieho ročníka učilišťa, do školy denne cestuje prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. Ako sám navrhovateľ uviedol, cca 4 roky nebýva v spoločnej domácnosti s matkou, žije v partnerskom vzťahu s priateľom, ktorý je zamestnaný a plne zabezpečuje ich spoločnú domácnosť. . Nakoľko rozhodnutie vo veci poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nadobudlo právoplatnosť v januári roku 2011 je zrejmé, že už v tom čase navrhovateľ nebýval v spoločnej domácnosti s matkou, ale býval spoločne so svojím priateľom. K zmene pomerov závažného charakteru u navrhovateľa neprišlo ani s ohľadom na jeho zdravotný stav, školské alebo mimoškolské aktivity.

Súd súčasne skúmal pomery odporcu ale aj matky plnoletého E., keďže obaja rodičia majú rovnakú povinnosť k dieťaťu vzhľadom na absenciu osobnej starostlivosti matky, vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľa.

Odporca je v súčasnosti uznaným za invalidného, jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok, ktorý dosahuje iba úroveň životného minima pre fyzickú plnoletú osobu, z dôvodu zdravotného stavu má obmedzenú možnosť sa zamestnať. Je nemajetný.

Naproti tomu matka navrhovateľa, ktorej zostal spoločne nadobudnutý majetok z manželstva s odporcom

- finančná hotovosť za predaj spoločného bytu, si svoju situácia zapríčinila svojím subjektívnym konaním

- získané finančné prostriedky minula pre svoje potreby, bez toho, aby zabezpečila prostriedky na výživu syna, ktorý v tom čase navštevoval strednú školu, i keď už vtedy s ňou nežil v spoločnej domácnosti. Poberá predčasný starobný dôchodok vo výške 228 Eur mesačne.

Súd hodnotil hľadisko odôvodnenosti potrieb navrhovateľa z pohľadu jeho životných nákladov, ktorých úhradu je oprávnený v rámci vyživovacej povinnosti požadovať. Je potrebné uviesť, že pojem výživné vo všeobecnosti zahŕňa náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych pravidelných, či nepravidelných potrieb, ktoré budú závislé od jeho zdravotného stavu, veku, duševnej a

telesnej vyspelosti, ako aj potrieb pre život kultúrneho človeka. Súd zistil, že navrhovateľ je síce žiakom denného štúdia stredného odborného učilišťa v Bratislave, nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť, iný príjem okrem výživného nemá. Navrhovateľ nežije s matku, ale so svojím priateľom v rodinnom dome v Pustých Úľanoch, kde na úhradu nákladov spoločnej domácnosti toho času neprispievať. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, preto odkázanosť na výživu zo strany rodičov je u navrhovateľa daná, čím navrhovateľ aj naďalej spĺňa hmotnoprávne podmienky na priznanie právneho nároku. Tento je v súčasnosti určený sumou 70 Eur mesačne.

Súd však aj bez ohľadu na naplnenie uvedených zákonných kritérií nemôže v prípade výživného na plnoleté dieťa určiť resp. zvýšiť túto povinnosť, ak by išlo o zjavný rozpor s dobrými mravmi, na ktorých spoločnosť spočíva.

V tomto prípade by priznanie vyššieho výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi - odporca nie je z objektívnych príčin schopný vlastnou činnosťou dosahovať vyšší príjem, nakoľko je invalidný dôchodca a zdravotný stav mu bráni vo výkone akejkoľvek pracovnej činnosti, zvýšenie výživného pre navrhovateľa by vzhľadom k výške mesačného príjmu odporcu bolo pre odporcu likvidačné, keďže odporca si zo svojho príjmu nedokáže zabezpečiť ani nevyhnutné životné potreby. naopak - matka navrhovateľa príspevok odporcu spočívajúci v podiele na spoločnom majetku nehospodárne premrhala i keď vedela, že ich spoločné dieťa navštevuje ešte strednú školu.

Preto súd s poukazom na zistený skutkový stav, pri zhodnotení príjmov odporcu, odôvodnených potrieb navrhovateľa a výšky vyživovacej povinnosť poskytovanej zo strany matky, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l , nakoľko odporca, ktorý mal vo veci plný úspech, si náhradu trov konania vo veci neuplatnil.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený narovy účastníka), a náležitosti podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ):

a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.