Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-27-2012.pdf
PDF · 101.61 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/27/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej, členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobcu: MHM s.r.o., so sídlom Svrčinovec č. 986, IČO: 31 574 157, právne zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou, so sídlom J. Q. XX, G., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. I/228/23040-127136/2011/993168-r zo dňa 01.12.2011, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/228/23040-127136/2011/993168-r zo dňa 01.12.2011 pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne JUDr. Ivy Pavlíkovej, advokátky, so sídlom G. trovy konania z titulu súdneho poplatku vo výške 66,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňovým rozhodnutím č. 654/320/53808/2011/Kva zo dňa 21.09.2011 Daňový úrad Čadca podľa § 46 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zastavil konanie vo veci odvolania daňového subjektu MHM s.r.o. proti rozhodnutiu Daňového úradu Čadca č. 654/230/29844/11/JanŠ zo dňa 16.06.2011. V odôvodnení uviedol, že výzvou zo dňa 03.08.2011 bol daňový subjekt vyzvaný na doplnenie odvolania zo dňa 08.07.2011, ktorého odôvodnenie bolo na Daňový úrad Čadca doručené dňa 18.07.2011 o zákonom predpísané náležitosti podľa § 46 ods. 4 písm. e) a f) cit. zákona. Vo výzve bol odvolávajúci sa zároveň poučený, v akej lehote a v akom smere musí byť odvolanie doplnené, ako aj o následkoch nevyhovenia výzve. Výzvu prevzal dňa 09.08.2011. Tejto výzve odvolávajúci sa nevyhovel a preto bolo rozhodnuté v súlade s § 46 ods. 5 cit. zákona.
Proti tomuto rozhodnutiu na odvolanie žalobcu rozhodoval žalovaný rozhodnutím č.k. I/228/23040-127136/2011/993168-r zo dňa 01.12.2011, ktorým prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením právnej zástupkyne odvolateľa uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu o zastavení odvolacieho konania, že správca dane pochybil, keď sa dôsledne neriadil § 2 ods. 6 zák.č. 511/1992 Zb. a nebral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu. Podľa odvolacieho orgánu procesné námietky uvedené v doplnení odvolania tak, ako boli uvedené daňovým subjektom, boli nejednoznačné, nekonkrétne a zmätočné. Ku konštatovaniu žalobcu, že vzhľadom k nezmyselnosti výzvy na ňu právna zástupkyňa žalobcu nereagovala, odvolací orgán uviedol, že týmto postupom sa daňový subjekt sám ukrátil o možnosť, aby bolo rozhodované v odvolacom konaní. Postup správcu dane teda bol v súlade s platným procesným predpisom, t.j. zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné dôvody uviedol: správca dane v odvolacom konaní žiadal od daňového subjektu doplnenie náležitostí odvolania, ktoré nemajú oporu v zákone č. 511/1992 Zb., a to konkrétne v zmysle § 46 ods. 4 písm. e) a f). Pokiaľ ide o navrhnuté dôkazy, tieto daňový subjekt navrhol ešte v pôvodnom odvolaní proti rozhodnutiu
- dodatočnému výmeru zo dňa 16.06.2011. Pokiaľ ide o navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, v tomto smere daňový subjekt absolútne jednoznačne špecifikoval, ako žiada, aby správny orgán rozhodoval a to bez ohľadu na to, že zrejmou chybou v písaní boli uvedené iné čísla paragrafov. Postupom správneho orgánu, a to zastavením odvolacieho konania, bola odňatá možnosť daňovému subjektu riadne hájiť svoje práva a právom chránené záujmy v daňovom konaní. Správca dane sa tiež nedôsledne riadil základnou povinnosťou brať do úvahy skutočný obsah právnych úkonov subjektu dane oproti ich formálnej stránke. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť ako nezákonné. Uplatnil si náhradu trov konania, ktoré nevyčíslil.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.05.2012. Zotrval na právnych záveroch, ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na zmätočný obsah odvolania bol dôvod k tomu, aby správca dane vydal výzvu na doplnenie odvolania. Bez upresnenia odvolacích dôvodov sa nemohol správca dane, resp. druhostupňový orgán, riadne vysporiadať s odvolaním a vydať rozhodnutie o ňom. Tým, že na túto výzvu právna zástupkyňa žalobcu zámerne nereagovala, nielenže bola odmietnutá súčinnosť so správcom dane, ale žalobca bol vlastným pričinením ukrátený o možnosť, aby bolo rozhodované v odvolacom konaní. Žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov nepriznať.
Krajský súd v Žiline rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok za splnenia podmienok v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. za použitia § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p..
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z týchto dôvodov:
Zo správneho spisu vyplýva, že žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Čadca č.k. 654/230/29844/2011/JanŠ zo dňa 16.06.2011 a to dňa 07. júla 2011, v ktorom neuviedol žiadne konkrétne odvolacie dôvody. Odvolanie doplnil podaním zo dňa 14. júla 2011, v ktorom namietal nesprávne hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane a že nevykonal dôkazy v súlade so Zákonom o správe daní. Samotná skutočnosť, že tovar, ktorý nadobudol daňový subjekt, bol v závere predaný pôvodnému majiteľovi tovaru, nie je dôkazom o tom, že by k takému zdaniteľnému plneniu nedošlo. Jednoznačne dodávateľské a odberateľské faktúry, zjednodušené sprievodné doklady, oznámenie o preprave tovaru, ako aj mýtne záznamy, sú dôkazmi o tom, že tovar bol riadne prepravený a to z iného členského do štátu v tuzemsku a následne do iného členského štátu. Ďalej uviedol, že bolo povinnosťou správcu dane zabezpečiť ďalšie dôkazy, ak mal pochybnosti o tvrdení konateľa daňového subjektu. Podľa právneho názoru žalobcu správca dane má výlučnú dispozičnú právomoc k navrhovaniu dôkazov, a teda mohol žiadať od daňového subjektu predkladanie ďalších dôkazov, napr. mohol vypočuť svedka Y. J. alebo žiadať iné dôkazy. V tomto doplnení odvolania ďalej žalobca uviedol číselné označenia jednotlivých paragrafov zákona o správe daní s pripojením textu, pričom sa ani v jednom prípade text nezhodoval so skutočným znením konkrétneho paragrafového znenia Zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca žiadal, aby nadriadený orgán napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo špecifikované číslom konania, zrušil a vrátil orgánu prvého stupňa na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie vo veci.
Výzvou zo dňa 03.08.2011 vyzval Daňový úrad Čadca - žalobcu prostredníctvom jeho právnej zástupkyne na uvedenie chýbajúcich náležitostí odvolania podľa § 46 ods. 4 písm. e) a f) zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to konkrétne na
1. uvedenie dôkazov k tvrdeniam uvedených v odvolaní, a to dôkaz o tom, že tovar bol skutočne nadobudnutý v tuzemsku,
2. navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, zosúladiť ním uvádzané citované ust. zákona o správe daní s platným zákonom (zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).
Vo výzve bola stanovená lehota na doplnenie odvolania 15 dní od doručenia výzvy a súčasne bol žalobca poučený , že v prípade, ak výzve nevyhovie, daňový úrad odvolacie konanie vo veci odvolania zastaví. Výzva bola doručená právnej zástupkyni žalobcu dňa 09.08.2011.
Žalobca na výzvu nereagoval.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 46 ods. 4 písm. e) zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov odvolanie musí obsahovať dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi.
Podľa § 46 ods. 4 písm. f) cit.zák. odvolanie musí obsahovať navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 46 ods. 5 cit.zák. odvolanie možno podať do pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Ak neobsahuje podané odvolanie zákonom predpísané náležitosti, vyzve prvostupňový orgán odvolávajúceho sa na jeho doplnenie s poučením, v akom smere musí byť doplnené, a o následkoch nevyhovenia výzve a určí na to primeranú lehotu, najmenej pätnásť dní. Ak vyhovie odvolávajúci sa tejto výzve v plnom rozsahu, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak nevyhovie odvolávajúci sa výzve v lehote určenej vo výzve, prvostupňový orgán odvolacie konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania je odvolanie prípustné. Ak odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania nemá náležitosti ustanovené zákonom, správca dane vyzve daňový subjekt na doplnenie odvolania s poučením o spôsobe jeho doplnenia; rovnako ho poučí aj o následkoch jeho nedoplnenia. Ak daňový subjekt doplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak daňový subjekt nedoplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve, prvostupňový orgán konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 2 ods. 6 cit.zák. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
Krajský súd v Žiline po oboznámení sa so správnym spisom, najmä s doplnením odvolania voči dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 16.06.2011, uvádza, že výzvu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 03.08.2011, ktorou vyzval v zmysle § 46 ods. 4 písm. e) a f) zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt na doplnenie náležitostí tohto odvolania nebolo potrebné vydať. Po posúdení obsahu doplnenia odvolania v zmysle § 2 ods. 6 zák.č. 511/1992 Zb. krajský súd konštatuje, že odvolanie nemalo také vady, pre neodstránenie ktorých by bolo možné odvolacie konanie zastaviť. Správca dane mal zato, že doplnenie odvolania neobsahuje uvedenie dôkazov k tvrdeniam uvedeným v odvolaní a navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia - konkrétne vytkol nesúlad uvádzaných cit. ustanovení zákona o správe daní s platným Zákonom o správe daní a poplatkov.
K prvému bodu uvedenému vo výzve na odstránenie vád odvolania, t.j. k neuvedeniu dôkazov k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, súd uvádza, že v samotnom doplnení odvolania zo dňa 14.07.2011 skutočne daňový subjekt nenavrhuje konkrétne dôkazy na svoje tvrdenia, len vytýka správcovi dane nesprávne hodnotenie už predložených dôkazov a že správca dane mohol zabezpečiť ďalšie dôkazy sám. Žalobca teda ani neuvádzal nové skutkové okolnosti, na ktoré by mal navrhovať dôkazy, ale vyslovil právny záver, že nie on, ale správca dane má z úradnej povinnosti zabezpečiť ďalšie dôkazy sám, ak mal pochybnosť o tvrdeniach konateľa žalobcu. Keďže teda v danom prípade žalobca konkrétne tvrdenia neučinil (len vytýkal správnemu orgánu nesprávne hodnotenie dôkazov a vyslovil právne závery ohľadne dôkaznej povinnosti na strane správcu dane), čiže sa jednalo o namietanie rozporu s právnymi predpismi, podľa názoru súdu nemal povinnosť predložiť dôkazy v zmysle § 46 ods. 4 písm. e) zák.č. 511/1992 Zb..
Samozrejme, pokiaľ ide o tvrdenia daňového subjektu v rámci správneho konania, zaťažuje ho dôkazná povinnosť v zmysle § 29 ods. 8 cit. zákona a neoznačenie alebo nepredloženie dôkazov, s ktorými môže disponovať, na podporu svojich tvrdení môže mal za následok prípadné nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Nemôže byť však v žiadnom prípade jediným dôvodom pre zastavenie konania. Inak povedané, aj keby v odvolaní odvolateľ uvádzal konkrétne tvrdenia a k nim by neoznačil dôkazy alebo by nepredložil dôkazy, ktorými môže disponovať, len z tohto dôvodu nie je možné zastaviť odvolacie konanie, ale je to potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o odvolaní vo veci samej. Ak by v odvolaní takéto tvrdenia neprodukoval, ale by namietal len rozpor s právnymi predpismi, čo je aj namietanie nesprávneho hodnotenia dôkazov alebo jeho právny názor, že výlučnú dispozičnú právomoc v navrhovaní dôkazov má správny orgán - ako tomu bolo v danom prípade, v tomto prípade by nebolo potrebné, aby k týmto tvrdeniam predkladal dôkazy, pretože sa jedná len o namietanie právneho posúdenia veci. Nepredloženie dôkazov k tvrdeniam uvedeným v odvolaní teda nie je samo o sebe dôvodom na zastavenie odvolacieho konania.
Čo sa týka druhej vytýkanej vady vo výzve zo dňa 03.08.2011, ktorou mala byť chýbajúca navrhovaná zmena alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a zosúladenie uvádzaných cit. ustanovení zákona o správe daní s platným Zákonom o správe daní a poplatkov, súd uvádza, že z obsahu odvolania vyplýva, že daňový subjekt v odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie žiada zrušiť a vec vrátiť orgánu prvého stupňa na nové rozhodnutie vo veci. Náležitosť § 46 ods. 4 písm. f) zák.č. 511/1992 Zb. teda splnená bola. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu v odvolaní uviedla nesprávne ust. zák.č. 511/1992 Zb. a taktiež i textové znenia týchto ustanovení nekorešpondujú s číselnými označeniami jednotlivých paragrafov tohto zákona, uvedené nie je takou vadou, pre ktorú by bolo možné odvolacie konanie zastaviť. Obligatórnou obsahovou náležitosťou odvolania totiž nie je právne posúdenie veci zo strany daňového subjektu. Daňový subjekt nemusí označiť konkrétne zákonné ust., ktoré podľa jeho názoru je potrebné aplikovať na právne posúdenie veci. Ak by aj žiadne ustanovenia zákona v odvolaní neboli, uvedené nie je chybou. Doplnenie náležitosti odvolania podľa § 46 ods. 4 písm. f) cit.zák. teda nemalo byť požadované, lebo z odvolania bolo zrejmé, ako žiada daňový subjekt, aby správne orgán rozhodol, a to bez ohľadu na chyby v číslach paragrafov uvedených v odvolaní. Táto námietka je teda dôvodná.
Keďže Krajský súd v Žiline má iný právny názor na posúdenie procesnej situácie po podaní odvolania a jeho doplnenia zo dňa 14.07.2011 s tým, že podľa jeho právneho názoru nemala byť vydaná výzva na odstránenie vád podľa § 46 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a nemalo byť z dôvodu nevyhovenia tejto výzve v určenej lehote odvolacie konanie zastavené, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov konania.
Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca si uplatnil v žalobe trovy právneho zastúpenia bez konkrétnej špecifikácie. V priebehu konania a ani v zákonnej lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy právneho zastúpenia nevyčíslil. V zmysle §151 ods. 2 O.s.p. žalobcovi ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vyplývajú zo spisu trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 66,- Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 66,- Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Ivy Pavlíkovej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.