Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-122-2011.pdf
PDF · 89.72 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/122/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: Mestská časť Bratislava
- Staré Mesto, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábrežie 3, zastúpená: LEGAL CARTEL, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Ľubinská 18, proti odporcovi: O. T., D. XX.X.XXXX, N. S. Z., G. XXX/ X, o zaplatenie 89,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 5C/77/10-51 zo dňa 11.1.2011
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 5C/77/10-51 zo dňa 11.1.2011 p o t v r d z u j e .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 26.2.2010, sa navrhovateľka domáhala, aby súd platobným rozkazom odporcu zaviazal zaplatiť jej 89,62 eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 3.4.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že odporca je prevádzkovateľ osobného motorového vozidla evidenčné číslo BA - 996PO, ktoré dňa 2.4.2007 stálo na Medenej ul. v Bratislave na mieste, kde je zakázané zastavenie. Na základe rozhodnutia mestskej polície navrhovateľka vozidlo odstránila prostredníctvom svojho zmluvného partnera. Vozidlo bolo odvezené a zaparkované na odstavnej ploche, kde si ho odporca v ten istý deň vyzdvihol, ale náklady spojené s odstránením vozidla neuhradil. Odporca sa k návrhu napriek výzve nevyjadril. Súd v zmysle § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže hodnota navrhovateľkou uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšovala 500 eur. Pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy. Vykonať iné dôkazy účastníci konania nenavrhli.
Navrhovateľka predložila fotokópiu protokolu o odstránení vozidla, ktorý vystavila v nezistený deň, a v ktorom uviedla, že vozidlo Ford Escort ev. č. BA-996PO stálo dňa 2.4.2007 o 8,50 hod. na mieste, na ktorom bolo zastavenie zakázané. Vozidlo bolo odstránené o 9,10 hod. a odvezené na odstavnú plochu v Bratislave, Čierny les 1. Podľa protokolu navrhovateľka v zmysle uzavretej zmluvy poverila spoločnosť ASTER s.r.o. k uskladneniu, vydaniu vozidla a inkasovaniu vzniknutej pohľadávky v sume 2.700,- Sk v mieste prevzatia vozidla. Protokol je podpísaný starostom, pracovník, ktorý rozhodol o odťahu, je identifikovaný číslom 064 a k rubrike určenej pre podpis pracovníka, ktorý nariadil odťah, je pripojená šifra. Spoločnosť ASTER, s.r.o. dňa 2.4.2007 o 16,00 hod. vystavila protokol o výdaji vozidla. Odporca podpisom protokolu potvrdil, že vozidlo prevzal a že prevzal aj doklad na úhradu nákladov odťahu 2.700,- Sk (89,62 eur), keďže pri prevzatí vozidla neboli náklady uhradené.
Ako ďalší dôkaz predložila navrhovateľka zriaďovaciu listinu z 30.1.1992, ktorou dňom 1.2.1992 zriadila samostatnú rozpočtovú organizáciu VEPOS na plnenie úloh mestskej časti. Podľa zriaďovacej listiny je predmetom činnosti tejto organizácie, okrem iného, aj vykonávanie správy a údržby miestnych komunikácii III. a IV. triedy.
Dňa 23.10.2006 uzavrel VEPOS Bratislava - Staré Mesto ako príkazca s ASTER s.r.o. ako príkazník zmluvu č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby, ktorou príkazca splnomocnil príkazníka výkonom odstraňovania motorových vozidiel z územia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na cestách patriacich do správy mestskej časti. Kalkuláciu nákladov na odťah vozidiel navrhovateľka preukázala znaleckým posudkom č. 4/2008, ktorý 30.6.2008 na objednávku ASTER s.r.o. vypracoval Inštitút ekonomického znalectva a expertíz pri Centre ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity v Bratislave, a podľa ktorého boli náklady na odťah jedného vozidla v roku 2005 včítane DPH 3.111,87,-Sk. Pri určení skutočných nákladov posudok vychádzal z kalkulácie nákladov strediska odťahovacej služby ASTER s.r.o..
Ako ďalší dôkaz navrhovateľka predložila Poverenie starostu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto o zabezpečovaní odstraňovania vozidiel na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto z 15.2.2006, ktorým starosta poveril Mestskú políciu hlavného mesta SR Bratislavy - stanicu Staré Mesto zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 315/1996 Z. z.. Odstránenie vozidla mal podľa čl. III. ods. 1 tohto poverenia zabezpečiť VEPOS, ako správca komunikácie, prostredníctvom zmluvného partnera.
Oprávnenie správcu cesty odstraňovať prekážky cestnej premávky v súčasnosti upravuje zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorý nadobudol účinnosť 1.2.2009. Z prechodných ustanovení tohto zákona nevyplýva, že by sa jeho ustanoveniami mali riadiť aj nároky vzniknuté pred 1.2.2009. Súd preto pri posudzovaní žalovaného nároku vychádzal zo zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, zo znenia účinného ku dňu odtiahnutia vozidla. Podľa § 40 ods. 4 písm. a) tohto zákona správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané. V zmysle § 40 ods. 5 zákona, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa.
Podľa tvrdenia navrhovateľky bolo v tomto prípade vozidlo odstránené z miestnej komunikácie. Podľa § 3d ods. 3 a ods. 5 písm. d) zákona č. 136/1961 Zb. v znení účinnom ku dňu odtiahnutia vozidla, sú miestne komunikácie vo vlastníctve obcí a ich správu vykonáva obec, prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Právo požadovať náhradu nákladov na odstránenie vozidla teda má len ten správca cesty, ktorý vozidlo ponechané na mieste, kde je státie zakázané, odstránil a povinnosť tieto náklady mu nahradiť, zaťažuje len prevádzkovateľa vozidla. Navrhovateľke by preto súd mohol žalovaný nárok priznať len v prípade, ak by preukázala, že prevádzkovateľom vozidla bol odporca, že toto vozidlo bolo ponechané na mieste, kde je státie zakázané a že ona ako správkyňa cesty vozidlo odstránila. Navrhovateľka však nepreukázala, že vozidlo odstránila ona ako správkyňa cesty. Na vykonávanie správy miestnych komunikácií III. a IV. triedy zriadila samostatnú rozpočtovú organizáciu VEPOS a tú je preto treba považovať za správcu cesty. V rámci predmetu svojej činnosti VEPOS ako správca cesty uzavrel s ASTER s.r.o. príkaznú zmluvu, ktorou ju splnomocnil nielen na technické zabezpečenie odstraňovania vozidiel, ale súčasne jej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpil aj pohľadávky, ktoré v súvislosti s výkonom činnosti podľa zmluvy vzniknú (pričom nebolo preukázané spätné postúpenie žalovanej pohľadávky správcovi cesty alebo navrhovateľke).
V návrhu navrhovateľka tvrdila, že o odstránení vozidla rozhodol príslušník mestskej polície ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie, ale rozhodnutie policajta nepredložila. Nepreukázala ani ďalšie tvrdenie, že vozidlo stálo „v zákaze zastavenia“, ktoré má pre priznanie žalovaného nároku rozhodujúci význam. Ňou vyhotovený nedatovaný protokol o odstránení vozidla sám osobe nie je dôkazom o tom, že vozidlo bolo skutočne ponechané na mieste, kde je zastavenie zakázané. Navyše údaje uvedené v záverečnej časti protokolu („Správca komunikácie v zmysle uzavretej zmluvy poveruje spoločnosť ASTER spol. s r.o. k uskladneniu, vydaniu vozidla a inkasovaniu vzniknutej pohľadávky v sume 2.700,-Sk v mieste prevzatia vozidla“) nekorešpondujú s ostatnými listinnými dôkazmi. Zmluvu, na základe ktorej ASTER s.r.o. vykonal odťah vozidla, s ním uzavrel VEPOS a nie navrhovateľka. O odstránení vozidla podľa poverenia z 15.2.2006 mal rozhodovať príslušník mestskej polície a nie starosta mestskej časti. Chýbajúci dátum na protokole vzbudzuje podozrenie, že bol vystavený až dodatočne pre účely tohto súdneho konania. Ďalšie tvrdenie, že prevádzkovateľom vozidla bol odporca, navrhovateľka preukázala len protokolom o výdaji vozidla, ktorý spísal ASTER s.r.o., a v ktorom je odporca označený za držiteľa vozidla. Protokol síce odporca podpísal, ale len na potvrdenie, že vozidlo prevzal. Svojim podpisom teda správnosť údajov v protokole neodobril. V zmysle § 2 písm. f) a § 6 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. v znení účinnom v čase vrátenia vozidla odporcovi, sa na účely tohto zákona rozumie držiteľom vozidla fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá je takto zapísaná v dokladoch vozidla. V ostatných prípadoch je držiteľom vozidla osoba, ktorá je vlastníkom vozidla alebo jeho užívateľom. Prevádzkovateľom vozidla je fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená rozhodovať o použití vozidla. Držiteľom vozidla a jeho prevádzkovateľom teda nemusí byť vždy tá istá osoba.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že dôkazmi, ktoré navrhovateľka v návrhu označila a súdu predložila, sa jej nepodarilo preukázať, že je oprávnená požadovať od odporcu náhradu nákladov za odstránenie vozidla. Preto súd jej návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní úspešnému odporcovi trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 4. 2. 2011. Domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zrušil a konanie vo veci zastavil. Namietol, že podľa § 115a ods. 1 O.s.p. môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania len v prípade, ak možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi bez toho, aby sa vykonávalo dokazovanie. Súd tak môže zjednodušiť procesný postup iba vo veciach, v ktorých návrhu na začatie konania chce vyhovieť spravidla v celom rozsahu. Ak súd dôjde k záveru že je potrebné návrh zamietnuť, mal by vo veci nariadiť pojednávanie. Ak súd v prejednávanej veci nemal dostatok dôkazov a nepovažoval niektoré skutočnosti za dostatočne preukázané, nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Navyše konajúci súd ani nepoučil účastníka konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.. Táto povinnosť súdu vzniká aj vtedy, ak nenariadi pojednávanie pred rozhodnutím vo veci samej. K aktívnej legitimácii navrhovateľa v spore poukázal na to, že spoločnosť VEPOS Bratislava - Staré Mesto vykonávala správu miestnych komunikácii III. a IV. triedy len do 31. 12. 2008. V čase podania návrhu na začatie konania bol správcom komunikácie navrhovateľ. Náklady odťahu motorového vozidla vymáhal navrhovateľ z titulu postavenia správcu komunikácie a nie z titulu postupníka. Navrhovateľ súčasne poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov v iných konaniach v, ktorých súd uznal aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co 234/2009, napríklad vyplýva právny názor že navrhovateľ môže uzavrieť zmluvu so zriadenou organizáciou, predmetom ktorej by bol iba výkon odťahovej služby. Nemohlo by sa však na neho preniesť právo na vymáhanie pohľadávok, respektíve nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s odťahom motorových vozidiel. Navrhovateľ poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 300/2007 - 30 zo dňa 14. 2. 2008 v, ktorom uviedol, že z právnej úpravy nevyplýva záver, že by správca komunikácie nemohol uzavrieť zmluvu o výkone odťahovej služby. K otázke, či odporca bol prevádzkovateľom motorového vozidla alebo nie navrhovateľ uviedol, že v prípade preberania motorového vozidla sa odporca preukázal technickým preukazom, ktorého údaje boli zaznamenané na protokole o výdaji motorového vozidla. Protokol odporca po jeho preštudovaní podpísal a to, že je prevádzkovateľ motorového vozidla nepopieral, a to ani v rámci prvostupňového konania. Nie je preto zrejmé, na základe čoho považoval súd prvého stupňa túto skutočnosť za nedostatočne preukázanú. Navrhovateľ sa preto domáha, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne, aby zmenil rozsudok tak, že odporcu zaviaže zaplatiť navrhovateľovi žalovanú čiastkou aj s príslušenstvom a nahradiť mu aj trovy súdneho konania.
Odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré účastníci nedostavili. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 4. 10. 2012 a požiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Odporca mal predvolanie náhradne doručené uložením súdnej zásielky na pošte dňom 7. 9. 2012. Súd preto prejednal vec v neprítomnosti účastníkov.
Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2, postupom podľa § 156 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.) a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.).
Odvolací súd sa predovšetkým vyporiadal s procesnými námietkami odvolateľa do správnosti postupu súdu prvého stupňa. Zo spisu vyplýva, že súd písomne poučil navrhovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach, vrátane ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.. Poučenie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 18.8.2010 (č.l.27). Súd vo veci nenariadil termín pojednávania v súlade s platným ustanovením v tom čase, § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nebolo potrebné pojednávanie nariaďovať v drobných sporoch. Uvedená úprava umožňovala súdu postupovať takým spôsobom aj v prípade, ak dospel k záveru, že sú dôvody na zamietnutie žaloby. V namietanom postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil pochybenie.
Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nie je vo veci aktívne legitimovaný. Je nepochybné, že navrhovateľ bol správcom miestnej komunikácie, z ktorej bolo vozidlo odporcu odtiahnuté a mal priamu kompetenciu (za splnenia zákonných podmienok) vozidlo z komunikácie odtiahnuť. Je správna odvolacia námietka, že túto kompetenciu nevykonával ako postupník, ale ako správca komunikácie. Navyše v čase podania žaloby už spoločnosť VEPOS správu komunikácie nevykonávala.
Odvolací súd dospel k záveru, že sú správne závery súdu prvého stupňa v časti, že neboli splnené formálne podmienky na odťah motorového vozidla odporcu. Chýba dôkaz o tom, že o odstránení vozidla rozhodol príslušník mestskej polície a že vozidlo skutočne stálo na zakázanom mieste. Ide o základnú podmienku pre vykonanie odťahu motorového vozidla, ktorý je vážnym zásahom do vlastníckych resp. užívateľských práv vlastníkov a prevádzkovateľov motorových vozidiel. Musí byť preto jednoznačne preukázané, že na nariadenie odťahu vozidla sú splnené všetky hmotnoprávne a formálne podmienky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Odporca bol voči navrhovateľovi plne úspešný aj v odvolacom konaní. Náhradu trov si však neuplatnil, resp. mu žiadne nevznikli. Súd mu preto náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.