Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_6C-117-2011.pdf
PDF · 102.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/117/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci navrhovateľa Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, IČO: 00001350, zastúpeného Mgr. Romanom Ambrožom, advokátom, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava proti odporcovi K. R., nar.X.XX.XXXX, trvale bytom S.. S. XXX/X, XXX XX D., toho času na neznámom mieste, zastúpenému súdom ustanoveným opatrovníkom JUDr. Ľubomírom Šabľom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Poprad, o zaplatenie 76.710,79 Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 76.710,79 Kč s 15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 49.816,01 Kč od 29.3.2011 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z iných trov vo výške 187,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 236,86 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Romana Ambroža, advokáta, Mikulásšska 29, Bratislava, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.4.2011 voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 76.710,79 Kč, úroku z omeškania vo výške 13,90 % ročne zo sumy 47.754,01 Kč od 29.3.2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 49.816,01 Kč od 29.3.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že s odporcom uzavrel Zmluvu o ČSOB Spotrebiteľskom úvere č.002861861R, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Tvrdil, že
na základe tejto zmluvy poskytol odporcovi dňa 8.8.2008 finančné prostriedky do výšky úverového limitu 50.000,-Kč a odporca sa zaviazal k riadnemu a včasnému splácaniu úveru, avšak napriek opakovaným urgenciám svoje povinnosti neplnil, nehradil splátky spôsobom dohodnutým v článku V. zmluvy a keďže tak neurobil ani po poslednej výzve k zaplateniu dlžnej sumy, pristúpil navrhovateľ dňa 15.4.2009 k zosplatneniu úveru o čom odporcu informoval listom v ktorom ho súčasne vyzval k úhrade celého dlhu vrátane poplatkov v zmysle sadzobníka ČSOB. Navrhovateľ v návrhu žalovanú istinu 76.710,79 Kč špecifikoval tak, že ide o aktuálnu dlžnú sumu vyčíslenú ku dňu 28.3.2011 pozostávajúcu zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 47.754,01 Kč, zmluvného úroku, ktorý ku dňu vyčíslenia činí sumu 15.185,78 Kč, úroku z omeškania, ktorý ku dňu vyčíslenia činí sumu 11.709,-Kč a dlžných poplatkov vo výške 2.062,-Kč tak, ako to vyplýva z histórie úverového účtu odporcu.
Nakoľko sa odporcovi nedarilo doručiť súdne zásielky na adresu trvalého pobytu v Bardejove, súd vykonal šetrenie po pobyte odporcu. Miesto pobytu odporcu, ktorý sa podľa oznámenia Mestskej polície Bardejov zdržuje na neznámom mieste v zahraničí zistené nebolo, preto v súlade s §29 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku bol odporcovi pre toto konanie ustanovený opatrovník na zastupovanie odporcu pred súdom, ochranu jeho oprávnených záujmov a preberanie súdnych zásielok. Opatrovník odporcu sa k návrhu, ktorý mu bol s prílohami doručený dňa 30.3.2012 v priebehu konania nevyjadril.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 9.10.2012 na ktoré sa navrhovateľ, jeho právny zástupca ani opatrovník odporcu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil cestou právneho zástupcu podaním zo dňa 4.10.2012 s tým, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Opatrovník odporcu svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. V súlade s ust.§ 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) preto súd vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a opatrovníka odporcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Predmetom tohto konania tak, ako ho vymedzil navrhovateľ v návrhu je nárok z úverovej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom - bankou so sídlom v Českej republike a odporcom - fyzickou osobou nepodnikateľom s bydliskom na území Slovenskej republiky.
Navrhovateľ má sídlo v Českej republike, odporca má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, ide teda o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť najskôr otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie návrhom uplatneného nároku navrhovateľa.
Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie Rady) toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa ustanovenia článku 2 odsek 1 nariadenia Rady ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Odporca má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením článku 2 nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.
Pokiaľ ide o rozhodné právo, podľa ktorého je potrebné posúdiť nárok navrhovateľa, vzhľadom na skutočnosť, že zmluva, nárokov z ktorej sa navrhovateľ domáha bola účastníkmi uzavretá pred 17.12.2009, na určenie rozhodného práva nie je možné použiť nariadenie EP a Rady ES č.593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ale je potrebné vychádzať z Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky
Podľa ustanovenia článku 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor) ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.
Podľa ustanovenia článku 3 odsek 1 Rímskeho dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa ustanovenia článku 4 odsek 1 Rímskeho dohovoru v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu.
Podľa ustanovenia článku 4 odsek 2 Rímskeho dohovoru s výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy.
Keďže nebolo preukázané, že účastníci si zvolili právny poriadok, ktorým sa spravuje zmluva, ktorú medzi sebou uzavreli, súd vychádzal z citovaného článku 4 Rímskeho dohovoru. V danom prípade je odporca účastníkom, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, teda zmluva sa spravuje právnym poriadkom jeho obvyklého pobytu. Odporca v čase uzavretia zmluvy, ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov sa zdržiaval na území Českej republiky v Českej Třebovej, kde došlo aj k uzavretiu zmluvy, teda jeho obvyklým pobytom bola v tom čase Česká republika. Na základe uvedeného súd pri posudzovaní záväzkového vzťahu účastníkov vychádzal z právnych predpisov Českej republiky.
Súd sa oboznámil s obsahom návrhu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom navrhovateľom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 8.8.2008 zmluvu o úvere číslo 002861861R podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa zaviazal poskytnúť mu bezúčelový úver do výšky úverového limitu 50.000,-Kč. Súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery zo dňa 1.1.2008 ( čl.1 bod 1 Zmluvy o úvere). V článku I bod 5 Zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť bude úročený pevnou
úrokovou sadzbou vo výške 13,90 % ročne. Odporca sa zaviazal úroky a istinu úveru splácať v 60- tich mesačných anuitných splátkach vo výške 1.165,-Kč vždy k 15.dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 15.9.2008 a poslednej splátky dňa 15.8.2013 ( článok I.bod 6 Zmluvy o úvere). Podľa čl.9 bod 9.1 Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery v prípade že nastane skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok za ktorých bola zmluva uzavretá a ktorá môže podľa posúdenia ČSOB ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov klienta, najmä klient bude v omeškaní so splácaním akejkoľvek čiastky voči ČSOB, poprípade inému subjektu, ktorý mu poskytol úver alebo bude porušený ktorýkoľvek zo záväzkov klienta prevzatý v zmluve, respektíve obsiahnutý v čl.8 podmienok, je ČSOB oprávnená kedykoľvek potom písomným oznámením odoslaným klientovi vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému vo vyhlásení ( oznámení).
Navrhovateľ tvrdí, že odporca porušil zmluvne dohodnuté podmienky, keď úver riadne a včas nesplácal a tak po márnych výzvach na úhradu záväzku vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 15.4.2009 a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy a poplatkov. Podľa navrhovateľa odporca dlžnú sumu neuhradil, preto žiada, aby mu táto povinnosť bola uložená súdom s tým, že aktuálny dlh odporcu činí sumu spolu 76.710,79 Kč.
Nárok navrhovateľa je treba právne posúdiť ako nárok zo zmluvy o úvere podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka Českej republiky ( ďalej len „Obchodný zákonník“).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požiadať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného na území Českej republiky, záväzok zanikne ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného na území Českej republiky, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného na území Českej republiky, dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.
Súd vzhľadom na navrhovateľom predložené listinné dôkazy nemal pochybnosti o dôvodnosti navrhovateľom uplatneného nároku v časti celej požadovanej istiny. Navrhovateľ poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi preukázal predloženou históriou úverového účtu ( čl.27 až 39 spisu). Vychádzajúc z obsahu histórie úverového účtu a odporcovi adresovaných výziev navrhovateľa zo dňa 16.2.2009 a 18.3.2009 súd nemal pochybnosti o neplnení povinnosti odporcu splácať úver dohodnutým spôsobom a o splnení podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru k čomu došlo dňa 15.4.2009, čo bolo odporcovi oznámené listom ( čl.24 spisu) spolu s výzvou uhradiť dlžnú sumu, ktorá v tom čase predstavovala 52.145,15 Kč s príslušenstvom do 26.4.2009. Predloženou históriou úverového účtu bola preukázaná aj žalovaná výška dlžnej sumy, ktorá ku dňu 28.3.2011 bola vo výške 76.710,79 Kč z čoho suma 47.754,01 Kč predstavovala dlžnú istinu, suma 15.185,78 Kč riadny úrok, suma 11.709,- Kč úrok z omeškania a suma 2.062,-Kč dlžné poplatky.
V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenie navrhovateľa, že odporca mu dlžnú sumu 76.710,79 Kč ku dňu podania návrhu ani ku dňu vyhlásenia rozsudku neuhradil, preto bol k splneniu tejto svojej povinnosti zaviazaný súdom týmto rozsudkom. Výrok rozsudku o plnení v peniazoch je vyjadrený v cudzej mene, keďže to neodporuje okolnostiam prípadu a jeden z účastníkov ( navrhovateľ ) je devízovým cudzozemcom ( § 155 ods.2 písm.b) Občianskeho súdneho poriadku).
Pokiaľ ide o navrhovateľom požadované príslušenstvo pohľadávky- úrok z omeškania, v tejto časti súd návrh navrhovateľa uznal za dôvodný len čiastočne. Navrhovateľ v petite svojho návrhu žiadal odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 13,90 % ročne zo sumy 47.754,01 Kč od 29.3.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 49.816,01 Kč od 29.3.2011 do zaplatenia.
Pokiaľ ide o nárok na úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 49.816,01 Kč od 29.3.2011 do zaplatenia, tento súd považoval za dôvodný. Odporca sa so splácaním úveru dostal do omeškania, čím mu v zmysle čl.I bod 7 Zmluvy vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi popri dlžnej sume aj úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo súm, ktoré bol povinný zaplatiť titulom svojich peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a ktoré neboli zaplatené v termínoch splatnosti. V článku I bod 7 Zmluvy bolo dohodnuté, že úrok z omeškania odporca uhradí nielen z omeškaných splátok istiny úveru, ale
aj z poplatkov neuhradených v termínoch splatnosti. Odporca dňa 29.3.2011 od ktorého navrhovateľ požadoval úrok z omeškania vzhľadom na skutočnosť, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo ešte dňa 15.4.2009 bol v omeškaní so zaplatením dlžnej istiny úveru a poplatkov, navrhovateľ predloženou históriou úverového účtu preukázal, že ku dňu 28.3.2011 bola dlžná istina úveru vo výške 47.754,01 Kč a dlžné poplatky vo výške 2.062,-Kč (čo spolu činí sumu 49.816,01 Kč), sadzba požadovaného úroku z omeškania ( 15 % ročne ) je v súlade so zmluvou, preto v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 49.816,01 Kč od 29.3.2011 do zaplatenia súd návrhu vyhovel.
V časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 13,90 % ročne zo sumy 47.754,01 Kč od 29.3.2011 do zaplatenia súd návrh ako nedôvodný zamietol. Za omeškanie so zaplatením dlžnej istiny úveru ( 47.754,01 Kč) patrí navrhovateľovi podľa zmluvy iba úrok z omeškania v sadzbe 15 % ročne, ktorý mu aj bol priznaný. Nie je preto možné omeškanie so zaplatením tej istej istiny úveru sankcionovať úrokom z omeškania druhýkrát ( ani úrokom z omeškania v zákonnej výške). Keďže súd je viazaný petitom návrhu a navrhovateľ v petite návrhu jednoznačne uviedol, že v sadzbe 13,90 % ročne požaduje od odporcu ako príslušenstvo pohľadávky úrok z omeškania, nebolo možné priznať navrhovateľovi ani úrok v tejto sadzbe, ktorý by mu inak vzhľadom na článok I bod 5 zmluvy patril. Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Vzhľadom na uvedené treba v rámci príslušenstva pohľadávky prísne rozlišovať pojmy „úroky“ ktoré sú svojou podstatou odmenou za používanie určitej peňažnej sumy ( napr. pri úvere, ako tomu bolo v tomto prípade) a „úroky z omeškania“ ako sankciu za včasné nesplnenie peňažného záväzku dlžníkom. Uvedené pojmy nemožno v žiadnom prípade zamieňať, keďže nejde o synonymá, ale dva samostatné, od seba nezávislé nároky s úplne odlišným základom. Keďže navrhovateľ, v konaní zastúpený advokátom v petite návrhu požadované príslušenstvo pohľadávky vo výške 13,90 % ročne zo sumy 47.754,01 Kč od 29.3.2011 do zaplatenia jednoznačne vymedzil ako úrok z omeškania ( nie ako úrok, ktorý by mu v tejto sadzbe patril), súd, viazaný petitom návrhu jeho návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p., v spojení s §151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ podal návrh na náhradu jeho trov konania, v súlade s ust.§ 151 ods.1 O.s.p. preto súd musel rozhodovať o povinnosti nahradiť tieto trovy konania. Navrhovateľ v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy konania nevyčíslil, a tak súd vychádzajúc z dikcie ust. § 151 ods.1 veta druhá O.s.p. ( najneskôr do troch pracovných dní... ) vychádzal z posledného ním uskutočneného vyčíslenia trov konania v podaní zo dňa 7.2.2012, kde tieto vyčíslil sumou 424,36 € pozostávajúcou z náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 187,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 236,86 €. Navrhovateľ mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti ( v časti o zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 13,90 % ročne zo sumy 47.754,01 Kč od 29.3.2011 do zaplatenia), súd mu preto priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie jeho práva.
Trovy konania navrhovateľa pozostávajú z náhrady trov jeho právneho zastúpenia za poskytnuté právne služby advokátom vo výške spolu 236,86 € a z iných trov konania vo výške 187,50 € titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh. Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby spolu vo výške 182,56 € ( prevzatie a príprava zastúpenia; návrh na začatie konania ) pri navrhovateľom požadovanej sume 91,28 € ako základnej sadzbe tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods.1 a 2 Vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, čo po pripočítaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné / režijný paušál / za 2 uvedené úkony právnej služby vo výške 14,82 € ( 2á 7,41 €) a DPH vo výške 39,48 € podľa § 18 ods.3 Vyhlášky činí na trovách právneho zastúpenia a náhradách spolu 236,86 €.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.