Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/81/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Stanislava Libanta, v trestnej veci proti odsúdenému A. B. pre zločin subvenčného podvodu podľa , , o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27.09.2023, takto

rozhodol:

Podľa písmeno c/ sťažnosť odsúdeného A. B., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej „súd I. stupňa“) podľa zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) na povolenie obnovy konania v trestnej veci právoplatne skončenej rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. .

V jeho odôvodnení poukázal na odsudzujúce rozhodnutie, návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, vyjadrenia jeho i prokurátora, právne úvahy a právne závery na základe ktorých zistil, že odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by odôvodňovali vyhovenie návrhu na povolenie obnovy konania.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej lehote, podal sťažnosť odsúdený. V jej písomnom odôvodnení, prostredníctvom obhajcu namietal nesprávnosť výroku o zrejmý jeho rozpor s odôvodnením, pretože podľa jeho názoru mal mu byť uložený súhrnný trest odňatia slobody. Súdu v konaní o povolení obnovy konania predložil podanie, v ktorom „označil osobu podieľajúcu sa na páchaní závažnej trestnej činnosti“. Domáhal sa povolenia obnovy konania. Vo vlastnoručne písomne zdôvodnenej sťažnosti dvomi podaniami uvádzal zhodné skutočnosti, ďalej to, že mu „ nebola umožnená obhajoba...jemu a obhajcovi nebol daný priestor na poradu, čo viedlo k tomu, že odmietol vypovedať“, verejné zasadnutie malo byť odročené aby „...mohol preukázať svoje tvrdenie o návrhu spolupráce odhalenia závažného trestného činu“, nesúhlasil s označením podania v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorého časť na strane 4 považoval za „účelovú špekuláciu odsúdeného, je to urážlivé a porušuje jeho dôstojnosť“.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa písmeno a/, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Nadriadený súd, po preskúmaní sťažnostných námietok odsúdeného a dôvodov napadnutého uznesenia zistil, že súd I. stupňa správne zistil, že návrh odsúdeného nie je dôvodný a, že ním uvádzané dôvody nie je možné považovať ani za skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme ani za také, ktoré by sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr súdu známymi, mohli odôvodniť

iné rozhodnutie vo výroku o vine alebo treste ( strany 3-4 ). Pretože tieto právne závery sú správne a vychádzajú z objektívnych faktov, nadriadený súd na ne v podrobnostiach len odkazuje, pretože súd I. stupňa sa správne zaoberal skúmaním primeranosti uloženého druhu a výmery trestu vo vzťahu k závažnosti činu.

Vo vzťahu k sťažnostným námietkam odsúdeného, nadriadený súd opakovane zdôrazňuje, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, ako si to nesprávne predstavuje odsúdený, nakoľko, ako je zrejmé aj z , inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku slúži primárne na nápravu rozhodnutí, ktoré sú nesprávne preto, že boli urobené na základe nesprávnych skutkových zistení (práve ako dôsledku nezohľadnenia nových dôkazov a skutočností súdu skôr neznámych).

Je evidentné, že odsúdený sa nevie zmieriť so svojím odsúdeným a za tým účelom využíva aj možnosť danú mu podať návrh na povolenie obnovy konania. Nechce však pri tom rešpektovať zákonom stanovené podmienky v takomto konaní, ale tieto si vykladá vlastným spôsobom, ktorý nie je správny.

V pôvodnom konaní bol súdom I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok dňa XX.XX.XXXX, voči ktorému vtedy obžalovaný nepodal odvolanie, ktorým by sa domáhal uloženia súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. , ktorý bol vyhlásený dňa XX.XX.XXXX a ktorého existencia bola známa v pôvodnom konaní aj samotnému odsúdenému.

Pokiaľ teda odsúdený už v pôvodnom konaní rezignoval na možnosť využiť svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu a má “pocit, že ich nevyužíval v pôvodnom konaní podľa svojich predstáv, resp. by ich realizoval inak“, potom sa sám zbavuje práv, ktoré mu prináležia podľa , a preto sa nemôže v ďalšom konaní právne účinne domáhať porušenia svojich práv, ak sa sám o tieto svoje práva dostatočne nezaujíma a nestará a to v súlade s princípmi: -vigilantibus leges sunt scriptae ( zákony sú napísané pre bdelých, treba byť bdelým aby sme mohli ochrániť svoje právo), vigilantibus iura ( právo je na strane ostražitých), vigilantibus non dormientibus iura subveniunt ( právo pomáha bdelým nie spiacim). Tieto právne závery plne platia aj v tomto konaní.

Rovnako tak je nesprávna predstava odsúdeného, že súd je povinný vykonať všetky dôkazy ním navrhnuté. Aj v tomto smere nadriadený súd poukazuje na právny záver o tom, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní( kde patrí aj odsúdený), aby sa všeobecný súd stotožnil s jej návrhmi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov ().

Preskúmaním odôvodnenia napadnutého uznesenia nadriadený súd nezistil žiadne také skutočnosti aké uvádza odsúdený. V tomto smere sa preto jedná výlučne o jeho vlastné hodnotenie odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré v žiadnom prípade nie je ani urážlivé, ani neznižuje jeho dôstojnosť. Čo sa týka námietok v súvislosti so zabezpečením jeho práva na obhajobu, tak ani v tomto smere zo strany súdu I. stupňa neboli zistené žiadne pochybenia. Pretože odsúdený si obhajcu v rámci nutnej obhajoby nezvolil, bol mu tento ustanovený súdom. Ustanovený obhajca pred konaním verejného zasadnutia preštudoval spisový materiál a bol prítomný aj na verejnom zasadnutí. Čo sa týka konkrétneho spôsobu obhajoby, jedná sa o výlučný vzťah medzi odsúdeným a obhajcom, do ktorého súd žiadnym spôsobom nezasahuje. Súd I. stupňa správne vyhodnotil aj podanie odsúdeného zo dňa XX.XX.XXXX ako oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin. K tomto nadriadený súd len dopĺňa, že toto podanie nie je možné považovať za také, že by odôvodňovalo splnenie zákonných podmienok povolenia obnovy konania. Okrem toho takéto oznámenie odsúdeného nemá žiaden vplyv na jeho právoplatné odsúdenie v predmetnej trestnej veci. Oznámenie spáchanie trestnej činnosti je občianskou povinnosťou.

Vychádzajúc z uvedených právnych úvah nadriadený súd dôvody sťažnosti uvádzané odsúdeného nepovažoval za dôvodné, a pričom nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok ( ).