Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-124-2012.pdf
PDF · 75.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/124/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletého M. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - B.. O. M., bytom Z., T. XX, t.č. Z., J. X, zast. AK Kanisová & Kanis, s.r.o., so sídlom Bratislava, Špitálska 10, a otec - R.. Z. M., bytom Z., K. X, o zmenu úpravy styku, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P 271/2011-22 zo dňa 16.01.2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala zmeny úpravy styku maloletého M. s jeho biologickým otcom tak, že títo sa budú môcť stretávať v každom párnom kalendárnom týždni v sobou v čase od 09:00 do 18:00 hod. za prítomnosti matky. Súd prvého stupňa porovnal pomery v čase poslednej úpravy styku v novembri 2009 s pomermi v súčasnosti, dospel k záveru, že nie je dôvodné rozhodnúť v zmysle návrhu matky, ktorým sa podstate nedomáha novej úpravy styku otca s maloletým, ale len zmeny spôsobu realizácie styku, keď pri ňom požaduje svoju prítomnosť na časovo obmedzené obdobie 12 mesiacov. Maloletý je
vo veku XX,X roka, pričom predtým bol vo veku podstatne mladšom a nebola v predchádzajúcom súdnom konaní vo veci úpravy styku zistená potreba prítomnosti matky. Vo všeobecnosti s pribúdajúcim vekom sa dieťa stáva samostatnejším, sebestačnejším, čím sa vytráca aj opodstatnenosť prítomnosti matky na jeho aktivitách, ktorá je významná predovšetkým v predškolskom veku. V danom prípade matka za dôvod potreby svojej prítomnosti na realizáciu stykov otca s maloletým považuje to, že maloletý nemá s otcom žiadnu citovú väzbu, pričom ona v tomto smere nepociťuje žiadnu vinu. Súd prvého stupňa sa s takýmto zdôvodnením nestotožnil, keď z obsahu spisu maloletého ako aj z priebehu konania vo veci vynútenia styku a konania, ktorého výsledkom bolo odsúdenie matky za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia je zrejmé, že práve zavinením matky sa styk po veľmi dlhé obdobie vôbec nerealizoval. Maloletý odmietal prítomnosť otca, v jeho živote zaujal otcovskú pozíciu terajší manžel matky. Táto skutočnosť aj vyplýva z obsahu samotného návrhu, kedy matka opakovanie označuje Branislava Szaba ako biologického otca, čím jasne dáva najavo, aké miesto v živote maloletého vyhradila otcovi. Je nesporné, že práve v dôsledku jednania a postoja matka si otec musel dlhodobo uplatňovať svoju otcovskú rolu prostredníctvom vynucovania styku súdnou cestou. Tiež
je preukázateľné, že matka sa podvolila umožniť styk otcovi s maloletým až pod ťarchou trestnoprávneho postihu. Matkou navrhovaná forma realizácie styku otca s maloletým neobstojí ani z toho hľadiska, že doteraz sa síce styk za jej prítomnosti uskutočňoval bez problémov, ale oveľa užšom časovom rozsahu. Samotná matka uviedla, že si nevie predstaviť, či maloletý bude ochotný s otcom tráviť deväť hodín, nedokázala sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom bude styk za jej prítomnosti prebiehať. Akékoľvek konfliktné situácie medzi rodičmi v prítomnosti maloletého sú zo zdravotného a osobnostného vývoja absolútne nežiaduce. Je v plnej kompetencií otca samostatne pripraviť maloletému taký program, ktorý mu bude vyhovovať z hľadiska jeho veku a záľub bez zásahov matky a prispôsobovania sa jej vôli a požiadavkám. Nebola preukázaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy styku s otcom. Právne zdôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa § 25 ods. 2 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa. Otec nemal problém s jej účasťou na styku, dohodli sa
spoločne na tom, že počas 12 mesiacov sa bude styk realizovať za matkinej prítomnosti. Matka taktiež objasnila, že návrh podala preto, aby otec maloletého nemal dôvod podať návrh na výkon rozhodnutia a súd nedal podnet na začatie jej trestného stíhania, tak ako sa to stalo v minulosti. Úlohou súdu bolo skúmať takto uzavretú dohodu z hľadiska záujmov dieťaťa. Takáto dohoda by bola v maximálnej miere v súlade so záujmami maloletého. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že biologický otec sa má právo stýkať s maloletým každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 09:00 do 18:00 hod. za prítomnosti matky po dobu 12 mesiacov, pričom po jej uplynutí sa bude styk ďalej realizovať v rovnakom čase bez jej prítomnosti. Stretnutia sa budú realizovať pred bydliskom matky a maloletého.
Otec navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne.
V odvolaní neboli uvedené žiadne dôvody, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, vyvodil z nej správny právny záver, svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, pričom odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pre zmenu rozhodnutia o úprave styku je potrebná zmena pomerov, ktorá takúto novú úpravu odôvodňuje. Tak ako konštatuje súd prvého stupňa, takáto zmena preukázaná nebola. Zákon o rodine vychádza zo zásady, že na úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom ako špeciálnej zložke rodičovských práv a povinnosti sa rodičia dohodnú. Rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po tom, čo je zrejmé, že dohoda medzi rodičmi nie je možná. V danom prípade bol upravený styk otca s maloletým, ktorý za daného stavu zodpovedá záujmu maloletého. Zákonná úprava upravujúca styk rodiča s dieťaťom je postavená jednoznačne na ochrane záujmov, ktorým je možné umožniť styk aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije. Pravidelný a čo najširší kontakt preto, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča
na maloletého je právom rodiča aj dieťaťa. Úpravu styku nemožno podriadiť neschopnosti rodičov dohodnúť sa a ich vzájomným naručeným vzťahov. Treba mať na zreteli pri rozhodovaní o styku rodiča s dieťaťom, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič, dieťa v dôsledku odcudzenia je neskôr prakticky nenapraviteľná. Otec maloletého, hoci s maloletým nežije ostáva naďalej rodičom so všetkými právami a povinnosťami. Dôvod, ktorý matka uviedla pre zmenu úpravy styku nie je v súlade so zákonom a neobstojí. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade je rozhodujúci záujem dieťaťa a nie pocity a záujmy matky. Povinnosťou matky je akceptovať otca maloletého a v tomto smere aj maloletého usmerňovať. Z obsahu spisu nevyplýva, že by rodičia žiadali schválenie rodičovskej dohody tak, ako uvádza matka
v odvolaní. Z obsahu spisu vyplýva, že otec je spôsobilý akceptovať prítomnosť matky na styku s maloletým, pričom možno s ním súhlasiť, že je to jeho právo sa takto s matkou dohodnúť, pokiaľ to bude v záujme maloletého.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.