Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17Co-64-2022.pdf
PDF · 113.16 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/64/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobkýň: 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. B. X, XXX XX E. B. a 2/ F. G., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. H., G. XXX, XXX XX F. H., právne zastúpené: JUDr. Marián Geleneky, advokát, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1/ I. A., C. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K., právne zastúpená: Justína Lajčáková, advokátka, so sídlom Štúrova 16, 058 01 Poprad, 3/ K. G., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. E. XXX, XXX XX L. E. M., D. C., 4/ N. G., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. L. XXX, XXX XX L. E. M., D. C., 5/ O. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX J., D. C. a 6/ C. D., C. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. H. XXXX/XX, XXX XX J., D. C. v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 8C/35/2020-284 zo dňa 17. júna 2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. P r i z n á v a žalovanej v 1/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam v 1/ a 2/ rade, ktoré sú zodpovedné spoločne a nerozdielne, v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Súd žalobu z a m i e t a.. II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C/35/2020-26 zo dňa 2.11.2020. III. Žalobkyne v 1. a 2. rade sú p o v i n n é nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanej v 1. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobkyne v 1. a 2. rade sú p o v i n n é nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanej v 4. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žalobkyne v 1. a 2. rade sú p o v i n n é nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanej v 6. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Súd n e p r i z n á v a žalovaným v 3. a 5. rade voči žalobkyniam v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania. VII. Súd n e p r i z n á v a žalobkyniam v 1. a 2. rade voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania súvisiacich s neodkladným opatrením vrátane trov odvolacieho konania o neodkladnom opatrení.“
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyne sa žalobou podanou dňa 29.09.2020 domáhali pôvodne iba voči žalovanej v 1/ rade neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 01.10.1997. Po výzve súdu a následnom spresnení žaloby sa domáhali určenia, že nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XX v k.ú. K. postavený na parcele KN C č. XXX zapísaný na LV č. XXXX (ďalej aj „sporný rodinný dom“) patrí do dedičstva po neb. N. D., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX a N. D., C. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že ich nebohí rodičia N. D. a N. D. boli bezpodielovými spoluvlastníkmi sporného rodinného domu a nebohý N. bol zároveň výlučný vlastník parciel KN C č. XXX a XXX, zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. K.. Darovacou zmluvou zo dňa 01.10.1997 rodičia darovali sporný rodinný dom žalovanej v 1/ rade I. A. C. J., ktorá je ich vnučkou. Touto cestou jej nebohý N. D. daroval parcelu mpč. XX zo zápisnice č. 64, z ktorej boli vytvorené parcely KN C č. XXX a XXX zapísané na LV č. XXXX. Na darovacej zmluve sa nachádzajú podpisy ich rodičov, ktoré sú overené v Knihe overenia Okresného úradu Stará Ľubovňa, matričný úrad v Jarabine dňa 14.10.1997 pani K. F.. Žalobkyne mali za to, že na darovacej zmluve je podpis ich nebohej matky sfalšovaný a to z dôvodu, že nevedela písať, čítať a pri podpisovaní iných dokumentov sa podpisovala v podobe troch krížikov. Na darovacej zmluve je však podpísaná priezviskom so sklonom písma podobným jej manžela, ktorý sa vedel podpísať. Táto skutočnosť vyvoláva domnienku, že ide o podpis ich otca. Po smrti otca ostali v spornom rodinnom dome bývať ich matka so sestrou N. D., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. Po smrti ich sestry sa dostali k uvedenej darovacej zmluve, do tohto momentu o darovacej zmluve nevedeli. Na podporu svojich tvrdení k žalobe a jej spresneniu pripojili 5 úradných záznamov – čestné prehlásenia z 25.08.2020 a darovaciu zmluvu zo dňa 01.10.1997.
3. V žalobe a jej spresnení zároveň žalobkyne navrhli nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanej v 1. rade nakladať so sporným rodinným domom. Uznesením zo dňa 02.11.2020 súd návrhu vyhovel a uznesenie potvrdil aj Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.02.2021. Žalobkyne následne doplnili okruh žalovaných, a to na základe skutočností, že ich rodičia mali 4 deti a nie 3, teda aj syna F. D., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, po ktorom ako dedičia prichádzajú do úvahy jeho manželka K. D. a deti K. G., N. G., O. D. a C. D., ktoré navrhli pripustiť do konania na strane žalovaných. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.11.2020 pripustil manželku a deti neb. F. D. do konania na strane žalovaných ako žalovaných v 2. - 6. rade. Na základe späťvzatia žaloby voči žalovanej v 2. rade (K. D., nar. XX.X.XXXX), súd uznesením zo dňa 9.12.2021 zastavil konanie voči menovanej žalovanej v 2. rade a nepriznal jej nárok na náhradu trov voči žalobkyni. S ostatnými pripustenými žalovanými pokračoval v konaní ako so žalovanými v 3. až 6. rade.
4. Žalovaná v 1/ rade vo svojom vyjadrení k žalobe neuznala nárok žalobkýň a poprela všetky ich tvrdenia. Uviedla, že pri podpisovaní darovacej zmluvy boli prítomní rodičia žalobkýň, N. D. – sestra žalobkýň, žalovaná v 1. rade a pani F., úradná overovateľka. Žalovaná v 1. rade k priebehu podpisovania darovacej zmluvy uviedla, že matka žalobkýň vlastnou rukou napodobňovala podpis svojho manžela a niekoľkokrát to skúšala na viacerých papieroch. Následne podpísala darovaciu zmluvu a nakoniec sa podpísala do osvedčovacej knihy. Vyslovila názor, že osvedčenie podpisov jej starých rodičov v osvedčovacej knihe preukazuje nad všetku pochybnosť, že sa na listine podpísali a nemôže to spochybniť identické vyhlásenie strán sporu a svedkov, ktorí pri podpise neboli a ktorí sú motivovaní nadobudnutím majetku do svojho vlastníctva. Z konania jej starých rodičov je nesporné, že mali úmysel i vôľu darovať jej predmetné nehnuteľnosti.
5. Žalované v 2/ až 6/ rade vo svojich vyjadreniach najskôr uviedli, že by mali vystupovať na strane žalobcov, keďže majú rovnaký záujem ako žalobkyne, pričom žalovaná v 2. rade navrhla konanie voči nej zastaviť, keďže jej manžel zomrel skôr, ako jeho rodičia, teda ako dedičia by mali prichádzať do úvahy iba deti, nie aj ona ako manželka. Po návrhu právneho zástupcu žalobkýň, aby súd pripustené žalované v 2. - 6. rade pripustil na strane žalobkýň vzhľadom na ich vyjadrenie, všetky menované žalované v ďalšom vyjadrení namietli svoju legitimáciu v konaní, keďže ich otec, resp. manžel zomrel skôr, ako jeho rodičia a dediť by mali iba žalobkyne a N. D.. Keďže nedisponujú žiadnym hmotným právom k predmetnom konaní, od ktorého by odvíjali ich účastníctvo v tomto konaní, navrhli konanie voči nim zastaviť. Ďalej uviedli, že si neprajú vystupovať na strane žalobkýň. Právny zástupca žalobkýň vzhľadom na ich vyjadrenie s poukazom na § 473 Občianskeho zákonníka (OZ) mal za to, že žalované v 3. - 6. rade sú právnymi nástupcami neb. F. D., preto s nimi navrhoval pokračovať ako so žalovanými, keďže neprejavili súhlas vystupovať na strane žalobkýň.
6. Žalobkyne v priebehu konania poukázali na absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy aj z dôvodu nedodržania formy právneho úkonu podľa § 40 ods. 5 Obč. zákonníka, teda z dôvodu, že išlo o osoby, ktoré nevedeli čítať a písať, preto sa vyžadovala úradná zápisnica. S týmto názorom nesúhlasila žalovaná v 1. rade. Právna zástupkyňa žalovanej v 1/ rade k tejto otázke uviedla, že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky v zmysle § 40 ods. 5 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, keďže matka žalobkýň mala schopnosť sa so zmluvou oboznámiť a preukázala schopnosť ju vlastnoručne podpísať. V zmluve pritom podľa tohto ustanovenia nemusia byť uvedení svedkovia prítomní pri zmluve, pričom ak by aj tvrdenia žalobkýň boli pravdivé, tak žalovaná v 1. rade by vlastnícke právo k spornému rodinného domu vydržala, keďže darovaciu zmluvu uzavrela v dobrej viere v roku 1997 a až do predžalobnej upomienky zo dňa 23.7.2020 jej vlastnícke právo nikto nespochybnil.
7. Súd prvej inštancie vypočul svedkyňu K. F., ktorá sa vyjadrila k okolnostiam podpisu darovacej zmluvy. Uviedla, že neb. N. D. ju požiadala, aby z dôvodu choroby jej manžela prišla k nim domov a úradne overila podpisy na zmluve. Pri podpise boli prítomní N. D., N. D. a N. D., ktorá vyhlásila, že sa nevie podpísať. Dcéra N. D. napísala na papier priezvisko D. a N. D. sa podľa tohto vzoru snažila podpísať. Svedkyňa uviedla, že podpis patrí neb. N. D. a nebol urobený pod žiadnou hrozbou násilia, ale jednalo sa o vôľu N. D. a N. D. darovať dom žalovanej v 1/ rade. Ďalej uviedla, že darovaciu zmluvu im pripravoval právnik a pri podpise sa jej účastníci rozprávali o jej obsahu.
8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skutkovo ustálil, že žalovaná v 1/ rade je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX v k.ú. K. postaveného na parcele KN C č. XXX zapísaného na LV č. XXXX, ktorý nadobudla na základe darovacej zmluvy. Súd mal za preukázané, že darcovia nevedeli čítať a písať s tým, že neb. N. D. sa vedel podpísať. Zo zhodných vyjadrení žalovanej v 1. rade a svedkyne K. F. mal za preukázané, že všetky potrebné náležitosti ohľadom uzavretia darovacej zmluvy zabezpečovala neb. N. D., ktorá zabezpečila, aby zmluvu pripravil právnik a pracovníčka obce K. K. F. prišla overiť ich podpisy. Darovaciu zmluvu podpísal tak N. D., ako aj N. D., ktorá sa podpísala podľa predlohy. Na ostatných dokumentoch sa N. D. podpisovala krížikmi ako napríklad v dedičskom konaní po neb. manželovi. Pri podpise zmluvy bola vrátane darcov a žalovanej v 1/ rade prítomná aj N. D., dcéra darcov a teta žalovanej v 1. rade. N. D. v dedičskom konaní po neb. manželovi N. D. vyhlásila, že rodinný dom bol počas života poručiteľa darovaný ich vnučke - žalovanej v 1/ rade. Vyššie uvedené skutočnosti neboli sporné. Spornou ostala otázka, či darovacia zmluva bola vlastnoručne podpísaná neb. N. D..
9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkýň nie je dôvodný. Námietka týkajúca sa pravosti podpisu neb. N. D. bola vyvrátená záznamami v osvedčovacej knihe a výpoveďou svedkyne K. F., ktorá podpisy overovala. Vo vzťahu k odlišnosti spôsobu podpisu neb. N. D. v dedičkom konaní a v darovacej zmluve vzal prvoinštančný súd do úvahy informácie predložené právnou zástupkyňou žalovanej v 1/ rade o grafomotorických návykoch od J. Q., ktorý túto skutočnosť vysvetlil tak, že matka žalobkýň mala slabú zručnosť v písaní a v danej situácii vynaložila veľkú námahu, aby sa podpísala. Z tohto dôvodu to nezopakovala v dedičskom konaní. Skutočnosť, že matka žalobkýň de facto „nakreslila“ svoj podpis neznamená, že by nešlo o jej prejav vôle a že by zmluvu nepodpísala ona samotná. Takýto podpis je rovnako prejavom jej vôle, ktorú vyjadrila pred osobou, ktorá prišla overiť ich podpisy. Súd prvej inštancie preto túto námietku považoval za nedôvodnú. Bolo nepochybne preukázané, že darcovia darovaciu zmluvu boli schopní podpísať a túto aj podpísali. Z obsahu zmluvy, ako aj zo zhodných tvrdení žalovanej v 1/ rade a svedkyne K. F., ktoré neboli popreté, mal za preukázané, že zmluvu rodičom žalobkýň pripravoval právnik. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že v danom prípade boli splnené podmienky, pri ktorých sa nevyžadovala úradná zápisnica, teda že darcovia sa so zmluvou oboznámili prostredníctvom osoby, ktorá im zmluvu pripravila a zmluvu dokázali podpísať, teda že darovacia zmluva bola platne uzavretá. Súd prvej inštancie naviac uviedol, že boli splnené všetky podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k spornému rodinnému dobu. Žalovaná v 1/ rade od uzavretia darovacej zmluvy v roku 1997 a od jej zápisu do katastra nehnuteľností žila v domnení, že jej sporný rodinný dom patrí. Rodičia žalobkýň mali vôľu jej rodinný dom darovať. Do zaslania predžalobnej upomienky v roku 2020 pritom nebolo preukázané, aby niekto jej vlastnícke právo k rodinnému domu spochybňoval. Za tohto stavu mal prvoinštančný súd preukázané aj uplynutie zákonom požadovanej doby pre vydržanie nehnuteľnosti.
10. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe žalobkyne, ktoré rozsudok napadli vo všetkých jeho výrokoch. Odvolanie podali z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h), nakoľko súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mali za to, že pri overovaní podpisu ich nebohých rodičov došlo k nezákonnému postupu matrikárky, pretože tá overila podpis osoby, ktorá sa nevedela podpísať a podpis vždy robila formou troch krížikov. Takýto spôsob podpisovania neb. N. D. dokazuje dedičské konanie vedené Okresným súdom Stará Ľubovňa, sp. zn. D 429/98 a rovnako podpis na jej občianskom preukaze. Vyššie uvedené vyvracia stanovisko J. K. Q. o grafologických návykoch. Žalobkyne majú za to, že svedecká výpoveď K. F. je nedôveryhodná, pretože na jednej strane uviedla, že darovacia zmluva bola urobená právnikom z dôvodu, že darcovia nevedeli písať, čítať a ani sa podpísať, avšak napriek tejto vedomosti ich podpisy overila. Poukázali na § 40 ods. 6 OZ podľa ktorého na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto môže písať a čítať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať. Tvrdili, že predmetnú darovaciu zmluvu je nutné považovať za absolútne neplatný právny úkon vzhľadom na nenaplnenie vyššie uvedených obligatórnych podmienok. Namietali, že by boli naplnené všetky podmienky na vydržanie nehnuteľnosti, pretože z absolútne neplatného právneho úkonu nemôže vzniknúť akýkoľvek právny úkon. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobkyni v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná v 1/ rade. V odvolaní uviedla, že žalobkyne v konaní nepredložili žiaden dôkaz, ani grafologický, či iný odborný posudok, ktorý by preukázal, že podpis na darovacej zmluve nie je podpisom neb. N. D., alebo že jej podpis je inou osobou upravený. Nie je pravdou, že žalobkyne o darovacej zmluve nevedeli, pretože sporná nehnuteľnosť nebola zahrnutá ani do dedičského konania po ich nebohom otcovi, ktorého sa zúčastnili. K námietke absolútnej neplatnosti právneho úkonu uviedla, že obaja darcovia boli s obsahom darovacej zmluvy oboznámení a túto skutočnosť preverila aj pracovníčka obecného úradu overujúca ich podpisy. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej voči žalobkyniam nárok na náhradu trov v celom rozsahu.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Právny zástupca žalobkýň v odvolaní uviedol, že odvolanie smeruje proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, teda či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vecným a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku (hlavne body 32. – 37. odôvodnenia) jasne vysporiadal so stanoviskami strán sporu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav aj správne právne posúdil. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa preto odvolací súd obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné:
15. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby, správne založil na závere o tom, že darovacia zmluva bola platne uzavretá (podpísaná všetkými jej účastníkmi s úradným overením podpisov darcov) S jej obsahom boli darcovia oboznámení. Zmluvu im, na podnet darkyne N. D., pripravil právnik a aj pri jej podpisovaní sa o jej obsahu rozprávali. Túto skutočnosť zhodne potvrdili, žalovaná v 1/ rade a svedkyňa K. F..
16. Ťažisko odvolacích námietok spočívalo v tvrdeniach o nepravosti podpisu neb. N. D. z dôvodu, že vo všetkých iných prípadoch bol spôsob jej podpisu urobený inou formou, ako tomu je na predmetnej darovacej zmluve. Ďalšia námietka sa týkala absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z dôvodu nedodržania formy notárskej zápisnice.
17. Zo skutkového stavu zisteného na základe dôkazov vykonaných v priebehu celého konania je, aj podľa odvolacieho súdu, nepochybné, že darovaciu zmluvu skutočne podpísala neb. N. D.. Správnosť tohto záveru vyplýva z výpovede svedkyne K. F., ktorá úradne overila podpisy darcov, bola teda osobne prítomná pri podpise darovacej zmluvy a opísala celý priebeh realizácie tohto právneho úkonu, pričom taktiež uviedla, že sa jednalo o slobodnú vôľu darcov, bez akéhokoľvek nátlaku a pochybností. Je zároveň nepochybné, že na iných dokumentoch sa neb. N. D. podpisovala iným spôsobom (3 krížiky), avšak táto skutočnosť nevylučuje to, že menovaná sa na predmetnej darovacej zmluve podpísala svojim priezviskom. Odvolací súd naviac dodáva, že pri podpise darovacej zmluvy nebola prítomná ani jedna zo žalobkýň. Úradné záznamy tvoriace prílohu žaloby len potvrdzujú, že nebohí rodičia žalobkýň nevedeli písať a čítať, avšak táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Jedinou argumentáciu žalobkýň o nepravosti podpisu ich matky na darovacej zmluve je tvrdenie, že na ostatných dokumentoch je jej podpis urobených vo forme troch krížikov. Odvolací súd poukazuje na to, že svedkyňa F. konala z úradnej moci a ňou osvedčené skutočnosti (podpisy na darovacej zmluve) neboli v tomto konaní vyvrátené. Žalobkyne k tvrdeniu o nepravosti podpisu neoznačili žiaden dôkaz. Z vyššie uvedeného teda plynie záver, že žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno ohľadom preukázania ich skutkových tvrdení. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje taktiež na zásadu formálnej pravdy pri hodnotení dôkazov, čo znamená, že súd v konaní vychádza iba z tých tvrdení, ktoré boli v konaní bezpečne preukázané, pričom v danom prípade nemožno tvrdenie o sfalšovaní podpisu preukázať iba tvrdením žalobkýň o tom, že neb. N. D. nevedela písať a čítať a jej obvyklým spôsobom podpisu boli tri krížiky. Takéto tvrdenie je logicky v prospech žalobkýň a je motivované ich snahou o získanie majetkových hodnôt, pri neakceptácii zmluvnej vôle darcov.
18. K námietke absolútnej neplatnosti právneho úkonu odvolací súd uvádza, že podľa § 40 ods. 5 OZ účinného v čase podpisu zmluvy, platí pre osoby, ktoré nemôžu písať alebo čítať osobitná právna úprava. V tomto prípade je potrebná úradná notárska zápisnica. Úradný záznam sa však nevyžaduje v prípadoch, ak sa osoby vykonávajúce úkon mali možnosť oboznámiť s obsahom právneho úkonu prostredníctvom inej osoby, ktorá ich s právnym úkonom oboznámi a sú schopné právny úkon podpísať. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na bod 34. napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie náležite uviedol, že: ,,Bolo nepochybne preukázané, že darcovia darovaciu zmluvu podpísali, teda boli toho schopní. Takisto mal súd preukázané, že sa s obsahom darovacej zmluvy boli schopní oboznámiť, a to prostredníctvom osoby, ktorá im zmluvu pripravila. Z obsahu zmluvy, ako aj zo zhodných tvrdení žalovanej v 1. rade a svedkyne K. F., ktoré neboli popreté, mal súd preukázané, že zmluvu rodičom žalobkýň pripravoval právnik, čo je logické, keď nevedeli čítať a písať. Zmluva pritom bola uzavretá podľa toho, čo skutočne chceli urobiť, teda darovať okrem iného sporný rodinný dom žalovanej v 1. rade, teda ich vnučke, o čom sa rozprávali aj pri podpise zmluvy. Darcovia teda boli oboznámení s tým, čo je predmetom darovacej zmluvy. Navyše pri podpise darovacej zmluvy bola prítomná aj ich dcéra N., ktorá s nimi žila v spoločnej domácnosti, ktorá vedela čítať a písať (ako to potvrdila aj žalovaná v 6. rade a nepriamo aj žalovaná v 4. rade), teda aj prostredníctvom nej sa mohli s obsahom darovacej zmluvy oboznámiť.“
19. V zmysle ustálenej judikatúry pre záver o platnosti písomného právneho úkonu osoby, ktorá nie je schopná čítať, alebo písať, avšak je schopná listinu podpísať sa dokonca nevyžaduje, aby sa s obsahom právneho úkonu fakticky oboznámila. Okolnosť, či sa ten, kto nemôže čítať alebo písať fakticky s obsahom právneho úkonu oboznámi, totiž závisí len na jeho rozhodnutí. Podstatné je, aby mal objektívnu možnosť obsah právneho úkonu poznať, a to buď prostredníctvom prístrojov, špeciálnych pomôcok, alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí. Ten, kto nemôže čítať alebo písať, je podľa § 40 ods. 6 OZ schopný oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu - tiež s ohľadom na zásadu
vigilantibus iura, podľa ktorej je každý povinný strážiť svoje práva - vždy, ak sú prístroje alebo špeciálne pomôcky alebo iná osoba pre neho spôsobilým prostriedkom poznania obsahu právneho úkonu a ak mal súčasne reálnu možnosť využiť tieto prostriedky k poznaniu obsahu právneho úkonu. V prípade, že fyzická osoba, ktorá nemôže čítať alebo písať nevyužije tieto možnosti, hoci sa mohla prostredníctvom prístrojov, špeciálnych pomôcok alebo inej osoby oboznámiť s obsahom právneho úkonu, hoci jej v tom (okrem jej nečinnosti) nič nebránilo, nemôže dôvodne namietať, že právny úkon nebol urobený vo forme vyžadovanej ustanovením § 40 ods.6 OZ (porovnaj napr. rozsudok najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21 Cdo 1142/2009).
20. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ust. § 40 ods. 6 OZ (v čase podpisu zmluvy § 40 ods. 5 OZ) pojednáva o osobách, ktoré nemôžu čítať alebo písať, pričom sa má na mysli skôr fyzická nemožnosť týchto činností, čo v danom prípade nebolo splnené, pretože darkyňa N. D. bola schopná písať, iba túto činnosť neovládala a práve vzhľadom na vážnosť a dôležitosť právneho úkonu (darovacej zmluvy) túto zmluvu aj podpísala riadnym podpisom, nie troma krížikmi. Pokiaľ by sme ale predmetné zákonné ustanovenie vzťahovali aj na osoby, ktoré neovládajú písanie, tak je nepochybné, že darkyňa neb. N. D. sa prostredníctvom inej osoby, a to právnika, ktorý predmetnú zmluvu pripravil, oboznámila s jej obsahom. Navyše, ona sama iniciovala uzavretie tejto zmluvy. Sama navštívila obecný úrad, kde žiadala o overenie podpisov, a teda aj z týchto okolností nepochybne vyplýva jej vôľa, ako aj vôľa jej manžela, darovať predmetnú nehnuteľnosť žalovanej, čo je, okrem splnenia formálnych náležitostí, podstatné pre posúdenie platnosti predmetnej zmluvy.
21. Žalobkyne v odvolaní namietali aj to, že navrhli vypočuť svedka J. G., ktorý ešte za života ich matky N. D. býval v predmetnom rodinnom dome, pričom súd prvej inštancie tomuto návrhu nevyhovel a nevykonal výsluch tohto svedka. V rámci odvolania svedkyne neuviedli, k akým rozhodným skutočnostiam mal byť tento svedok vypočutý. Súd prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia svojho rozsudku správne uviedol, že nevykonal výsluchy navrhnutých svedkov, vrátane svedka J. G. z dôvodu, že títo svedkovia mali byť vypočutí ku skutočnosti, či matka žalobkýň vedela čítať a písať, resp. podpísať sa. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná a vyplývala z vykonaného dokazovania. Preto na túto nespornú otázku súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné a hospodárne vypočúvať ešte ďalších svedkov.
22. Z obsahu odvolania v podstate vyplýva to, že podpis matky žalobkýň mal byť sfalšovaný, čo ale žalobkyne nepreukázali. Práve naopak, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podpis na darovacej zmluve je podpisom tejto osoby, ktorá takto vyjadrila svoju vôľu darovať nehnuteľnosti svojej vnučke, teda žalovanej v 1/ rade, bez ohľadu na to, že v minulosti, resp. následne sa podpisovala troma krížikmi. Nejednalo sa o osobu, ktorá by sa nemohla podpísať. Pred podpisom tak dôležitej listiny, ako bola darovacia zmluva, si svoj podpis nacvičila a na darovaciu zmluvu sa osobne podpísala svojim priezviskom, čo overila pracovníčka matriky, svedkyňa F.. Vzhľadom na to, že odvolací súd mal za preukázané, že darovacia zmluva je platná, neriešil už prípadné nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
23. Vzhľadom na všetky dôvody, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, resp. boli doplnené v tomto rozhodnutí, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny na základe § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná v 1/ rade bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal voči neúspešným žalobkyniam nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).