Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/14/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Borovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu Ing. A. T., S.., správca konkurznej podstaty úpadcu PIPECO SLOVAKIA, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Mostárenská 9, 977 01 Breno, IČO: 36 005 932, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Sochorom, ul. Prof. Sáru 44, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému EuroEkon Brezno, s.r.o., so sídlom Cesta Osloboditeľov 3804/19B, 977 03 Brezno, IČO: 31 639 763, zastúpenému advokátkou JUDr. Ingrid Kovaľčukovou, Štúrova 22, 040 01 Košice, o zaplatenie 14.976,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. -187 zo dňa 30.septembra 2022 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. -187 zo dňa 30.septembra 2022, potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd výrokom I. napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.796,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14.796,22 Eur od 07.09.2021 do zaplatenia a výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrici, ako súdu upomínaciemu sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 14.796,22 Eur z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 05.09.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 11.09.2019, bol na majetok spoločnosti PIPECO SLOVAKIA, s.r.o. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. Jozef Žitník, PhD. Žalobca tvrdil, že z účtovníctva úpadcu vyplýva, že konateľ úpadcu - P.. A. A. vybral z pokladne úpadcu sumu v celkovej výške 14.796,22 Eur, pričom prevzatie uvedených finančných prostriedkov potvrdil svojím podpisom (3xpodpis) na všetkých výdavkových pokladničných dokladoch zo dňa 10.09.2019 znejúcich na sumu 274,09 Eur (výdavkový pokladničný doklad V_EUR406156), sumu 881,47 Eur (V_EUR406157), sumu 21,42 Eur (V_EUR406159), sumu 21,42 Eur(V_EUR406160), sumu 135,16Eur (V_EUR406158), sumu 70,-Eur (V_EUR406162), sumu 140Eur (V_EUR406161), sumu 442,48Eur (V_EUR404163), sumu 3.661,86 Eur (V_EUR406164), sumu 434,53 Eur (V_EUR406165), sumu 1441,61 Eur (V_EUR406170), sumu 254,75 Eur (V_EUR406166), sumu 1151,62 Eur (V_EUR406167), sumu 118,67 Eur (V_EUR406168), sumu 1.045,20 Eur (V_EUR406169), sumu 1.760,54 Eur (V_EUR406186), sumu 1.416,64 Eur (V_EUR406190) a sumu 1.524,66 Eur (V_EUR406187). K výdavkovým pokladničným dokladom sú pripojené prevodné príkazy s prevodmi z účtu IBAN: SK13 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na rôzne účty, ktoré realizovala P.. P. U. v sumách uvedených vo

výdavkových dokladoch. Číslo účtu patrí žalovanému, ktorý poskytoval úpadcovi daňové a účtovné poradenstvo. Finančnú hotovosť 14. 796,22 Eur vybral z pokladne konateľ úpadcu, následne odovzdal žalovanému a ten realizoval úhrady na správcovi neznáme účty. Správca tvrdil, že nemá vedomosť o existencii právneho titulu na odovzdanie finančných prostriedkov zo strany úpadcu v prospech žalovaného a tento nevyplýva ani z účtovníctva úpadcu. Správca listom zo dňa 25. 08. 2021, doručeným žalovanému dňa 26.08.2021, požiadal o zdokladovanie právneho titulu, na základe ktorého boli finančné prostriedky vo výške 14.796,22 Eur poskytnuté žalovanému a súčasne žiadal žalovaného o ich vrátenie, ak by právny titul neexistoval. Žalovaný listom zo dňa 30.08.2021, doručeným správcovi dňa 02.09.2021 potvrdil, že od spoločnosti PIPECO SLOVAKIA, s.r.o. v priebehu mesiaca september 2019 obdržal finančné prostriedky a tieto potom uhradil prevodom zo svojho účtu na údajné účty jednotlivých veriteľov úpadcu. K listu pripojil prehľad jednotlivých úhrad spolu v celkovej sume 14.796,22 Eur, ktorý sa zhoduje s údajmi o vykonaní jednotlivých platieb tak, ako sa nachádza v účtovníctve žalobcu. K úhradám došlo dňa 16.09.2019 a 17.09.2019, teda po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Žalovaný nepreukázal a ani netvrdil existenciu právneho titulu, na základe ktorého obdržal od úpadcu finančné prostriedky. Správca úpadcu teda vyzval žalovaného listom zo dňa 02.09.2021, doručeným žalovanému dňa 03.09.2021 na úhradu sumy vo výške 14.796,22 Eur z dôvodu vzniknutého bezdôvodného obohatenia, a to v lehote do 06.09.2021. Žalovaný finančné prostriedky nevrátil, a preto sa žalobca domáha svojho nároku na zaplatenie sumy 14.796,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 07.09.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 07.10.2021 platobný rozkaz pod sp.zn. , proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor a tvrdil, že sa na úkor žalobcu neobohatil. Žalovaný tvrdil, že žalobca neuviedol v žalobe stanovisko žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 13.09.2021, a preto nemohol byť pri podávaní žaloby dobromyseľný. Žalovaný objasnil okolnosti, za akých prevzal od úpadcu žalovanú sumu, akým spôsobom bola táto suma následne v mene úpadcu a na jeho účet použitá, keď v súlade s pokynom konateľa úpadcu boli prevzaté finančné prostriedky od konateľa úpadcu použité na úhradu záväzkov úpadcu a na úhradu splatných daní, čo vyplýva z listu žalovaného zo dňa 30.08.2011 (správne má byť 30.08.2021), prílohou ktorého bol aj zoznam všetkých prijímateľov platieb s presným označením uhradených súm, čísiel faktúr, čísiel účtov, variabilných symbolov a poznámkou, ktorá konkretizovala účel platby. Žalovaný tvrdil, že údaje o záväzkoch mohol mať iba od úpadcu a konal podľa jeho pokynov. Žalovaný tiež uviedol, že úpadca pristúpil k osloveniu žalovaného (ktorý mu predtým poskytoval účtovné a daňové poradenstvo) o výpomoc z dôvodu, že ku dnu 31. 08. 2019 bolo zrušené celé ekonomické oddelenie úpadcu a konatelia úpadcu nemali s týmito činnosťami žiadne skúsenosti. Táto výpomoc sa v zmysle dohody zo dňa 01. 09.2019 týkala realizácie úhrad a výkonu všetkých činností na úseku účtovníctva a daní, o čom má žalobca vedomosť aj z účtovných dokladov, z ktorých vyplýva účasť manžela konateľky žalovaného na týchto činnostiach, keď P.. U. (manžel konateľky žalovaného a bývalý spoločník a konateľ žalovaného; činný v spoločnosti do júna 2017) roky pôsobil u úpadcu ako hlavný účtovník a cítil záväzok za riadne ukončenie činnosti úpadcu a odovzdanie účtovníctva správcovi, aby tento mohol na účtovníctvo plynule nadviazať. Podľa žalovaného všetky úhrady boli riadne zaúčtované v jeho účtovníctve, a teda musel mať žalobca o vykonaní úhrad vedomosť z účtovníctva úpadcu. Podľa žalovaného žalobca nebol nikdy oprávnený požadovať vrátenie financií od žalovaného, ktorý konal v mene a na účet úpadcu, ale od ich prijímateľov (veriteľov úpadcu), ktorým takto mohlo byť úpadcom poskytnuté plnenie nad zákonom predpokladaný rozsah a najmä mimo rozvrh výťažku. Právny zástupca žalovaného subsumoval právny vzťah medzi úpadcom a žalovaným pod mandátnu zmluvu podľa s poukazom na to, že zákon výslovne nezakazuje, aby mandatár vykonával pre mandanta činnosti aj bezodplatne, prípadne išlo o príkaznú zmluvu podľa . Podľa žalovaného sa teda nevyžaduje pre ich platnosť písomná forma, pričom k uzavretiu zmluvy došlo pred vyhlásením konkurzu a konateľ úpadcu neprekročil svoje oprávnenie konať za úpadcu, žalobca to nerozporoval, a to ani čo do tvrdenia prípadnej neúčinnosti takto ústne uzavretej zmluvy. Žalovaný tvrdil, že pri činnostiach zariaďovaných v mene a na účet úpadcu postupoval žalovaný v súlade s pokynmi úpadcu, pričom okolnosť vyhlásenia konkurzu mu v čase vykonania dotknutých úhrad nebola zo strany úpadcu oznámená a tieto úhrady vykonal v dobrej viere, že úpadca je na ich vykonanie oprávnený a povinný. Podľa žalovaného žalobca opomenul svoje povinnosti uplatňovať voči uspokojeným veriteľom odporovacím právom a nechal márne uplynúť ročnú prekluzívnu lehotu, čím spôsobil veriteľom prihlásených pohľadávok škodu, ktorú je povinný nahradiť. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobca považoval odpor žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu za neodpodstatnený a poprel uzatvorenie ústnej dohody medzi žalovaným a konateľom úpadcu. Žalobca poukázal na to, že dňa 23.07.2019 bolo úpadcovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie na majetok úpadcu sp. zn. EX 273/2019, ktorým bol úpadcovi uložený zákaz nakladať s majetkom úpadcu pre pohľadávku 535.762,12 Eur. Následne dňa 13. 08. 2019 bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý podal sám úpadca. Najneskôr od tohto dátumu mali byť podľa žalobcu záväzky úpadcu uhrádzané pomerne, a teda sa žalovaný vedome podieľal spolu s P.. U. na činnosti, kedy účelom údajnej dohody medzi úpadcom a žalovaným malo byť úplné uspokojenie len niektorých veriteľov úpadcu. Žalobca poprel existenciu ústnej dohody zo dňa 01.09.2019 o výpomoci a tiež uviedol, že ak by aj existovala ústna zmluva, z ktorej by mal vyplývať záväzok žalovaného vykonávať v mene a na účet úpadcu úhrady záväzkov úpadcu vo vzťahu k veriteľom úpadcu, a to prostredníctvom bankového účtu žalovaného, nestačila by iba údajná ústna zmluva, ale bola by potrebná aj plná moc. Ak žalovaný realizoval úhrady bez plnej moci, nekonal v mene a na účet úpadcu, ale konal sám za seba ( ). Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný existenciu dohody (zmluvy) žiadnym spôsobom nepreukázal, a preto je povinný vrátiť bezdôvodné obohatenie. Ďalej žalobca poukázal na to, že k plneniu v prospech tretích osôb došlo po vyhlásení konkurzu a takéto úkony by boli zo zákona právne neúčinné. Žalobca preto žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

5. Žalovaný nesúhlasil s právnym výkladom, podľa ktorého by mal byť právny úkon dlžníka učinený po vyhlásení konkurzu bez ďalšieho neúčinný ex lege, a to v tom zmysle, že oprávnený subjekt nebol povinný neúčinnosť právneho úkonu u povinnej osoby vôbec uplatniť, pričom konajúci súd by mal posudzovať odporovateľnosť právnemu úkonu len ako predbežnú otázku. Neúčinnosť právneho úkonu podľa nemožno riešiť len ako predbežnú otázku v konaní o žalobe na plnenie, keď v tomto prípade je príslušný iný súd, na ktorom prebieha konkurzné konanie. Žalovaný naďalej trval na tom, že koná na základe dvojstrannej dohody s úpadcom uzavretej v čase pred vyhlásením konkurzu a nie na základe jednostranného právneho úkonu. Dohoda nemohla byť uvedená v zmluvnom prehľade, keď v čase zostavenia prílohy návrhu na vyhlásenie konkurzu ešte neexitovala. Tiež poukázal na , podľa ktorého ak odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Žalovaný zotrval na tom, že sa na úkor úpadcu žiadnym spôsobom neobohatil, namietol svoju pasívnu legitimáciu a žiadal žalobu zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi na pojednávaní v neprítomnosti strán konania a nepovažoval za preukázané tvrdenie žalovaného o existencii zmluvy medzi úpadcom a žalovaným, predmetom ktorej mala byť realizácia úhrad a výkon všetkých činností na úseku účtovníctva a daní a skutočnosť, že žalovaný by bol oprávnený konať v mene a na účet úpadcu. Keďže žalobca existenciu takejto ústnej zmluvy poprel, podľa súdu bol žalovaný povinný svoje tvrdenie preukázať, resp. navrhnúť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie. Súd konštatoval, že pred poučením o sudcovskej koncentrácii konania na pojednávaní nenavrhol žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vykonať žiadne dôkazy, ktoré by mali preukázať existenciu tejto zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie konateľ úpadcu Ing. A. odovzdal finančné prostriedky žalovanému bez právneho dôvodu a tento je ich povinný vydať. Podľa súdu na tom nič nemení ani tvrdenie žalovaného, že tieto finančné prostriedky nemá, ale použil ich na zaplatenie faktúr úpadcu. Súd mal za to, že k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane došlo v čase, keď tieto finančné prostriedky prevzal, pretože nepreukázal existenciu právneho titulu, na základe ktorého mu mali byť tieto prostriedky odovzdané.

7. Súd doplnil, že ak by aj bola uzavretá ústna zmluva medzi úpadcom a žalovaným ohľadne realizácie úhrad a výkonu všetkých činností na úseku účtovníctva a daní, nemohlo by ísť o mandátnu zmluvu, keď žalovaný tvrdí, že bola dohodnutá ako bezodplatná. Súd poukázal na ustanovenia , z ktorých vyplýva, že mandátna zmluva je odplatná. Keďže ide o kogentné zákonné ustanovenie, nemožno sa od neho odchýliť. Podľa súdu by mohlo ísť iba o príkaznú zmluvu podľa , ktorá by mohla byť uzavretá aj v ústnej podobe, ale musela by byť preukázaná dohoda o jej základných náležitostiach a obsahu, čo sa nestalo. Súd konštatoval, že na to, aby mohol príkazník konať za príkazcu voči tretím osobám, musí mať od príkazcu splnomocnenie vo forme plnomocenstva, a to musí zodpovedať ustanoveniam o plnomocenstve, keď samotné uzavretie zmluvy nezahŕňa plnomocenstvo, najmä ak by bola uzavretá zmluva iba ústne. Súd ďalej uviedol, že takéto plnomocenstvo by muselo byť udelené písomne, keď malo ísť o vykonanie väčšieho počtu úkonov na rôzne účty a výkon iných činností na úseku účtovníctva a daní. Súd ďalej

uviedol, že navyše podľa výpisu z Obchodného registra úpadcu mohli za spoločnosť konať a podpisovať len obaja konatelia spoločne, ale z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní vyplýva, že žalovaný sa mal dohadovať iba s P.. A.. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa tvrdenia žalovaného mal úkony P.. A. vykonávať v súčinnosti s manželom konateľky žalovaného, ktorý bol do 31.08.2019 hlavným účtovníkom u úpadcu, situáciu v podniku dobre poznal a na rozdiel od konateľov úpadcu bol aj odborne spôsobilý, a preto je podľa súdu viac ako pravdepodobné, že všetky tieto údaje o účtoch, variabilných symboloch mal on k dispozícii. Ďalej súd uviedol, že dňom vyhlásenia konkurzu zo zákona zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony týkajúce majetku podliehajúceho konkurzu, čím by zaniklo aj akékoľvek plnomocenstvo udelené úpadcom žalovanému. Vyhlásenie konkurzu je skutočnosť, ktorá sa povinne zverejňuje vo verejne dostupnom Obchodnom vestníku a tým okamihom sa stáva známa všetkým osobám, teda aj žalovanému. Žalovaný mal možnosť si túto skutočnosť preveriť, najmä keď vedel o návrhu na vyhlásenie konkurzu, keďže manžel konateľky žalovaného ako bývalý hlavný účtovník musel vedieť o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd mal tiež za to, že žalovaný by tak v žiadnom prípade nemohol v dňoch 16.09.2019 a 17.09.2019 konať v mene a na účet úpadcu, keď nepreukázal, že na takéto konanie by ho bol splnomocnil správca konkurznej podstaty ako jediný oprávnený konať v tomto čase za úpadcu. Nešlo by ani o bežný úkon alebo o úkon, ktorý by nezniesol odklad, keď v tomto by ukracoval záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.

8. Súd ďalej konštatoval, že okrem uvedených skutočností existenciu takejto zmluvy jednoznačne spochybňuje aj skutočnosť, že táto zmluva nebola uvedená v písomnom prehľade zo dňa 29.10.2019 - zozname platných a neukončených zmlúv ku dňu 11.09.2019, ktorý konateľ úpadcu doručil žalobcovi, pričom žalovaný túto skutočnosť nepoprel, tvrdil iba, že táto zmluva nemohla byť uvedená v zmluvnom prehľade, keď v čase zostavenia prílohy k návrhu na vyhlásenie konkurzu ešte táto dohoda neexistovala, čo žalobca ani netvrdil, teda že nebola súčasťou iného prehľadu zmlúv ako uvádzal žalobca.

9. Súd tiež uviedol, že otázkou neúčinnosti právneho úkonu sa nezaoberal, keď v tomto prípade nešlo o úkony úpadcu, ktoré by urobil počas konkurzu.

10. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na prejednaciu zásadu v sporovom konaní a na povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Poukázal na to, že dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihne tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a dostala sa do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

11. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 14.796,22 Eur a žalovaný naopak neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že sa on bezdôvodne neobohatil a konal v mene a na účet úpadcu, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy.

12. Ďalej súd konštatoval, že nevykonal dokazovanie výsluchom konateľov žalobcu a žalovaného, ktoré navrhla právna zástupkyňa žalovaného až na pojednávaní. Súd uviedol, že strany sporu pred otvorením pojednávania upozornil na sudcovskú koncentráciu konania, a preto súd potom na prostriedok procesnej obrany - návrh na vykonanie dokazovania výsluchom konateľov žalobcu a žalovaného neprihliadol a ich výsluch neuskutočnil, keď tento návrh nebol uplatnený včas a bolo ho možné uplatniť aj skôr, ak by žalovaný konal starostlivo so zreteľom na hospodárnosť konania a vykonanie tohto dokazovania by si navyše vyžadovalo odročenie pojednávania.

13. Ďalej súd poukázal na to, že žalovaný vedel, že žalobca poprel existenciu akejkoľvek ústnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným, aj existenciu plnomocenstva udeleného úpadcom už vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného dňa 21.03.2022, pričom toto vyjadrenie bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené a reagovala naň stanoviskom zo dňa 19.04.2022, kde mala možnosť navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov a nie tak urobiť až na pojednávaní s odôvodnením, že si nemyslela, že existencia takejto zmluvy bude pre súd sporná. Súd konštatoval, že na túto argumentáciu nemohol v žiadnom prípade prihliadnuť, keď žalobca jednoznačne poprel existenciu akejkoľvek ústne uzavretej zmluvy už vo svojom písomnom podaní, teda v konaní išlo o spornú skutočnosť.

14. Nakoľko sa žalobca domáhal aj priznania úroku z omeškania, keď žalobca vyzval žalovaného na vrátenie plnenia bez právneho dôvodu podaním zo dňa 02.09.2021 vo výške 14.796,22 Eur v lehote do

06.09.2021, čo žalovaný dobrovoľne nesplnil, súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14.796,22 Eur od 07.09.2021 do zaplatenia.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcovi ako strane v spore úspešnej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie žalovaný, a to podaním zo dňa 21.11.2022, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil ako nezákonný a aby vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalovaný napadol odvolaním celý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov podľa , , , a .

18. Žalovaný poukázal na to, že žalobca opiera svoj nárok predovšetkým o 17 výdavkových pokladničných dokladov, z ktorých vyplýva, že konateľ úpadcu Ing. A. dňa 10.09.2019 vybral z pokladne úpadcu finančné prostriedky v celkovej sume 14.976,22 Eur za účelom úhrady dodávateľských faktúr a tiež DPH za 7/2019. Žalovaný tiež uviedol, že tieto pokladničné doklady sú riadne podpísané P.. A. (3 x) a obsahujú všetky zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia o účtovníctve. Pravdivosť údajov v nich uvedených, t.j. splnenie zákonnej podmienky preukázateľnosti vedenia účtovníctva podľa , o účtovníctve zabezpečili konatelia úpadcu v účtovníctve protidokladmi, ktorými sú samostatné potvrdenia o úhrade každej konkrétnej samostatne vybranej hotovosti z pokladne úpadcu na konkrétny bankový účet konkrétneho dodávateľa úpadcu, s označením variabilného symbolu konkrétneho záväzku úpadcu s poznámkou pre prijímateľa, že sa jedná o platbu spoločnosti PIPECO. Suma uvedená na každom konkrétnom pokladničnom doklade a suma uvedená na potvrdení o realizácii bezhotovostnej platby sú v každom jednotlivom prípade (opakujúcom sa 17 x) absolútne totožné.

19. Takto realizované výdavky z pokladne úpadcu nechali konatelia riadne zaúčtovať do účtovníctva, ktoré predložili žalobcovi na základe jeho výzvy po ustanovení ho do funkcie správcu, z ktorej výzvy sa už v skutočnosti dozvedeli o tom, že už súd vyhovel ich návrhu a na majetok úpadcu vyhlásil konkurz. Konatelia totiž očakávali doručenie rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu do sídla spoločnosti a okolnosť účinkov vyhlásenia konkurzu viazanú už na okamih zverejnenia v Obchodnom vestníku si v rozhodnom čase neuvedomovali, resp. vôbec nevedeli, že rozhodujúci je práve dátum zverejnenia. V situácii podania návrhu na vyhlásenie konkurzu sa ocitli po prvýkrát. S konkurzným konaním nemali dovtedy žiadnu skúsenosť.

20. Žalovaný sa v konaní bránil, že sa nemohol na úkor úpadcu bezdôvodne obohatiť, keďže peniaze odovzdané P.. A. prevzal v dobrej viere, že sa jedná o peniaze poskytnuté mu za účelom plnenia záväzkov v zmysle dohody uzavretej s úpadcom a použil ich v mene úpadcu a na jeho účet v súlade s pokynmi konateľov. Existencia dohody medzi žalovaným a úpadcom o výpomoci pri zabezpečovaní bežných účtovných záležitostí úpadcu do času, kým účtovníctvo neprevezme súdom ustanovený správca vyplýva podľa žalovaného okrem iného aj z inventarizačných súpisov, ktoré predložil žalovaný spolu s odporom, na ktorých je okrem podpisov oboch konateľov úpadcu aj podpis P.. U., manžela konateľky žalovaného, ktorý už v rozhodnom čase nebol zamestnancom úpadcu, a preto logicky musela jeho účasť pri inventarizácii pokladne úpadcu vyplývať z iného právneho vzťahu. R. inventarizačné súpisy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým dňom boli vyčerpané všetky finančné prostriedky v eurách, preto sa pristúpilo k uzavretiu pokladne a jej inventarizácii, boli následne odovzdané aj žalobcovi, ktorý ich protokolárne prevzal spolu s takto zistenými zostatkami v hotovosti v českých korunách, o čom svedčí žalobcom podpísaný odovzdávajúci - preberajúci protokol zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý žalovaný rovnako predložil súdu spolu s odporom. Žalobca tieto skutočnosti v konaní nepopieral, pričom ani nikdy v minulosti nespochybňoval dôvodnosť dotknutých výdavkov z pokladne úpadcu, ktoré však preukázane realizoval jeho konateľ P.. A. a nie žalovaný, a to ani prostredníctvom manžela jeho konateľky.

21. Podľa žalovaného v konaní nikdy skutočne objektívne nebolo sporným, že medzi úpadcom a žalovaným musel existovať zmluvný vzťah ako dvojstranný právny úkon. V opačnom prípade by sa totiž logicky muselo jednať o celkom iné finančné prostriedky a výlučne jednostranné konanie žalovaného,

ktorý sa ich svojvoľne, bez vedomia a súhlasu konateľov úpadcu zmocnil, a s ktorými rovnako svojvoľne naložil.

22. Podľa žalovaného z času podania žaloby je zrejmé, že žalobca k záverom o údajnom bezdôvodnom obohatení sa žalovaného dospel až dva roky potom, čo mu boli riadne odovzdané všetky účtovné doklady úpadcu a konatelia úpadcu po celý čas poskytovali žalobcovi všetku ním požadovanú súčinnosť. Žalobca dovtedy nemal žiadne pochybnosti o tom, komu patria bankové účty, na ktoré boli poukázané finančné prostriedky v rovnakej sume, ako je deklarované na výdavkových pokladničných dokladoch a nemal ani pochybnosti o tom, že sa jedná o platby vykonané v mene a na účet úpadcu.

23. Žalovaný tiež poukázal na to, že v rámci obrany objasnil súdu okolnosti, za akých v dobrej viere a najmä v súlade s pokynmi konateľov úpadcu s označením konkrétnych záväzkov zrealizoval v mene úpadcu ich úhrady, vrátane úhrady DPH za 07/2019. Ak súd za danej situácie a s ohľadom na predložené tvrdenia a dôkazy žalobe vyhovel z dôvodu, že nepovažoval za preukázané tvrdenie žalovaného o existencii akejkoľvek dohody medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej bol žalovaný oprávnený vykonať úhrady v mene a na účet úpadcu a súčasne žalobu nezamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, nie je podľa žalovaného zrejmé, na základe čoho vôbec považoval súd za preukázané, že žalovaný realizoval platby práve z finančných prostriedkov patriacich úpadcovi. Len samotná skutočnosť, že žalovaný zrealizoval zo svojho bankového účtu nejaké platby, nemôže byť samo o sebe dôkazom o tom, že sa bezdôvodne obohatil na úkor majetku tretej osoby, nech by aj týmito platbami uhradili záväzky. Podľa predložených dôkazov a skutočne preukázaných skutočností žalovaný plnil za iného, možno kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, je však potrebné ho subsumovať pod ustanovenie a v takom prípade by nie žalovaný, ale naopak ten, za koho plnil sa musel na úkor žalovaného bezdôvodne obohatiť, ktoré bezdôvodné obohatenie je preto povinný mu vydať. Tým, že žalovaný slobodne a podľa vlastného uváženia nakladal s peniazmi na svojom vlastnom bankovom účte, sa predsa nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor majetku úpadcu.

24. Žalovaný tvrdí, že žalobca v konaní nepreukázal, že by sa mohli na bankovom účte žalovaného nachádzať finančné prostriedky úpadcu a už vôbec nie tie, ktoré mali byť vybrané v hotovosti z jeho pokladne dňa XX.XX.XXXX P.. A.. Samotná skutočnosť, že Ing. Ježek odovzdal žalovanému zhodou okolností práve rovnakú sumu samo o sebe nepreukazuje, že následne žalovaným vykonané platby z jeho vlastného bankového účtu boli realizované z peňazí patriacich úpadcovi a nie z vlastných zdrojov žalovaného.

25. Žalovaný tvrdí, že ak nejaká osoba vybrala z pokladne úpadcu sumu 14.796,22 Eur, ktorú podľa názoru žalobcu nepoužila v súlade s účelom, aký je deklarovaný na výdavkových pokladničných dokladoch, bol žalobca povinný zisťovať predovšetkým u tejto osoby, ako s peniazmi naložila a nie konštruovať akési logické prepojenia, na základe ktorých vydedukoval, že sa práve žalovaný mal bezdôvodne obohatiť z takto vybranej hotovosti. Žalobca však ani netvrdil, že takéto zisťovanie vykonal priamo u osoby, ktorá jediná preukázane peniaze z pokladne úpadcu vybrala. Jediný, kto sa teda teoreticky bezdôvodne obohatiť je ten, kto takýmto spôsobom peniaze skutočne vybral.

26. Žalovaný zdôraznil, že ak aj v niektorých častiach svojej argumentácie komunikoval prijatie finančných prostriedkov od úpadcu, komunikoval tak skutkové okolnosti v dobrej viere, že sa jedná o práve tie finančné prostriedky, ktoré mu boli odovzdané Ing. A. spolu s pokynom ako má s nimi naložiť, a teda súvisia s predchádzajúcou ústnou dohodou uzavretou s konateľmi úpadcu o tom, že žalovaný bude po zrušení ekonomického oddelenia až do času, kým celé účtovníctvo nepreberie správca, prostredníctvom manžela konateľky žalovaného vypomáhať úpadcovi s bežnými ekonomickými činnosťami súvisiacimi s účtovníctvom, mzdovou agendou, plnením daňových povinností a podobne, a to podľa pokynov úpadcu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že nič nebráni žalobcovi vymáhať reálne prijaté bezdôvodné obohatenie od tých subjektov, ktorým sa na úkor ostatných veriteľov naozaj dostalo viac, ako im v skutočnosti zo zákona patrí. Podľa žalovaného je vecou súdu, aby na stranami sporu popísaný skutkový stav aplikoval právnu úpravu a prijal záver, na základe akého zmluvného vzťahu žalovaný prostredníctvom P.. U. vykonal príkladmo popísané činnosti, a teda či to bola mandátna alebo príkazná zmluva, prípadne zmluva o dielo, alebo nepomenovaná zmluva. Právna kvalifikácia skutkových okolností strán konania nie je pre súd záväzná a nezbavuje súd povinnosti riadne sa ňou zaoberať a svoje závery riadne a zákonným spôsobom odôvodniť. Navyše úvahy súdu ohľadom príkaznej či mandátnej zmluvy nemajú podľa žalovaného bezvýhradne relevantný právny základ. Podľa žalovaného

z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že ustanovenie o odplatnosti mandátnej zmluvy je kogentné, keď ustanovenie nie je obsiahnuté vo výpočte . Žalovaný netvrdí, že tomu tak nemusí byť, avšak z odôvodnenia súdu nevyplývajú dôvody, na základe čoho dospel k takýmto záverom a najmä akým spôsobom mohla chýbajúca výslovná dohoda o odplate ovplyvniť existenciu dohody úpadcu a žalovaného, na základe ktorej táto preukázane vykonávala pre úpadcu žalovaným bežné ekonomické činnosti. Aj keď je pravdou, že odplatnosť mandátnej zmluvy je zákonom predpokladaná a medzi žalovaným a úpadcom nebola v čase jej uzavretia výslovne dojednaná, podľa platí, že ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. Žalovaný tvrdí, že účelom stanoveného ustanovenia je, že obsahuje nevyvrátiteľnú domnienku práve pre prípad, že v zmluve chýba dohoda o odplate, prípadne je sporné, či zmluva bola alebo nebola dojednaná ako odplatná. Je to ochrana mandatára v súvislosti s jeho nárokom na odmenu, ktorá ak aj nebola medzi stranami výslovne dojednaná, nárok na ňu vyplýva priamo zo zákona, a to v sume obvyklej odplaty za obdobnú činnosť. Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenie .

27. Žalovaný tiež poukázal na to, že podľa súdu nemohla byť medzi žalovaným a úpadcom uzavretá ani príkazná zmluva, avšak podľa žalovaného z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť, na základe čoho dospel súd k tomuto záveru, a preto žalovaný ani nevie, ako na tento argument súdu reagovať. Z odôvodnenia rozsudku žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho mal súd za to, že príkazník môže konať voči tretím osobám jedine na základe písomného splnomocnenia, keď priamo z ustanovení o príkaznej zmluvy až 732 nič také nevyplýva. Navyše žalovaný nevykonával v mene úpadcu žiadne viaceré právne úkony v zmysle zákonnej definície právneho úkonu. Vypracovanie daňového priznania k DPH, či spracovanie účtovnej závierky, alebo aj úhrada splatnej dane nie sú právne úkony v zmysle ako prejavu vôle smerujúceho k vzniku, k zmene, či zániku práv a povinností. Odôvodnenie súdu je v tejto časti rozsudku značne povrchné a podľa názoru žalovaného nemá oporu v zákone.

28. K argumentu súdu o tom, že žalovaný v konaní uvádzal, že peniaze prevzal od Ing. A., pričom podľa obchodného registra majú konatelia konať spoločne, tak okrem toho, že si žalobca (správne má byť žalovaný) nevie celkom dobre predstaviť, čo presne mal týmto súd na mysli, a to aj ohľadom na to, že do konania predložil súdu listiny, z ktorých je akceptácia zmluvy o výpomoci žalovaného úpadcovi v účtovných veciach, a to oboma jeho konateľmi nespochybniteľná. Konkrétne sa jedná o inventarizáciu pokladne úpadcu zo dňa 17.09.2019, na ktorej je za žalovaného podpísaný P.. U. a za úpadcu obaja konatelia. Súd tento dôkaz celkom opomenul, ako keby sa s ním v skutočnosti ani neoboznámil. V nadväznosti na spochybňovanie existencie dohody medzi žalovaným a úpadcom, ktorú nikdy nepovažovali za spornú tí, ktorí ju uzatvárali, žalovaný zdôraznil závery ustálenej súdnej praxe, že pre záväzkové vzťahy je kľúčový tzv. princíp dôvery, podľa ktorého sa poskytuje ochrana zásadne tej osobe, ktorá urobila právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, lebo ten, kto vyvolal určité konanie, nesmie sa ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Uvedený princíp vyplýva z ustanovenia .

29. Žalovaný tiež poukázal na základný princíp výkladu zmlúv, ktorým je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. II.ÚS/565/2016 zo dňa 12.09.2016, sp.zn. zo dňa 11.07.2017 a nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I.ÚS/242/07 zo dňa 03.07.2008.

30. Uvedené závery súdnej praxe žalovaný primerane vzťahuje aj na ďalšie ničím nepodložené konštrukcie súdu, ktoré podľa žalovaného nemajú oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov, ani nevyplývajú zo žiadneho právneho predpisu, podľa ktorých by mal žalovaný povinnosť preverovať na dennej báze Obchodný vestník za účelom, či na majetok spoločnosti PIPECO už súd vyhlásil konkurz alebo ešte nie. Žalovaný tiež poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho považoval súd za preukázané, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil z majetku úpadcu a nie z majetku Ing. A.. Podľa žalovaného nemožno považovať za zhodné tvrdenia strán, ak je evidentné, že žalovaný v odpore jednoznačne uvádza, že peniaze prevzal od konateľa úpadcu P.. A. a z obsahu jeho vyjadrení je súčasne zrejmé, že ak hovorí o peniazoch prevzatých od úpadcu, má na mysli práve prevzaté peniaze na základe dohody od P.. A., fyzickej osoby a nie od spoločnosti PIPECO ako právnickej osoby.

Tiež podľa žalovaného nemožno opomenúť, že sám žalobca doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že peniaze patriace úpadcovi z jeho pokladne skutočne prevzal žalovaný, avšak ani len to, že by mali byť akékoľvek peniaze z pokladne úpadcu vyberané za účelom ich následného odovzdania žalovanému. Z účtovných dokladov nič také nevyplýva a aj žalobca v žalobe tvrdil, že k záveru o bezdôvodnom obohatení žalovaného dospel len na základe logického prepojenia. Označenie žalovaného ako subjektu, ktorý sa mal bezdôvodne obohatiť z majetku úpadcu je zjavne postavené výlučne na žalobcových domnienkach, ktoré si bez akýchkoľvek relevantných dôkazov osvojil aj súd a ich zásadné logické nedostatky jednoducho už len dotvoril ďalšími vlastnými domnienkami o tom, ako sa mohli pre rozhodnutie podstatné veci „viac ako pravdepodobne“ udiať.

31. Žalovaný poukázal na bod 32. rozsudku, z ktorého podľa žalovaného vyplýva, že súd postavil svoje rozhodnutie na „logických prepojeniach“, pričom žalovaný považuje odôvodnenie rozhodnutia za absurdné, a to s ohľadom na skutočný obsah v konaní predložených dôkazov a argumentov, vrátane argumentov a dôkazov žalovaného použitých pri svojej obrane.

32. Podľa názoru žalovaného sa súd nevysporiadal zákonným spôsobom s jeho obranou, ani skutočným obsahom predložených dôkazov, pričom zjavne chýbajúce časti logicky nevyhnutne nadväzujúcich skutkových okolností, ktoré mali byť pre riadne skutkový stav veci odstránené dokazovaním, nahradil súd len vlastnými domnienkami o tom, ako určité pre vec podstatné okolnosti pravdepodobne sa mohli stať. Podľa žalovaného bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces tým, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR.

33. Žalovaný tvrdí, že súd zakryl absenciu riadneho preukázania žalobou uplatneného nároku za zjavne nesprávnu aplikáciu inštitútu účinného popretia skutkových zistení, keď žalovanému na ťarchu neunesenia dôkazného bremena pričítal údajne nedostatočné popretie tvrdení žalobcu len preto, že nenavrhol v konaní ďalší dôkaz na preukázanie existencie zmluvného vzťahu. Žalovaný má za to, že súd inštitút sudcovskej koncentrácie konania použil v rozpore s jeho účelom tak, aby zabránil žalovanému riadne realizovať svoje procesné práva a povinnosti, keď vyhlásil nepripustenie ďalších dôkazov hneď na začiatku prvého pojednávania, t.j. ešte predtým, ako aplikoval postup podľa a najmä ešte predtým, ako vôbec pristúpil k vykonávaniu dokazovania. Súd nemohol vopred vedieť, k akým skutkovým záverom vykonané dokazovanie dospeje, ibaže konajúca sudkyňa od počiatku vedela, že chce žalobe vyhovieť, a to bez ohľadu na to, čo by mohlo vzísť po vykonanom dokazovaní najavo, a to aj s ohľadom na právo žalovaného vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. Podľa žalovaného išlo o nesprávne použitie, ak nie rovno k zneužitiu inštitútu sudcovskej koncentrácie.

34. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žalobca v stanovisku k odporu uvádza akýsi zoznam zmlúv, údajne ku dňu 11.09.2019, avšak žiaden takýto zoznam doposiaľ nebol v konaní predložený, a preto nemožno od žalovaného žiadať, aby ešte iným spôsobom poprel popierajúce skutkové tvrdenia žalobcu, ak mu v skutočnosti v konaní nikdy nebola daná reálna možnosť oboznámiť sa s listinou, na ktorú sa žalobca odvoláva. Zároveň podľa žalovaného je zarážajúce akým diskriminačným spôsobom pristupuje súd k výkonu procesných práv a povinností strán sporu, keď už len skutkové tvrdenia žalobcu, ktorým ten popiera skutkové tvrdenia žalovaného, bez akýchkoľvek dôkazov príjme, dokonca ich ďalej prezentuje ako preukázané skutočnosti a pripisuje im ešte aj silu dôkazu s dôsledkami presiahnuť dôkazné bremena na protistranu, s ktorým postupom súdu žalovaný nesúhlasí. Keďže žalobca nepredložil listinu, na ktorú sa v popierajúcom prejave odvoláva a nie na pojednávaní 30.09.2022, tvrdenia žalobcu o existencii akéhosi zoznamu zmlúv k 11.09.2019, ktorý mu údajne mal byť doručený dňa 29.10.2019 zostáva naďalej len ničím nepreukázaným tvrdením žalobcu a súd z neho preto nebol oprávnený pri rozhodovaní vychádzať ako z preukázanej, či medzi stranami dokonca nespornej skutočnosti, keďže žalovaný sa k nej bez poznania celého obsahu ani nemohol relevantným spôsobom vyjadriť. Žalovaný opakovane uviedol, že žalobcovi uniká fakt, že žalovaný nikdy neprevzal žiadne finančné prostriedky od úpadcu, ale jedine od Ing. A. a že žalobca sám doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by sa malo jednať práve o tie finančné prostriedky, ktoré vybral P.. A. z pokladne úpadcu, teda že sa nejednalo o vlastné peniaze, a to aj s ohľadom na to, že Ing. A. v minulosti opakovane dotoval činnosť úpadcu zo svojich súkromných finančných prostriedkov.

35. Súd bol teda povinný posúdiť pravdivosť, či nepravdivosť tvrdení strán sporu, vrátane žalobcu, a to v kontexte všetkých ostatných dôkazov a tiež všetkého, čo v konaní vyšlo najavo.

36. Žalovaný namieta aj porušenie svojich procesných práv, a to z dôvodu, že pojednávanie dňa 30.09.2022 bolo prvým pojednávaním, z ktorého súd vyhotovil zápisnicu a právna zástupkyňa žalovaného si ju žiadala doručiť. Súd zápisnicu nedoručil, v elektronickom spise sa nenachádza a dokonca ešte aj nahrávka z pojednávania v elektronickom spise, na ktorý odkázal súd právnu zástupkyňu žalovaného, keď si ju žiadal na CD nosiči za poplatok, je nefunkčná.

37. Zároveň žalovaný namieta, že už v samotnom začiatku pojednávania, bezprostredne po úvodných prednesoch strán vyzval súd právnych zástupcov aby uviedli, či majú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. V danom štádiu konania, t.j. v čase, kedy ešte súd ani len neaplikoval postup podľa a najmä nevykonal žiadny dôkaz, právna zástupkyňa žalovaného nemala žiadne nové návrhy. Následne, ako je uvedené v bode 31. rozsudku, súd poučil strany sporu o tom, že uplatní sudcovskú koncentráciu. Žalovaný však dôrazne odmieta formuláciu súdu v tom zmysle, že „Pred poučením o sudcovskej koncentrácii konania na pojednávaní nenavrhol žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vykonať žiadne dôkazy, ktoré by mali preukázať existenciu tejto zmluvy“. Právna zástupkyňa žalovaného nenavrhovala žiadne nové dôkazy, ale nikdy nenavrhovala, aby súd za účelom preukázania existencie zmluvy medzi žalovaným a úpadcom nevykonával žiadne dôkazy. Právna zástupkyňa žalovaného nenavrhla nové dôkazy, nakoľko mala za to, že v spise sú už dôkazy dostatočne preukazujúce existenciu zmluvy a žalobca doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť z majetku úpadcu. Právna zástupkyňa žalovaného nepovažovala za takýto dôkaz výdavkový pokladničný doklad preukazujúci, že peňažné prostriedky z pokladne úpadcu prevzal Ing. A.. Nenavrhovať nové dôkazy a nenavrhovať vykonať akékoľvek dokazovanie je nesporne zásadný rozdiel.

38. Až následne konajúca sudkyňa potom, čo vyhlásila, že už nepripustí žiadne návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania pristúpila k aplikácii postupu podľa a vyhlásila, že žalovaný nepreukázal existenciu zmluvy. Po tomto vyhlásení právna zástupkyňa žalovaného navrhla vypočuť v takom prípade konateľov úpadcu a konateľku žalovaného s poukazom na to, že súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď síce formálne aplikoval postup podľa , avšak o nepripustení ďalšieho dokazovania rozhodol skôr ako určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a predtým, ako uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Podľa žalovaného nemá žiaden zmysel postup podľa , ak ho aj súd síce uplatní, avšak ešte pred jeho uplatním vyhlási, že už nepripustí žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Právna zástupkyňa žalovaného namietala neprípustný formalizmus súdu a konajúca sudkyňa napriek tomu návrh právnej zástupkyne žalovaného na vykonanie výsluchu Ing. A. a konateľky žalovaného, ktorá je stranou sporu zamietla a pristúpila k vykonávaniu dôkazov tak, že len prelistovala spis a vyhlásila dokazovanie za skončené. Následne vyzvala strany na záverečné reči a vyhlásila rozsudok. Žalovaný tvrdí, že rozsudok nedáva odpovede na základné otázky, ktoré sú z hľadiska zákonného a spravodlivého rozhodnutia súdu významné.

39. Žalovaný zároveň poukázal na právny názor vyslovený v uznesení NS SR sp.zn. zo dňa 28.12.2020, ktorý hovorí o cieli .

40. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 08.12.2022, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a aby priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

41. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že považuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu za vecne správny a podľa jeho názoru súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku sa riadne a správne vysporiadal s otázkami, či úpadca odovzdal žalovanému hotovosť vo výške 14.796,22 Eur, či v čase odovzdania týchto finančných prostriedkov existoval medzi úpadcom a žalovaným právny titul, ktorý by oprávňoval žalovaného na prevzatie, držanie a následnú konkrétnu dispozíciu s finančnými prostriedkami a v prípade, ak v čase odovzdania finančných prostriedkov existoval medzi úpadcom a žalovaným právny titul, či takýto právny titul existoval aj po dátume 12.09.2019, a teda či takýto konkrétny záväzok nezanikol. Súd správne dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia konkrétnej zmluvy,

čoho následkom bolo právne posúdenie veci, že odovzdané finančné prostriedky majú charakter bezdôvodného obohatenia, nakoľko právny titul na ich odovzdanie žalovanému v čase ich odovzdania neexistoval (t.j. nebol v konaní preukázaný). Z tohto dôvodu sa už súd prvej inštancie ani nezaoberal názorom žalobcu, že ak by právny titul existoval v čase odovzdania finančných prostriedkov zo strany úpadcu žalovanému, tak takýto konkrétny záväzok by zanikol dňom vyhlásenia konkurzu z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia (v prípade, ak by išlo o mandátnu zmluvu) alebo by zanikla celá zmluva (v prípade, ak by išlo o príkaznú zmluvu).

42. Čo sa týka odovzdania finančných prostriedkov úpadcom žalovanému, žalobca uviedol, že skutočnosť, že finančnú hotovosť vo výške 14.796,22 Eur odovzdal úpadca žalovanému vyplýva priamo aj z vyjadrenia samotnej konateľky žalovaného, ktorá v liste zo dňa 30.08.2021 výslovne potvrdila, že od spoločnosti PIPECO SLOVAKIA s.r.o. v priebehu mesiaca september 2019 obdržala finančné prostriedky v celkovej výške 14.796,22 Eur. Táto skutočnosť vyplýva aj z listu konateľky žalovaného zo dňa 13.09.2021, ktorá výslovne potvrdila, že žalovaný prevzal od úpadcu peňažné prostriedky. Zároveň samotná právna zástupkyňa žalovaného v podanom odpore potvrdzuje, že žalovaný prevzal finančné prostriedky vo výške 14.796,22 Eur od úpadcu a tiež to vyplýva priamo z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 19.04.2022, kde sa uvádza, že „žalobca disponuje vyše dva roky pred podaním žaloby informáciou, akým spôsobom boli použité finančné prostriedky úpadcu žalovaným ...“.

43. Z uvedeného je zrejmé, že samotná konateľka žalovaného potvrdila, že prevzala 14.796,22 Eur od úpadcu. Žalovaný v doterajšom priebehu konania žiadnym spôsobom nepoprel tvrdenia žalobcu, že finančné prostriedky vo výške 14.796,22 Eur odovzdal úpadca žalovanému. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že tým, že žalovaný v priebehu konania účinne nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že úpadca odovzdal žalovanému finančnú hotovosť vo výške 14.796,22 Eur, tak sa uvedené skutkové tvrdenie žalobcu považuje za nesporné podľa . Uvedené platí o to viac za situácie, kedy skutočnosť, že úpadca odovzdal žalovanému finančnú hotovosť vo výške 14.796,22 Eur potvrdila jednak samotná konateľka žalovaného, ako aj právna zástupkyňa žalovaného vo svojich písomných podaniach. Z takto ustáleného skutkového stavu podľa názoru žalobcu súd správne vychádzal.

44. Pokiaľ takýto prostriedok procesnej obrany žalovaný uplatňuje až v odvolacom konaní, ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený včas, a preto by podľa názoru žalobcu odvolací súd nemal prihliadať na všetky formy procesnej obrany žalovaného, ktoré žalobca neuplatnil počas konania pred súdom prvej inštancie, ale uplatnil ich až v odvolacom konaní.

45. V prípade, ak podľa názoru odvolacieho súdu uplatnil žalovaný v podanom odvolaní formy procesnej obrany včas, žalobca má za to, že takéto popretie skutkových tvrdení žalovaným je zjavne účelové, a to najmä s ohľadom na predchádzajúce tvrdenia žalovaného a jeho právnej zástupkyne, ktorý v priebehu doterajšieho súdneho konania výslovne potvrdili, že finančné prostriedky vo výške 14.796,22 Eur prevzal žalovaný od úpadcu. Žalobca teda považuje odvolacie námietky žalovaného, ktorými spochybňuje odovzdanie finančných prostriedkov zo strany úpadcu v prospech žalovaného za nedôvodné.

46. Žalobca ďalej tvrdí, že v konaní existenciu akejkoľvek ústne uzatvorenej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným výslovne poprel, čo vyplýva z vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.03.2022 k odporu žalovaného. Podľa žalobcu nestačí, aby žalovaný tvrdil, že medzi stranami existovala nejaká zmluva, ale bolo jeho povinnosťou tvrdiť konkrétny obsah žalovaným tvrdenej zmluvy, a že z týchto práv a povinností vyplývalo oprávnenie žalovaného prevziať finančné prostriedky od úpadcu a následne s nimi disponovať konkrétnym spôsobom. Žalovaný však v celom konaní tvrdil len existenciu dvoch konkrétnych práv a povinností z údajnej dohody zo dňa 01.09.2019, a to realizácia úhrad, ako aj výkon všetkých činností na úseku účtovníctva a daní a bezodplatná pomoc s vedením účtovníctva a plnením záväzkov úpadcu na úseku daní do času, kým nedôjde k prevzatiu týchto povinností správcom. Žalobca v konaní takéto skutkové tvrdenie v celom rozsahu poprel. Ak teda žalovaný tvrdil existenciu ústnej dohody zo dňa 01.09.2019 a z nej vyplývajúcu existenciu týchto dvoch konkrétnych práv a povinností, bola jeho procesná povinnosť ich v konaní preukázať a na ich preukázanie riadne a včas navrhnúť vykonať konkrétne dôkazy. Žalovaný však v konaní existenciu ústnej dohody zo dňa 01.09.2019 nepreukázal a tiež nepreukázal existenciu uvedených dvoch konkrétnych práv a záväzkov z takejto údajnej dohody. Súd prvej inštancie teda podľa žalobcu dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že v konaní nebola preukázaná existencia ústnej zmluvy zo dňa 01.09.2019.

47. S tým, že žalovaný v konaní nepreukázal právny titul, ktorý by ho oprávňoval na prevzatie finančnej hotovosti vo výške 14.796,22 Eur od úpadcu, tak už okamihom prijatia finančných prostriedkov od úpadcu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, keďže išlo o plnenie bez právneho dôvodu. A práve na základe uvedených skutočností bolo žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovené, pričom podľa názoru žalobcu sa konajúci súd riadne a správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami sporu, ktoré boli významné pre rozhodnutie vo veci samej.

48. Žalobca ďalej uviedol, že ak by aj konkrétny záväzok žalovaného z údajnej ústnej dohody o výpomoci zo dňa 01.09.2019 existoval a bol v konaní preukázaný, bolo by potrebné skúmať, či takýto konkrétny záväzok žalovaného vo vzťahu k ďalšej dispozícii s už prevzatými finančnými prostriedkami mohol existovať aj po vyhlásení konkurzu (t.j. či nezanikol).

49. Ďalej žalobca tvrdí, že v prípade, ak záväzok žalovaného vo vzťahu k ďalšej dispozícii s už prevzatými finančnými prostriedkami, v tejto časti zanikol vyhlásením konkurzu, je zrejmé, že finančné prostriedky, ktoré odovzdal úpadca žalovanému pred vyhlásením konkurzu, sa stali vyhlásením konkurzu vo vzťahu k žalobcovi bezdôvodným obohatením, ktoré je povinný žalovaný vydať žalobcovi, nakoľko išlo o plnenie, ktorého právny dôvod odpadol. Žalobca opätovne uviedol, že vykonanie platby predstavuje právny úkon, pričom v súvislosti s takto vysloveným právnym názor poukázal na rozhodnutie NS ČR, sp.zn. .

50. Žalobca ďalej poukázal na to, že aby žalovaný mohol splniť svoj záväzok, a teda vykonať platby s účinkami v mene a na účet úpadcu v prospech tretích osôb, a to z účtu žalovaného, je nevyhnutné, aby žalovaný disponoval písomnou plnou mocou. Len v takom prípade mohol žalovaný splniť svoj (t.j. žalovaným tvrdený) záväzok. Podľa žalobcu bez plnej moci nie je objektívne možné splniť záväzok, keďže bez plnej moci by nemohol žalovaný realizovať úhrady z účtu žalovaného, a to s účinkami tak, aby boli tieto realizované v mene a na účet úpadcu. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal existenciu akéhokoľvek písomného plnomocenstva. K rovnakému skutkovému záveru dospel aj súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku.

51. Ďalej žalobca uviedol, že ak by aj skutočne existovala medzi úpadcom a žalovaným údajná ústna dohoda zo dňa 01.09.2019, z ktorej by mal vyplývať záväzok, t.j. konkrétny záväzok žalovaného vykonávať v mene a na účet úpadcu úhrady, a to prostredníctvom bankového účtu žalovaného, a ak by aj skutočne existovala medzi úpadcom a žalovaným plná moc oprávňujúca na takéto vykonávanie právnych úkonov v mene a na účet úpadcu, tak dňom 12.09.2019, kedy zo zákona vyhlásením konkurzu podľa zanikli všetky úpadcove jednostranné právne úkony, vrátane príkazov, plných mocí a poverení, by došlo v prípade mandátnej zmluvy k dodatočnej nemožnosti plnenia ( ), ktorá by mala zo zákona za následok zánik častí záväzku, a teda konkrétne zánik záväzku v časti vykonávať úhrady v mene a na účet úpadcu a v prípade príkaznej zmluvy priamo zo zákona k zániku príkaznej zmluvy ako celku ( ), ktorý by mal zo zákona za následok zánik všetkých záväzkov z príkaznej zmluvy, a to vrátane záväzku, t.j. aj v časti záväzku vykonávať úhrady v mene a na účet úpadcu.

52. Ak teda záväzok zo zmluvy zanikol zo zákona dňa 12.09.2019 v časti ďalšej dispozície s už prevzatými finančnými prostriedkami, je zrejmé, že finančné prostriedky, ktoré odovzdal úpadca žalovanému, sa stali vo vzťahu medzi úpadcom (žalobcom) a žalovaným bezdôvodným obohatením, nakoľko išlo o plnenie, ktorého právny dôvod odpadol.

53. V tomto smere je to bez právneho významu, akým ďalším spôsobom naložil s finančnými prostriedkami žalovaný. Právne relevantné je len to, že v takom prípade dňom 12.09.2019 došlo k zániku záväzku týkajúceho sa nakladania s finančnými prostriedkami, ktorého následkom bol vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, nakoľko išlo o plnenie, ktorého právny titul odpadol. Vzhľadom na uvedené vznikla žalovanému povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie žalobcovi.

54. Podľa žalobcu je tiež právne bez významu, či z údajnej dohody vyplývali akékoľvek ďalšie záväzky strán, keďže tieto by žiadnym spôsobom nemali vplyv na predmet sporu, a teda pre toto súdne konanie je právne významný len údajný žalovaným tvrdený záväzok, jeho existencia, respektíve zánik. V tejto súvislosti poukázal žalobca na svoje vyjadrenie zo dňa 21.03.2022.

55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca uviedol, že ak ďalej existoval medzi stranami záväzok a súčasne aj písomná plná moc, tak tento záväzok by zanikol v časti týkajúcej sa nakladania už s prevzatými finančnými prostriedkami úpadcu vyhlásením konkurzu, čoho následkom by bolo, že finančné prostriedky, ktoré odovzdal úpadca žalovanému pred vyhlásením konkurzu, by sa vyhlásením konkurzu 12.09.2019 stali bezdôvodným obohatením, nakoľko by išlo o finančné prostriedky, ktoré žalovaný prevzal na základe právneho titulu, ktorý dodatočne odpadol vyhlásením konkurzu.

56. Žalobca má ďalej za to, že všetky námietky žalovaného týkajúce sa údajného porušenia jeho procesných práv, ku ktorým malo dôjsť tým, že konajúci súd nepripustil návrh žalovaného na vykonanie dôkazov, sú v celom rozsahu nedôvodné. Žalobca poukázal na , , a .

57. Žalobca tvrdí, že bolo povinnosťou súdu v zmysle doručiť žalovanému vyjadrenie žalobcu a súčasne poučiť žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.03.2022 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu a aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V predmetnom uznesení súd výslovne s odkazom na ustanovenie poučil žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. To znamená, že žalovanému bola už uznesením zo dňa 30.03.2022 poskytnutá 15 dňová lehota na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu, na označenie dôkazov a na uvedenie ďalších skutočností a súčasne bol žalovaný riadne poučený o následkoch nesplnenia takejto povinnosti, a teda bol poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu a mal možnosť navrhnúť akékoľvek dokazovanie na preukázanie akéhokoľvek svojho tvrdenia. To, že žalovaný nevyužil svoju možnosť, nie je možné považovať za porušenie akýchkoľvek procesných práv žalovaného.

58. V nadväznosti na takto uplatnenú sudcovskú koncentráciu konania, konajúci súd na úvod pojednávania opätovne (nad rámec uznesenia zo dňa 30.03.2022) poučil (upovedomil) strany o sudcovskej koncentrácii konania (hoci ani to nebol povinný, keďže strany sú zastúpené advokátmi) a následne uviedol, že ďalšie dôkazy už nevykoná, a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, o ktorej následkoch bol žalovaný poučený v uznesení zo dňa 30.03.2022. Následne právna zástupkyňa žalovaného síce navrhla vykonať dokazovanie výsluchom Ing. A. a konateľky žalovaného za účelom preukázania existencie údajnej ústnej dohody zo dňa 01.09.2019, avšak konajúci súd takýto dôkaz nepripustil s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania. Podľa názoru žalobcu bol takýto procesný postup správny a v súlade s príslušnými ustanoveniami .

59. Žalobca má za to, že konajúci súd správnym a zákonným procesným postupom rozhodol na pojednávaní o nevykonaní dôkazov, ktoré navrhol žalovaný až na pojednávaní a uvedeným postupom súdu nedošlo k žiadnemu porušeniu procesných práv žalovaného. Žalobca preto predmetnú odvolaciu námietku žalovaného považuje za nedôvodnú.

60. V tomto smere žalobca ešte uviedol, že ak by aj konajúci súd pripustil vykonanie takéhoto dôkazu, a ak by aj takýmto výsluchom bol preukázaný žalovaným tvrdený obsah ústnej zmluvy, uvedené nič nemení na skutočnosti, že žalovaný netvrdí a ani nepreukázal existenciu písomnej plnej moci, a ak by aj bola existencia takej zmluvy, ako aj písomnej plnej moci v konaní preukázaná, tak by k bezdôvodnému obohateniu došlo dňom vyhlásenia konkurzu. Postup súdu, v ktorom nepripustil vykonanie dôkazu, považuje žalobca za správny a hospodárny.

61. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na inventarizačný súpis úpadcu zo dňa 17.09.2019, na ktorom figuruje aj podpis Ing. U. a z uvedeného usudzuje, že „jeho účasť pri inventarizácii poklade úpadcu musela vyplývať z iného právneho vzťahu“, žalobca mal za to, že akákoľvek účasť Ing. U. pri úkonoch úpadcu nepreukazuje žalovaným tvrdenú skutočnosť, že medzi úpadcom a žalovaným bola uzatvorená údajná ústna zmluva zo dňa 01.09.2019 a nepreukazuje existenciu záväzku medzi úpadcom a žalovaným. Z takejto účasti Ing. U. by bolo možné dovodiť maximálne existenciu priameho vzťahu medzi Ing. U. a úpadcom.

62. Žalobca ďalej popiera tvrdenie žalovaného, že konal v súlade s pokynmi obidvoch konateľov úpadcu a že údajná ústna dohoda zo dňa 01.09.2019 bola uzatvorená medzi žalovaným a obidvoma konateľmi úpadcu, nakoľko uvedené skutočnosti žalovaný v doterajšom priebehu konania netvrdil - keďže vždy

tvrdil, že existovala údajná dohoda len medzi P.. A. a žalovaným, respektíve že žalovaný postupoval podľa pokynov P.. A.. Ide teda o nové skutkové tvrdenie žalovaného, ktoré v doterajšom konaní nebolo uplatnené, pričom podľa názoru žalobcu nie je takýto procesný prostriedok žalovaného v odvolacom konaní prípustný podľa .

63. Žalobca tiež poukázal na bod 32 odôvodnenia rozsudku, v ktorom aj súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaný v priebehu konania tvrdil, že sa žalovaný „mal dohadovať iba s P.. A.“. Podľa žalobcu, ak by aj akýkoľvek takýto pokyn P.. A. skutočne existoval, a ak by aj skutočne existoval záväzok vyplývajúci z údajnej ústnej dohody zo dňa 01.09.2019, kde by za úpadcu vyslovili súhlas s takouto ústnou dohodou obaja konatelia, je nepochybné, že takýto pokyn, respektíve záväzok, by vyhlásením konkurzu zanikol. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca predmetnú odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

64. K tvrdeniu žalovaného, že realizácia platieb z jeho účtu nemôže byť dôkazom o tom, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, žalobca uviedol, že sa s uvedeným tvrdením v celom rozsahu nestotožňuje. Žalobca tvrdí, že je právne bez významu, akým ďalším spôsobom naložil žalovaný s finančnými prostriedkami úpadcu. Právne relevantné je len to, že ak by aj existovala údajná ústna dohoda zo dňa 01.09.2019, vrátane existencie záväzku, tak dňom 12.09.2019 došlo k zániku záväzku týkajúceho sa nakladania s finančnými prostriedkami úpadcu, ktorého následkom bol vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, nakoľko išlo o plnenie, ktorému právny titul odpadol. Vzhľadom na uvedené predmetným dňom 12.09.2019 vznikla povinnosť žalovaného vrátiť bezdôvodné obohatenie žalobcovi. Akým spôsobom po uvedenom dátume žalovaný nakladal s finančnými prostriedkami úpadcu, je teda právne bez významu.

65. Žalobca ďalej uvádza, že je právne bez významu, či si žalovaný ponechal finančné prostriedky v hotovosti, alebo si ich vložil na svoj účet, a preto je úplne bezvýznamné preukazovať skutočnosť, že finančné prostriedky na účte žalovaného sú práve tie, ktoré odovzdal úpadca žalovanému. Žalobca považuje preto aj túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

66. Pokiaľ žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade (vykonávanie úhrad) nešlo o úkony úpadcu, ktoré by urobil počas konkurzu, podľa názoru žalobcu je predmetný záver súdu správny, a teda, že úhrady, ktoré realizoval žalovaný, neboli úkonmi úpadcu, nakoľko tieto neboli vykonávané s účinkami v mene a na účet úpadcu žalovaným, a to práve z dôvodu absencie písomnej plnej moci, ktorá by bola udelená úpadcom žalovanému (do vyhlásenia konkurzu), respektíve z dôvodu absencie písomnej plnej moci, ktorá by bola udelená správcom žalovanému (po vyhlásení konkurzu). Žalobca považuje aj túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

67. Žalobca ďalej tvrdí, že záver súdu o kogentnosti ustanovenia je správny, a to s poukazom na ustanovenie , kedy sa strany nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy, pričom ustanovenie upravuje práve základné ustanovenie pre zmluvný typ - mandátnu zmluvu. Je preto správny záver súdu o tom, že ak žalovaný tvrdí, že bola medzi stranami dohodnutá ústna zmluva o bezodplatnej pomoci, tak nemôže ísť o mandátnu zmluvu ako zmluvný typ, nakoľko základné ustanovenie o mandátnej zmluve výslovne zakotvuje, že musí ísť o zmluvu odplatnú. Na uvedenom nič nemení ani poukaz žalovaného na ustanovenie . Samotný žalovaný tvrdí, že išlo o bezodplatnú dohodu o výpomoci, a teda tvrdí, že dohoda o odplate bola taká, že údajná zmluva má byť bezodplatná. Z tohto dôvodu nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad ustanovenie .

68. Žalobca tiež uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že na spracovanie účtovnej závierky alebo na vypracovanie daňového priznania nie je potrebná plná moc. Spracovanie účtovnej závierky, alebo vypracovanie daňového priznania však žiadnym spôsobom, a to ani len okrajovo nesúvisia s predmetom tohto súdneho sporu. Za nesprávne však považuje žalobca názor žalovaného, že realizácia platby nepredstavuje právny úkon. Nakoľko však predmetom záväzku podľa tvrdenia žalovaného mala byť realizácia viacerých platieb, tak plnomocenstvo by muselo byť písomné, čo vyplýva z ustanovenia . Žalobca zotrváva na názore, že ak by aj v konaní bol preukázaný záväzok, tak na jeho splnenie by bola nevyhnutne potrebná písomná plná moc. Jej existencia však žalovaným v konaní nebola ani tvrdená. Z tohto dôvodu považuje žalobca aj túto námietku za nedôvodnú.

69. Pokiaľ žalovaný namieta, že relatívnej neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, ktorý ju sám spôsobil s poukazom na ustanovenie , žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, čo chce uvedeným tvrdením žalovaný preukázať a ako relatívna neplatnosť právneho úkonu súvisí s týmto súdnym konaním. Žalovaný a ani žalobca sa nikdy v priebehu súdneho konania nedomáhali relatívnej neplatnosti právneho úkonu a uvedené platí o to viac, keď žalobca tvrdí, že právny úkon ani nikdy neexistoval. Aj túto námietku považuje žalobca za nedôvodnú.

70. K žalovaným uvádzaným základným princípom výkladu zmlúv, a to k priorite výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, s týmto princípom výkladu zmlúv sa žalobcu stotožňuje. Uvedené však nie je žiadnym spôsobom aplikovateľné na prejednávaný prípad, nakoľko aby mohla nastúpiť spornosť z obsahu zmluvy, pre ktorú je potrebné pristúpiť k jej výkladu, je nevyhnutné, aby bol obsah takejto zmluvy preukázaný. V konaní však nebola preukázaná existencia akejkoľvek zmluvy, ani konkrétny obsah akejkoľvek zmluvy a z uvedeného dôvodu nie je čo vykladať.

71. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu nevyplýva povinnosť podľa žiadneho právneho predpisu preverovať Obchodný vestník, že takúto povinnosť nemal ani žalovaný, s uvedeným sa žalobca stotožňuje, avšak v prípade, ak sa rozhodne žalovaný nesledovať Obchodný vestník, musí znášať nepriaznivé následky s tým spojené, keď sa napríklad nedozvie o tom, že je jeho dlžník v konkurze alebo v reštrukturalizácii, alebo sa nedozvie o tom, že akékoľvek jednostranné právne úkony a poverenia akejkoľvek osoby, za ktorú napríklad mal konať, vyhlásením konkurzu zanikajú.

72. Žalobca nerozumie námietke žalovaného, že nie je zrejmé, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil z majetku úpadcu a nie z majetku Ing. A., keď samotný žalovaný považuje skutkový záver o tom, že finančná hotovosť vo výške 14.796,22 Eur, ktorá bola Ing. A. vybratá z pokladne úpadcu, bola následne odovzdaná Ing. A. žalovanému. Žalobca preto považuje aj túto námietku za nedôvodnú. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd aplikoval sudcovskú koncentráciu konania predčasne, s uvedeným sa žalobca nestotožňuje, nakoľko súd upozornil tak žalobcu na sudcovskú koncentráciu konania v súlade s , ako aj následne žalovaného v súlade s ustanovením , a to uznesením zo dňa 30.03.2022. Následne súd len oznámil stranám sporu na pojednávaní dňa 30.09.2022, že ďalšie dôkazy, ktoré by boli navrhnuté na pojednávaní, už nevykoná, a teda realizoval oprávnenie nevykonať dôkazy, ktoré neboli uplatnené včas, a to práve s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania. Z tohto dôvodu mal žalobca za to, že námietka žalovaného o predčasnom uplatnení sudcovskej koncentrácie konania nie je dôvodná.

73. Žalobca zároveň konštatoval, že už v podanom vyjadrení k odporu riadne a výslovne poprel skutkové tvrdenie žalovaného o existencii akejkoľvek údajnej ústnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným. Žalobca zopakoval výslovne, ktoré skutočnosti v tomto vyjadrení poprel. Podľa žalobcu je zrejmé, že žalobca riadne poprel predmetné tvrdenie žalovaného o existencii údajnej ústnej zmluvy, a teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, ktoré uvádza v podanom odvolaní, že žalobca v podanom vyjadrení k odporu len poukázal na akýsi zmluvný prehľad zmlúv.

74. Žalobca tiež tvrdí, že poprel bez ďalšieho existenciu údajnej ústnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným a len ako podporný (nepriamy) dôkaz žalobca poukázal na zmluvný prehľad zmlúv. Aj bez takéhoto podporného dôkazu by dôkazné bremeno preukázania existencie údajnej ústnej zmluvy a jej obsahu, spočívalo primárne na žalovanom. Poukaz žalobcu na zmluvný prehľad zmlúv však nič nemení na skutočnosti, že žalovaný obsah údajnej ústnej zmluvy v konaní nepreukázal. Aj túto námietku teda žalobca považoval za nedôvodnú.

75. Žalobca ďalej konštatoval, že mu nie je zrejmé, v čom si súd zamieňal inštitút popierania skutkových tvrdení s inštitútom dôkazného bremena. Tým, že žalobca účinne poprel skutkové tvrdenie žalovaného o existencii údajnej ústnej zmluvy, sa stalo tvrdenie žalovaného o existencii údajnej ústnej dohody sporným. Ak teda chcel žalovaný preukázať existenciu takejto ním tvrdenej skutkovej okolnosti, tak dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti spočívalo primárne na žalovanom. Aj túto námietku teda žalobca považoval za nedôvodnú.

76. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 21.11.2022, v ktorom žalovaný generálne popiera bezvýhradne všetky tvrdenia žalobcu, uvedené výroky v písomnom stanovisku k odvolaniu a svoju povinnosť predložiť iné tvrdenia plní odkazom na bez

výnimky všetky argumenty uvedené v odvolaní, na ktorých trvá. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil listinu obsahujúcu akýsi zoznam zmlúv zo dňa 29.10.2019, ktorý mal údajne od úpadcu, a teda jeho existenciu žalobca len tvrdil vo svojom poslednom písomnom podaní v konaní pred súdom prvej inštancie, na podklade ktorého si však mal súd prvej inštancie urobiť záver o tom, že medzi žalovaným a úpadcom nebola uzavretá žiadna zmluva, pretože žalovaný proti tomuto ničím nepreukázanému tvrdeniu žalobcu údajne nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. V dôsledku toho podľa súdu prvej inštancie žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovaný sumu neprevzal od úpadcu bez právneho dôvodu, a preto žalobe vyhovel.

77. Žalovaný zotrval na tom, že zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýval objektívne existujúci fakt, že by bol úpadca odovzdal žalovanému žiadnu sumu. Ak sa žalovaný vyjadril týmto spôsobom, vyjadroval sa k finančným prostriedkom odovzdaným jemu P.. A., čo opakovane jasne deklaroval, pričom sa len domnieval, že sa mohlo jednať o peniaze úpadcu odovzdané mu na základe dohody, preto sa viackrát aj nesprávne vyjadril. Žalovaný zotrval na tom, že záver súdu o tom, že prevzal peniaze od úpadcu je výsledkom pochybenia súdu pri plnení riadneho zistenia skutkového stavu.

78. Podľa žalovaného v prejednávanej veci nebolo sporné, že peniaze odovzdával konateľke žalovaného len P.. A. sám. Preto aj s ohľadom na argumentáciu žalobcu sa o to viac nemohlo jednať o právny úkon úpadcu, a teda ak konateľka žalovaného prevzala nejaké peniaze od P.. A., mohlo sa jednať výlučne o súkromnú jeho aktivitu, pretože aj v takom prípade by bolo logicky nevyhnutné, aby peniaze odovzdávali obaja konatelia spolu. Podľa žalovaného medzi listinnými dôkazmi sa nenachádza žiaden, ktorý by preukazoval, že P.. A. (ako súkromná osoba) bol úpadcom (t.j. za účasti oboch konateľov) na takýto právny úkon splnomocnený. Ak povieme, že odovzdanie peňazí úpadcu tretej osobe je právny úkon, P.. A. nebol na takéto konanie úpadcom splnomocnený, v dôsledku čoho by nemohol byť z tohto právneho úkonu nikdy ani zaviazaný a ani oprávnený úpadca. Odovzdanie peňazí konateľke žalovaného len P.. A. teda nemôže byť právnym úkonom úpadcu, ktorý záver podporujú aj listiny predložené samotným žalobcom, keď z výdavkových pokladničných dokladov vyplývalo len toľko, že P.. A. vybral z poklade úpadcu nejakú hotovosť. Len preto, že tieto svoje výbery následne podložil v účtovníctve úpadcu dokladmi z účtovníctva žalovaného ako tretej osoby, to samo o sebe ešte neznamená, že tejto tretej osobe boli skutočne odovzdané práve tie isté peniaze vybrané konateľom. Iná situácia by bola, keby žalobca predložil výdavkový pokladničný doklad podpísaný žalovaným, z ktorého by vyplývala skutočnosť, že dohodnutá suma z pokladne úpadcu bola žalovanému vyplatená. Takýto dôkaz v konaní produkovaný nebol a ani nikdy nebude môcť byť, keďže žalovaný prostredníctvom svojej konateľky prevzal finančné prostriedky, ktoré konateľke odovzdal P.. A. sám. Žalovaný zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu.

79. K vyjadreniu žalovaného sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca podaním zo dňa 31.01.2023, v ktorom navrhol odvolaciemu súdu, aby v celom rozsahu potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny.

80. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že judikát NS ČR sp.zn. sa nevzťahuje na poskytnutie finančných prostriedkov tak, ako to uvádza žalovaný, ale len a výlučne na prípad platby za účelom splnenia finančného záväzku. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca poukaz žalovaného na predmetný judikát za právne bez významu.

81. K tvrdeniu žalovaného, že finančná hotovosť, ktorá bola odovzdaná žalovanému, nie je finančnou hotovosťou žalobcu, ale súkromnou aktivitou P.. A., žalobca sa v celom rozsahu nestotožňuje a uvedené tvrdenie opätovne popiera. Takéto tvrdenie žalobca považuje za účelové a za uplatnené oneskorene, v rozpore so zásadou koncentrácie konania. Zároveň žalobca k uvedenej otázke odkázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 08.12.2022, na ktoré v celom rozsahu odkázal, vrátane všetkých foriem procesného útoku a obrany, ktoré uplatnil žalobca v predmetnom vyjadrení zo dňa 08.12.2022.

82. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , nenariadil pojednávanie pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

83. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

84. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

85. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

86. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný ako odvolacie námietky uviedol, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania nepripustil vykonanie žalovaným navrhnutých výsluchov konateľa žalobcu a žalovaného, čím bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces. Zároveň žalovaný tvrdí, že odôvodnenie rozhodnutia nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, čím bolo tiež porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Zároveň odvolateľ nesúhlasí s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, má za to, že úhrady žalovaný realizoval na základe zmluvného vzťahu so žalobcom a tiež namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, že na úhradu veriteľov úpadcu boli poskytnuté peňažné prostriedky vybraté konateľom úpadcu Ing. A. z pokladne úpadcu a nie súkromné finančné prostriedky Ing. A., ktorý finančné prostriedky žalovanému odovzdal. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

87. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa .

88. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

89. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami v odôvodnení rozsudku, teda namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že medzi právo na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný v odvolaní poukazuje v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky s tým, že podľa jeho právneho názoru nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd právo žalovaného vychádzajúce z článku 46 ods. 1 SR.

90. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

91. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (IV.ÚS/115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.ÚS/46/05, IÚ.S/353/06, II.ÚS/220/08, III.ÚS/12/07, IV.ÚS/163/08).

92. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle .

93. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej strany, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsobom hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (III.ÚS/339/08, II.ÚS/197/07, IV.ÚS/251/03, II.ÚS/3/97).

94. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia súdu prvej inštancie za opodstatnenú.

95. Pokiaľ žalovaný namietal porušenia práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval sudcovskú koncentráciu konania, následkom čoho nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie, odvolací súd uvádza, že povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl.5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

96. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

97. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoky a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

98. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

99. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

100. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

101. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 - zákonná koncentrácia konania). Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia, alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlnení, alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá

spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu má povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia predpokladaná v a , prípadne však aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k druhá veta je v označenom zmysle ustanovenie . Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa . Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ako už bolo uvedené, ustanovenie a zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v . Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.

102. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný žiadne dôkazy na svoju obranu neprodukoval tak, ako mu bolo uložené súdom prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal odôvodnený odpor, ku ktorému sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 21.03.2022, v ktorom okrem iného poprel tvrdenie žalovaného, že by existovala akákoľvek zmluva alebo dohoda, a to či už ústna alebo písomná zo dňa 01.09.2019 tak, ako tvrdil žalovaný v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Toto vyjadrenie bolo doručené právnej zástupkyni žalovaného spolu s uznesením súdu prvej inštancie č.k. -144 zo dňa 30.03.2022, ktorým súd vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu doručenému súdu dňa 22.03.2022, aby uviedol ďalšie skutočnosti a aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd poučil žalovaného podľa , že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Zároveň súd poučil žalovaného podľa , a . Napriek poučeniu žalovaného zo strany súdu žalovaný v podaní vypracovanom právnou zástupkyňou zo dňa 19. apríla 2022 nenavrhol ako dôkaz vykonať výsluch konateľa žalobcu a konateľky žalovaného, hoci mu bolo z vyjadrenia žalobcu zrejmé, že žalobca výslovne uzavretie akejkoľvek zmluvy medzi stranami konania popiera. Pokiaľ teda právna zástupkyňa žalovaného navrhla uskutočniť výsluch konateľa žalobcu a konateľa žalovaného až na pojednávaní, tak ako bolo už uvedené vyššie, predloženie skutkových tvrdení alebo iných dôkazných návrhov až na pojednávaní, nie je včasné. Bolo teda vecou súdu prvej inštancie, či uplatní sudcovskú koncentráciu konania tak, ako bolo urobené v danom prípade, alebo či k oneskorene navrhnutému vykonaniu dokazovania prihliadne. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že konajúca sudkyňa poučila strany konania o sudcovskej koncentrácii konania aj na pojednávaní dňa 30.09.2022. Súd prvej inštancie teda nepostupoval v rozpore s ustanoveniami , keď uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a na oneskorene navrhnuté dôkazy žalovaným neprihliadol. Odvolací súd súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, nakoľko vykonaním ďalších dôkazov navrhovaných zo strany právnej zástupkyne žalovaného by muselo byť pojednávanie odročené, nariadené nové pojednávanie, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

103. Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú ani túto námietku žalovaného.

104. Pokiaľ žalovaný ďalej namietal, že reagoval so svojimi návrhmi na vykonanie dokazovania na predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu a až po jeho vypočutí dospel k záveru, že je potrebné navrhnúť doplnenie dokazovania, v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalovaný bol povinný navrhnúť dôkazy už pri svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu proti vydanému platobnému rozkazu a reagovať na námietku žalobcu, že medzi stranami konania nebola uzatvorená žiadna zmluva. Pokiaľ nevyužil svoje oprávnenie vyvrátiť žalobcove tvrdenie a preukázať zmluvný vzťah medzi stranami konania do doby uskutočnenia prvého pojednávania, nemohlo dôjsť zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práv žalovaného na spravodlivý proces, keď súd na oneskorené návrhy právnej zástupkyne žalovaného vznesené až na prvom pojednávaní neprihliadal.

105. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

106. K samotnému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, prečo nemohlo dôjsť k uzatvoreniu mandátnej zmluvy podľa , ani k uzatvoreniu príkaznej zmluvy podľa ustanovení . Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností ohľadne uzatvorenia akejkoľvek zmluvy medzi stranami konania. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Pokiaľ žalovaný v konaní nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi stranami konania bola uzatvorená zmluva, prijal finančné prostriedky zo strany P.. A. bez právneho titulu a momentom prevzatia týchto finančných prostriedkov od P.. A. sa bezdôvodne obohatil. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, že P.. A. odovzdal žalovanému finančné prostriedky, ktoré vybral z účtu úpadcu, a teda že žalobca nezvládol dôkazné bremeno, že žalobca žalovanému finančné prostriedky odovzdal, lebo P.. A. aj v minulosti „dotoval“ úpadcu vlastnými finančnými prostriedkami, teda P.. A. odovzdané finančné prostriedky mohli byť jeho osobnými financiami, v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že takúto námietku žalovaný pred súdom prvej inštancie vôbec nenamietal, a teda ide o novotu v odvolacom konaní, ku ktorej odvolací súd neprihliadal s poukazom na ustanovenie . Odvolací súd však dopĺňa, že žalobca listinnými dôkazmi preukázal v konaní, a to samotnými vyjadreniami konateľky žalovaného, ako aj právnej zástupkyne žalovaného, ktorí potvrdili vo svojich vyjadreniach, že konateľka žalovaného prevzala finančné prostriedky od úpadcu. Ani v jednom vyjadrení žalovaný a jeho právna zástupkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedli, že finančné prostriedky prevzala konateľka žalovaného od P.. A., ale vždy uvádzali od úpadcu alebo od spoločnosti PIPECO SLOVAKIA s.r.o. Z uvedeného dôvodu je aj táto námietka žalovaného nedôvodná.

107. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal zákonným spôsobom s jeho obranou, ani skutočným obsahom predložených dôkazov, odvolací súd konštatuje, že súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené v priebehu konania, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné. V danom prípade súd prvej inštancie logicky a zákonne odôvodnil, prečo a akým spôsobom sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, v odôvodnení rozsudku súd reagoval a dal odpovede na všetky podstatné otázky nastolené v konaní, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci.

108. Pokiaľ zároveň žalovaný namieta, že žalobca v stanovisku k odporu uvádza aj akýsi zoznam zmlúv, údajne ku dňu 11.09.2019, ktorý žalobca do konania vôbec nepredložil a žalovaný naň nemohol relevantne reagovať, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu k odporu proti vydanému platobnému rozkazu, z ktorého vyplýva, že žalobca relevantným spôsobom reagoval na námietky žalovaného vznesené v odpore proti vydanému platobnému rozkazu a len na doplnenie ním uvádzaných skutočností a právnej kvalifikácie odkázal aj na zoznam zmlúv ku dňu 11.09.2019, ktoré však pre rozhodnutie vo veci samej nemali vplyv. Nešlo o dôkaz, ktorým by sa preukazoval právny základ žalobcom uplatneného nároku, resp. nepredložením ktorého by žalobca nezvládol dôkazné bremeno v konaní na ňom viažúce. Z tohto dôvodu ani túto námietku žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodnú

109. Nakoľko súd prvej inštancie dal odpovede vo svojom rozsudku na samotné odvolacie námietky žalovaného, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd ako už bolo uvedené v celom rozsahu stotožňuje, odvolací súd považuje za nadbytočné reagovať na ďalšie odvolacie námietky žalovaného, ktoré sú zodpovedané priamo v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný nesúhlasí s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je v neprospech žalovaného, odvolací súd nevzhliadol v odvolacích námietkach žalovaného žiadnu takú, ktorá by mala vplyv na samotné rozhodnutie vo veci.

110. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

111. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ustanovenia .

112. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).