Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/18/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletého R. Q., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky Q. O., bytom v O., B. X, zastúpenej Weis & Partners, s.r.o., Ivánska cesta 30/B, Bratislava a otca B. Q., bytom G. XX, O., zastúpeného JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Krížna 47, Bratislava, o návrhu rodičov na úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletého R. Q., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Maloletého R. budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého R. Q. sumou 130,- eur mesačne od 27.1.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 27.1.2012 do 30.9.2012 vo výške 440,96 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom október 2012, pod následkom straty výhody splátok.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým bez prítomnosti matky nasledovne:

- každý párny týždeň od štvrtku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov

- každý nepárny týždeň od stredy od 9.00 hod. do štvrtku do 18.00 hod s výnimkou vianočných sviatkov

- počas vianočných sviatkov, každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 18. 00 hod., každý párny kalendárny rok od 27.12. od 10.00 hod do 2.1.do 16.00 hod..

Otec si maloletého prevezme v určený čas v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho na tom istom mieste odovzdá matke.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Súd návrh otca zamieta

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 27.1.2012 žiadal otec o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému R. Q., ktorého žiadal zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Svoj návrh odôvodnil tým, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa a že takto budú lepšie zaistené aj jeho potreby. Maloletý má nepochybne silné citové väzby na obidvoch rodičov a zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s jeho vývinovými potrebami a poskytuje mu stabilitu výchovného prostredia tým, že pri striedavej osobnej starostlivosti bude môcť byť maloletý vychovávaný obidvomi rodičmi tak, že tým bude rešpektované jeho právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Súčasne bude striedavou osobnou starostlivosťou rešpektované právo maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a maloletému tým bude umožnené zachovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

V písomnom podaní zo dňa 21.3.2012 matka uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí a žiadala zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, otca žiadala zaviazať prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne a sumou 100,- eur mesačne na tvorbu úspor. Žiadala upraviť styk otca s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. vždy za prítomnosti matky. Styk maloletého R. Q. so starým otcom Ľ. Q. žiadala v plnom rozsahu vylúčiť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletých detí, oboznámil sa s rodným listom maloletých detí , s príjmom matky, príjmom otca, svedeckými výpoveďami S. Q., J. O. U. Ľ. Q.. ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav vo veci.

Maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od 31.12.2011.

Otec žiadal zveriť maloletého do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov v dvojtýždňových intervaloch, neskôr návrh zmenil na týždenné intervaly. Nevidel dôvod na prítomnosť matky pri styku s maloletým. Nesúhlasil so zverením maloletého do výlučnej starostlivosti matky Nesúhlasil s tvrdením matky, že je pod extrémnym vplyvom svojho otca, s otcom žijem len posledné mesiace. Predtým než začali spolu žiť s matkou maloletého, bývali u jej rodičov, ako aj u otcovej j mamy. Do januára 2011 pracoval u 2 zamestnávateľov, aby zabezpečil rodinu. Spoločne s matkou navštevovali v čase jej tehotenstva gynekológa. Po narodení syna navštevoval aj detského lekára, samozrejme podľa toho ako mu to dovolili prac. povinnosti. Na veľké nákupy chodili spolu, poplatky za bývanie hradil on, čo sa týka oblečenia pre syna a výbavičky, tak to financoval podľa požiadaviek matky. So synom chodil na prechádzky. Aktuálne býva u svojho otca , nechce bývať sám.

Matka žiadala zveriť maloletého do svojej starostlivosti. Apelovala na otca, aby rešpektoval podmienky matky a to jej prítomnosť počas styku a vylúčenie prítomnosti starého otca. Matku vedú k tomu postoju dôvodné obavy, ide o to aby mala psychickú pohodu, v čase keď bude dieťa s otcom. Matka sa nebráni tomu, aby v prípade, že sa neprejavia žiadne negatívne vplyvy starého otca, sa styk rozšíril. Matka nesúhlasila so striedavou starostlivosťou, nepovažuje ju za vhodnú v ich situácii. Ona je na materskej, má celé dni čas, môže sa synovi plnohodnotne venovať. Otec mu nedokáže podľa jej názoru navariť, nerešpektuje ani to, že nemôže nosiť iné ako bavlnené oblečenie, lebo má ekzémy. Nemyslí si, že keď žili spolu tak otec pomáhal s výchovou maloletého, toľko koľko mohol. Vstával o 11-tej, keď prišiel z 24 hodinovej služby tak prespal celý deň, pričom on má možnosť spať v službe, pokiaľ nemajú výjazd. Je pravdou, že keď bol doma, chodil so synom a s matkou k lekárovi, bol u lekára aj sám, keď bola na kurze. Výdavky na bývanie čiastočne hradila aj ona a to tým, že uhrádzala poplatky za elektrinu vo výške 10 - 20,- eur mesačne. Matka očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa s partnerom, za ktorého sa bude vydávať. Ide o osobu, ktorú poznala už pred tým, než začala spolužitie s otcom. V podstate sa

vrátila k pôvodnému partnerovi. Matka má termín pôrodu 24.10.2012. Vtom čase sa budú o maloletého starať starí rodičia. Matka si nemyslí, že by sa v čase pôrodu mal o maloletého starať otec, nakoľko sa vyskytli závažné nedostatky v čase jeho starostlivosti. V čase od 11.5.2012 do 14.5.2012 mal maloletého v starostlivosti otec, od 15.5.2012 do 25.5.2012 bol maloletý chorý , bližšie informácie by k tomu vedela poskytnúť všeobecná lekárka maloletého. Ochorenie bolo sprevádzané vysokými teplotami.

Otec prispieval na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne za mesiace marec a apríl 2012. Od mája 2012 do júna 2012 prispieval na maloletého sumou 50,- eur mesačne a od júla 2012 sumou 100,- eur mesačne.

Otec je slobodný, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Je zamestnaný, dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 607,- eur netto. Býva u svojho otca, ktorému na bývanie prispieva sumou 100,.- eur mesačne.

Matka je slobodná. Je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa vo výške 217,24 eur mesačne. Býva u rodičov, na bývanie im neprispieva.

Svedkyňa S. Q. ( stará matka z otcovej strany ) uviedla, že bývalý manžel sa nepekne správal ako voči nej, tak aj voči deťom. Deti si museli robiť harmonogram, nikdy ich za nič nepochválil, vždy len všetko kritizoval, keď chodili do jaslí, tak si už museli vedieť zaviazať šnúrky, robili to cez slzy, vždy museli byť vo všetkom prví. Vždy museli robiť všetko predčasne a keď im to nešlo tak obviňoval svedkyňu. Bývalý manžel nedával deťom jesť, museli spať pred vchodovými dverami. Je množstvo iných príkladov, čo by som mohla povedať. Od decembra minulého roku sa svedkyňa s bývalým manželom nestretla, dovtedy za ním chodila pravidelne, chodieval aj maloletý R.. Vychádza z toho, že u bývalého manžela má R. rôzne hračky, ktoré tam ostávajú. Ona priamo nevidela, že by R. manipuloval.

Svedkyňa J. O. ( stará matka zo strany matky ) uviedla, že otec nie je schopný sa samostatne postarať o maloletého. Otec nevie variť. Vie sa s maloletým na chvíľku pohrať, ale aj keď prišli k nim na návštevu, tak v podstate sa starali starí rodičia, otec oddychoval, pozeral TV. Potom už dcéra často chodila k nim, nakoľko otec po 24 hodinovej službe spal až do poobedia, potom sa trošku pomotal a spal ďalej, nasledujúci deň bol pre domácnosť nepoužiteľný.

Svedok Ľ. Q. ( starý otec zo strany otca) uviedol, že počas tehotenstva chodieval k nemu syn s partnerkou na návštevu, ako aj po narodení maloletého, keď ešte bývali vo Vrakuni tak ho navštevovali, bolo to tak raz do týždňa, alebo keď neboli priamo u neho, tak sa vonku stretli. Na otázku či odporúčal matke interupciu, svedok uviedol, že keď mali prvé stretnutie s rodičmi matky, tak jej otec voči svedkovi vzniesol požiadavku, aby im platil podnájom vo výške 350,- eur mesačne, čo ho veľmi zarazilo. Keď sa spýtal, že prečo, tak matka povedala „veď som tehotná“, tak sa ich pýtal, či to dôsledne zvážili, či sú na to pripravení po všetkých stránkach, či si uvedomujú do akého prostredia chcú priviesť dieťa. On vtedy riešil svojho syna V., ktorý prerábal byt, takže 2 domácnosti riešiť nemohol. Naviac syna B. pred týmto oznámením nevidel pol roka. Je možné, že sa tam takáto alternatíva( interupcia) spomenula, ale určite na tom netrval, nakoľko on sám je veriaci človek. Svoje deti mal veľmi rád, pri výchove sa vyskytnú rôzne situácie, ale nikdy im vedome neublížil. Keď nastali problémy, ktoré nevedeli riešiť, tak sa obrátil na ÚPSVR, navštevoval ich niekoľko rokov, ale bývalá manželka tam bola zamestnaná, takže to obrátila iným smerom. On ich aj pozýval, aby sa prišli pozrieť do ich domácnosti ako prebieha výchova, stalo sa, že mu z domácnosti mizli peniaze vo vysokých čiastkach a on sa až na ÚPSVR dozvedel, že ich najstarší syn Y. užíva drogy, čo bývalá manželka nepripustila. V súvislosti s domácim násilím nebol nikdy vypočúvaný, ani trestne stíhaný. Od narodenia ho rodičia maloletého navštevovali, bol to pravidelný kontakt. Bol s maloletým aj sám. keď sa napr. rodičia išli člnkovať na jazero, alebo si išli zapáliť na balkón, aj pri maloletom spal. Nikdy nepočul z úst matky , že by som sa nemohol priblížiť k maloletému

Kolízny opatrovník najprv navrhoval zveriť maloletého do starostlivosti matky a určiť široký styk v rozsahu 3-4 dní, počas ktorých by sa rodičia v starostlivosti o maloletého striedali. Neskôr navrhoval

striedavú starostlivosť v rozsahu týždeň u otca a týždeň u matky, pričom navrhoval určiť otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 70,- eur mesačne.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Zákonom č. 217/210 bol zmenený zákon o rodine, uvedená novela zaviedla do nášho právneho poriadku striedavú starostlivosť o maloleté deti. V dôvodovej správe je uvedené, že cieľom novelizácie zákona o rodine je zaviesť do praxe slovenských súdov a porozvodovej starostlivosti osvedčený systém striedavej starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Striedavá starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky berúc do úvahy útly vek maloletého a predpokladanú biologickú väzbu maloletého na matku ako aj pracovnú vyťaženosť otca. Matka je tohto času na rodičovskej a môže sa plnohodnotne starať o maloletého. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok obom rodičom. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého ako aj z príjmov otca. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú príjmom otca a to aj po zohľadnení jeho výdavkov na bývanie, pričom bral do úvahy aj tú skutočnosť, že jediným príjmom je rodičovský príspevok. Výživné, ktoré požadovala matka, považoval súd za neprimerané veku maloletého ani možnostiam otca a to aj vzhľadom na to, že matka v konaní nepreukázala výšku výdavkov na maloletého. Súd prihliadal na široký rozsah styku otca s maloletým upravený v tomto konaní, túto skutočnosť je nevyhnutné zohľadniť aj pri výške vyživovacej povinnosti. Je samozrejmé, že pokiaľ bude maloletý u otca, tak otec bude zabezpečovať jeho výživu a starostlivosť o neho, v dôsledku čoho sa matke znížia výdavky na stravu, hygienické potreby , čiastočne sa znížia aj výdavky na oblečenie a pod. Z týchto dôvodov súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a vo zvyšku návrh zamietol. Výživné súd určil od podania návrhu, nakoľko neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného. Súd upravil styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s prihliadnutím na právo maloletého na zachovanie vzťahu

k obidvom rodičom, teda aj k otcovi, ktorému nebol zverený do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec a súčasťou týchto práv je podieľať sa na výchove maloletých detí , aj keď len v obmedzenom rozsahu. Stretávanie maloletého s otcom je hlavne v jeho záujme, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre jeho ďalší citový vývoj. Styk otca s maloletým súd upravil v neprítomnosti matky, nakoľko neboli preukázané dôvody, ktoré by jej prítomnosť vyžadovali. Neboli preukázané ani skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zákaz neprítomnosti starého otca na stretnutiach, preto súd návrh matky vo zvyšku zamietol . Súd nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom, nakoľko mal skutkový stav za dostatočne preukázaný, znalecké dokazovanie považoval za nadbytočné a nehospodárne.

Zročné výživné tvorí súčin jednotlivých súdom určených mesačných plnení za obdobie od 27.1.2012 do 30.9.2012 ( 8 mesiacov + alikvótna časť z mesiaca január ) a dosahuje výšku 1.060, 96 eur ( 130,- eur x 8 mesiacov + 20,96). Voči tejto sume započítal súd plnenia otca za uvedené obdobie vo výške 600,- eur. Zročné výživné tak dosahuje výšku 460,96 eur.

Vzhľadom na možnosti otca dovolil súd splácanie zročného výživného v primeraných splátkach spolu s bežným výživným.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.