Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-265-2011.pdf
PDF · 81.2 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/265/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudcom JUDr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa Y. U., bytom M., T. XXXX/XX zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s. r. o. so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO 36 837 857 proti odporcovi T. V., bytom L. W. U., L. XXXX/X, o zaplatenie 497,91 € s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi čiastku 497,91 € spolu s 9 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 30.06.2010 do zaplatenia a trovy konania za zaplatený súdny poplatok 29,50 € a trovy právneho zastúpenia 165,19 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa titulom bezdôvodného obohatenia domáha od odporcu zaplatenia čiastky 497,91 € s prísl. na tom skutkovom základe, že navrhovateľ v období december 2008 uzatvoril s odporcom ústne zmluvu o dielo, predmetom ktorej mala byť výstavba krbu v rodinnom dome navrhovateľa v obci L., s čím navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú sumu 497,91 € ako zálohu na kúpu materiálu. Po obdržaní predmetnej sumy nedošlo zo strany odporcu k splneniu záväzku, a preto ho navrhovateľ písomne vyzval na jej vrátenie. Do dnešného dňa tak odporca neučinil.
Odporca, hoci riadne predvolaný sa na termín pojednávania neustanovil. Svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie nepožiadal. Za použitia ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Henriety Škodovej ako i oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Svedkyňa Q. U. - manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že spoločne s navrhovateľom postavili v obci L. rodinný dom a chceli v ňom umiestniť krb. Navrhovateľova sestra doporučila navrhovateľovi a svedkyni, aby si výstavbu krbu objednali u odporcu, ktorý postavil krb aj navrhovateľovej sestra a táto s ním bola spokojná. Niekedy v roku 2010 navrhovateľ so svedkyňou ako svojou manželkou kontaktovali odporcu, ten osobne prišiel do ich rodinného domu, aby si ohliadol miesto. V súvislosti s výstavbou krbu odovzdal navrhovateľ odporcovi zálohu 497,91 €, o čom mu odporca vystavil príjmový doklad. Odporca nevykonal pre navrhovateľa a svedkyňu ako jeho manželku žiadnu prácu, zobral len zálohu a odvtedy sa s odporcom nedalo skontaktovať. Navrhovateľ aj svedkyňa sa snažili odporcovi dovolať, ale bezvýsledne, nakoľko odporca mal neustále vypnutý mobil. Taktiež sa navrhovateľ so svedkyňou pokúšali nájsť odporcu na adrese podľa odtlačku na pokladničnom doklade - Košecké T. XXX, ale taktiež neúspešne. Od susedov sa dozvedeli, že odporca sa na uvedenej adrese nezdržiava,
ale že by mal pracovať na stavbe v M. M., kam sa navrhovateľ so svedkyňou následne vybrali. Na uvedenej stavbe v M. M. opoznali osobné motorové vozidlo odporcu, s odporcom sa však nestretli, nakoľko stavba bola ohradená vysokým múrom a dovnútra sa nedalo vojsť. Za stieračom odporcovho auta mu navrhovateľ so svedkyňou nechali odkaz, aby sa im odporca ozval ohľadne krbu, čo však odporca neučinil.
Z príjmového pokladničného dokladu doloženého do spisu súd zistil, že odporca vystavil navrhovateľovi uvedený doklad, v ktorom uviedol, že od navrhovateľa prevzal čiastku 15.000,-Sk (497,91 €) ako zálohu na materiál.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jednoznačne ustálil, že žalobný návrh je dôvodný. V prejednávanej veci je nespochybniteľné, že odporca v súvislosti so zhotovením krbu pre navrhovateľa a jeho manželku prijal od navrhovateľa sumu 497,91 € ako zálohu na materiál. Dielo, ku ktorému sa odporca zaviazal však do dnešného dňa nezhotovil, stretnutiu s navrhovateľom sa vyhýba, keď sa s ním od prevzatia zálohy nielenže neskontaktoval, ale sa pred ním zatajuje, keď nezdvíha telefón a na adrese uvedenej ako miesto podnikania sa nezdržiava. V prejednávanej veci je súd toho názoru, že z citovaných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia naplnil odporca skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia - majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. K uvedenému záveru viedla súd tá úvaha, že odporca sa pred navrhovateľom zatajuje, znemožňuje mu sa s ním skontaktovať, vyhýba sa mu. Z pohľadu súdu je teda dôvodné ustáliť záver, že odporca od navrhovateľa vylákal uvedenú čiastku bez toho, aby mal v úmysle mu zhotoviť dielo - krb. Uvedené konanie je v príkrom rozpore so zákonom, a teda majetkový
prospech získaný uvedeným konaním nemožno kvalifikovať inak ako prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Za daného stavu je odporca povinný bez ďalšieho navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vydať. Navrhovateľ sa tak v prejednávanej veci nedomáha ničoho iného než toho, na čo má podľa § 456 Občianskeho zákonníka nárok. Preto bolo žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovené a odporca bol zaviazaný vydať navrhovateľovi čiastku 497,91 €, čo v prejednávanej veci predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu, ktorého sa dopustil na úkor navrhovateľa.
Odporca navrhovateľovi uplatnený nárok nezaplatil a je od 30.06.2010 v omeškaní so zaplatením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka i právo na úrok z omeškania, ktorý je o 8 percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.). Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 13.05.2009 činí základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 %, navrhovateľ má preto právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od doby, od ktorej úroky požaduje.
Plne úspešnému navrhovateľovi vznikol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania, ktoré sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom 29,50 € a trovami právneho zastúpenia za 3,25 úkony právnej služby po 34,86 € (prevzatie veci, podanie žalobného návrhu, účasť na pojednávaní dňa 10.04.2012 - odročené bez prejednania veci a dňa 9.10.2012), režijný paušál 2 x 7,41 € a 1,25 x 7,63 €, zvýšenými o 20 % DPH 27,54 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.