Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-7Sa/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M, v právnej veci žalobcu: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpeného spoločnosťou: HUSAR AND PARTNERS S. R. O., IČO: 53 519 141, so sídlom Vojenská 14, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ivan Husár, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo 06.09.2021, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 06.09.2021 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 30.06.2021 a vec sa v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30.06.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa o sociálnom poistení v znení (ďalej len „“) zamietla žiadosť žalobcu N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, V. (ďalej len „žalobca“) o priznanie starobného dôchodku z 05.03.2021. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil s poukázaním na to, že ku dňu 20.10.2020 žalobca získal 4035 dní obdobia dôchodkového poistenia t. j. 11 rokov a 20 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Z uvedeného podľa názoru prvostupňového orgánu vyplýva, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a preto bola jeho žiadosť zamietnutá. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa tiež uvádza, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OSY-55.013-5/2021-VZ z 25.06.2021 bol žalobcovi od 01.06.2021 priznaný výsluhový dôchodok, pričom pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bolo žalobcovi zhodnotené obdobie služby v počte 35 rokov a 323 dní a to konkrétne od 01.04.1977 do 27.08.1977 - základná vojenská služba v I. kategórii funkcií, od 01.09.1977 do 15.07.1990 - výkon služby príslušníka policajného zboru v I. kategórii funkcií, od 01.11.1998 do 31.12.1999 - výkon služby príslušníka policajného zboru v I. kategórii funkcií, od 01.01.2000 do 31.05.2021 - výkon služby príslušníka policajného zboru v III. pracovnej kategórii. V I. kategórii funkcií tak žalobca získal 14 rokov a 166 dní a v III. pracovnej kategórii získal 21 rokov a 157 dní. Prvostupňový orgán uviedol, že keďže žalobca

získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok v súlade s o sociálnom poistení v znení zákona čí. a mu toto obdobie nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. V závere prvostupňový orgán konštatoval, že z uvedeného dôvodu bolo žalobcovi na nárok na starobný dôchodok zhodnotené iba obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie. Odvolacie námietky žalobcu sú totožné s námietkami uplatnenými v správnej žalobe a sú obsiahnuté v bode 6 tohto rozsudku.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 06.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil.

4. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny a preto bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. V odôvodnení zrekapituloval skutkový a právny stav. Konštatoval, že nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s paragrafom 60 ods. 2 v znení zákona č. 334/ 2011 Z. z. a mu toto obdobie nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Nakoľko nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a to bez doby služby, za zhodnotenie, ktorej nevznikol žalobcovi nárok pre nesplnenie všetkých podmienok nároku na starobný dôchodok.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci na nové konanie z dôvodu ich nezákonnosti a priznania náhrady trov konania

6. V podanej žalobe žalobca namietal, že prvostupňový orgán postupoval pri vydaní svojho rozhodnutia v rozpore s článkom 39 , v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktoré bolo zverejnené v Zbierke , ako aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad vo veciach sp. zn. , . V podstatnom tiež namietal nesprávne právne posúdenie vecí poukázaním na to, že nová právna úprava obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení nemala za cieľ vylúčiť zvýhodnenia príslušníkov ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhový dávku a vyžadovať aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, ktorí boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémom. Zdôraznil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky konštantne vyjadruje

svoj názor, že aj vtedy ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ale získal túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má Sociálna poisťovňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto mala Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku a následne mohla jeho starobný dôchodok krátiť primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa Postupom žalovaného však došlo k tomu, že sa doby jeho poistenia vo všeobecnom systéme a to 11 rokov a 20 dní stratili a neboli v žiadnom systéme zohľadnené.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo 17.12.2021. Zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalobcu o nezohľadnení doby služby v osobitnom systéme uviedol, že doba služby žalobcu v osobitnom systéme mu bola zohľadnená v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zohľadnená. Poukázal na to, že zosúladil svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (bez poukázania na konkrétne rozhodnutia najvyššieho súdu, pozn.) tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru. V prípade žalobcu takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie služby zaradené do I. kategórie funkcií nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok. Zdôraznil, že poukazovanie žalobcu na rozsudky najvyššieho súdu nie je dôvodné, nakoľko názor, vyslovený v týchto rozsudkoch, doteraz nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Žalobca v replike z 19.01.2022 poukázal na to, že tvrdenie žalovaného, že nejde o zovšeobecnený názor najvyššieho súdu a preto nejde o ustálenú rozhodovaciu prax je nesprávny a nepochopiteľný. Žiadna iná súdna prax najvyššieho súdu k tejto problematike neexistuje a preto zotrval na žalobných dôvodoch a návrhu.

9. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

III.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

10. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

14. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

15. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a .

16. Po oboznámení sa s obsahom predloženého dávkového spisu, dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle , zároveň aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle prvá veta .

17. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 20.10.2020 z dôvodu, že nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov.

18. Z obsahu predloženého dávkového spisu bolo preukázateľne zistené, že dôchodkový vek žalobca podľa dovŕšil dňa 20.10.2020. Z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že do obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa započítala 11 rokov a 20 dní.

19. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OSY-55.013-5/2021-VZ z 25.06.2021 vyplýva, že od 01.06.2021 vznikol žalobcovi nárok na výsluhový dôchodok, pričom pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bolo žalobcovi zhodnotené obdobie služby v počte 35 rokov a 323 dní a to konkrétne od 01.04.1977 do 27.08.1977 - základná vojenská služba v I. kategórii funkcií, od 01.09.1977 do 15.07.1990 - výkon služby príslušníka policajného zboru v I. kategórii funkcií, od 01.11.1998 do 31.12.1999 - výkon služby príslušníka policajného zboru v I. kategórii funkcií, od 01.01.2000 do 31.05.2021 - výkon služby príslušníka policajného zboru v III. pracovnej kategórii. V I kategórii funkcií tak žalobca získal 14 rokov a 166 dní a v III. pracovnej kategórii získal 21 rokov a 157 dní. Ako celková doba výkonu služby bola zohľadnená doba 35 rokov a 323 dní, ktorá doba nebola Sociálnou poisťovňou pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená.

20. S účinnosťou od 01.07.2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa priznaný výsluhový príspevok rozhodnutím Úradu vlády SR považuje za výsluhový dôchodok.

21. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka nároku žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky v zmysle , a to získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa nezapočítala dobu služobného pomeru žalobcu, ktorá mu bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok.

22. Z ustanovenia a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. V súlade s ustanovením tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

23. Podľa ; tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

24. Podľa ; tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len ""), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa ; obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

26. Podľa ; poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

27. Podľa ; dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, a 274 neustanovuje inak.

28. Podľa ; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie , profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

29. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

30. Podľa žalovaného, ak žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, obdobie služobného pomeru podľa a nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto ho pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť nemožno.

31. Správny súd sa s vyššie uvedeným záverom žalovaného nestotožnil z nasledovných dôvodov.

32. Z právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia a zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.

33. Obdobie služobného pomeru bolo žalobcovi zhodnotené v osobitnom systéme pre výšku výsluhového dôchodku, čo vyplýva zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania, a potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

34. Porovnajúc rozsah poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia s rozsahom dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia možno konštatovať, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

35. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. augusta 2012 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Zo záverov vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Následne sa suma starobného dôchodku zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu.

36. Z vyššie citovanej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Nie je spornou skutočnosťou, že žalobcovi dňom 01.06.2021 vznikol nárok na výsluhový dôchodok zmysle , pričom žalobca získal v I. kategórii funkcií 14 rokov a 166 dní a v III. pracovnej kategórii získal 21 rokov a 157 dní. Výška výsluhového dôchodku bola určená s prihliadnutím len na dobu služby ( ), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok priznaný podľa plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z ustanovení v spojení s zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa nemala hodnotiť. Z ustanovenia však vyplýva, že pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové doby“ osobitným zákonom, ktorým je , nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je konformný s článkom 39 ods. 1 . Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, napríklad rozsudok sp. zn. zo dňa 04.07.2017, sp. zn. z 28.06.2016, ale aj sp. zn. zo dňa 28.02.2018. Pokiaľ žalovaný vo veci rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho poistenia, malo jeho rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom

období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

37. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobcu vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t. j. vylúčil obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa , ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, vychádzalo napadnuté rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňové, ktoré je postihnuté vadou nezákonnosti z rovnakých dôvodov, a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

38. Sociálna poisťovňa, ústredie v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa , pričom zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

39. Záver Sociálnej poisťovne, v zmysle ktorého nehodnotila žalobcovi všetky doby zamestnania, nie je ničím podložený. Správny súd považuje za neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Správny súd napokon poznamenáva, že ani odkaz žalovaného na ustanovenie nie je na mieste. To, že nároky takýchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií), musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, nevylučuje podľa názoru správneho súdu záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, a to bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií dochádza k ukráteniu na ich práve, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení.

40. Žalovaný, rovnako ako Sociálna poisťovňa, ústredie, založili svoje rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení otázky zistenia rozhodnej doby dôchodkového poistenia žalobcu, zakladajúcej nárok na starobný dôchodok, resp. otázky danosti nároku samotného. Sociálna poisťovňa v ďalšom konaní v intenciách záverov tohto rozsudku opätovne posúdi žiadosť žalobcu a rozhodne podľa platnej právnej úpravy a so zohľadnením aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( ).

41. K námietke žalovaného o tom, že poukazovanie žalobcu na rozsudky najvyššieho súdu nie je dôvodné, nakoľko právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch doteraz nebol zovšeobecnený a teda nejde o ustálenú rozhodovaciu prax, súd len stručne uvádza, že súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Vzhľadom na príkladom citované rozhodnutia najvyššieho súdu uvedené v bode 36 tohto rozsudku je zrejmé, že ide o opakovane vyjadrený právny názor najvyššej súdnej autority a teda o ustálenú rozhodovaciu prax.

42. Správny súd aplikujúc ustanovenie priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci úspech celkom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa a podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.