Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/2/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. et Mgr. Michalou Lunterovou Švandovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, v konaní zast. Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 53 255 739, proti žalovanej A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt A. XXXX/XX, XXX XX C. C., o zaplatenie 15.350,70 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 25. 07. 2023, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 15.350,70 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2022 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653 (ďalej len „postupca“ alebo „banka“) a žalobcom bola na žalobcu postúpená pohľadávka postupcu voči žalovanej, pričom v čase postúpenia bola žalovaná napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že dňa 21. 12. 2018 bola medzi postupcom a žalovanou uzatvorená Zmluva č. 5152763595, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a na základe ktorej poskytol postupca žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu v celkovej výške 8.254,91 Eur a úhrady žalovanej boli započítané na istinu suma 4.665,30 Eur, na zmluvný úrok suma 3.573,61 Eur a na poplatky suma 16,00 Eur. Pohľadávka tak ku dňu postúpenia predstavovala sumu vo výške 17.962,46 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 15.334,70 Eur, úroku vo výške 2.147,36 Eur, zmluvného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 79,26 Eur, úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 385,14 Eur a z poplatkov vo výške 16,00 Eur. Po postúpení pohľadávky žalovaná nevykonala žiadne úhrady. V návrhu si žalobca uplatnil sumu celkom 22.731,06 Eur, pričom štruktúra uplatnenej pohľadávky bola nasledovná: istina vo výške 15.334,70 Eur, dlžný úrok vo výške 3.727,49 Eur predstavujúci úrok z istiny aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí ponížený o sumu úhrad vykonaných na tento úrok (úrok vi výške 7.301,10 Eur – suma úhrad 3.573,61 Eur žalovaný úrok 3.727,49 Eur), poplatku vo výške 16,00 Eur a zmluvného úroku z omeškania vo výške 79,26 Eur.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca k návrhu pripojil listinné dôkazy, a to Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0843/2022/CE (č. l. 9 súdneho spisu), Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok (č. l. 15 súdneho spisu), Zmluvu o splátkovom úvere (č. l. 16 súdneho spisu), Všeobecné obchodné podmienky (č. l. 18 súdneho spisu), Produktové obchodné podmienky (č. l. 23 súdneho spisu), Sadzobník (č. l. 28 súdneho spisu), Výzvu zo dňa 09. 09. 2022 adresovanú žalovanej spolu s doručenkou (č. l. 41 súdneho spisu), Výzvu zo dňa 29. 04. 2022 adresovanú žalovanej spolu s doručenkou (č. l. 43 súdneho spisu), platobnú históriu (č. l. 45 súdneho spisu), Výpis z úveru (č. l. 52 súdneho spisu), Špecifikáciu postúpenej pohľadávky (č. l. 55 súdneho spisu), prehľad splátok (č. l. 55rub súdneho spisu), Príkladný výpočet nezaplateného úroku (č. l. 57 súdneho spisu), Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 12. 2022 (č. l. 58 súdneho spisu) a Pokus o zmier spolu s podacím hárkom (č. l. 59 súdneho spisu). K žalobe tiež žalobca pripojil písomné plnomocenstvo (č. l. 6 súdneho spisu) a Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty (č. l. 8 súdneho spisu).

3. Následným podaním, doručeným súdu dňa 16. 11. 2023 žalobca odpovedal na výzvu súdu, ktorému oznámil, že k zosplatneniu došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. 02. 2022 so zaplatením ktorej bola žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace.

4. Súd v skrátenom konaní vydal dňa 04. 12. 2023 pod sp. zn. v upomínacom konaní platobný rozkaz, ktorý bol z dôvodu nemožnosti jeho doručenia žalovanej do vlastných rúk zrušený. Vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu platobného rozkazu, súd vyzval žalobcu, aby sa v súdom stanovenej lehote vyjadril, či navrhuje pokračovanie v konaní voči žalovanému na súde príslušnom na prejednanie veci ( zákona o upomínacom konaní). Na výzvu súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

5. Svojim podaním, doručeným súdu dňa 24. 04. 2024 žalobca na výzvu súdu doplnil skutkové tvrdenia týkajúce sa skúmania bonity žalovanej právnym predchodcom žalobcu v čase pred uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy. Spolu s uvedeným podaním žalobca súdu predložil ako listinný dôkaz Potvrdenie o mzde/odmene za zárobkovú činnosť (č. l. 122 súdneho spisu).

6. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená spolu s prílohami dňa 09. 02. 2024 nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nepoprela, v konaní neuviedla žiadne skutkové tvrdenia ani neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by nárok žalobcu spochybňovali či rozporovali. Celkovo ostala žalovaná v konaní nečinná a nevyužila žiadne z prostriedkov procesnej obrany.

7. Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie na deň 12. 08. 2024. Pojednávania sa nezúčastnil nikto, keď svoju neúčasť na pojednávaní právny zástupca žalobcu riadne ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 07. 08. 2024 a žalobca súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, hoci naň bola riadne predvolaná a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a vážnymi dôvodmi. Súd preto konal v neprítomnosti sporových strán.

8. Na tomto mieste súd uvádza, že neuniklo jeho pozornosti vyjadrenie žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 07. 08. 2024, v závere ktorého uviedol, že v prípade, že súd nepovažuje žalobcom uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, alebo na preukázanie žalobcom uplatneného nároku požaduje ďalšie dôkazy alebo objasnenie doterajších tvrdení, žiada žalobca o písomné vyzvanie na preukázanie uvedených skutočností a o odročenie pojednávania. V spojitosti s uvedenou požiadavkou žalobcu súd uvádza, že je na rozhodnutí žalobcu, či sa pojednávania, na ktoré bol riadne a v dostatočnom predstihu predvolaný dostaví alebo nie. Zároveň, žalobca, zastúpený právnym zástupcom, si musí byť vedomý tej skutočnosti, že v súlade s ustanoveniami súd poskytuje predbežné právne posúdenie veci na prvom pojednávaní vo veci. Ak sa žalobca rozhodne, že sa na pojednávanie nedostaví, nemôže toto svoje rozhodnutie viazať na budúci možný obsah predbežného právneho posúdenia súdu tak, ako to urobil v tomto prípade a vymieňovať si to či a kedy súd vo veci samej rozhodne alebo iný procesný postup súdu. Zároveň súd v spojitosti s uvedeným dáva do pozornosti, že žalobca bol zo strany súdu vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov už výzvou zo dňa 11. 04. 2024, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 17. 04. 2024 a na ktorú žalobca odpovedal svojim podaním doručeným súdu dňa 24. 04. 2024. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobcovi bola zo strany

súdu poskytnutá možnosť doplniť skutkové tvrdenia a dôkazy a zároveň mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom, keď bol na pojednávanie, na ktoré sa sám rozhodol nedostaviť, riadne a v dostatočnom predstihu predvolaný.

9. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom tak, ako sú uvedené v ods. 2 a v ods. 5 odôvodnenia tohto rozsudku oboznámením sa s obsahom predmetných listinných dôkazov a podrobným oboznámením podania a listinného dôkazu uvedeného v ods. 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Skutkový stav bol v danej veci nesporný, nakoľko sa však jednalo o spor spotrebiteľský, teda o spor s ochranou slabšej strany, súd riadne vykonal dokazovanie a nerozhodoval čisto formalisticky v zmysle .

10. Podľa (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa až ods. 4 (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa a , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

17. Podľa o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa veta prvá o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 psím. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

22. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

23. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

24. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a)čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

26. Predmetom tohto konania bol nárok uplatnený žalobcom titulom zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Jednalo sa pritom o spotrebiteľskú zmluvu.

27. Z tvrdení uvedených v žalobe ako aj zo Zmluvy o splátkovom úvere mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 21. 12. 2018 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške úveru 20.000,00 Eur, s fixnou výškou úrokovej sadzby do splatnosti 9,40 % ročne, s výslednou výškou úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy 7,90 % ročne, so splátkou vo výške 284,41 Eur mesačne splatnou vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 15. 02. 2019 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 15. 01. 2027, s RPMN 8,31 % a s celkovou čiastkou spojenú s úverom vo výške 27.301,10 Eur.

28. Z výzvy zo dňa 29. 04. 2022 mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že ku dňu 29. 04. 2022 bola v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 2.998,32 Eur. Vo výzve zároveň právny predchodca žalobcu uviedol, že v prípade, že žalovaná dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Z doručenky predloženej žalobcom spolu s výzvou mal súd za preukázané, že výzva sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 09. 05. 2022 s poznámkou, že adresát je neznámy.

29. Z výzvy zo dňa 09. 09. 2022 mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že pohľadávka zo zmluvy je v celom rozsahu splatná, pričom žalovaná je v omeškaní so splácaním po dobu viac ako tri mesiace. Právny predchodca žalobcu vo výzve tiež uviedol, že výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky ku dňu 09. 09. 2022 predstavovala sumu 17.241,24 Eur a upozornil žalovanú na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe v prípade, ak dlžná suma nebude žalovanou uhradená. Z pripojenej doručenky mal súd za preukázané, že výzva sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 19. 09. 2022, pričom z doručenky vyplývalo, že adresát bol neznámy.

30. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0843/2022/CE zo dňa 13. 12. 2022 v spojení s Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 13. 12. 2022 mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako postupca na žalobcu ako postúpil pohľadávku, ktorú voči žalovanej mal.

31. Pokiaľ sa jedná o civilné sporové konanie, toto je ovládané princípom kontradiktórnosti a princípom prejednacím, v kontexte ktorých zodpovednosť za výsledok konania nesú práve sporové strany. V civilnom sporovom konaní je jednou zo základných procesných povinností strán sporu povinnosť tvrdiť, teda v konaní uvádzať a tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na podklade hmotného práva spôsobilé privodiť ich úspech v spore (, 151 ). Okrem bremena tvrdenia nesú sporové strany aj bremeno dôkazu ( ), a teda bremeno, ktoré zaťažuje ten subjekt v konaní, ktorý z existencie skutočností, ktoré sa predloženým dôkazom snaží v konaní preukázať, vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.

32. Ochrana spotrebiteľov a spotrebiteľské právo ako také nie je len predmetom slovenského právneho poriadku, naopak, je oblasťou právnej úpravy, ktorá je do veľkej miery regulovaná únijným právom (právom Európskej únie). Podľa bodu 26 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES členské štáty majú prijímať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverových vzťahov, berúc do úvahy osobitný charakter úverového trhu, pričom predovšetkým na rozvíjajúcich sa úverových trhoch je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov. Z uvedeného ustanovenia tiež vyplýva, že veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných od spotrebiteľa a na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.

33. V uvedenej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-449/13 z 18. decembra 2014 vo veci CA Consumer Finance SA proti D. C. a spol. podľa ktorého článok 8 Smernice ukladá veriteľovi povinnosť overovať úverovú bonitu spotrebiteľa opierajúc sa o dostatočné informácie a neobmedzujúc sa len na vyjadrenia a informácie od spotrebiteľa, ktoré nie sú podložené. Súd tiež poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku

z 27. marca 2014 vo veci LCL Le Crédit Lyonnais C-565/12 a tiež na novšie rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-679/18 z 5. marca 2020 vo veci OPR-Finance s. r. o. v. GK, ktoré sa týkalo výkladu článku 8 a článku 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES v zmysle ktorého sa uvedené články majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť ex offo preskúmať existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 Smernice, podľa ktorej musí veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa článku 23 Smernice.

34. Vzhľadom na takto únijným právom vymedzené nároky kladené na banku ako dodávateľa ako aj vzhľadom na osobitnú ochranu spotrebiteľa, na ktorú únijné právo kladie dôraz, sa v zmysle ust. § 7 ZoSÚ javí ako opodstatnené v konaní pred súdom skúmať preukázanie skúmania bonity spotrebiteľa zo strany žalobcu.

35. Pre účely posudzovania splnenia si povinnosti uloženej ust. § 7 ZoSÚ veriteľom nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková a sociálna situácia spotrebiteľa, ale to, akým spôsobom veriteľ pristúpil k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Pokiaľ ide o získavanie informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa veriteľ má vychádzať jednak z informácií dodaných a preukázaných spotrebiteľom a tiež z informácií, ktoré má veriteľ získavať z iných dostupných zdrojov. Je pritom povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú pritom len také informácie, u ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

36. Veriteľ je pritom pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jednak existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, dobu na ktorú sa spotrebiteľský úver poskytuje, výšku spotrebiteľského úveru a skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných veriteľovi pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti dlžníka sa pritom kladie na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi po vynaložení bežných výdavkov zostane mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Analýza iba niektorej zo stránok rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti spotrebiteľa nepostačuje.

37. Následne, v konaní pred súdom, je povinnosťou veriteľa preukazovať, že takéto zhromažďovanie a vyhodnocovanie informácií, ku ktorému pristúpil s odbornou starostlivosťou, vykonal.

38. V posudzovanom prípade súd, svojou výzvou zo dňa 11. 04. 2024 v súvislosti s povinnosťou veriteľa skúmať bonitu klienta v čase pred vstupom do úverového vzťahu, vyzval žalobcu, aby súdu oznámil a preukázal, z akých údajov žalovanej ako budúcej dlžníčky vychádzal jeho právny predchodca a na základe akých podkladov jeho právny predchodca posudzoval bonitu (schopnosť úver splácať) žalovanej v zmysle cit. § 7 ZoSÚ.

39. Žalobca na výzvu súdu oznámil, že existujúce záväzky spotrebiteľa si veriteľ overil dopytom do úverového registra, z ktorého zistil, že v čase poskytnutia úveru mal spotrebiteľ existujúce splátkové úvery s mesačnou splátkou spolu vo výške 693,60 Eur. Žalobca tiež v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že žalovaná v žiadosti o úver deklarovala, že je zamestnaná na dobu neurčitú s uvedením svojho čistého príjmu, ktorý bol overený priamo u zamestnávateľa žalovanej. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej bral veriteľ podľa tvrdení žalobcu do úvahy životné minimum žalovanej a životné minimum jedného vyživovaného dieťaťa, pričom životné minimum členov domácnosti spotrebiteľa veriteľ ku dňu poskytnutia úveru stanovil na sumu 298,68 Eur. Na preukázanie týchto svojich tvrdení však žalobca súdu nepreložil, okrem Potvrdenia o mzde/odmene za zárobkovú činnosť, žiadne ďalšie listinné dôkazy, ktorými by preukazoval, že a v akej miere schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver skutočne skúmal, keď uvedené možno preukázať napr. lustráciou v Spoločnom registri bankových informácií, výpismi z účtu žalovanej, ktorými by preukázal zisťovanie akýchkoľvek výdavkov zo strany žalovanej a jej domácnosti, lustráciou v Sociálnej poisťovni či lustráciami vo verejne dostupných registroch.

40. Súd po vykonanom dokazovaní, keď žalobca preukazoval splnenie si uvedených povinností jeho právnym predchodcom len prostredníctvom jedného v konaní predloženého listinného dôkazu, dospel

k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by preukázal, že jeho právny predchodca by s odbornou starostlivosťou s ktorou mal ako banka konať, splnil svoju zákonnú povinnosť pri overovaní bonity žalovanej ako spotrebiteľa v zmysle § 7 v spojení s § 11 ZoSÚ, keď žalobcom nedostatočne preukázané zhromaždenie informácií o klientovi nemožno nahradiť len tvrdením žalobcu o spôsoboch získavania informácií a o rozsahu získaných informácií, a to ani za situácie, že žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 24. 04. 2024 uviedol, že ukazovateľ schopnosti splácať úver bol v prípade žalovanej stanovený na hodnotu 0,69, a teda neprekročil maximálnu hodnotu stanovenú ku dňu uzavretia úveru 0,8.

41. Následkom uvedeného stavu bola v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ neexistencia oprávnenia veriteľa (právneho predchodcu žalobcu) žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, keď skúmanie bonity klienta (schopnosti klienta splácať pohľadávku veriteľovi) s odbornou starostlivosťou je jedným z predpokladov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Pritom predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru z pôvodného veriteľa (postupcu), ktorý je bankou na nového veriteľa (postupníka), ktorý je nebankovým subjektom, je práve existencia splatnej pohľadávky.

42. Vzhľadom na vyššie popísaný skutkový a právny stav veci, za situácie, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by v konaní preukázal riadne skúmanie bonity klienta zo strany svojho právneho predchodcu v takom rozsahu, ktorý by založil možnosť právneho predchodcu žalobcu ako pôvodného veriteľa pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti pohľadávky, na základe čoho by medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanej, musel súd konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď na základe neplatného postúpenia nemohlo dôjsť k zmene v osobe veriteľa, a teda žalobca nemohol v danom prípade byť osobou oprávnenou (aktívne vecne legitimovanou) si predmetnú pohľadávku uplatniť žalobou na súde.

43. Nad rámec už uvedeného súd k vecnej legitimácii dodáva, že jej skúmanie, a to tak aktívnej (existencia tvrdeného subjektívneho práva na strane žalobcu) ako aj pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého civilného sporového konania, pričom súd musí vecnú legitimáciu skúmať vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Zistenie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pritom vedie vždy k zamietnutiu žaloby. V sporoch s ochranou slanšej strany, akým prejednávaná vec bezpochyby je, súd podrobne skúma otázku aktívnej vecnej legitimácie pokiaľ sa jedná o pôvodného veriteľa (postupcu), ktorým je bankový subjekt a nového veriteľa (postupníka, žalobcu) v kontexte ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Banka ako pôvodný veriteľ má práve uvedeným zákonným ustanovením obmedzenú možnosť postupovať svoje, t. j. bankové, pohľadávky voči dlžníkom v tom, že bez súhlasu klienta (v tomto prípade žalovanej) môže postúpiť len splatnú pohľadávku, resp. splatnú časť pohľadávky. postupovaním neplatne zosplatnených pohľadávok nebankovým subjektom by totiž dochádzalo k neprípustným zásahom (vstupom) do právnych bankových vzťahov nebankovými subjektami.

44. Nakoľko súd, s poukazom na zákonnú sankciu spočívajúcu v nemožnosti požadovať jednorazové zosplatnenie úveru v zmysle ZoSÚ, konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a žalobu v celom rozsahu zamietol (I. výrok rozsudku), ďalej už neskúmal splnenie zákonných podmienok zosplatnenia úveru podľa v spojení s , či otázku premlčania, nakoľko za danej dôkaznej situácie a za procesnej situácie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa javilo skúmanie týchto otázok ako nadbytočné, preto sa nimi súd bližšie nezaoberal.

45. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa . Vzhľadom na skutočnosť,

že v konaní mala úspech žalovaná, a to v celom rozsahu, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, priznal jej súd právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok rozsudku).

48. V súlade s ust. súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodovať súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.