Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/33/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 35 831 154, právne zastúpenému JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému G. R., s miestom podnikania L. XXX, XXX XX T., B.: XXXXXXXX, o zaplatenie X.XXX,XX Y. s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. -92 zo dňa 12. januára 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. -92 zo dňa 12. januára 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.448,98 Eur, úrok 58,97 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.448,98 Eur od 10.05.2022 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia istiny 1.448,98 Eur, úroku vo výške 58,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.448,98 Eur od 10.05.2022 až do zaplatenia na základe, že dňa 28.12.2017 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu 2.300,-- Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 10,92 % na zakúpenie osobného motorového vozidlaH. za podmienok uvedených v zmluve o úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú inkorporované v zmluve o úvere.

3. Súd prvej inštancie zo zmluvy o úvere zistil, že táto bola uzavretá v písomnej forme medzi veriteľom Consumer Finance Holding., a.s., ktorého právnym nástupcom je žalobca, a medzi klientom, podnikateľským subjektom označeným pod obchodným menom - G. R., B.: XXXXXXXX, a teda z tejto zmluvy o úvere vyplynulo, že žalovaný uzatváral predmetnú úverovú zmluvu ako živnostník, to znamená ako podnikateľský subjekt. V tejto zmluve bol dohodnutý predmet financovania, a to motorového vozidla VW D., H.: A pričom v časti spôsob financovania bola dohodnutá výška úveru vo výške 2.300,-- Eur. Ďalej bola dohodnutá splátka bez poistenia 58,53 Eur, spôsob úhrady bankovým prevodom, dátum prvej splátky: 12.1.2018, ďalšie splátky sú splatné vždy 12. dňa v mesiaci, výška úveru celkom: 2.300,-- Eur, počet splátok: 48, termín konečnej splatnosti: 12.12.2021, doba trvania zmluvy 48 mesiacov alebo do

splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy, celková čiastka: 2.809,44 Eur, ročná úroková sadzba: 10,92%. Ďalej v časti omeškanie s úhradou splátok bolo dohodnuté, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok uvedených v a . Súčasťou tejto zmluvy bol aj splátkový kalendár.

4. Z listinného dôkazu označeného ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru súd prvej inštancie zistil, že z neho vyplýva, že právny predchodca žalobcu týmto písomným podaním dňa 24.01.2020 žalovanému oznámil, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil, jeho dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz a dlžná čiastka predstavuje sumu vo výške 1.507,95 Eur.

5. Z predžalobnej výzvy zo dňa 03.05.2022 súd prvej inštancie zistil, že touto predžalobnou výzvou právna zástupkyňa žalobcu vyzývala žalovaného na úhradu pohľadávky v celkovej výške 1.507,95 Eur, ktorá vyplývala z vyššie uvedenej zmluvy.

6. Z listinného dôkazu, a to z Prehľadu úhrad súd prvej inštancie zistil, že žalovaný mal uhradiť celkovú sumu 3.279,49 Eur, uhradil sumu 1.771,54 Eur a zostatok je 1.507,95 Eur.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, a preto žalobe vyhovel. K obrane žalovaného uvedenej v odpore proti platobnému rozkazu súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom zmluvnom vzťahu žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa a nespĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle príslušných ustanovení , , ani definíciu v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v predmetnom prípade žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere nevystupoval ako spotrebiteľ, nakoľko predmetnú zmluvu uzatváral ako živnostník, a teda konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti keď priamo v zmluve o úvere je jednoznačne identifikovaný ako klient - podnikateľský subjekt a je uvedené jeho obchodné meno a IČO. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nemohol aplikovať jednotlivé ustanovenia a nasl. upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, ani zákonné ustanovenie , keďže predmetné ustanovenia o spotrebiteľovi sa na predmetné uzavretie predmetnej úverovej zmluvy neuplatňujú, a teda nebolo možné aplikovať na tento zmluvný vzťah jednotlivé ustanovenia aplikujúce spotrebiteľské právo.

8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzatvoril, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere v zmysle podľa zákonného ustanovenia a nasl. . V písomnej zmluve o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom podnikateľským subjektom dňa 28.12.2017 bol podrobne dohodnutý predmet financovania, ako aj spôsob financovania a spôsob poskytnutia predmetného úveru. Konštatoval, že zároveň v rámci tejto zmluvy bola dohodnutá predčasná splatnosť úveru, ako aj možnosť vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, pričom z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu predmetný úver predčasne zosplatnil, čo vyplynulo z podania zo dňa 24.01.2020.

9. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobca hodnoverným spôsobom preukázal skutkové okolnosti tvrdené v žalobe, to znamená, že bola uzavretá písomná zmluva o úvere v zmysle , pričom žalovaný porušil jednotlivé ustanovenia predmetnej zmluvy a v stanovených lehotách nesplácal poskytnutý úver. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1.448,98 Eur, vyčísleného dohodnutého úroku vo výške 58,97 Eur, pričom k týmto sumám sa dopracoval tým spôsobom, že celkový dlh žalovaného predstavoval sumu 1.507,95 Eur, to znamená istina 1.448,98 Eur + vyčíslený úrok 58,97 Eur, tento sa odpočítal zo sumy 3.279,49 Eur, ktorá vyplýva zo stĺpcu splátky v prehľade splátok a úhrad a po odpočítaní úhrad vo výške 1.771,54 Eur, čím sa súd prvej inštancie dopracoval práve k sume 1.507,95 Eur.

10. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, ktorý vyplýva zo zákonného ustanovenia s poukazom na zákonné

ustanovenie , . Keďže požadovaný úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nesplatenej istiny vo výške 1.448,98 Eur nie je v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z nesplatenej istiny vo výške 5 % ročne od 10.05.2022 do zaplatenia tak, ako to požadoval samotný žalobca.

11. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, tak súd prvej inštancie túto námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže v predmetnom prípade sa jedná o obchodný vzťah a v danom prípade v zmysle zákonného ustanovenia 397 je všeobecná premlčacia doba 4-ročná a návrh na upomínací súd bol podaný dňa 09.06.2022, pričom predmetný dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz písomným podaním zo dňa 24.01.2020. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba bola podaná v zákonnej 4-ročnej premlčacej lehote, a teda vznesenú námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú, a preto na ňu nemohol prihliadať.

12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len „“). Keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s tým, že v tomto konaní ide o spotrebiteľský spor a neskúmal všetky jeho námietky, ktoré podal ako spotrebiteľ. Súd prvej inštancie sa najmä nevysporiadal s overením jeho bonity pred poskytnutím úveru, náležitosťami v zmluve, že zmluva o úvere neobsahuje RPMN a priemernú úrokovú sadzbu, zosplatnením úveru a premlčaním. Uviedol, že v zmluve chýbajú dve podstatné obligatórne náležitosti, ktoré zmluva musí obsahovať, a to priemerná úroková sadzba a RPMN. Z tohto dôvodu považoval úver za bezúročný a bez poplatkov podľa . Mal za to, že žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta, pričom poukázal na znenie a .

14. Podľa názoru žalovaného zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov aj z dôvodu, že neobsahuje náležitosť podľa , a to podmienky ktoré upravujú uplatňovanie rokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorých je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

15. Žalovaný ďalej v odvolaní vyslovil názor, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom poukázal na znenie až 4 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Namietal zosplatnenie úveru, pričom mal za to, že zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti podľa a , nakoľko žalobca nepredložil výzvu, ktorou ho vyzval že je v omeškaní viac ako s tromi splátkami a nepredložil doručenku k listu - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 24.01.2020 s jeho podpisom. Uviedol, že mu takýto list nebol poslaný žiadnym spôsobom.

16. Žalovaný nakoniec v odvolaní vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na znenie a , , . Vyslovil názor, že v prejednávanom spore je potrebné za účelom správneho určenia počiatku plynutia premlčacej doby aplikovať ustanovenie , nakoľko plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach a veriteľ využil svoje právo dané mu v v spojení s , čo nebolo sporné. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konania a nové rozhodnutie a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci a na základe vykonaných dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa v plnej miere stotožnil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v žalovaným napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (ust. ) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v predmetnej veci sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.507,95 Eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o úvere č. 520170422 uzavretej medzi jeho právnym predchodcom Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok a žalovaným dňa 28.12.2017. Zo zmluvy o úvere odvolací súd zistil, že pôvodný žalobca na základe tejto zmluvy žalovanému ako podnikateľskému subjektu identifikovanému identifikačným číslom organizácie a miestom podnikania poskytol úver vo výške 2.300,-- Eur za účelom financovania osobného motorového vozidla Volkswagen Polo. Žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal zaplatiť v 48 mesačných splátkach po 58,53 Eur splatných vždy 12. dňa v mesiaci s dátumom prvej splátky dňa 12.01.2018 a termínom konečnej splatnosti dňa 12.12.2021. Zmluvné strany si ďalej v zmluve dojednali ročnú úrokovú sadzbu vo výške 10,92 % p.a. a celkovú čiastku vo výške 2.809,44 Eur. V časti „Omeškanie s úhradou splátok“ zmluvy o úvere si zmluvné strany dohodli, že spoločnosť (žalobca) je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátok počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v a . Súčasťou zmluvy o úvere je aj splátkový kalendár.

20. Nakoľko žalovaný dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil, pôvodný žalobca žalovanému podaním označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 24.01.2020 oznámil, že jeho dlh zo zmluvy o úvere sa stal splatným v celom rozsahu naraz a že celková dlžná čiastka predstavuje sumu v celkovej výške 1.507,95 Eur.

21. Uznesením sp.zn. -140 zo dňa 20.03.2023 súd prvej inštancie pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že žalobca Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155 z konania vystupuje a na jeho miesto do konania vstupuje nový žalobca Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.

22. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

24. Podľa , záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

25. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

28. Podľa , spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

29. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

30. Podľa , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

31. Podľa , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

32. Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

33. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená spotrebiteľská zmluva podľa ustanovení a nasl. , ani zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa . Podľa spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom podľa spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci premetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zároveň v danom prípade neboli naplnené ani znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúce z zákona o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd mal preukázané, že žalovaný túto zmluvu uzavrel ako podnikateľský subjekt identifikovaný svojim miestom podnikania a IČO-m, t.j. ako podnikateľ podľa , , podľa ktorého podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Žalovaný teda uzavrel zmluvu o úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto nie je možné vzťah vzniknutý medzi pôvodným žalobcom a žalovaným považovať za spotrebiteľský vzťah podľa ustanovení a nasl. a ani podľa , ako to tvrdil žalovaný v odvolaní. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že v danom prípade nie je možné aplikovať jednotlivé ustanovenia a nasl. upravujúce spotrebiteľské zmluvy, ani zákonné ustanovenia . Nakoľko v danom prípade medzi pôvodným

žalobcom a žalovaným nevznikol spotrebiteľský vzťah, súd nie je oprávnený skúmať, či zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným a pôvodným žalobcom obsahuje podstatné náležitosti podľa , či pôvodný žalobca ako veriteľ v súlade s pred uzavretím zmluvy o úvere overil jeho bonitu a či zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa a nasl. . Odvolací súd preto považoval námietku žalovaného, že v tomto konaní ide o spotrebiteľský spor a že súd prvej inštancie neskúmal jeho námietky týkajúce sa overenia jeho bonity pred poskytnutím úveru, náležitosti zmluvy o úvere podľa a neprijateľných zmluvných podmienok podľa a nasl. upravujúcich spotrebiteľské zmluvy za nedôvodnú.

34. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi stranami sporu nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva, ani zmluva o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere podľa a nasl a že v zmluve o úvere bol podrobne dohodnutý predmet financovania, ako aj spôsob financovania a poskytnutia predmetného úveru, nakoľko z nej vyplýva, že predmetom financovania bola kúpa osobného motorového vozidla, výška poskytnutého úveru, spôsob financovania a tiež aj ročná úroková sadzba. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda o možnosti vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v prípade, ak sa klient - žalovaný dostane do omeškania s riadnym a včasným splácaním dohodnutých splátok. Odvolací súd mal zároveň z obsahu spisu preukázané, že pôvodný žalobca z dôvodu, že žalovaný dlžné splátky riadne a včas neuhradil, podaním označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 24.01.2020 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Z uvedeného mal odvolací súd preukázané, že v danom prípade boli splnené predpoklady na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru vyplývajúce z , a to, že zmluvné strany mali v zmluve o úvere dohodnuté plnenie v splátkach, dlžník - žalovaný sa dostal do omeškania s riadnym a včasným splácaním splátok a možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru mali zmluvné strany dohodnuté v zmluve o úvere. Odvolací súd preto považoval námietku žalovaného, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru za nedôvodnú.

35. Žalovaný nakoniec v odvolaní vyslovil názor, že v danom prípade je potrebné za účelom správneho určenia začiatku plynutia premlčacej doby aplikovať ustanovenie . Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že vzhľadom na to, že medzi stranami sporu nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva, súd prvej inštancie na predmetnú vec správne aplikoval ustanovenia a predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako obchodnoprávny vzťah vzniknutý medzi podnikateľmi. Preto potom aj otázka premlčania nároku žalobcu sa v predmetnej veci spravuje ustanoveniami a súd prvej inštancie plynutie premlčacej doby posudzoval správne podľa , podľa ktorého je premlčacia doba v obchodnoprávnych veciach štyri roky. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku žalovaného, že súd prvej inštancie mal posudzovať plynutie premlčacej doby podľa za nedôvodnú.

36. V danom prípade pôvodný žalobca úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi ním a žalovaným zosplatnil podaním zo dňa 24.01.2020, preto začiatok premlčacej doby na uplatnenie práva v tejto veci začal plynúť dňom 25.01.2020 a koniec premlčacej doby by uplynul dňa 25.01.2024. Žalobca predmetnú žalobu podal na súde dňa 09.06.2022, t.j. ešte pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby, preto odvolací dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žaloba bola podaná v zákonnej štvorročnej premlčacej dobe, a teda námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná.

37. Nakoľko súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, odvolací dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania keď žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

38. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

39. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa. , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v rozsahu

100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

40. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).