Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/2749/2004

Potvrdené rozhodnutím 41CoE/361/2013, 41CoE/392/2013
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému L. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. I. XXX/XX, XXX XX P. C. P., štátny občan SR, zastúpenej opatrovníkom T. W., pracovníkom Okresného súdu Lučenec, o vymoženie pohľadávky vo výške 698,27 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 3803/04, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/2749/2004-114 zo dňa 04. 07. 2013, takto rozhodol: Odvolanie oprávneného o d m i e t a ."
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. G. XXX/XX, XXX XX X. D. X., štátny občan SR, zastúpenej opatrovníkom U. M., pracovníkom Okresného súdu Lučenec, o vymoženie pohľadávky vo výške 698,27 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 3803/04, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/2749/2004-90 zo dňa 08. 10. 2012, takto rozhodol: Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/2749/2004-90 zo dňa 08. 10. 2012 p o t v r d z u j e ."

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnému P. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. I., A. XXX/X, zast. opatrovníkom Gabrielom Erdélyim, pracovníkom Okresného súdu Lučenec, vedenej pod zn. EX 3803/04 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Borovianska 17, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 698,27 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie v sume 21,25 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen uznesením -14 zo dňa 15.02.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Toto uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 23.02.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2011.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Nakoľko súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd týmto uznesením exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, ktorý sa vykonania domáhal vykonania exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Preto súd uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora. Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia písmeno a/ v spojení s ustanovením vyhlášky MS SR č.(ďalej len vyhláška) uplatnil právo na odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v nasledovnej časovej špecifikácii: spracovanie žiadosti o udelenie poverenia v časovej špecifikácii 35 minút, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v časovej špecifikácii 35 minút a spracovanie vyúčtovania trov exekúcie v časovej špecifikácii 35 minút. Za úkon spracovanie vyúčtovania trov exekúcie v časovej špecifikácii 35 minút, súd súdnemu exekútorovi odmenu nepriznal, nakoľko podľa názoru súdu ide o úkon administratívnej povahy, náhrada za ktorý je v zmysle vyhlášky už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd sčítal časy trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti v uvedenom rozsahu časovej špecifikácie, a na základe toho určil, že súdny exekútor na výkon exekučnej činnosti účelne vynaložil 70 minút, t.j. 1 hodina 10 minút, za čo mu priznal odmenu v sadzbe 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu, t.j. v celkovej výške 13,28 Eur. V zmysle a vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti v sadzbe 3, EUR za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti, a to za

- 1 x získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

- 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, spolu vo výške 6,64 Eur, nakoľko to malo oporu v predloženom exekučnom spise. Podľa § 22 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil právo na náhradu hotových výdavkov vo výške 1,33 Eur za poštovné. Túto mu súd priznal tak, ako si ju súdny exekútor uplatnil, nakoľko to malo oporu v predloženom exekučnom spise a v príslušných ustanoveniach vyhlášky. Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie spolu vo výške 21,25 Eur, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

V priebehu konania po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú podaním súdu doručeným dňa 07.09.2012 oprávnený navrhol s poukazom na ust. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie dve prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1. Je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnúť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva ( tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku hypotetickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Účelom a podstatou konania o prejudiciálnej otázke je podľa stabilizovanej judikatúry Súdneho dvora spolupráca vnútroštátneho súdu so Súdnym dvorom pri výklade práva EÚ. Konanie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ je založené na deľbe úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. Je vecou len vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť so zreteľom na konkrétne okolnosti veci nevyhnutnosť rozsudku o

prejudiciálnej otázke pre vydanie rozsudku vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (porov. napr. nález ÚS SR č.k. -70 zo dňa 18.04.2012).

Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti ktorého rozhodnutiu nemožno podať žiaden opravný prostriedok.

Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku nevzniká v každom prípade. Z primárneho práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora vyplýva viacero výnimiek z povinnosti predložiť prejuduciálnu otázku, konkrétne ak a) odpoveď na prejudiciálnu otázku by nemala žiadny význam na vytvorenie právneho základu na rozhodnutie vo veci samej, b) ide o otázku, ktorá bola v skutkovo a právne podobnom prípade vyriešená Súdnym dvorom, alebo o právnu otázku, ktorá sa vyriešila v judikatúre Súdneho dvora bez zreteľa na to, v akých konaniach bola predložená (princíp „acte éclairé“), alebo ak c) je výklad práva EÚ taký jasný, že nevznikajú žiadne rozumné pochybnosti o výsledku (princíp „acte clair“).

Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je potom založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

K prvej otázke považuje súd za potrebné na prvom mieste uviesť uznesenie súdu prvého stupňa č.k. -14 zo dňa 15.02.2010 ako aj uznesenie odvolacieho súdu č.k. zo dňa 23.02.2011 sa vo svojom odôvodnení neopreli o argumentáciu, že jednostranný právny úkon

- splnomocnenie udelené na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je v predmetnej exekučnej veci exekučným titulom je neprijateľnou podmienkou v zmysle príslušných ustanovení smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, resp. v zmysle . Tu je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že posúdenie otázky, či je niektoré zmluvné ustanovenie spĺňa kritériá neprijateľnej zmluvnej podmienky patrí do právomoci vnútroštátneho súdu. Uvedené stanovisko zaujal Súdny dvor EU napr. vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi, keď vo výrokovej časti bod 3 uviedol, že vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. ako nekalú. Pričom obdobné stanovisko Súdny dvora EU zaujal aj vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Iveta Korčokovská, keď uviedol, že je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere, aká je vo veci samej, upravujúca podľa zistení tohto súdu sankciu v neprimerane vysokej výške na ťarchu spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a . V prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že položenie prejudiciálnej otázky v znení a s obsahom ako ju navrhol položiť Súdnemu dvoru EU oprávnený je hypotetické a pre právne posúdenie danej veci nemajúce žiaden význam. Vzhľadom na právne posúdenie predmetnej exekučnej veci v rozhodnutiach súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu, v ktorých nebolo vnútroštátne procesné a hmotné právo aplikované s odkazom na ustanovenia smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je stanovisko exekučného súdu k položeniu druhej otázky Súdnemu dvoru rovnaké ako v prípade prvej otázky. Zmyslom riešenia predbežnej otázky totiž nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu, ale zabezpečiť jednotný výklad úniového práva, ku ktorej potrebe jednotného výkladu prvá ani druhá otázka oprávneného nesmeruje.

Na základe uvedeného exekučný súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde a to písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné).