Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/96/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľa Ing. R. Y., bytom F. ul. N. XX, právne zast. advokátom JUDr. Michalom Bohunickým, AK DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s. r. o., Lermontovova 18 Bratislava, proti odporcovi Y. N., bytom L. ul. H. č. XXX/XXA, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo, takto

rozhodol:

Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi K.. R. Y.A. a Y. N. dňa 10. 11. 2008 j e n e p l a t n á .

Z á l o ž n é p r á v o k nehnuteľnostiam stavba súp. č. 927 postavenej na pozemku parc. č. XXXX/ X, pozemok parc. č. XXXX/X vo výmere 369 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXXX/X vo výmere 11 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. č. XXXX/ X vo výmere 12 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom F., Správa katastra pre hlavné mesto SR F., pre kat. úz. L. Y., obec F.-Y..č. L. Y., okres F. K.., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/12, zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi K.. R. Y. a Y. N. dňa 10. 11. 2008 a povolené rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, rozhodnutím zo dňa 28. 11. 2008 a pod č. V-XXXXX/XX n e v z n i k l o .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 132,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 14.06.2011 návrh, ktorým žiadal, aby súd určil, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi navrhovateľom K.. R. Y. a odporcom Y. N. dňa 10.11.2008 je neplatná.

Zároveň žiadal určiť, že záložné právo k nehnuteľnostiam stavba súpisné č. 927 postavenej na pozemku parcelné číslo 3515/1, pozemok parcelné číslo 3515/1 vo výmere 369 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné č. 3515/3 vo výmere 11 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné č. 3515/4 vo výmere 12 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pre katastrálne územie L. Y., obec Bratislava - m. č. Staré mesto, okres Bratislava I, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve Ing. R. Y., veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/12 zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi Ing. R. Y. a Y. N. dňa 10.11.2008 a povoleného rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím zo dňa 28.11.2008 pod č. V- 32365/08 nevzniklo.

S návrhom na začatie konania vo veci samej podal navrhovateľ proti odporcovi aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, na základe ktorého žiadal, aby súd uložil odporcovi, ale aj spoločnosti PRVÁ

BRATISLAVSKÁ DRAŽOBNÁ s.r.o. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam ako aj úkonov smerujúcim k predaju nehnuteľnosti vyššie uvedených a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť zmluvy o pôžičke a určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo.

Podaný návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke, ktorú účastníci konania uzavreli, nikdy nedošlo k odovzdaniu predmetu pôžičky zo strany odporcu navrhovateľovi a teda navrhovateľovi ako dlžníkovi nevznikol ani záväzok vrátiť veriteľovi pôžičku. Napriek tomu došlo k začatiu výkonu záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe, kde sa už uskutočnilo prvé kolo dobrovoľnej dražby, bezúspešne a je určené aj druhé kolo dobrovoľnej dražby. Nakoľko odporca neposkytol navrhovateľovi sumu 83.000 eur, teda nesplnil si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, z toho dôvodu platne nevznikla ani samotná zmluva o pôžičke. Z neplatnej zmluvy o pôžičke nevznikol navrhovateľovi záväzok voči odporcovi a teda navrhovateľ sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením sumy 83.000 eur. Zároveň pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi v sume 83.000 eur platne nevznikla, čím nevzniklo platne ani záložné právo k nehnuteľnostiam a teda výkon záložného práva predajom nehnuteľností je v rozpore s ustanoveniami a zakladá v zmysle ustanovenia absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd určil, že zmluva o pôžičke je neplatná a záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam nevzniklo.

Súd vo veci rozhodol uznesením zo dňa 14. 6. 2011 č.k. -66 tak, že vydal predbežné opatrenie, ktorého sa domáhal navrhovateľ. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca dňa 7. 7. 2011. Dňa 13. 9. 2011 bolo uznesenie súdu prvého stupňa zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. . V tomto uznesení Krajský súd konštatoval, že predmetné uznesenie vydala sudkyňa, ktorá je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená preto za takéhoto stavu, keď vo veci bolo vydané uznesenie vylúčenou sudkyňou, bolo potrebné uznesenie prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Súd 1. stupňa v rámci usmernenia Krajského súdu v Prešove o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia opätovne rozhodol a to uznesením zo dňa 04.01.2012, č.k. -104, ktorým návrhu na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, nakoľko dospel k záveru, že dočasná úprava pomerov tvrdená navrhovateľom, je medzi účastníkmi nevyhnutná, pretože v danom prípade hrozí strata vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam práve v dôsledku výkonu záložného práva. Predmetné uznesenie nadobudlo dňa 14.03.2012 právoplatnosť a týmto dňom sa zároveň stalo i vykonateľným, nakoľko voči nemu nebol podaný opravný prostriedok.

Následne súd vo veci nariadil dokazovanie vo veci samej.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil odporca, ktorý si zásielku neprevzal v odbernej lehote, preto súd aplikoval fikciu doručenia v súlade s predvolanie na pojednávanie považoval za doručené dňom 19.09.2012, t.j. deň kedy sa zásielka vrátila súdu. Zároveň rozhodol v jeho neprítomnosti podľa

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o pôžičke zo dňa 10.11.2008, záložnou zmluvou zo dňa 10.11.2008, návrh na vklad do katastra nehnuteľností, výpisom z LV č. 1025, históriou z účtu navrhovateľa vedeného v Poštovej banke, výzvou na plnenie Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.10.2009, oznámením o začatí výkonu záložného práva, výzvou dražobníka na zabezpečenie súčinnosti pri ohodnocovaní nehnuteľnosti, doručením oznámenia o dražbe, oznámením o dražbe ( konanie dražbe ), rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR, uznesením tunajšieho súdu XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 04.01.2012 a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že odporca navrhovateľovi ponúkol, že mu poskytne pôžičku v sume 83.000 eur. Keďže v

tom období potreboval peniaze, túto ponuku privítal. Dohodli sa na uzatvorení zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorili dňa 10.11.2008, predmetom ktorej bol záväzok odporcu - veriteľa poskytnúť navrhovateľovi - dlžníkovi pôžičku v sume 83.000 eur prevodom na účet v deň podpisu zmluvy a záväzok navrhovateľa vrátiť požičanú sumu v lehote najneskôr do 31.03.2009. Súčasťou zmluvy o pôžičke bolo aj zriadenie záložného práva a návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti. Návrh na vklad záložného do katastra nehnuteľností bol podaný dňa 11.11.2008 a povolený Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava rozhodnutím zo dňa 28.11.2008 pod č. V-32365/08. Odporcovi zo zmluvy vyplynula povinnosť zložiť uvedenú sumu na účet navrhovateľa, túto povinnosť si však nesplnil a odôvodňoval to predovšetkým tým, že nemá na to vytvorené podmienky. Keďže dlhodobo túto povinnosť neplnil, bol písomne vyzvaný, aby predmetnú zmluvu o pôžičke naplnil, tak ako bolo dohodnuté. Navrhovateľ poukázal tiež na to, že odporca nikdy ani verbálne ani písomne nevyzval navrhovateľa na vrátenie sumy 83.000 eur, ale hneď začal s výkonom záložného práva, pretože navrhovateľ bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia, upovedomenia, dostal výzvu od dražobnej spoločnosti. Táto na základe podania odporcu, ktorý mal na predmetnú nehnuteľnosť zriadené záložné právo, zahájila dražbu. Dražobná spoločnosť začala s výkonom dražby, prvé kolo bolo neúspešné a od druhého kola ustúpila, a to až na základe písomnosti produkovaných v jeho prospech jeho právnym zástupcom. Pre vznik zmluvy o pôžičke sa vyžaduje okrem samotného uzatvorenia zmluvy o pôžičke aj ďalší úkon a to odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. A až splnením oboch týchto podmienok vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť pôžičku veriteľovi. V tomto konkrétnom prípade odporca čiastku 83.000 eur, nikdy navrhovateľovi reálne neodovzdal, hoci sa to podľa zmluvy zaviazal a teda zmluva o pôžičke vzniknúť nemohla. Keďže zmluva o pôžičke platne nevznikla, nemohlo vzniknúť ani záložné právo, ktoré nemôže existovať bez existencie ním zabezpečovanej pohľadávky, nakoľko záložné právo je právo akcesorické a jeho vznik, existencia i zánik sú podmienené vznikom pohľadávky, na zabezpečenie ktorej má slúžiť. Nakoľko zmluva o pôžičke platne nevznikla, nevznikla platne ani pohľadávka odporcu zabezpečená záložným právom a teda ani platne nemohlo vzniknúť záložné právo. Preto žiadal, aby sú jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaný návrh je dôvodný.

Podľa ; zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ; záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa ; záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh ( ).

V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky ( ).

Podľa ; záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

Podľa ; ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ

môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

V danom prípade mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 10.11.2008 uzatvorená v súlade s ust. Zmluva o pôžičke, na základe ktorej sa odporca - veriteľ zaviazal poskytnúť navrhovateľovi - dlžníkovi pôžičku v sume 83.000 eur, a to prevodom na účet v deň podpisu zmluvy. Navrhovateľ sa zaviazal vrátiť požičanú sumu v lehote najneskôr do 31.03.2009. V záverečných ustanoveniach predmetnej zmluvy bolo dohodnuté, že účastníci uzatvoria Záložnú zmluvu podľa a pripravia a podpíšu Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti k 1 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičky. Záložná zmluva ako i návrh na vklad boli uzatvorené dňa 10.11.2008. Súd mal tiež za preukázané, že odporca svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke a to povinnosť odovzdať navrhovateľovi dohodnutú sumu 83.000 eur určeným spôsobom, t.j. zložením na účet ( svedčia o tom výpisy z účtu navrhovateľa, podľa ktorých takáto suma nebola zložená/ prevedená na jeho účet ), nesplnil, a to aj napriek tomu, že ho na to navrhovateľ písomne, výzvou zo dňa 14.10.2009 vyzval. Aj napriek nesplneniu marginárnej povinnosti zo zmluvy, na ktorú sa odporca zaviazal, odporca začal s výkonom záložného práva, a to predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca finančnú hotovosť v sume 83.000 eur, reálne navrhovateľovi spôsobom, ktorý bol dohodnutý v zmluve o pôžičke, a to prevodom na účet v deň podpisu zmluvy ( týmto dňom sa zmluva stala platnou ) nikdy nepreviedol, teda peniaze neboli navrhovateľovi poskytnuté.

Vznik zmluvy o pôžičke predpokladá nielen dohodu zmluvných strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Až reálne odovzdanie predmetu pôžičky zakladá právny vzťah zmluvných strán. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, kedy sa okrem samotného uzatvorenia zmluvy o pôžičke vyžaduje aj ďalší úkon, t.j. odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. A až splnením uvedených podmienok vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi pôžičku, teda vrátiť to, čo mu bolo zo strany veriteľa požičané.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2012, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX v odôvodnení konštatoval, že pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke je rozhodujúcim zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky dlžníkovi - žalobkyni, pretože k zmluve o pôžičke podľa nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Ďalej bolo v tomto rozhodnutí uvedené, že ak k odovzdaniu peňazí dlžníčke nedošlo, z dôvodu ktorého, nemožno zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi účastníkmi konania považovať za platnú ( viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa )

Nakoľko ani v danom prípade k reálnemu odovzdaniu peňazí navrhovateľovi nedošlo, nebola splnená podmienka odovzdania predmetu pôžičky, preto zmluva o pôžičke nemohla vzniknúť a nemožno ju považovať za platnú.

Z tohto dôvodu nemohol ani platne vzniknúť záväzok navrhovateľa voči odporcovi spočívajúci vo vrátení požičanej sumy a taktiež sa navrhovateľ nemohol dostať do omeškania so splnením svojho záväzku voči odporcovi. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi platne nevznikla, v dôsledku čoho nemohla platne vzniknúť ani záložné právo k nehnuteľnosti.

Záložné právo ako právo akcesorické, slúži iba na zabezpečenie pohľadávky a umožňuje veriteľovi v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, uspokojiť svoju pohľadávku vrátane príslušenstva z predmetu záložného práva, t.j. zálohu. Účelom záložného práva je iba zabezpečovať pohľadávku, preto záložné právo nemôže samo o sebe existovať. Je závislé čo do vzniku i čo do trvania na pohľadávke, ktorú má zabezpečovať ( je akcesiou pohľadávky ). Záložné právo ako právo akcesorické teda slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený zákonom stanoveným ( o dobrovoľných dražbách, , Exekučný poriadok ) alebo v zmluve určeným spôsobom domáhať sa uspokojenia. Záložné právo

samo o sebe bez existencie ním zabezpečenej pohľadávky nemôže existovať. V danom prípade ako súd vyššie uviedol, zmluva o pôžičke platne nevznikla, teda platne nemohla vzniknúť ani pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom. Potom platne nevzniklo ani záložné právo, a to bez ohľadu na platnosť zmluvy o zriadení záložného práva alebo povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností. Súd preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách súd rozhodol podľa ; podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu v súlade s ustanovením ods. l vzniklo právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. V zákonom stanovenej 3- dňovej lehote však právny zástupca navrhovateľa súdu nepredložil písomné vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Navrhovateľovi zo spisu vyplývajú tak len trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia a za návrh vo veci samej vo výške 132,50 eur. Preto súd priznal navrhovateľovi len náhradu trov konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku, avšak náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia nepriznal, a to v súlade s ust.

Podľa ; o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2; ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.