Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-10-2012.pdf
PDF · 78.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1T/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Bureša a prísediacich Milana Harabina a Jána Krulčíka, v trestnej veci proti obžalovanému C. M., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. októbra 2012, takto
rozhodol:
Obžalovaný
C. M. K. Z. W. W., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v L.G., trvale bytom, ul. F. Č.. XXXX/X, L., slobodný, nezamestnaný,
j e v i n n ý, ž e
1/ dňa 17.3.2010 okolo 22.10 hod. pri autobusovej zastávke, nachádzajúcej sa pri Y. L. na ul. T. v L., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, obžalovaný C. M. odpútaval rozprávaním a zabávaním pozornosť poškodeného G. H., čo využil ďalší obvinený, ktorý mu z vrecka bundy vytiahol mobilný telefón zn. Nokia 3720c, cez ktorý si následne obaja obžalovaní dobili kredity svojich mobilných telefónov, čím takto svojím konaním spôsobili poškodenému G. H. celkovú škodu vo výške 177,- €,
2/ dňa 17.03.2010 okolo 22.20 hod. pri autobusovej zastávke nachádzajúcej sa pri Y. L. na ul. T. v L., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, obžalovaný C. M., po predchádzajúcich slovných výmenách, začal fyzicky napádať poškodeného C. I., toho zvalil na zem, kde ho pridržal, čo využil ďalší obvinený, ktorý mu z vrecka nohavíc vytiahol peňaženku, z ktorej vybral finančnú hotovosť 50,- €, po výzvach poškodeného, aby mu peňaženku vrátil, túto mu hodil k nohám, následne obžalovaní odišli preč v smere do centra mesta, kde si peniaze rozdelili a použili pre vlastnú potrebu, čím svojím konaním spôsobili poškodenému C. I. celkovú hodnotu vo výške 50,- €,
t e d a
v bode 1/
spoločným konaním s ďalším obvineným si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,
v bode 2/
spoločným konaním s ďalším obvineným proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
č í m s p á c h a l
v bode 1/
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
v bode 2/
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona u k l a d á úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov a 9 (deviatich) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodených G. H., nar. XX. X. XXXX trvale bytom Ľ., ul. H. Č.. XXX/XX a C. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. Č.. XX, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 13. 10. 2010 obžalobu na W. I. a C. M. pre skutky právne kvalifikovaný v bode 1 obžaloby ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva a v bode 2 obžaloby ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tomu skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Uznesením Okresného súdu Kežmarok, č. k. 7T 156/2010 - 174 z 16. januára 2012 súd vylúčil vec obžalovaného C. M. na samostatné konanie.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. Na to súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,, áno ,, .
V zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý súhlasil s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.
Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykoná iba dôkazy súvisiace s rozhodnutím o treste.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Z hľadiska objektívnej stránky sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil tak, že v bode 1 rozsudku spoločným konaním s ďalším obvineným si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a v bode 2 rozsudku spolu s ďalším obvineným spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Z právneho hľadiska obžalovaný C. M. v bode 1 rozsudku svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v bode 2 rozsudku naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Protiprávnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že porušil záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva a nerušenej držby, ako aj na ochrane osobnej slobody, zdravia občanov, ako aj na ochrane vlastníctva veci, pokiaľ ide o výkon oprávnení súvisiacich s jeho užívaním.
Súd sa oboznámil s charakteristikou obžalovaného, so správou Obvodného úradu Kežmarok, odbor všeobecnej vnútornej správy a s odpisom z registra trestov.
Obžalovaný C. M. je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. V zamestnaní je hodnotení pozitívne, nakoľko do práce chodieva pravidelne a do neskorých nočných hodín pomáha ku kvalitnému rozvoju firmy. Doposiaľ bol jedenkrát uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR. č. 372/1990 Zb. a z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb., pričom skutok sa stal dňa 16. 4. 2010. Obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 3 zákona č. 140/1961 Zb. rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z 30. 3. 1998, sp. zn. 1T 216/1997 na trest odňatia slobody na 8 (osem) mesiacov so skúšobnou dobou do 17. 12. 1999. Na páchateľa sa hľadí ako keby nebol odsúdený.
Súd potom zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov a 9 (deviatich) mesiacov.
Pri výmere trestu vychádzal zo skutočnosti, že sa obžalovaný k trestnému činu priznal a trestný čin oľutoval. Keďže prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, súd aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona.
Nakoľko obžalovaný spáchal dvomi samostatnými skutkami dva trestné činy, z ktorých je jeden zločin (lúpež podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s trestnou sadzbou od 3 rokov do 8 rokov) a druhý prečinom (krádež podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s trestnou sadzbou do 2 rokov), súd musel použiť ustanovenia o úhrnom treste podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a asperačnú zásadu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Na základe aplikácie § 38 ods. 3, § 41 ods. 1 a § 188 ods. 1 Trestného zákona došlo k úprave trestnej sadzby pre obžalovaného tak, že dolná hranica je 3 roky a horná hranica 6 rokov a 4 mesiace. Použitím ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (asperačnej zásady) je dolná hranica trestnej sadzby v uvedenom prípade 5 rokov 8 mesiacov 20 dní a horná hranica 8 rokov 5 mesiacov 10 dní.
Súd aj vzhľadom na prednesy obžalovaného a jeho obhajcu zvažoval aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Súd k aplikácii uvedeného ustanovenia nemohol pristúpiť, nakoľko na obžalovaného bol vydaný príkaz na zatknutie Okresným súdom Kežmarok dňa 15. 4. 2011 a následne 24. 6. 2011 vzatý do väzby, nakoľko sa obžalovanému nepodarilo doručiť súdnu zásielku, pričom sám obžalovaný pri výsluchu sudcovi rozhodujúcom o vzatí do väzby uviedol, že vedel o tom, že sú mu doručované predvolania, avšak tieto nepreberal, pretože bol pracovne mimo miesta bydliska, čím sa vyhýbal trestnému stíhaniu. Taktiež súd prihliadol aj na fakt, že v krátkom časovom období (mesiac) po spáchaní skutkov, ktoré sú predmetom tohto trestného konania, sa dopustil protiprávneho konania, a to priestupku.
Pri ukladaní trestu u obžalovaného C. M. súd dospel k záveru, že účel trestu sa v tomto prípade dosiahne uložením nepodmienečného trestu na dolnej hranici trestnej sadzby odňatia slobody uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona po jej úprave podľa všeobecnej časti Trestného zákona. Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd zaradil páchateľa na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd má teda za to, že takto uložený trest povedie k náprave páchateľa, ktorý sa v budúcnosti bude vyhýbať akejkoľvek trestnej činnosti.
Nakoľko podľa výsledku dokazovania nebol podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, súd postupom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.