Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/3/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľa: A. L., X.. XX.X.XXXX, L. L.Á. XX, L., zastúpeného JUDr. Petrom Chraščom, Červeňova 6, Bratislava, proti odporcom: X. A.. H. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. V. XX, L., X. A.. B. L., X.. XX.X.XXXX, V. L. V. XX, L., obaja zastúpení spoločnosťou Aequitas s.r.o., Na Troskách 26, Banská Bystrica, o zaplatenie 47.606,77 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 33.572,- eur so 17,6%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.4.2000 do zaplatenia, všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súd dňa 3.1.2002 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie 3.200.000,- Sk s 21 %-ným úrokom z omeškania od 31.3.2000 do zaplatenia z titulu nevrátenej pôžičky (vrátane dohodnutých úrokov). Uviedol, že účastníci uzatvorili dňa 1.4.1999 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ požičal odporcom 83.200,- DM a odporcovia sa zaviazali pôžičku splácať v mesačných splátkach po 2.600,- DM tak, že do 15.3.2000 mali splatiť 12 splátok po 2.600,- DM a zvyšok dlžnej sumy 31.200,- DM mali vrátiť do 31.3.2000. Od marca 1999 do októbra 1999, teda spolu 8 krát, zaplatil mu odporca v I. rade sumu 2.600,- DM mesačne, čo malo predstavovať dohodnuté úroky. Dňa 21.12.2000 uznal odporca v I. rade písomne pohľadávku navrhovateľa vo výške 1.800.000,- Sk. Druhýkrát uznal odporca v I. rade pohľadávku navrhovateľa tak, že obaja podpísali Dohodu, podľa ktorej odporca v I. rade uznal pohľadávku vo výške 3.200.000,- Sk, čo malo zahŕňať aj dohodnutý úrok.

Keďže súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcov v 1. a 2. rade ustanovil im opatrovníčku podľa Opatrovníčka žiadala rozhodnúť v zmysle zákona.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 18.4.2005, č. k. - 103 zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1.434.201,60,- Sk so 17,6%-ným úrokom z omeškania od 1.4.2000 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Tiež zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 71.710,- Sk.

Na odvolanie odporcov Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10.12.2008, č. k. - 233 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1.354.897,80 Sk so 17,6%-ným úrokom z omeškania od 1.4.2000 do zaplatenia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odvolací súd vychádzal z toho, že celková požičaná suma bola 83.200 DM, teda 1.912.268,- Sk, z toho odporcovia zaplatili 5 splátok po 2.600,- DM, teda spolu 298.792,- Sk a ďalej predložili doklady o zaplatení sumy 258.578,20 Sk v rokoch 2000 - 2002, na základe čoho dospel k záveru, že odporcovia majú navrhovateľovi zaplatiť ešte sumu 1.354.897,80 Sk.

Na dovolanie odporcov Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.9.2010, č. k. zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.12.2008, sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 13.7.2011, č. k. - 505 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní je sporné, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, či zmluva o pôžičke bola uzatvorená v ústnej alebo písomnej forme a v akom rozsahu bola predmetná pôžička zo strany navrhovateľa poskytnutá, preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa ustáliť, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, v akom rozsahu a v akom rozsahu plnili odporcovia v 1. a 2. rade navrhovateľovi. Tiež mu uložil vyhodnotiť nárok navrhovateľa v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcov v 1. a 2. rade, a to v súvislosti s momentom, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa iba v časti, v ktorej bolo návrhu vyhovené, keďže proti zamietajúcej časti rozsudku zo dňa 18.4.2005, č. k. - 103, odvolanie podané nebolo, v ďalšom konaní bolo predmetom konania iba zaplatenie sumy 1.434.201,60,- Sk (47.606,77 eur) s príslušenstvom.

Navrhovateľa vo svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedol, že v skutočnosti mu odporca v 1. rade zaplatil iba 5 splátok po 2.600,- DM a okrem toho mu zaplatil sumu 166.517,55 Sk, čo on kompenzoval s 3 splátkami. Odporcovia podpísali zmluvu o pôžičke v roku 1999, a to dobrovoľne. Prvá zmluva o pôžičke bola podpísaná už v roku 1998 a keďže peniaze v dohodnutom termíne (marec 1999) nevrátili, bola uzatvorená zmluva v roku 1999. On peniaze získal z predaja bytu na Bieloruskej ul. č. 24, oficiálne ho predal za 1.300.000,- Sk avšak v skutočnosti zaň dostal 1.600.00,- Sk alebo 1.700.000,- Sk, okrem toho mal ďalšie peniaze, ktoré ale nemal na účte v banke, ale mal ich doma. Celú sumu 83.000,- DM odporcom nedal naraz, ale asi na 2 alebo 3 razy.

Odporcovia vo svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach tvrdili, že od navrhovateľa si požičali iba sumu 300.00,- Sk, a to dňa 1.4.1998 a potom ešte sumu 400.000,- Sk, a to na základe ústnej zmluvy, pričom nebol dohodnutý žiadny úrok. Chceli si požičať 1.000.000,- Sk. Dohodli sa, že to vrátia do jedného roka. K vzniku pôžičky teda nedošlo na základe písomnej zmluvy zo dňa 1.4.1999, ktorú odporcovia podpísali pod nátlakom, pričom navrhovateľ nepredložil ani jej originál. Táto zmluva je neplatná podľa , nakoľko nebola podpísaná vážne, zrozumiteľne, ani určite, a je tiež neplatná podľa , nakoľko svojím obsahom a účelom sa prieči zákonu a dobrým mravom. Odporca v 1. rade aj ďalšie zmluvy podpísal pod nátlakom. Odporcovia vzniesli aj námietku premlčania. Napriek tomu, že navrhovateľ im požičal iba sumu 700.000,- Sk, odporcovia tvrdili, že mu už doposiaľ vrátili viac ako 2.000.000,- Sk.

V priebehu konania navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie 33.572,- eur so 17,6%- ným úrokom z omeškania ročne od 1.4.2000 do zaplatenia, vo zvyšku zobral návrh späť z dôvodu, že nespochybňoval doklady o úhradách, ktoré odporcovia založili do spisu. Odporcovia s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasili.

Súd vo vedci vykonal a doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu v 1. rade a svedkov H. Š. C. H. S. a obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 1.4.1999 podpísali účastníci zmluvu o pôžičke, podľa ktorej požičal navrhovateľ odporcom v 1. a 2. rade sumu 83.200,- DM na dobu určitú do 31.3.2000. Účastníci sa dohodli, že časť pôžičky bude vracaná v mesačných splátkach po 2.600,- DM, vždy do 15-teho dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka bude splatná do 15.5.1999, posledná splátka resp. dvojsplátka za marec a apríl 2000 do 15.3.2000. Splátok bude spolu 12 po 2.600,- DM, teda spolu 31.200,- DM. Zostatok v sume 52.000,- DM mal byť vrátený do 31.3.2000.

Dňa 21.12.2000 podpísal odporca v 1. rade čestné prehlásenie, že vyplatí navrhovateľovi v januári 2001 sumu 1.800.000,- Sk z dlžnej čiastky.

V nezistený deň uzavreli navrhovateľ a odporca v 1. rade dohodu, podľa ktorej sa ústne dohodli, že dlžná suma je 3.200.000,- Sk, pričom termín a splatnosť sa dohodne u právnika.

Odporcovia v priebehu konania založili do spisu doklady preukazujúce, že navrhovateľovi zaplatili v rokoch 2000 až 2002 sumu spolu 258.578,20 Sk, v roku 2005 sumu spolu 37.000,- Sk, v roku 2006 sumu spolu 72.000,- Sk, v roku 2007 sumu spolu 122.000,- Sk a v roku 2008 sumu spolu 112.500,- Sk

Svedkyňa H. Š., teta navrhovateľa, uviedla, že vie o tom, že navrhovateľ a odporcovia uzatvorili zmluvu o pôžičke, ale pri jej uzavretí nebola prítomná. Raz, keď bol navrhovateľ v nemocnici, tak videla odporcu v 1. rade, ako mu priniesol peniaze, bola to suma 55.000,- Sk. Odporca v 1. rade pred ňou nehovoril, prečo tie peniaze priniesol, v jej prítomnosti sa o ničom nedohadovali, ona nevie žiadne podrobnosti. Vtedy videla odporcu v 1. rade prvýkrát. Ďalej uviedla, že nebola prítomná ani pri podpise čestného prehlásenia zo dňa 21.12.2000 ani pri podpise ďalšej dohody.

Svedok H. S., kamarát navrhovateľa, uviedol, že raz bol s navrhovateľom, keď sa stretol s odporcom v 1. rade na stanici, navrhovateľ ho (odporcu v 1. rade) žiadal, aby mu vrátil peniaze. On vedel od navrhovateľa, že mal uzavretú zmluvu o pôžičke s odporcami a raz jednu aj videl. Jednalo sa tam o sumu niečo vyše 3 milióny, ale podrobnejšie sa k tomu nevedel vyjadriť. On nebol prítomný pri podpise zmluvy ani jej dodatkov, ani pri tom, ako si dohadovali podmienky splatnosti. Odporca v 1. rade stále sľuboval navrhovateľovi, že mu peniaze vráti.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa veta prvá ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa veta prvá nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrhu je po čiastočnom späťvzatí potrebné vyhovieť.

Predmetom konania bolo vrátenie pôžičky. Medzi účastníkmi bolo sporné, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, v akej forme (či ústnej alebo písomnej) a aká bola v skutočnosti požičaná suma. Navrhovateľ predložil písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 1.4.1999, podľa ktorej požičal odporcom sumu 83.200,- DM (v prepočte na slovenské koruny 1.912.268,80,- Sk). Odporcovia však tvrdili, že k pôžičke došlo už skôr, na základe ústnej zmluvy, pričom požičaná suma bola len 700.000,- Sk. Navrhovateľ v konaní pripustil, že k pôžičke došlo už v roku 1998, pričom keďže odporcovia ju nevrátili v dohodnutom termíne, teda do marca 1999, spísali novú zmluvu o pôžičke 1.4.1999. Tiež uviedol, že v skutočnosti vyplatil odporcom požičanú sumu nie naraz, ale na viackrát. Súd dospel k záveru, že pokiaľ aj účastníci v skutočnosti uzavreli najprv ústnu zmluvu o pôžičke a až neskôr, už po vyplatení peňazí odporcom, ju spísali písomne, nespôsobuje to neplatnosť zmluvy o pôžičke. Zmluva, ktorú účastníci podpísali dňa 1.4.1999 tak môže byť podľa svojho obsahu považovaná za písomné potvrdenie o pôžičke peňazí a dohodu o jej splatnosti. Pokiaľ ide o to, že navrhovateľ v konaní nepredložil originál zmluvy o pôžičke zo dňa 1.4.1999, súd mal za to, že to ani nebolo potrebné, nakoľko samotní odporcovia potvrdili, že túto zmluvu podpísali, nespochybňovali teda jej existenciu, iba tvrdili, že túto zmluvu podpísali pod nátlakom, čo však nijakým spôsobom nepreukázali. Existencia tejto zmluvy, ako aj to, že ju odporcovia podpísali, bola teda potvrdená samotnými odporcami.

Pokiaľ ide o výšku požičanej sumy, tu je potrebné uviesť, že samotní odporcovia v zmluve zo dňa 1.4.1999 potvrdili svojim podpisom (overeným notárom), že im navrhovateľ požičal sumu 83.200,- DM. Taktiež odporca v 1. rade dňa 21.12.2000 podpísal čestné prehlásenie, že vyplatí navrhovateľovi v januári 2001 sumu 1.800.000,- Sk z dlžnej čiastky a tiež v nezistený deň uzavreli navrhovateľ a odporca v 1. rade dohodu, podľa ktorej sa ústne dohodli, že dlžná suma je 3.200.000,- Sk. Je síce pravdou, že súd tieto právne úkony nemôže považovať za platné uznanie dlhu, nakoľko v nich nie je uvedený dôvod dlhu tak, ako to vyžaduje ust. , ide však o ďalšie dôkazy, podpísané odporcom v 1. rade (čo nepopieral), preukazujúce, že požičaná suma musela byť v skutočnosti podstatne vyššia ako 700.000,- Sk, ako to tvrdili odporcovia. Odporca v 1. rade síce aj pri týchto úkonoch tvrdil, že ich podpísal pod nátlakom, ani v tomto prípade to však nepreukázal. Taktiež sa súdu javí byť úplne neuveriteľné

tvrdenie odporcov, že hoci im mal navrhovateľ požičať iba sumu 700.000,- Sk, a to bez dohodnutých úrokov, vrátili mu už viac ako 2.000.000,- Sk (zaplatenie takejto sumy navrhovateľovi však nepreukázali). Odporcovia navrhli, aby si súd na preukázanie skutočnej výšky pôžičky, vyžiadal z Tatra banky výpis z účtu navrhovateľa za obdobie marec až október 1998 a z katastra nehnuteľností zmluvu, ktorou navrhovateľ predal byt na L. N.. a tiež, aby súd overil kúpu a predaj garsónky na D. N.. Č.. XX. Súd však tieto dôkazy nevykonal, nakoľko by to bolo nadbytočné, keďže by sa ich vykonaním neodstránila spornosť ohľadom otázky výšky požičanej sumy, keďže samotný navrhovateľ tvrdil, že mal peniaze z rôznych zdrojov, niektoré mal na účte, niektoré doma v hotovosti, pričom súd je toho názoru, že keďže odporcovia písomne potvrdili, že navrhovateľ im požičal sumu 83.200,- DM, nezaťažuje navrhovateľa dôkazné bremeno preukázať, že im naozaj takúto sumu požičal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili platnú zmluvu o pôžičke (keďže nebolo preukázané, že by zmluvu o pôžičke uzatvorili pod nátlakom, teda nie slobodne a vážne a súd nezistil ani iný dôvod neplatnosti zmluvy), pričom navrhovateľ požičal odporcom sumu 83.200,- DM (v prepočte na slovenské koruny 1.912.268,80,- Sk). Účastníci sa zároveň dohodli, že odporcovia budú pôžičku splácať v mesačných splátkach po 2.600,- DM. Ešte v roku 1999 zaplatili odporcovia navrhovateľovi 5 splátok po 2.600,- DM (teda spolu 13.000,- DM, čo predstavovalo sumu 298.792,- Sk), čo síce odporcovia nepreukázali žiadnym listinným dôkazom, avšak navrhovateľ to potvrdil. Ďalej v priebehu rokov 2000 - 2002 zaplatili odporcovia navrhovateľovi spolu sumu 258.578,20 Sk a v rokoch 2005 až 2008 spolu sumu 343.500,- Sk, čo podložili aj listinnými dôkazmi. Celkom teda z požičanej sumy 1.912.268,80,- Sk odporcovia doposiaľ preukázateľne zaplatili navrhovateľovi sumu 900.870,20 Sk. Nezaplatená zostala suma 1.011.398,60 Sk (33.572,28 eur). Navrhovateľ však po čiastočnom späťvzatí návrhu žiadal priznať iba sumu 33.572,- Sk, preto mu súd priznal iba túto sumu, súc pri tom viazaný jeho návrhom. Odporcovia síce v konaní tvrdili, že navrhovateľovi zaplatili podstatne vyššiu sumu, toto však nepreukázali žiadnym relevantným dôkazom. Odporcovia síce v konaní navrhli vypočuť viacerých svedkov, avšak ich mená a adresy súdu neoznámili a napokon netrvali na výsluchu žiadneho z nimi navrhnutých svedkov. Súkromná evidencia výdavkov odporcov nemôže byť dôkazom o zaplatení ich dlhu, pokiaľ to navrhovateľ popieral. Taktiež predloženie zmluvy o predaji bytu odporcov v roku 1999 nijako nepreukazuje, že z kúpnej ceny čokoľvek zaplatili navrhovateľovi.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, súd dospel k záveru, že je nedôvodná. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby (ktorá je pri pôžičke 3 - ročná) nie je podstatné, kedy boli požičané peňažné prostriedky odovzdané dlžníkovi, ale to, kedy mali byť tieto vrátené veriteľovi, pretože až uplynutím dňa splatnosti pôžičky, si môže veriteľ prvýkrát uplatniť právo na vrátenie pôžičky, pokiaľ nebola vrátená v dohodnutom termíne. Premlčacia doba teda nezačína plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky dlžníkovi, ale až odo dňa, kedy nastala jej splatnosť. Odporcovia tvrdili, že zmluvu o pôžičke uzatvorili dňa 1.4.1998, pričom požičané peňažné prostriedky mali vrátiť do jedného roka. Ak by aj bolo ich tvrdenie pravdivé, nastala splatnosť pôžičky 1.4.1999, kedy začala plynúť aj premlčacia doba, ktorá by uplynula dňa 1.4.2002, pričom navrhovateľ podal návrh na súd dňa 3.1.2002, teda pred uplynutím premlčacej doby. Skorší dátum splatnosti pôžičky odporcovia v konaní ničím nepreukázali. Podľa písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 1.4.1999, mala byť prvá splátka splatná dňa 15.5.1999 a posledná 31.3.2000. Pri takejto dohodnutej splatnosti podal navrhovateľ návrh na začatie konania takisto pred uplynutím premlčacej doby.

Keďže odporcovia sa dostali so zaplatením do omeškania, súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy aj úrok z omeškania vo výške, ktorá zodpovedná nar. vl. č. 87/95 Z. z., teda vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS, platnej k prvému dňu omeškania, teda ku dňu 1.4.2000 (2x 8,8% = 17,6%).

Keďže navrhovateľ vzal návrh vo zvyšku späť a odporcovia s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasili, súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s

Podľa o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).