Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/174/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: W. V., rodená V., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom v V., E. nábrežie XXX/XX proti odporcovi: R. V., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom v V., A. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom: JUDr. Peter Dudič, zamestnanec Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky počnúc od 13.7.2010 sumou 50 EUR mesačne, vždy do 30. dňa každého mesiaca vopred, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -43 zo dňa 6.4.2005 v časti určenia výživného na navrhovateľku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho zvýšením za obdobie od 13.7.2010 do 31.10.2012, vo výške 808,75 EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania proti odporcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 13.7.2010 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany odporcu, jej otca, zo sumy 624,- Sk, ktorá jej bola priznaná naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -43 zo dňa 10.5.2005, aspoň na sumu 50 EUR mesačne. Návrh odôvodnila skutočnosťami, že navštevuje Strednú hotelovú akadémiu a suma 624,- Sk nepostačuje na uspokojenie jej potrieb.

Odporca sa k návrhu nevyjadril. Jeho pobyt sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť. Z uvedeného dôvodu mu v súlade s ustanovením v spojení s ods. 6 ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkyne - matky navrhovateľky a oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu, ako aj pripojeným spisom Okresného súdu Košice I sp.zn. a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. -41 zo dňa 7.6.2000 rozviedol manželstvo rodičov navrhovateľky E. V. a R. V. a schválil dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, v zmysle ktorej na čas po rozvode manželstva boli maloleté deti Y. V., nar. X.XX.XXXX, mal. H., nar. X.X.XXXX a mal. W., nar. XX.X.XXXX zverené do výchovy matky a otec bol

zaviazaný prispievať na výživu maloletého Y. sumou 400,- Sk mesačne, na výživu maloletej Dajany sumou 300,- Sk mesačne a na výživu maloletej W. sumou 200,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2000.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. súd zistil, že rozsudkom č.k. -43 zo dňa 6.4.2005 bolo počnúc od 1.4.2005 zvýšené výživné zo strany otca na všetky maloleté deti, vrátane navrhovateľky, na sumu 624,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2005. Z odôvodnenia rozsudku súdu súd zistil, že v tom čase maloletá navrhovateľka mala 14 rokov, navštevovala 7. ročník základnej školy. Bola často chorá, matka na ňu vynakladala mesačne za lieky sumu približne vo výške 500,- Sk. Matka navrhovateľky bývala s deťmi a svojim priateľom v dvojizbovom byte, za ktorého užívanie platila 6.500,- Sk mesačne spolu s inkasom a ostatnými poplatkami. Pracovala ako šička vo firme GIVER Slovensko, s.r.o., kde jej priemerný mesačný čistý zárobok bol vo výške 9.500,- Sk. Poberala rodinné prídavky na každé dieťa vo výške 540,- Sk. Mala tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť k sedemročného dieťaťu. Odporca - otec detí sa o ne nezaujímal a ani ich nenavštevoval. Kolízna opatrovníčka maloletých deti potvrdila, že otec maloletých detí nikde nepracoval, boli mu poskytované dávky sociálnej pomoci.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že jej otec si nikdy neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. Z tohto dôvodu jej štát platí náhradné výživné vo výške 20,71 EUR mesačne, teda vo výške, ktorá bola určená posledným rozsudkom súdu. V školskom roku 2010/2011 navštevovala 4. ročník strednej školy - študovala na Hotelovej akadémii v V.. Dňa 11.7.2009 nadobudla plnoletosť. V školskom roku 2011/2012 študovala v 5. ročníku Q. akadémie v V., ktorú ukončila maturitou. Následne bola prijatá na vysokú školu. V školskom roku 2012/2013 študuje v prvom ročníku M. univerzity v V. na fakulte F.. F. spolu s mamou, maloletou sestrou a plnoletým bratom Y. v dvojizbovom byte na E. nábreží 38 v Košiciach, ktorý patrí jej matke. Medzi jej základné potreby patrí strava, hygienické potreby, obuv, ošatenie, školské pomôcky a poplatky. Počas štúdia na Hotelovej akadémii v Košiciach sa stravovala v škole. Náklady na stravné predstavovali sumu 1,20 EUR na jeden deň. Za nákup školských učebníc zaplatila 30 EUR ročne (učebnice cudzích jazykov). Používala prostriedky MHD, za čipovú kartu platila v tom čase, ako aj v súčasnosti sumu 10 EUR mesačne. Zvýšené náklady boli v súvislosti s ukončením štúdia na strednej škole, najmä na stužkovú slávnosť. Za oblečenie a obuv na túto slávnosť zaplatila okolo 50 EUR a náklady spojené so samotnou slávnosťou a tablom boli vo výške 250 EUR. Na vysokú školu podala dve prihlášky, za ktoré zaplatila 80 EUR. Následne po prijatí na vysokú školu zaplatila 30 EUR zápisné. Za skriptá začiatkom tohto školského roka zaplatila 30 EUR. Je zdravá, v tomto smere nie sú zvýšené náklady. Záľuby, s ktorými by boli zvýšené náklady, nemá.

Svedkyňa E., matka navrhovateľky, potvrdila všetky skutočnosti, ktoré uviedla navrhovateľka. Uviedla, že štát jej vypláca miesto odporcu výživné vo výške 20,71 EUR mesačne. Pracuje v spoločnosM. ako predavačka, kde jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje sumu 440 EUR. Poberá prídavky na dve deti vo výške 40 EUR mesačne, jednak na navrhovateľku a na maloletú V. Náklady na bývanie spolu s inkasom činia cca 300 EUR mesačne. 70 EUR mesačne prispieva na spoločnú domácnosť syn Y. ktorý pracuje v štátnej službe.

Ani navrhovateľka ani svedkyňa o odporcovi a jeho majetkových pomeroch nemali žiadnu vedomosť.

Z potvrdenia M. súd zistil, že navrhovateľka je v školskom roku 2012/2013 v prvom ročníku tejto vysokej školy.

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 2.9.2010 súd zistil, že navrhovateľka bola v školskom roku 2010/2011 žiačkou X.A triedy Hotelovej akadémie v Košiciach.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 21.9.2010 súd zistil, že odporca nie je a nikdy ani nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie na tomto pracovisku. Zároveň nie je ani

poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ani iných dávok. O dávku v hmotnej núdzi ani nepožiadal.

Z potvrdenia spoločnosti TESCO STORES a.s. súd zistil, že matka navrhovateľky Alena Kočiová pracuje v tejto spoločnosti od 1.4.2007 ako predavačka s inkasom. Pracovnú zmluvu má uzatvorenú na dobu neurčitú. Jej priemerný mesačný čistý príjem v roku 2009 činil 408 EUR, v roku 2010 336 EUR.

Podľa ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 ods.1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že v danom prípade je odôvodnená zmena pôvodného rozsudku, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke a to konkrétne zvýšením rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke. Súd pri rozhodovaní vychádzal z následovných úvah:

Predmetom tohto konania bol návrh plnoletej navrhovateľky na zvýšenie výživného v zmysle cit. ust. § 65 ods.3 Zákona o rodine.

V konaní bolo preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcu upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -43 zo dňa 6.4.2005, ktorým bola v tom čase maloletá navrhovateľka zverená do výchovy matky a odporca sa zaviazal počnúc od 1.4.2005 prispievať na jej výživu sumou 624,-Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2005.

Z cit. ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine vyplýva, že dohody a rozhodnutia o výživnom je možné meniť, ak sa zmenia pomery, pričom vo vzťahu k plnoletým deťom je tak možné učiniť iba na základe ich návrhu.

Vychádzajúc z citovaného ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine teda súd skúmal, či v danom prípade došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pre skúmanie tejto otázky bolo potrebné porovnať pôvodné pomery, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o výživnom v roku 2005, s pomermi v súčasnosti, t.j. s pomermi, ktoré tu boli na strane účastníkov konania v čase od podania predmetného návrhu na začatie konania (júl 2010) až do času, kedy súd vo veci rozhodol.

Čas, ktorý bol rozhodným pre posúdenie návrhu, bol čas od podania návrhu, pretože v prípade plnoletých detí zákon umožňuje priznať výživné len od podania návrhu ( § 78 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).

Pôvodné pomery na strane účastníkov konania súd zistil z odôvodnenia posledného rozsudku o výživnom, resp. z obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. . Súčasné pomery na strane účastníkov konania súd zisťoval vykonaním dokazovania v tomto konaní. Ich porovnaním súd zistil, že došlo k podstatnej zmene na strane oprávnenej, t.j. u navrhovateľky.

Je zrejmé, že pri poslednej úprave výživného mala navrhovateľka 14 rokov a navštevovala 7.ročník základnej školy. V súčasnosti, ku dňu podania návrhu, uplynulo od poslednej úpravy výživného 5 rokov; v čase rozhodovania súdu uplynulo 7 rokov; navrhovateľka má už 21 rokov. V školskom roku 2010/2011 študovala v 4.ročníku a v školskom roku 2011/2012 v 5.ročníku strednej školy - Hotelovej akadémie v Košiciach, ktorú ukončila maturitnou skúškou. Kontinuálne, po úspešnom absolvovaní prijímacích skúšok, v júni 2012 bola prijatá na vysokoškolské štúdium v dennej forme. V akademickom roku 2012/2013 je študentkou 1.ročníka Technickej univerzity v Košiciach. Je nesporné, že v súvislosti so štúdiom na strednej škole boli spojené zvýšené náklady na uspokojovanie jej potrieb; išlo najmä o náklady na nákup učebníc cudzojazyčnej literatúry a v rozhodnom období ( t.j. v čase od podania návrhu na začatie konania) najmä o náklady v súvislosti so stužkovou - slávnostný odev, obuv, slávnosť, tablo, cca vo výške 300 EUR. Rovnako, k zvýšeniu výdavkov došlo aj v spojitosti s nástupom na vysokoškolské štúdium došlo k zvýšeniu výdavkov na uspokojenie jej potrieb( poplatok za podanie prihlášok na dve vysoké školy, nákup skrípt a iných školských pomôcok ). Navrhovateľka nemá žiaden majetok, ani vlastný príjem.

Vo vzťahu k pomerom na strane navrhovateľky je potrebné ďalej uviesť, že ako aj v minulosti, pri poslednej úprave výživného, tak aj v súčasnosti, sa o navrhovateľku osobne stará jej matka, Alena Kočiová, ktorá hradí všetky výdavky, spojené s uspokojením potrieb navrhovateľky a to bývanie, stravu, odev, obuv, hygienické potreby, školské pomôcky a potreby ako aj ostatné náklady, súvisiace s inými záujmami navrhovateľky. Matka navrhovateľky v čase poslednej úpravy výživného bola riadne zamestnaná v pracovnom pomere, kde jej priemerný mesačný čistý príjem naposledy činil 9.500,- Sk /315,34 EUR/. V súčasnosti je zamestnaná v spoločnosti TESCO STORES ako predavačka a jej priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 400 EUR. Iný príjem, okrem zamestnania, nemá. Poberá prídavky na dve deti, navrhovateľku a maloletú dcéru vo výške 40 EUR mesačne. Navrhovateľka spolu s matkou bývajú v spoločnej domácnosti, v 2 izbovom byte vo vlastníctve matky navrhovateľky. Náklady na bývanie činia cca 300 EUR mesačne.

Čo sa týka pomerov na strane odporcu v súčasnosti, tieto neboli preukázané. Pobyt odporcu sa súdu nepodarilo zistiť. Odporca nie je evidovaný ani ako uchádzač o zamestnanie, ani ako poberateľ sociálnych dávok. Navrhovateľka ani jej matka nemali žiadnu vedomosť o jeho sociálnych a majetkových pomeroch.

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že na strane navrhovateľky došlo k zrejmému a spontánnemu nárastu nákladov na uspokojenie jej odôvodnených potrieb, čo je prirodzene spojené jednak so zvýšením jej veku o 5 - 7 rokov od poslednej úpravy výživného, ale najmä s ukončením vzdelávacieho procesu na strednej škole a s nástupom na vysokoškolské štúdium.

Základným predpokladom pre vyhovenie predmetnému návrhu bola skutočnosť, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke aj naďalej trvá. Z vyššie cit. ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine totiž vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V danom prípade mal súd za preukázané, že v období od podania návrhu navrhovateľka študovala v 4. a 5 ročníku strednej školy a následne sa stala študentkou denného štúdia vysokej školy, ktorou sa pripravuje na výkon budúceho povolania. Nebolo zistené, že by navrhovateľka disponovala takým zdrojom príjmu, z ktorého by mohla samostatne uspokojovať svoje potreby, preto súd vo vzťahu k predmetnej otázke uzavrel, že navrhovateľka, hoci dosiahla plnoletosť a skončila štúdium na strednej škole, nie je schopná zatiaľ sa sama živiť, keďže pokračuje v štúdiu na vysokej škole a nemá žiaden príjem. Je teda odkázaná výživou na svojich rodičov.

O rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke súd rozhodol na základe kritérií, stanovených vo vyššie citovaných ustanoveniach Zákona o rodine (§ 62, § 75). Súd mal zato, že výživné určené vo výške 50 EUR mesačne, je primerané nákladom, potrebným na upokojovanie odôvodnených potrieb navrhovateľky, s prihliadnutím najmä na skutočnosti, že ide o plnoletú ženu vo veku 21 rokov, študujúcu na vysokej škole a bez akéhokoľvek príjmu a je primerané aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu, otca navrhovateľky. Nebolo totiž zistené, že by tento nebol zdravý a schopný zamestnať sa a mať príjem zo zamestnania. Súd pri rozhodovaní zároveň prihliadol aj na pomery na strane matky navrhovateľky, ktorá si voči navrhovateľke plní vyživovaciu povinnosť, okrem uspokojovania potrieb navrhovateľky finančnou formou, aj osobnou starostlivosťou. Súd sa pri rozhodovaní spravoval aj zásadou, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, ako aj na všeobecný vývoj životných nákladov v spoločnosti (cit. ust. § 78 ods.3 Zákona o rodine).

Zhrnúc vyššie uvedené, súd zvýšil výživné zo strany odporcu na navrhovateľku od podania návrhu, t.j. od 13.7.2010 z pôvodnej sumy 20,71 sumu 50 EUR mesačne.

Súd zároveň rozhodol o výške dlžného výživného za obdobie od 13.7.2010, t.j. od podania návrhu na súde, resp. do 31.10.20012, t.j. do posledného dňa v mesiaca, v ktorom súd vo veci rozhodol.

Výška dlžného výživného za uplynulé obdobie sa určuje rozdielom medzi súdom stanoveným (zvýšeným) výživným a medzi výživným, ktoré povinný v rozhodnom období skutočne zaplatil.

V konaní nebola spornou skutočnosť, že odporca si svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil. Namiesto odporcu plnil výživné štát vo výške 624 Sk /20,71 EUR/ v zmysle poslednej úpravy výživného súdom.

V zmysle tohto rozsudku (zvýšenie výživného) mal odporca platiť výživné v sume 50 EUR mesačne, teda spolu za obdobie od 13.7.2010 do 31.10.2012 mal zaplatiť sumu 1380,65 EUR ( t.j. 30,65 EUR za 19 dní mesiaca júl 2010 a 1.350 EUR za 27 mesiacov rokov 2010, 2011 a 2012).

Navrhovateľka dostala od štátu výživné namiesto otca vo výške 571,90 EUR.

Rozdiel medzi súdom určeným výživným a skutočne zaplateným výživným teda činí 808,75 EUR.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľka mala v konaní plný úspech, preto by jej patrilo právo na náhradu trov. Navrhovateľka si však náhradu trov neuplatňovala, resp. jej žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(205 ods.1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa ust. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.