Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6C/3/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľky: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. H. Č.. XXX, zastúpená JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom v Martine, Kollárova č. 35, proti odporcovi: A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž.Š., U. Č.. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského č. 1727/49, IČO: 36 858 501, v konaní o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, t a k t o

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 459,19 eur a ďalšie trovy konania vo výške 1.001,34 eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.01.2012 navrhovateľka, prostredníctvom svojho zástupcu žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX a odporcom A. Š., ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností zapísaných u Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Dolný Kubín, katastrálne územie Žaškov, okres Dolný Kubín na LV č. XXX, stavby: rodinný dom č.s. XXX postavený na parcele KN-C č. 1336 a pozemky: parcela KN-C č. 1336

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 435 m2, parcela KN-C č. 1337 - záhrady o výmere 273 m2, parcela KN-C č. 1338 - záhrady o výmere 411 m2, parcela KN-C č. 1339/1 - trvalé trávne porasty o výmere 40 m2 a na LV č. XXXX, stavby: rodinný dom č.s. XXX postavený na parcele KN-C č. 440 A, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra Dolný Kubín pod V 1664/09, je voči navrhovateľke neúčinná a rovnako žiadala aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Návrh odôvodnila tým, že ako veriteľ uzatvorila s A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke zo dňa 07.07.2007, na základe ktorej dlžníkovi prenechala peňažné prostriedky vo výške 13.277,56 eur (400.000,- Sk). Touto Zmluvou sa dlžník zaviazal vrátiť prenechané peňažné prostriedky navrhovateľke v mesačných splátkach po 232,36 eur vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc mesiacom október 2009 pod stratou výhody splátok. Navrhovateľka dlžníkovi prenechala peňažné prostriedky úročne a to s úrokom 4% ročne. Dlžník svoj dlh voči navrhovateľke čo do dôvody a výšky v plnom rozsahu uznal a zaviazal sa ho vrátiť za podmienok uvedených v Zmluve aj vo forme notárskej zápisnice vypracovanej dňa 18.08.2009 JUDr. Irenou Kolcunovou, notárkou so sídlom A. Kmeťa 17, Martin pod sp.zn. N 94/2009, ktorá zápisnica je v zmysle a o zmene o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Dlžník svoj dlh mesiacom október 2009 začal splácať v zmysle Zmluvy, avšak len do mája 2010, kedy uhradil splátku iba vo výške 150,-

eur, čo bola posledná splátka, čím sa dostal do omeškania so splácaním splátok pôžičky a teda v zmysle Zmluvy sa celý dlh stal splatným. Celková pohľadávka navrhovateľky voči dlžníkovi teda predstavuje sumu 11.496,56 eur. Navrhovateľka listom zo dňa 04.04.2011, prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne, vyzvala dlžníka na úhradu stávajúcej časti pohľadávky. Dlžník stávajúcu časť pohľadávky navrhovateľky neuhradil ani do dnešného dňa, a to ani napriek výzve. Po tom, ako dlžník formou notárskej zápisnice uznal svoj dlh voči navrhovateľke v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky uzatvoril so žalovaným, ktorý je synovcom dlžníka, kúpnu zmluvu zo dňa 20.11.2009, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1664/09, ktorou na odporcu previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným u Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Dolný Kubín, katastrálne územie Ž., Obec Ž.P., okres C. a to na LV č LV č. XXX, stavby: rodinný dom č.s. XXX postavený na parcele KN-C č. 1336 a pozemky: parcela KN-C č. 1336 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 435 m2, parcela KN-C č. 1337 - záhrady o výmere 273 m2, parcela KN-C č. 1338 - záhrady o výmere 411 m2, parcela KN-C č. 1339/1 - trvalé trávne porasty o výmere 40 m2 všetky v celosti a na LV č. XXXX, stavby: rodinný dom č.s. XXX postavený na parcele KN-C č. 440 v ideálnom spoluvlastníckom podiele vo výške 1-ina vzhľadom k celku. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu, s poukazom na ust. , a , ako aj , a v spojení s a má navrhovateľka za to, že dlžník vedomý si svojho záväzku voči nej previedol nehnuteľnosti značnej hodnoty, ktoré mal vo svojom výlučnom vlastníctve a podielovom spoluvlastníctve prevodom - kúpnou zmluvou v prospech svojho synovca - odporcu v úmysle vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky navrhovateľky zo svojho majetku a teda ukrátiť svojho veriteľa - navrhovateľku. Navrhovateľka má za to, že v danom prípade uzatvorením kúpnej zmluvy medzi dlžníkom A. I. a odporcom došlo k odporovateľnému právnemu úkonu. Kúpna zmluva je podľa zápisu v katastri nehnuteľností zo dňa 20.11.2009 a teda ide o právny úkon urobený v posledných troch rokoch pred podaním tohto návrhu na určenie jeho neúčinnosti. Navrhovateľka má za to, že predmetná kúpna zmluva je právnym úkonom urobeným medzi osobami blízkymi v zmysle ustanovenia a 1176 a teda úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa musel byť odporcovi ako jeho synovcovi známy. Túto vedomosť zákon prezumuje, keď kladie dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno na blízku osobu, ktorá mala z tohto úkonu prospech, aby preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať.

Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľky doplnila, že pán A. I., ktorý je dlžníkom navrhovateľky, po spísaní notárskej zápisnice v ktorej uznal svoj dlh, previedol všetky nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkom, teda nie len tie, ktoré boli uvedené v žalobe, ale aj tie, ktoré všetky sú uvedené v kúpnej zmluve č. V1664/09, čím sa zbavil svojho celého nehnuteľného majetku. Tento pritom previedol na svojho synovca - syna svojej sestry, teda osobe blízkej v zmysle , pričom ide o osoby, ktoré by stratu týchto nehnuteľností posudzovali ako vlastnú ujmu. Predmetom prevodu bol totiž rodičovský dom, ide o dom súpisné číslo XXX a starorodičovský dom súpisné číslo XXX. Poukázala na to, že finančné prostriedky, ktoré požičala navrhovateľka A. I. boli z väčšej časti použité na rekonštrukciu rodinného domu súpisné číslo XXX, o čom odporca aj jeho matka vedeli vzhľadom na to, že ich rodinný dom sa nachádza v blízkosti domu súpisné číslo XXX a vo vzťahu k tomuto domu prebiehali medzi súrodencami, to znamená matkou odporcu a pánom I. spory čo do nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému domu. V tejto súvislosti právna zástupkyňa poukázala na tú skutočnosť, že odporca o dlhoch pána I. vedel, pretože pán I. mal viacej dlhov, ktoré vyplynuli zo spôsobu jeho života. Vzhľadom na to, že predmetný dom odporca kupoval a jedná sa o rodičovský dom, stav domu mu musel byť dobre známy.

Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril písomne vyjadril tak, že žalobu neuznáva, tvrdenia v nej nie sú pravdivé a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

Na pojednávaní právny zástupca odporcu doplnil vyjadrenie odporcu v tom smere, že odporca navrhuje návrh zamietnuť z dôvodu, že ho považuje za nedôvodný. Žaloba je totiž postavená na tom, že odporca je blízkou osobu A. I.. Odporca však nie je s A. I. príbuzný v priamom rade, ani jeho súrodencom, ani jeho manželom a nie je ani osobou blízkou v tom smere, že by ujmu, ktorú by utrpel pociťoval ako ujmu vlastnú. Medzi nimi nie je žiadny bližší ani citový vzťah, a to aj z toho dôvodu, že od roku 2005 odporca žije a pracuje v P. a na Slovensko prichádza 2x do roka. S A. I. sa bližšie nestýkal a nestretával, pretože medzi súrodencami A. I., t.j. matkou odporcu a ich ďalším bratom, dlhodobo pretrvávali rodinné spory, pričom k poškodeniu vzájomných vzťahov došlo aj pre nadobudnutie domu súpisné číslo XXX A. I.,

ktorý ho od svojho otca nadobudol bez vedomia súrodencov a ich matky a bez zaplatenia kúpnej ceny. Po zistení tohto sa súrodenci snažili od tejto kúpnej zmluvy odstúpiť, resp. požadovali ako dedičia po zomrelom otcovi zaplatenie neuhradenej kúpnej ceny. V zmysle keďže u odporcu vo vzťahu k A. I. nejde o blízku osobu zákon vyžaduje, aby úmysel ukrátiť veriteľa musel byť odporcovi známy. Takýto úmysel u odporcu neexistoval z toho dôvodu, lebo odporca o dlhu A. I. voči navrhovateľke nevedel. Odporca vedel len o jednom dlhu A. I., a to voči Z., ktorý odporca aj z kúpnej ceny uhradil. Sme toho názoru, že kúpna zmluva z 13.11.2009 nie je odporovateľným právnym úkonom aj z toho dôvodu, že cena nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tohto prevodu bola primeraná, táto bola v plnom rozsahu aj uhradená. Časť z ceny bola uhradená Z. T. a časť ceny bola uhradená A. I.. Odporca o úmysle ukrátiť veriteľa vedieť nemohol. Dohodovanie uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy prebiehalo takmer jeden rok, počas ktorého si odporca aj prostredníctvom svojich príbuzných zisťoval podmienky uzatvorenia kúpnej zmluvy. Zaujímal sa, čo bude predmetom zmluvy, aká bude cena a aké budú podmienky na zaplatenie. Keďže podmienkou A. I. bol predaj všetkých svojich nehnuteľností, odporca si musel túto podmienku premyslieť, pretože pôvodne chcel kúpiť len rodinný dom súpisné číslo XXX. Dôvodom, pre ktorý sa rozhodol odporca najprv kúpiť rodinný dom súpisné číslo XXX bolo jeho rozhodnutie, že po skončení pobytu v Í. sa vráti späť do Ž., odkiaľ pochádza a bude si tento rodinný dom prerábať a následne využívať na bývanie. Vzhľadom na podmienku A. I. o predaji aj 1 drevenice súpisné číslo XXX sa najprv ohľadne tejto kúpy radil aj s vlastnými rodičmi a predbežne si s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, ktorí vlastnia ostatné 3 predbežne dojednal odkúpenie týchto zvyšných podielov. Keďže ostatní podieloví spoluvlastníci sú blízki príbuzní, títo mu budúci odpredaj odsúhlasili s tým, že keď si znova zarobí ďalšie peniaze v zahraničí, tieto podiely od nich odkúpi. Odporca mal predstavu, že túto drevenicu zrekonštruuje a bude ju používať na prenájom. Drevenicu sa rozhodol kúpiť aj z toho dôvodu, že už predtým ako uzatvoril zmluvu s A. I. nadobudol pozemok, ktorý sa nachádza priamo oproti cez cestu, kde si plánuje postaviť malú dielňu a vykonávať umelecké drevorezby, keďže je vyučený aj ako umelecký rezbár.

Na pojednávaniach, ktoré súd nariadil na prejednanie veci, súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov R. M., A. I., E. I. I. E. Š., ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi, ktoré do spisu zabezpečil súd (overená fotokópia spisu Správy katastra Dolný Kubín č. V 1664/09, výpisy z LV č. XXX I. XXXX k.ú. Ž. na č.l. 27 až 49 spisu), resp. ktoré do spisu predložila navrhovateľka (notárska zápisnica N 94/2008, NZ 27886/2009 z č.l. 6 spisu, zmluva o pôžičke z č.l. 7 spisu) a odporca (list zo dňa 23.03.2006 adresovaný A. I. vrátane plnomocenstva z č.l. 80-81 spisu, výpis z účtu odporcu z č.l. 82 -86 spisu, zmluva uzavretá medzi odporcom a Z. R. J., a.s. z č.l. 88 spisu , poistkou na rodinný dom súp. č. XXX z č.l. 89-90 spisu, dokladmi o platení poistného z č.l. 92 spisu, zmluva uzavretá medzi odporcom a J. L. a.s. a jej prílohy z č.l. XX-XX spisu, platobný výmer na daň z nehnuteľností za rok 2010 a doklad o zaplatení tejto dane z č.l. 97 -99 spisu, doklad o vklade na vnútorný účet Z. T. J. sumy vo výške 14.600,- eur dňa 13.11.2009 z č.l. 100 spisu, pracovnou zmluvou odporcu zo dňa 28.12.2005 z č.l. 121 spisu, osvedčením o ukončení zamestnania odporcu z č.l. 124 spisu, rezervácie a potvrdenia leteniek z č.l. 125-135 spisu, výučný list odporcu z č.l. 137 spisu, znalecký posudok O.. D. D. č. 7/2012 z č.l. 147-164 spisu, potvrdenie K. Ž. z č.l. 165 - 166 spisu, potvrdenie Ing. T. S. z č.l. 167 spisu, kúpna zmluva N 253/2008 z č.l. 189-190 spisu, geometrický plán č. JP-6/2008 vyhotoviteľa D. pechu z č.l. 191-196 spisu, potvrdenie o dani zo mzdy a dávkach sociálnej starostlivosti odporcu za rok 2009 a 2010 z č.l. 201-203 spisu, výpis z účtu odporcu vedeného v I. p.l.c. z č.l. 204- 211 spisu).

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že A. I. požičala peniaze na základe toho, že spolu žili ako partneri a tri roky, asi od r. 2006 do 2009, s ním bývala v W. práve v dome súpisné číslo XXX. Kým tam bývala odporca sa s A. I. stretával, aj keď je pravda, že v rodine boli roztržky, ale určite všetci jeho príbuzní o jeho dlhoch vedeli. Ona ako laik sa domnieva, že ak A. I. dva mesiace po podpísaní notárskej zápisnice uzatvoril kúpnu zmluvu je v tom jednoznačne úmysel. Teraz o ňom vie to, že už v Ž. nemá trvalý pobyt, neviem kde býva, ani čo robí a sám jej povedal, že sa nikdy nezamestná, lebo by mu boli sťahované dlhy z jeho príjmu. Matka odporcu mala vždy úmysel získať dom súpisné číslo XXX. Keď telefonicky hovorila s A. I. a pýtala sa ho na jeho príbuzných, tak jej vedel povedať informácie aj o svojom synovcovi, t.j. o A. Š., takže boli spolu v kontakte. Vie o tom, že A. I. má aj iných veriteľov okrem neho, konkrétnych ale nevie. S pánom I. tvorila pár do roku 2008, keď v roku 2009 sa začali rozchádzať a preto v tomto roku riešili aj otázku vrátenia, resp. splácania peňazí. Motívom roztržiek o ktorých sa zmieňovala vo svojej výpovedi bol spôsob života A. I., ktorý možno označiť ako voľný spôsob v tom smere, že sa

nechcel viazať na obhospodarovanie pôdy a pod. Takisto počula, ale nevie to isto, že jeho súrodenci mu mali požičať peniaze, resp. bol tam nejaký finančný problém. O dlhoch A. I. z minulosti sa nedozvedela, nevedela výšku jeho dlhov a komu dlží, ale o tom, že má dlhy vedela. Preto sa o dlhu, ktorý mal voči nej, spísala notárska zápisnica. A. I. volala a pýtala sa ho kedy dom predal a on jej povedal, že ho predal preto, aby v podstate nemali ľudia na neho dosah. Preto sa ho pýtala ako bude dlh voči nej splácať, na to jej povedal, že si založí živnosť požiada Úrad práce o živnosť a o dotáciu na podnikanie, bude podnikať a bude splácať. Doteraz nevie či to urobil, ale dlh nespláca. Na súdneho exekútora sa neobrátila s notárskou zápisnicou, pretože by jej s tým vznikali trovy, keď A. I. nemá žiaden majetok, keď sa ho zbavil. Pokiaľ ide o vzťahy v rodine I. títo sa navštevovali a to nie za účelom gratulácii, lebo takýto zvyk nemali. Ďalej chce uviesť, že matka i stará matka odporcu mali nepochybne vedomosť o tom, že v dome býva, keď stará matka bývala s nimi a matka odporcu ju pravidelne navštevovala. Odporca takisto vedel o prerábkach v dome, keď prišiel na návštevu sa prerábalo a bolo to vidieť, v akom období to bolo nevie, ale bolo to v čase, keď bývala v dome s. č. XXX. O dlhoch pána I. všetci vedeli, pretože tento sa liečil na gamblerstvo a zadlžil sa. On jej hovoril o tom, že jeho matke telefonovali jeho dlžníci. Od A. I. vie, že podmienkou uzavretia kúpnej zmluvy bolo, aby sa zo dňa na deň vysťahoval. Vie to z telefonického hovoru s ním, ktorý bol urobený v čase, keď mal odísť z domu, pretože jej povedal, že si hľadá cimru, lebo A., t.j. odporca mu povedal, že má okamžite odísť. Najviac informácii v rodine mala matka odporcu, ktorá tiež vedela, že jej otec dom predal A.. Potom čo dostala predvolanie na prvé pojednávanie v marci, tak podľa nej rodina odporcu A. I. donútila odhlásiť sa z trvalého pobytu v Ž..

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že mal záujem o kúpu nehnuteľnosti v Ž., pretože sa chcel vrátiť na Slovensko. Na čo aj kúpil pozemok oproti drevenici súpisné číslo XXX. Začiatkom roku 2009 mu mama zavolala do Í., že ujo A. jej povedal, že chce predať dom súpisné číslo XXX, ale prednostne príbuzným, pokiaľ budeme mať záujem, na čo on reagoval tak, že si to musia premyslieť, ale, že má záujem. Ujo A. sa dozvedel o tom, že kúpil pozemok oproti drevenici s. č. XXX. Ujo A. žil v tejto istej nehnuteľnosti, ako jeho starí rodičia, takže je jasné, že sa s ním stretnúť musel, keď tam boli rodinné oslavy, ale inak sa nestretávali, alebo sa nestalo, že by mu volal, alebo podobne, resp. že by s ním išiel na pivo a podobne. O kúpe sa radil s rodinou a v máji 2009, keď prišiel na Slovensko, uja A. vyhľadal a začali sa baviť bližšie o kúpe. On mu už predtým spomínal, že to ponúkal niekomu inému, resp. sa pýtal, či by bol o to záujem. Pýtal sa ho, aké tam budú podmienky, vtedy sa dozvedel, že je na ten dom záložné právo v Z. T., kedy žiadal o sumu a podmienky o čo vlastne ide, na čo mu on povedal, aká je tam dlžná suma, čo si bol aj ja osobne zistiť v Z. T. a po zistení tejto sumy sa znovu radil s rodinou, na čo oni mu povedali, aby to kúpil, ak má záujem. Vtedy sa pevne rozhodol, že to kúpi, t.j. dom XXX. S rodinou sa radil preto, že potreboval požičať peniaze na kúpu, keďže už investoval do kúpy už spomínaného pozemku. Presne si chcel rozmyslieť kúpu a spôsob zaplatenia peňazí vzhľadom na záložné právo Z. T., na čo mu vtedy ujo povedal, že by mu predal aj štvrtinu drevenice a pozemky v urbáre. Dohodli sa na kúpnej cene za dom č. XXX vo výške 800.000,- Sk, ale jeho otec mal záujem o urbárske pozemky, tak kupoval aj tieto, ako aj štvrtinu drevenice a dohodli sa na kúpnej cene spolu 900.000,- Sk. O drevenicu mal záujem jeho starší brat, keďže s jeho rodičmi ostal bývať po svadbe mladší brat, a tak sa obaja chceli osamostatniť, aby sa však nerobila zmluva ohľadne urbárskych pozemkov na otca a ohľadne drevenice na staršieho brata, urobilo sa to jednou zmluvou a všetko na neho. Keďže to bolo po predaji napísané na neho, tak sa s bratom dohodol tak, že to aj takto ostane s tým, že mu tam umožní v čase, keď bude na Slovensku tam bývať a s ostatnými spoluvlastníkmi mal prisľúbený odpredaj ich podielov na drevenici. Zatiaľ na ich kúpu nemá peniaze a drevenica je neobývateľná. Zámerom jeho kúpy bolo kúpiť dom s.č. XXX pre seba na bývanie, podiel na drevenici za účelom jej prenájmu a prenechania bratovi v čase, keď bude na Slovensku a pokiaľ ide o pozemok v susedstve drevenice na tom si plánuje postaviť dielňu. S ujom A. sa stretával počas života raz za rok, nevolávali si a ak hovoril, že sa stretli raz za rok, tak to nebolo na základe toho, že by sa na tom dohodli, ale pri rodinných stretnutiach alebo náhodou. Keď mu ujo povedal, že na dome s.č. XXX je záložné právo, tak sa ho výslovne pýtal, či má ešte nejaké iné dlhy, na čo mu on povedal, že nie. S navrhovateľkou sa stretol v dome s.č. XXX dvakrát. Raz vie, že to bola starkina oslava. Nie si je vedomý, že by navrhovateľka bývala v dome s. č. XXX. On síce nemal peniaze na úplné vyplatenie ceny za dom XXX a napriek tomu kupoval ešte ďalšie nehnuteľnosti, pretože sa s bratom dohodol, že mu peniaze na kúpu požičia. Brat drevenicu nekupoval preto, že on sa do Ž. vrátiť nechce, ale dohodli sa, že mu umožní sa tam zdržiavať, keď bude na Slovensku. Aj keď sa pri kúpe zadlžil, využil úver od brata, ktorý je schopný splácať, pretože je mladý a zamestnaný. V drevenici nebýva nikto, ani sa inak nevyužíva. Spoluvlastník drevenice D. I., brat jeho matky tam chová psov. Pokiaľ on vie, tento kúpiť drevenicu nechcel a prisľúbil mu, že mu prevedie svoj podiel. S ujom A. sa pred

kúpou bavil aj o jeho vysťahovaní z domu, ktorý sa ho pýtal, či a kedy sa má z domu vysťahovať a on sa mu vzhľadom na to, že v dome býva jeho stará mama, ktorá je jeho mamou a v tom období boli drobné krádeže po dedine u starších ľudí povedal, že mu nevadí ak v dome ostane dovtedy, kým sa nevráti na Slovensko, resp. pokiaľ nebude mať s domom plány ohľadne rekonštrukcie a podobne. A. I. teraz v dome nebýva a mal by bývať v Dolnom Kubíne. V dome teraz býva stará mama sama, ale chodieva tam každý deň môj mladší brat, ktorý tam má garáž. Pri dome je aj humno a cieň, kde si dáva brat motorku. Cenu za dom aj s takýmto príslušenstvom, ktorú som dohodol so svojim ujom považuje za primeranú. A. I. sa musel z domu odsťahovať na základe toho, že môj brat začal denne navštevovať starkú, tak som už nepotreboval dohľad zo strany uja. Pán I. odišiel z domu začiatkom roku 2011 a to po tom, čo som ho na to vyzval. Odporca ďalej uviedol v rámci odpovede na otázky uviedol, že momentálne pracuje v Írsku, kde pracuje od roku 2005 v obchode s obuvou. Nezhody medzi jeho ujom A. a jeho dvoma súrodencami sa zintenzívnili po tom, čo sa dozvedeli, že nadobudol dom XXX od svojho otca bez ich vedomia. Predtým boli tiež rodinné roztržky, ale tie boli menšie a nevie kvôli čomu vznikli. Jeho matka so svojím bratom aj so svojou matkou predaj domu z roku 2003 napadali tak, že v roku 2006 sa obrátili na advokáta D.. E. P.. V liste žiadali A. I. o úhradu kúpnej ceny zo zmluvy na základe ktorej nadobudol rodinný dom s. č. XXX. s príslušenstvom a túto cenu mu zaplatil. A. I. nechodil na oslavy k jeho rodičom s tým, že to len pokiaľ vie, lebo bol v zahraničí. Jeho brat Ján s ním ukončil úplne kontakt. A. I. nechodieval gratulovať k sviatkom, ani on jemu. O dlhu v Z. T. mu povedal A. I., čo ho zaskočilo a vtedy si od neho vyžiadal sumu a podmienky Z. T.. Keďže mu to on povedal ešte si to bol overovať dvakrát za účelom, či sa dlh pred kúpou nezvýšil alebo sa dačo nezmenilo. Kúpnu cenu zaplatil zo svojich a brat mu požičal 19.500,- eur a otec tiež nejakú sumu, ale presne ju uviesť nevie. Drevenica je neobývateľná, nie je tam voda, v jednej miestnosti je ešte hlinená podlaha, opadáva omietka a drevo je napadnuté červotočom, nie je tam kanalizácia a v dome nie je prípojka vody. Nevie o žiadnych investíciách do rodinného domu XXX. Ako sa stal vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXX, tak dal na seba prehlásiť elektriku, vodu, domovú daň a dom poistil. A. I. predaj všetkých svojich nehnuteľností mu odôvodnil tým, že život na dedine nie je pre neho, chcel by sa odsťahovať a za vyplatené peniaze si kúpiť garzonku, ale potom ostal kvôli svojej mame a pokiaľ ide o urbár, ten by mu bol na nič. Vyrastal v Ž., kde prežil mladosť a potom sa niekedy po vojenčine odsťahoval do mesta. Myslí si, že sa vrátil v roku 2003, keď kúpil dom od starkého, ale nevie to isto. Nevie prečo starký predal dom len jemu.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

Kúpnou zmluvou zo dňa 25.04.2003 A. I., nar. XX.XX.XXXX nadobudol od svojho otca rodinný dom súp. č. XXX vrátane príslušenstva a prisluchajúcich pozemkov, a to za kúpnu cenu 900.000,- Sk, ako to vyplýva z listu jeho súrodencov na č.l. 81 spisu. Stalo sa tak bez vedomia jeho matky a jeho súrodencov, čo malo za následok vznik zlých vzťahov medzi súrodencami, ako to vyplýva z výpovede A. I. na č.l. XXX a z výpovedí svedkýň E. Š. I. E. I. na č.l. 139-141 spisu, keď E. Š. je sestrou A. I. (a súčasne matkou odporcu) a E. I. jeho matkou. Od roku 2006 do roku 2008 navrhovateľka a A. I. tvorili pár, začali sa rozchádzať v roku 2009, ako to vyplýva z výpovede navrhovateľky. Spolu uzavreli zmluvu o pôžičke s dátumom uzavretia dňa 07.07.2007, pričom podpis A. I. na zmluve je overený dňom 14.08.2009. Predmetom zmluvy bolo prenechanie sumy 400.000,- Sk navrhovateľkou A. I., ktorý sa uvedenú sumu zaviazal splácať v mesačných splátkach po 7.000,- Sk počnúc mesiacom október 2009 (zmluva na č.l. 7 spisu). Dňa 18.08.2009 bola notárkou JUDr. Irenou Kolcunovou spísaná notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, keď išlo o uznanie dlhu A. I. z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke (notárska zápisnica na č.l. 6 spisu). Dňa 13.11.2009 A. I. ako predávajúci uzavrel vo forme notárskej zápisnice s odporcom ako kupujúcim (zastúpeným svojou matku na základe splnomocnenia) kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností v katastrálnom území W. a to zapísaných na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. 155 na parcele KN-C č. 1336 a pozemky: parcela KN-C č. 1336 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 435 m2, parcela KN-C č. 1337 - záhrady o výmere 273 m2, parcela KN-C č. 1338 - záhrady o výmere 411 m2, parcela KN-C č. 1339/1 - trvalé trávne porasty o výmere 40 m2 a na LV č. XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu č.s. XXX. postavenému na parcele KN-C č. 440 vo výške 1 a tiež spoluvlastníckych podielov na spoločných nehnuteľnostiach podľa , tak ako sú podrobne uvedené v notárskej zápisnici č. N 295/2009, NZ 41189/2009. Kúpna cena za všetky prevádzané nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 29.874,53 eur (900.000,- Sk). K nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. Ž. T.olo zriadené záložné právo v prospech Z. T. J., I..J... V kúpnej zmluve bolo pritom dohodnuté, že kúpna cena bude zaplatená predávajúcemu tak, že sumu 14.600,- eur kupujúci zaplatí priamo na

účet Z. T. J., a.s. a sumu 15.274,53 eur zaplatí kupujúcemu v hotovosti do desať dní odo dňa doručenia rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva (notárska zápisnica na č.l. 33 -36 spisu). Sumu 14.600,- eur splnomocnená zástupkyňa odporcu ako kupujúceho (splnomocnenie na č.l. 37 spisu) vložila na účet Z. T. J., a.s. dňa 13.11.2009 (doklad na č.l. 100 spisu) a sumu 15.274,53 eur vyplatila A. I. dňa 18.12.2009 (čestné prehlásenie na č.l. 87 spisu). Vklad kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2009 bol povolený Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra Dolný Kubín pod V XXXX/XX dňa 20.11.2009, pričom rozhodnutie o vklade bolo odporcovi doručené dňa 30.11.2009 (rozhodnutie na č.l. 38 a doklady o jeho doručení na č.l. 49 p.v. spisu). V čase prevodu rodinného domu súp. č. XXX mal tento dom 55 rokov, keďže zo znaleckého posudku na č.l. 147 vyplýva, že dom je užívaný od roku 1954. Podľa tohto znaleckého posudku všeobecná hodnota rodinného domu súp. č. XXX bola k dátumu 13.11.2009, vrátane príslušenstva a pozemkov vo výške 25.012,61 eur a všeobecná hodnota podielu 1 na dome súp. č. 161 vrátane príslušenstva bola 1.408,30 eur, keď zo znaleckého posudku vyplýva, že ide o stavbu z roku 1932. Podľa potvrdenia Urbáru - H. J. Ž.P. a potvrdenia Ing. T. S. (č.l. 166-167 spisu) všeobecná hodnota spoluvlastníckych podielov na spoločných nehnuteľnostiach podľa , ktoré boli taktiež predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2009, predstavovala spolu sumu 101,22 eur. S účinnosťou ku dňu 02.02.2010 odporca uzavrel s poisťovňou K., I..J.. poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie rodinného domu súp. č. XXX v W. (poistka na č.l. 89-90 spisu), pričom toto poistné odporca pravidelne uhrádza (doklady na č.l. 92 spisu). Dňa 01.03.2010 odporca uzavrel s Z. R. J., a.s. zmluvu, ktorej predmetom je dodávka pitnej vody pre odberné miesto Ž. súp. č. XXX (č.l. 88 spisu). Dňa 02.03.2010 odporca uzavrel so spoločnosťou J. L., a.s. zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny pre odberné miesto Ž. súp. č. N. (č.l.93 spisu). Po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2009 A. I. navrhovateľke splácal splátky pôžičky dohodnuté v zmluve o pôžičke, keď zaplatil splátky za mesiace 11/2009 až 4/2010 vždy v sume 232,36 eur a naposledy zaplatil navrhovateľke sumu 150,- eur v máji 2010 (str. 2 žalobného návrhu).

Na takto zistený skutkový a právny stav veci súd aplikoval nasledovné ustanovenia .

Podľa , , a :

1/ Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

2/Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

3/ Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117).

Podľa , a :

1/ Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

2/ Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

4/ Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Podľa a 117 (ďalej len ako „OZ“) : „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka”.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd po zistení, že návrh bol podaný v lehote stanovenej v ust. a smeruje voči osobe uvedenej v ust. , súd na prvom mieste skúmal, či odporca a A. I., ako účastníci právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa navrhovateľka domáha touto žalobou, sú blízkymi osobami v zmysle ust. alebo nie. V konaní nebolo sporné, že odporca je synovcom A. I., teda sú príbuzní. Len takýto rodinný pomer nie je, sám o sebe, postačujúci pre záver, že ide o osoby blízke, ale musí k tomu pristúpiť ďalšia skutočnosť, a to existencia vzájomného vzťahu takej intenzity, pri ktorej by každý z nich pociťoval ujmu druhého ako vlastnú. Z vykonaného dokazovania však existencia vzťahu takejto kvality medzi odporcom a A. I. preukázaná nebola, keď naopak výsluchy svedkov A. I., jeho matky E. I., ako aj jeho sestry E. Š. (súčasne matky odporcu) potvrdili tvrdenie odporcu, že vzťahy medzi A. I. a matkou odporcu boli zlé, a to už niekoľko rokov pred spornou kúpnou zmluvou, odporca sa s A. I. stretával náhodne a sporadicky, nevolávali si, ani inak medzi sebou neudržiavali kontakt. Po prijatí záveru, že medzi odporcom a A. I. nebol vzťah osôb blízkych, súd v nadväznosti na ust. skúmal, či odporcovi musel byť známy úmysel A. I. ukrátiť navrhovateľku (prípadne iného veriteľa). Dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že A. I. konal pri uzavieraní kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2009 s úmyslom ukrátiť navrhovateľku (prípadne iného veriteľa), ako aj, že odporca o tomto úmysle vedel, spočívalo na navrhovateľke. Z vykonaného dokazovania (výpovede svedkov A. I., E. Š., obsah kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2009) však možno jednoznačne konštatovať len to, že odporca mal nepochybne vedomosť o veriteľovi A. I., I. Q. Z. T. J., a.s.. Vo vzťahu k tomuto veriteľovi však o úmysle ho ukrátiť hovoriť nemožno, keď tento veriteľ bol uspokojovaný z kúpnej ceny, a to priamo odporcom. Z výpovede A. I. vyplýva, že bol liečený na gamblerstvo a o tom liečení hovoril aj svojej matke, takže možno dôvodne predpokladať, že o tejto skutočnosti vedela aj jeho sestra a matka odporcu v jednej osobe, keď tieto sa navštevovali. Na základe toho, ale nemožno rovnako dôvodne predpokladať, že o tom vedel aj odporca a už vôbec nie, že by vedel, že má A. I. iných veriteľov, ktorých chcel prevodom svojich nehnuteľných vecí ukrátiť. Záver o znalosti úmyslu by mal byť jednoznačný, resp. nevyvolávajúci pochybnosti.. V tomto prípade tomu tak nie je. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom. To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť. Navrhovateľke sa pritom nepodarilo bezpečne preukázať existenciu úmyslu, ako aj existenciu vedomosti odporcu o tomto úmysle. Záver o existencií týchto psychických stavov, založený výlučne na predpokladoch (dohadoch), nemôže obstáť. Odhliadnuc od uvedeného treba zdôrazniť, že zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i k zmareniu možnosti uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Nie je pritom rozhodujúce o aký druh právneho úkonu ide. Spoločným základným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka (jeho majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku). V prejednávanej veci právnym úkonom, ktorému sa odporuje došlo k prevodu rodinného domu súp. č. XXX vrátane prislúchajúcich pozemkov. Tieto nehnuteľnosti, ako už bolo uvedené, A. I. kúpil od svojho otca v roku 2003 za 900.000,- Sk. Kúpnou zmluvou zo dňa 13.11.2009, teda po 6 rokoch od kúpy, A. I. tento dom (vrátane prislúchajúcich pozemkov) predal odporcovi spolu s 1-inou domu súp. č. XXX (drevenica) a spoluvlastníckymi podielmi na spoločných nehnuteľnostiach (v hodnote spolu 101,22 eur), všetko spolu za 900.000,- Sk. Zo znaleckého posudku O.. D. D., ktorý si dal vyhotoviť odporca vyplýva, že všeobecná hodnota rodinného domu súp. č. XXX bola k dátumu 13.11.2009 ( v čase prevodu išlo o 55 ročný dom), vrátane príslušenstva a pozemkov vo výške 25.012,61 eur a všeobecná hodnota podielu 1 na dome súp. č. 161 ( v čase prevodu išlo o 77 ročný drevenicu) vrátane príslušenstva bola 1.408,30 eur, t.j. spolu 26.420,91 eur (795.956,34 Sk). Navrhovateľka nijako nepreukázala, že by hodnota týchto nehnuteľností bola nižšia. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odplata za prevádzané nehnuteľnosti bola primeraná a táto odplata bola aj reálne vyplatená (to, že išlo o reálny

prevod preukazuje i neskoršie správanie odporcu, ktorý ako vlastník domu súp. č. XXX ho dal poistiť, uzavrel zmluvy na dodávku vody a elektriny). Ak potom A. I. dostal ekvivalent za prevedené veci v podobe peňažnej sumy, kúpna zmluva zo dňa 13.11.2009 nemala za následok zmenšenie majetku A. I.. Ten fyzicky prevzal sumu 15.274,53 eur (dňa 18.12.2009), s tým, že ďalšia suma 14.600,- eur bola vyplatená priamo jeho veriteľovi. Po tomto dátume plnil voči navrhovateľke splátky dlhu, avšak len do mája 2010. Z prevzatej kúpnej ceny bol pritom A. I. schopný uspokojiť celú pohľadávku navrhovateľky, keď táto bola v čase prevodu vo výške 13.045,21 eur (13.277,57 eur - 232,36 eur /splátka za október 2009/). Kúpnou zmluvou zo dňa 13.11.2009 tak nedošlo k zmenšeniu majetku A. I., ktoré by malo za následok zmarenie uspokojenia pohľadávky navrhovateľky, čo i len sčasti.

Z dôvodu, že sa navrhovateľke nepodarilo preukázať, že by vzťah medzi A. I. a odporcom bol vzťah osôb blízkych, v nadväznosti na čo sa jej nepodarilo preukázať, že A. I. pri uzavieraní kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2009 konal v úmysle ukrátiť navrhovateľku (či iného veriteľa, odlišného od Z. T. J., a.s.) a že by o tomto úmysle odporca vedel, ako aj z dôvodu, že A. I. dostal za prevádzané nehnuteľnosti primeranú odplatu, čím nedošlo ku kvalifikovanému zmenšeniu jeho majetku, súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na uvedený výsledok konania, súd o trovách konania rozhodol podľa ust. (ďalej len ako „“) a právo na náhradu trov konania priznal v spore úspešnému odporcovi. V predmetnej právnej veci sa uskutočnili tri pojednávania: dňa 11.06.2012, 30.07.2012 a 08.10.2012. Pojednávania dňa 11.06.2012 a dňa 30.07.2010 trvali viac ako dve hodiny. Odporcovi tak vzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia za týchto, spolu päť úkonov právnej služby, ako aj za úkon prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 07.06.2012. Odmena za jeden úkon právnej služby podľa ust. vyhlášky č. je vo výške 58,69 eur, t.j. odmena za šesť úkonov právnej služby spolu predstavuje 352,14 eur. K odmene za jednotlivé úkony je potrebné pripočítať režijný paušál vo výške 7,63 eur a právny zástupca odporcu si uplatnil režijný paušál za štyri úkony, na základe čoho mu súd, podľa ust. vyhlášky č. , priznal režijný paušál v sume 30,52 eur. K priznanej odmene a režijnému paušálu, spolu v sume 382,66 eur súd, podľa ust. vyhlášky č. priznal 20% DPH, t.j. sumu 76,53 eur, keď právny zástupca odporcu preukázal, že je jej platiteľom (osvedčenie o registrácii pre DPH na č.l. 222 spisu). Priznané trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu 459,19 eur. Odporca si ďalej uplatňoval svoje hotové výdavky z titulu cestovného na pojednávania, z náhrady straty na zárobku, ako aj výdavky vynaložené na vyhotovenie znaleckého posudku, ktoré zaplatil O.i vo výške 120,- eur (doklad o tom na č.l. 245 spisu). Pokiaľ ide o cestovné výdavky, odporca si uplatňoval náhradu výdavkov za zaplatené letenky z T. a späť, ktoré si zakúpil za účelom účasti na pojednávaniach súdu, ktoré boli určené na deň 30.05.2012, 11.06.2012, 30.07.2012 a 17.09.2012. V zmysle ust. vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Na prvom mieste súd preto skúmal, či cestovné vynaložené na cestovanie lietadlom možno považovať za účelne a hospodárne vynaložené výdavky a dospel k záveru, že tomu tak je. Cestovanie zo Slovenska do P. letecky je spojené s nižšími výdavkami než je to v prípade cestovania autobusom. Podľa www.eurolines.sk <http:// www.eurolines.sk> jedna cesta autobusom z T. stojí 79,- eur, z Londýna do C. pritom treba počítať so zaplatením ďalšej prepravy. Okrem toho cesta autobusom z T. trvá cca 24 hodín. Z tohto dôvodu súd priznal odporcovi náhradu cestovného za preukázateľne zaplatené letenky na pojednávanie súdu, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.06.2012 a 30.07.2012 za účasti odporcu. Za letenku z C. s dňom odletu 06.06.2012 (č.l. 228 spisu) odporca dňa 30.04.2012 zaplatil sumu 52,99 eur (č.l. 227 spisu) a za letenku z T. do Dublinu zaplatil dňa 02.05.2012 (č.l. 230 spisu) sumu 68,99 eur. Za letenku z C. s dňom odletu 27.07.2012 (č.l. 235 spisu) odporca dňa 05.07.2012 zaplatil sumu 159,24 eur (č.l. 232 spisu) a za letenku z Bratislavy do Dublinu s dňom odletu 31.07.2012 (č.l. 233-234 spisu) zaplatil dňa 05.07.2012 (č.l. 232 spisu) sumu 95,60 eur a dňa 20.07.2012 (č.l. 232 spisu) sumu 25,- eur. Odporca sa dostavil i na pojednávanie určené na deň 17.09.2012 (úradný záznam na č.l. 185 spisu), ktoré bolo telefonicky zrušené v tento deň, z dôvodu žiadosti navrhovateľky o odročenie pojednávania pre jej zdravotné dôvody. Výdavky na cestovné tak súd považoval za dôvodne vynaložené. Konkrétne ide o spätnú letenku C. s odletom z C. 16.09.2012 a z T. 18.09.2012 (č.l. 237 spisu) v sume 229,84 eur, ktorú odporca zaplatil dňa 18.09.2012 (č.l. 236 spisu). V súvislosti s dostavením sa na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 17.09.2012 si odporca uplatnil aj náhradu na stratu na zárobku v sume

163,18 eur a 86,50 eur. Túto náhradu mu súd priznal s poukazom na ust. vyhlášky č. , keďže z potvrdenia zamestnávateľa odporcu I. F. B., B., C. 22 (na č.l. 242 spisu) mal súd preukázané, že odporca v dňoch 17. a 18.9.2012 práci vynechal 16 hodín, za ktoré by mu bola vyplatená suma 163,18 eur po zdanení a dňa 16.09.2012 u zamestnávateľa P. T. S., XXBANK U., B., C. vynechal 10 hodín, pričom jeho plat (bez dane a sociálneho poistenia) je 8,65 eur za hodinu (č.l. 244 spisu).V súvislosti s cestovnými výdavkami si odporca uplatňoval aj cestovné za letenky zaplatené dňa 27.03.2012 v sume 50,55 eur (č.l.224 spisu), keď ide o letenku z C. s odletom dňa 24.05.2012 (č.l. 223 spisu) a letenku z T. s odletom 31.05.2012 v sume 61,24 eur (č.l. 225 spisu) zaplatenú taktiež v marci 2012 (č.l. 226 spisu). Na deň 30.05.2012 bolo určené pojednávanie, toto však bolo z dôvodu žiadosti navrhovateľky o odročenie pojednávanie zrušené a zrušenie bolo odporcovi oznámené emailom dňa 25.04.2012. Náhradu za letenku zaplatenú dňa 27.03.2012 v sume 50,55 eur súd odporcovi nepriznal, pretože na letenke je uvedené rezervačné číslo: X.I a z výpisu z účtu vyplýva, že odporca síce 27.03.2012 platil leteckej spoločnosti sumu 50,55 eur, avšak pri platbe je uvedené iné rezervačné číslo (L.). Na základe uvedeného nemožno bezpečne ustáliť, či platba z 27.03.2012 leteckej spoločnosti bola platbou letenky s dňom odletu dňa 24.05.2012, keď mohlo ísť o letenku úplne z iného dátumu. V nadväznosti na to, súd odporcovi nepriznal ani náhradu cestovného za letenku zaplatenú v marci 2012 v sume 61,24 eur. Odporca síce preukázal, že si rezervoval letenku s odletom z Bratislavy dňa 31.05.2012 v sume 61,24 eur, avšak aj táto mala rezervačné číslo X.. Z výpisu z účtu vyplýva, že odporca uhrádzal práve túto sumu v marci 2012, ale mohlo ísť o úhradu úplne inej letenky, keď ani v jednom z ostatných prípadov si odporca neobjednával, resp. neplatil letenku dva mesiace vopred (letenku na 06.06.2012 platil 30.04.2012, letenku na 13.06.2012 platil 02.05.2012, letenku na 27.07.2012 platil 05.07.2012, letenku na 31.07.2012 platil 09.07.2012, letenku na 18.09.2012 platil v tento deň). Zhrnúc doteraz uvedené súd odporcovi titulom cestovného priznal sumu 631,66 eur a titulom straty na zárobku sumu 249,68 eur, t.j. spolu 881,34. Napokon súd odporcovi priznal náhradu hotových výdavkov, ktoré preukázateľne zaplatil O.. D. JK. v sume XXX,- eur (č.l. 245 spisu) dňa 06.08.2012, keď tento mu vypravoval znalecký posudok na č.l. 147 (s dátumom vyhotovenia 15.07.2012). Spolu tak odporcovi priznal trovy konania v sume 1.001,34 eur. Nepriznaná časť predstavuje 111,79 eur. Priznané trovy právneho zastúpenia a tzv. ďalšie trovy konania je navrhovateľka povinná, s poukazom na ust. , zaplatiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ), v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - v znení neskorších zmien.