Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/2/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Kataríny Slováčekovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, F., a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpený: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, IČO: 46 255 010, o návrhu otca na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. -24 zo dňa 05.04.2023, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Galanta, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa , , (ďalej aj „“), , , , , (ďalej aj „“), , , , , o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2022 a v znení účinnom od 01.01.2023, o dani z príjmov v aktuálnom znení, Zákona o rodine a dospel k záveru, že v predmetnom prípade nemôže pri nezhode rodičov rozhodnúť, keďže sa nejedná o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, a teda ide o vec, ktorá nepatrí do právomoci súdu, z ktorého dôvodu konanie podľa v spojení s zastavil. Poukázal na návrh otca, ktorý sa domáhal vydania rozhodnutia pri nezhode rodičov ohľadom poberania prídavku na maloleté dieťa a uplatňovania daňového bonusu na vyživované dieťa, keď základným predpokladom pre vznik daných nárokov je starostlivosť o nezaopatrené dieťa, pričom v prípade daňového bonusu, ako aj prídavku na dieťa, ide o verejnoprávny nárok rodiča, resp. oprávnenej osoby, ktorý sa netýka výkonu rodičovských práv a povinností. Za veci súvisiace s výkonom rodičovských práv a povinností možno považovať iba záležitosti, ktoré sa dotýkajú záujmov maloletého dieťaťa, pričom uplatňovanie daňového bonusu a poberanie prídavku na dieťa, sa týka výlučne záujmov rodičov maloletého dieťaťa ako oprávnených osôb v zmysle citovaných ustanovení verejnoprávnych predpisov. Zároveň poukázal na možnosť rodičov dohodnúť sa o poberaní prídavku na dieťa, ako aj uplatňovaní daňového bonusu, pričom zákonodarca myslel aj na prípady, kedy k dohode medzi viacerými oprávnenými osobami nedôjde a v prípade neexistencie dohody sa postupuje podľa kogentných ustanovení zákona o dani z príjmov a zákona o prídavku na dieťa, teda rozhodovanie súdu ohľadom danej záležitosti neprichádza do úvahy a vzhľadom na existenciu kogentnej právnej úpravy

by bolo aj nadbytočné. Z úradnej povinnosti skúmal právomoc ako jednu z podmienok konania, pod ktorou sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie vec prejednať a rozhodnúť, pričom nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý vedie kedykoľvek počas konania k zastaveniu konania.

3. O trovách konania rozhodol s poukazom na tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Predmetné rozhodnutie spochybňoval v celom rozsahu, a to odvolacím dôvodom podľa , teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. Zákona o rodine a zároveň aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 27.01.2022, ktorý prejednal obdobnú vec a rozhodnutie zdôvodnil tým, že nejde o klasický nárok na vydanie peňažného plnenia, resp. posudzovanie a č. , teda nie je možné hovoriť o nedostatku právomoci. V predmetnom rozhodnutí Krajský súd v Prešove uviedol, že rodičia mali problém spolu komunikovať a dohodnúť sa na poberaní rodinných prídavkov a uplatnení daňového bonusu, preto pre normalizáciu ich komunikácie je potrebné autoritatívne rozhodnutie súdu, v zmysle ktorého bude rozhodnuté, kto bude z rodičov poberať rodinné prídavky a uplatňovať si daňový bonus, keďže išlo o konanie začaté na základe Zákona o rodine, ktoré nie je svojou povahou konaním, kde si účastníci uplatňujú svoj právny nárok. Otec nesúhlasil s právnym posúdením prvoinštančného súdu o nedostatku právomoci predmetnú vec rozhodovať, keďže ide o konanie začaté na základe Zákona o rodine, navyše daná otázka je štandardnou otázkou rozhodovanou okresnými, ale aj krajskými súdmi naprieč Slovenskom. Rozhodnutím danej veci by sa vyriešil už dlho trvajúci konflikt medzi rodičmi, čo je nepochybne v záujme maloletého, ktorého majú v rovnocennej striedavej osobnej starostlivosti a odmietnutím spravodlivo rozhodnúť o rozdelení prídavkov na dieťa a daňového bonusu medzi rodičmi, súd vytvoril de facto medzi nimi nerovnosť, ktorá bude musieť byť vyriešená v inom konaní.

6. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – navrhovateľ (, a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a preto ho podľa , ako vecne správne potvrdil.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd správne dospel k záveru o nedostatku právomoci pri prejednaní danej veci na základe návrhu otca a správne konanie zastavil s poukazom na ust. .

11. Odvolacia námietka otca sa týkala nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

12. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy na daný prípad alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.

13. Podľa o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení o sociálnom poistení, tento zákon upravuje poskytovanie prídavku na dieťa (ďalej len ,k“) a poskytovanie príplatku k prídavku.

14. Podľa , , je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Príplatok k prídavku je štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus podľa osobitného predpisu. 1).

15. V prípade, že obidvaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a zároveň sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, môže súd podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa striedavo žije s každým zo svojich rodičov, a to v určitom pravidelnom časovom intervale. Striedavá starostlivosť na rodičov kladie veľmi vysoké osobnostné a ľudské požiadavky. V prípade, že ju však rodičia dokážu zvládnuť, zvyšuje sa zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom aj po zrušení spoločnej domácnosti (Pavelková, 2013, s. 112).

17. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine je možné nahradiť rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

18. V prípade, že súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa ustanovenia zákona o rodine alebo v prípade, že súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa zákona o rodine, vypláca sa na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa oprávnenej osobe, ktorej sa vyplácali pred zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo pred schválením dohody rodičov.

19. Zákon pripúšťa aj zmenu tejto oprávnenej osoby, ku ktorej môže dôjsť na základe písomnej dohody rodičov maloletého dieťaťa o zmene oprávnenej osoby. Možná je aj taká dohoda, na základe ktorej sa rodičia maloletého dieťaťa dohodnú na striedavom poberaní prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa. V takomto prípade je však zákonnou podmienkou to, že minimálne obdobie uplatnenia si nároku na na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa každého zo striedajúcich sa rodičov je šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, čo znamená, že rodičia maloletého dieťaťa sa môžu v poberaní prídavku a príplatku k prídavku striedať v minimálne šesťmesačných intervaloch.

20. O nároku na na dieťa rozhoduje v rámci správneho konania podľa o správnom konaní úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, u ktorého bol nárok oprávnenou osobou uplatnený. O priznaní prídavku na dieťa sa nevydáva písomné rozhodnutie.

21. Písomné rozhodnutie v konaní o prídavku je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny povinný vydať v prípade zamietnutia žiadosti o pre nesplnenie zákonných podmienok oprávnenou osobou, zastavenia a obnovenia výplaty prídavku, zníženia, odňatia alebo vrátenia prídavku.

22. Pokiaľ ide o daňový bonus na dieťa, priznáva ho daňový úrad rodičom alebo adoptívnym rodičom dieťaťa na základe podaného daňového priznania alebo ročného zúčtovania vykonaného zamestnávateľom. Daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa (leg. skratka „daňový bonus“) je podľa príjem od dane oslobodený a nezahrnuje sa nielen do úhrnu zdaniteľných príjmov oprávnenej osoby, ale ani do vlastných príjmov manželky/manžela na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela. Na uplatnenie daňového bonusu je dôležité nielen to, že dieťa je na svete, ale aj skutočnosť, že daňovník, ktorý si chce daňový bonus uplatniť, poberá zdaniteľný príjem.

23. Odvolací súd nezistil pochybenie v tomto smere, pretože okresný súd aplikoval správnu právnu normu a aj ju správne vyložil, konkrétne ust. , ako aj odkaz na príslušné ust. a

24. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym posúdením prvoinštančného súdu o nedostatku právomoci a v uvedenom smere odkazuje a stotožňuje sa s odôvodnením vyjadreným v bodoch 19. až 21. napadnutého uznesenia a tiež zotrváva na stanovisku, že rozhodovanie o poberaní prídavku na dieťa, ako aj o uplatňovaní daňového bonusu, nepatrí pod veci, ktoré je oprávnený okresný súd riešiť ako nezhodu rodičov podľa Zákona o rodine. V danom prípade je delegovaná právomoc na iné verejnoprávne inštitúcie, príslušné podľa a , ktoré právne úpravy presne upravujú postup uplatňovania a nároku poberania prídavku na dieťa, ako aj uplatňovania daňového bonusu.

25. Ohľadne poukazu otca na rozhodnutie súdu v obdobnej veci, a to konkrétne Krajského súdu v Prešove, odvolací súd dodáva, že za ustálenú rozhodovaciu prax súdov treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 01.01.1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2018 55. rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je v prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým riešenie doteraz neriešených otázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zahrnúť aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31.12.1992, ako aj rozhodnutia uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 - 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou. Napokon vzhľadom na je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax súdov považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.

26. V danom prípade nemožno považovať rozhodnutie Krajského súdu v Prešove za ustálenú rozhodovaciu prax, a teda nie je dôvod naň prihliadať.

27. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa , potvrdil.

28. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).