Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/71/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v konaní vo veci navrhovateľa - výživou povinného otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu C. XXXX/X, D., zastúpený advokátom: JUDr. Lenka Senčáková, adresa sídla Európska trieda 9, Košice, proti oprávnenému na výživné - plnoletému dieťaťu: C. B., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E. XXX/X, F., G. H. I. J., zastúpená splnomocnencom: Mgr. Beáta Kartíková, s.r.o., IČO: 48 214 337, adresa sídla Gazdovský rad 2, Šamorín, o návrhu na zníženie výživného a zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní oprávneného na výživné proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. - 193 z 9. marca 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e a vo výrokoch I. a III. r u š í a v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca na toho času plnoletú C. B., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 10 000,- Sk mesačne (331,93 eur) na sumu 100,- eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám C. B., a to od 25.05.2021 do 13.02.2022 a ďalej rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. -19 zo dňa 28.03.2008 v časti o výške výživného, na vtedy maloletú C. B. (výrok I.), zrušil vyživovaciu povinnosť A. B., nar. XX.XX.XXXX voči oprávnenej C. B., nar. XX.XX.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.03.2008, č. k. -19, s účinnosťou odo dňa 14.02.2022 (výrok II.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.05.2021 v znení jeho zmeny zo dňa 09.03.2022 domáhal zníženia výživného voči plnoletej dcére C. zo sumy 10 000,- Sk (331,93 eur) na sumu 100,- eur mesačne od 25.05.2021 do 13.02.2022 a zároveň zrušenia jeho vyživovacej povinnosti odo dňa 14.02.2022. Vo svojom podaní uviedol, že posledná úprava výživného bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. -19 zo dňa 28.03.2008, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej C.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.05.2008. V čase vydania predmetného rozsudku mala dcéra šesť rokov a navštevovala základnú školu. V tom čase bol zamestnaný v spoločnosti I. K. s príjmom vo výške 331,93 eur. V roku 2004 mu zomrel otec, zdedil istý finančný obnos, ktorý mu umožňoval uhrádzať výživné. Matke sa snažil prispievať na dcéru aj plnením nad rámec výživného, zaplatil polovicu sumy lyžiarskeho výcviku, letné tábory, oblečenie, mobilný telefón a iné veci. V apríli 2019 dcéra pre nezhody s matkou odišla od nej a ostala bývať u otca až do februára 2020, v marci 2020 sa presťahovala k priateľovi. Obidvaja rodičia jej prispievali sumou po 100,- eur ako vreckové. Otec plnoletej dcéry sa opäť oženil, so súčasnou manželkou nemá deti. V roku 2009 finančná kríza značne ovplyvnila jeho finančnú situáciu, prišiel o značnú časť finančných prostriedkov a

bol nútený načerpať spotrebný úver vo výške 132 776,- eur, v roku 2011 predal prevádzku autoumyvárky. Jeho manželka pracuje na živnosť a zároveň je aj spolukonateľkou v spoločnosti I. K.. On je vlastníkom rodinného domu, ktorý sa nachádza v katastrálnom území J. E. J., vedený na liste vlastníctva č. XXXX, zaťažený záložným právom v prospech L. D., I.. Plnoletá dcéra C. žiadala návrh na zníženie výživného zo strany jej otca zamietnuť ako nedôvodný a so zrušením vyživovacej povinnosti otca súhlasila odo dňa, kedy sa po ukončení štúdia na vysokej škole zamestnala (teda s účinnosťou od 14.02.2022). Otcom v návrhu uvádzané argumenty považuje za vykonštruované. Ďalej uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť voči nej plnil do 31.12.2014, v roku 2014 sa jej rodičia dohodli, že platby výživného sa budú realizovať na dva účty nasledovným spôsobom: platba vo výške 100,- eur mesačne bola uhrádzaná na jej účet, ku ktorému mal dispozičné právo výlučne jej otec a zostávajúca platba vo výške 232,- eur bola uhrádzaná na účet matky, a to iba do 30.04.2019, po tomto čase žiadne výživné už neuhrádzal. V období od 01.01.2015 do 31.12.2020 otec previedol spolu 6 200,- eur na účet zriadený formálne na jej meno, ale tieto peniaze postupne vyberal a míňal na vlastnú potrebu. Dňa 15.01.2020 nadobudla plnoletosť a účet sa prepísal na jej meno. Pri prepise bolo na účte iba 600,- eur. Nakoľko jej otec dlhodobo neuhrádzal výživné a jej žiadosti o úhradu splatného výživného ignoroval, v máji 2021 bola nútená podať návrh na vykonanie exekúcie. Aktuálne prebieha voči otcovi ako povinnému exekučné konanie pod sp. zn. EX 222 357/21. Poverený vykonaním exekúcie je Mgr. Roman Vozár. Celková pohľadávka vymáhaná v rámci exekúcie predstavuje 8 268,- eur. Otec ju pred podaním uvedeného návrhu osobne vyhľadal a žiadal ju, aby podpísala antidatovanú dohodu o znížení výživného, ktorým chcel docieliť zníženie výživného od 15.01.2020 na sumu 100,- eur, ktorú ona odmietla podpísať. Aktuálne pokračuje v štúdiu na vysokej škole na Univerzite Komenského - Prírodovedecká fakulta. O svojej matke uviedla, že tá ju vždy podporovala, aj teraz jej prispieva na výživu a výchovu i napriek tomu, že sa ešte stará o jej brata, ktorý je maloletý. K priateľovi sa odsťahovala so súhlasom otca. Dňa 01.06.2021 sa vrátila bývať k matke. O otcovi uviedla, že ten spolu s jeho bratom zdedil peniaze vo výške niekoľko 100 000,- eur, viedol a doposiaľ vedie nadpriemerný život. V roku 2011 predal autoumyváreň, za ktorú dostal nemalé finančné prostriedky. Jej mesačné náklady predstavujú cca 650,- eur.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania ako aj z výpovedí účastníkov konania za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.03.2008 č.k. -19 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 10 000,- Sk (331,93 eur) mesačne, vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.

1.2.1 Navrhovateľ bol v roku 2008 zamestnaný v spoločnosti I. K. s príjmom vo výške 331,93 eur. T. č. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu v obci M. J., katastrálne územie J. E. J., okres Senec. Je jediným spoločníkom spoločnosti I. K., K. K. M. C. X A. D.. V tejto spoločnosti je zamestnaný od 10.10.2007 na základe pracovnej zmluvy a jeho priemerná mesačná čistá mzda predstavuje sumu 305,78 eur. Svoje mesačné výdavky vyčíslil celkovo vo výške 1 222,10 eur, z toho: 4,80 eur daň z nehnuteľnosti, 22,- eur plyn, 13,50 eur elektrina, 2,53 eur voda, 160,50 eur splátka americkej hypotéky, 25,- eur splátka nedoplatku na plyne, 2,92 eur čistenia a vývoz ČOV, 1,35 eur alarm inštalovaný v dome, 3,33 eur revízia kotla, 20,- eur telefón, 10,- eur TV a internet, 4,92 eur vývoz odpadu, 1,- eur bio odpad, 50,- eur phm, 10,25 eur PZP, 205,- eur splátka debetnej karty, 270,- eur splátka kreditnej karty, 290,- eur strava, 40,- eur drogéria, 20,- eur čistiace prostriedky, 65,- eur ošatenia.

1.2.2 Spoločnosť I. K. za rok 2020 dosiahla výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 4 178,52 eur (výnosy vo výške 41 298,50 eur a náklady vo výške 37 119,98 eur) a za rok 2021 výsledok hospodárenia pred zdanením stratu vo výške - 5 569,66 eur (výnosy vo výške 43 400,- eur a náklady vo výške 48 969,66 eur).

1.2.3 Plnoletá dcéra C. v čase ostatného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca mala 6 rokov a navštevovala základnú školu. Od 14.07.2021 je zamestnaná v spoločnosti N. O. K., K. na pozícii asistent odborného predajcu s miestom výkonu práce F., s týždenným pracovným časom max. 20 hodín, hodinovou mzdou vo výške 4,- eur. K 03.09.2021 bola prijatá do 1. ročníka na denné štúdium na Prírodovedeckej fakulte, Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium v dennej forme na tejto škole ukončila v I. stupni dňom 01.02.2022, bez vykonania štátnej skúšky. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.02.2022 počnúc dňom 01.03.2022 nastúpila do pracovného pomeru v spoločnosti 365. bank, a.s. na pozíciu klientského poradcu. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 28.02.2023. Za vykonanú prácu bola dohodnutá základná mzda vo výške 900,- eur mesačne.

1.2.4 Dňom 13.07.2021 sa začalo exekučné konanie v prospech oprávnenej C. a neprospech povinného otca na vymoženie zameškaného výživného vo výške 8 268,- eur s príslušenstvom.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok výživou povinnej osoby na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom a na zrušenie vyživovacej povinnosti, a to podľa , , a , a , a ZR ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“) a § ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“) a dospel k záveru, že návrhy navrhovateľa na zníženie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti, ako aj na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti, sú plne dôvodné.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného, súd po vykonanom dokazovaní porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb t. č. plnoletého dieťaťa, ale i z možností, schopností, ako aj majetkových pomerov otca.

1.5 V súčasnej dobe príjem otca predstavuje sumu cca 350,- eur mesačne za pomocné práce vo firme I.. Dcére platí pravidelne výživné 330,- eur, pričom na úhradu tejto sumy mu vypomáha manželka. Spolu so svojou manželkou býva v obci M. J. v rodinnom dome, ktorý má vo výlučnom vlastníctve, pričom dom je zaťažený záložným právom v prospech banky. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho pravidelné výdavky predstavujú: splátka hypotéky 321,- eur, elektrina, plyn a voda spolu cca 150,- eur, splátka kreditnej a debetnej karty 400,- eur. Nevlastní žiaden hnuteľný majetok väčšej hodnoty, okrem dvoch motorových vozidiel značky Renault Clio, rok výroby 2003 a BMW 1, rok výroby 2009.

1.6 V neprospech oprávnenej súd vyhodnotil jej pasivitu v konaní, kedy sa ani na jedno pojednávanie osobne nedostavila a nebola schopná adekvátne preukázať svoje reálne náklady na úhradu jej základných životných potrieb (stravu, bývanie, hygienické potreby, oblečenie, obuv, základnú zdravotnú starostlivosť a pod.). Oprávnená, ktorá ku dňu 01.02.2022 ukončila štúdium na vysokej škole a dňom 01.03.2022 nastúpila do pracovného pomeru, stratila postavenie nezaopatreného dieťaťa, čo predstavuje podstatnú zmenu pomerov trvalého charakteru, ktorá zakladá prekážku ďalšieho priznania výživného. Ďalej súd poukazuje na rozpory zistené v konaní, kedy vo svojom vyjadrení zo dňa 26.01.2021 uviedla, že so svojim priateľom sa rozišla a dňa 01.06.2021 sa vrátila k matke, kde žije doposiaľ. Je teda zarážajúce, že v januári roku 2021 uvádza, že v júni toho istého roku sa opätovne nasťahovala k matke (začiatkom roka ešte nemohla vedieť, čo sa udeje v júni). Navyše, do spisu bola založená nepodpísaná Zmluva o nájme bytu, ktorá mala byť uzatvorená na obdobie od 01.02.2022 do 31.01.2023, pričom ako nájomcovia sú uvedení C. B. a F. F.. Súdu nebolo teda zrejmé, či plnoletá dcéra navrhovateľa skutočne reálne býva so svojou matkou, alebo býva so svojim priateľom.

1.7 Vzhľadom na pasivitu oprávnenej súd nemohol reálne ustáliť odôvodnené výdavky dieťaťa. Vyčíslenie výdavkov, ktoré bolo založené do spisu, súd vyhodnotil ako nepreukázané a nadhodnotené, pričom výdavky ako napr. na tankovanie do motorového vozidla, diaľničná známka, antikoncepcia, umývanie auta, pokuta za parkovanie a pod., v žiadnom prípade nemohol akceptovať ako odôvodnené. Taktiež nebolo zrejmé, či oprávnená v čase pandémie Covid 19 absolvovala výučbu prezenčnou alebo dištančnou formou, čo by potencionálne taktiež mohlo ovplyvniť výšku odôvodnených výdavkov. V konaní súd taktiež nemal preukázanú skutočnosť, akou mierou sa matka dieťaťa podieľa na výživnom na plnoleté dieťa, tvrdenia oprávnenej vo vyjadrení súd vyhodnotil, ako ničím nepodložené a nepreukázané.

1.8 S poukazom na uvedené a v súlade s návrhom navrhovateľa, súd znížil výživné na dcéru C. na sumu 100,- mesačne, a to odo dňa 25.05.2021, (t. j. od podania návrhu) do 13.02.2022 (dňa 01.02.2022 oprávnená ukončila štúdiu, a teda nasledujúcim dňom bola schopná sama sa živiť) a následne ku dňu 14.02.2022 zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa (v zmysle návrhu navrhovateľa). Porovnávajúc pomery v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, je nutné konštatovať, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 14 rokov. Z rozsudku, ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť otca, t. j. z roku 2008, nie je možné ustáliť, aké príjmy dosahoval otec v minulosti, pretože rodičia uzavreli rodičovskú dohodu a súd nemusel vykonávať rozsiahle dokazovanie. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, nebolo možné zistiť výšku príjmov a výdavkov rodičov v uvedenom období, taktiež neboli v uvedenom konaní zisťované

ani ich majetkové pomery. V konaní absentovalo akékoľvek dokazovanie k otázke výživného, rodičia sa nevyjadrovali ku svojim pomerom, neboli zisťované ani odôvodnené potreby dieťaťa. Za daného stavu bolo veľmi obtiažne pre súd porovnávať pomery otca a oprávnenej v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi.

1.9 Súd mal teda po vyhodnotenom dokazovaní za to, že zníženie výživného za obdobie od 25.05.2021 do 13.02.2022 zodpovedá odôvodneným potrebám oprávnenej (a to napriek tomu, že ich výšku neustálil – poznámka odvolacieho súdu), zohľadňujúc príjem otca v uvedenom období, jeho výdavky, možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil i tú skutočnosť, že obdobie od podania návrhu bolo obdobím pandémie Covid 19, kedy bolo na pracovnom trhu podstatne menej pracovných príležitostí ako v období pred pandémiou.

1.10 Nakoľko oprávnená ukončila vysokoškolské štúdium a riadne sa zamestnala, stratila postavenie nezaopatreného dieťaťa, čo predstavuje podstatnú zmenu pomerov trvalého charakteru, ktorá zakladá prekážku ďalšieho priznania výživného. Na základe uvedeného, súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca v zmysle jeho návrhu ku dňu 14.02.2022.

1.11 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil len právne poukazom na .

2. Rozsudok v celom rozsahu napadla riadnym a včasným odvolaním plnoletá dcéra navrhovateľa, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento vo veci rozhodol napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky na rozhodnutie vo veci, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a napokon, že súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ), , , , a , ].

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedla, že aj keď súd v rozsudku konštatuje, že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného výsluchom plnoletej dcéry, tak v skutočnosti rozhodol bez jej výsluchu napriek tomu, že jej výsluch mal zásadný význam pre rozhodnutie v predmetnej veci. Plnoletá dcéra sa zúčastnila na pojednávaní konanom dňa 26.01.2022, avšak súd jej výsluch nevykonal. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 09.03.2022 plnoletá dcéra ospravedlnila svoju neúčasť, avšak súd na takéto ospravedlnenie neprihliadol a rozhodol vo veci bez jej výsluchu. Z bodu 37. rozsudku je zrejmé, že v neprospech plnoletej dcéry súd vyhodnotil jej údajnú pasivitu v konaní, kedy sa údajne ani na jedno pojednávanie osobne nedostavila a nebola schopná adekvátne preukázať svoje reálne náklady potrebné na úhradu jej základných životných potrieb, čo však nie je pravdou, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, plnoletá dcéra sa dostavila na pojednávanie konané dňa 26.01.2022 a bola pripravená aj vypovedať, avšak súd z dôvodu svojej časovej tiesne jej výsluch neuskutočnil. Toto však nie je možné v žiadnom prípade pripísať na úkor plnoletej dcéry. Z týchto dôvodov sa potom domnieva, že neboli splnené procesné podmienky a rovnako súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

2.2 Rozhodnutie súdu je zmätočné, keď v bode 5. svojho rozsudku uvádza, že ustálil mesačné výdavky navrhovateľa vo výške 1 222,10 eur, pričom v bode 14. zase uvádza, že ich ustálil na výške 871 eur. Z napadnutého rozsudku teda nie je zrejmé, ktorú výšku výdavkov mal súd za preukázanú. Z týchto dôvodov potom je možné konštatovať, že súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

2.3 Podľa bodu 4. napadnutého rozsudku mal súd za preukázané, že podľa LV XXXX z 20.05.2021 je navrhovateľ výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu v obci M. J., katastrálne územie J. E. J., okres Senec. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj samotným navrhovateľom na pojednávaní konanom dňa 26.01.2022 napriek tomu, že 7 dní po pojednávaní túto nehnuteľnosť previedol na kupujúceho pána D. N., a to na základe kúpnej zmluvy V 12316/2021 z 22.02.2022. Nakoľko kupujúci nadobudol rodinný dom od navrhovateľa, z úverových prostriedkov je evidentné, že v čase pojednávania dňa 26.01.2022 navrhovateľ vedel, že rodinný dom za niekoľko dní predá. Na základe týchto zistených nových skutočností je preukázané a evidentné, že navrhovateľ nie je a nikdy nebol vo finančnej núdzi,

nakoľko hodnota domu predstavovala sumu 410 000 eur. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, či navrhovateľ je skutočne majiteľom predmetnej nehnuteľnosti alebo nie. Keďže navrhovateľ predaj domu zamlčal, plnoletá dcéra je toho názoru, že zistený skutkový stav neobstojí.

2.4 Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že pomery navrhovateľa sa od posledného rozhodovania o výživnom zmenili, a to pre jeho nepravdivosť. Podľa názoru plnoletej dcéry sú pomery na strane navrhovateľa rovnaké ako boli v roku 2008. V roku 2008 bol navrhovateľ zamestnaný v spoločnosti I. K. s príjmom 331,93 eur a disponoval finančným obnosom, ktorý zdedil a ktorý mu umožňoval uhrádzať výživné. Toho času je navrhovateľ naďalej zamestnancom tej istej spoločnosti a dosahuje príjem okolo 350,- eur mesačne za pomocné práce, a rovnako z predaja svojho rodinného domu dňa 02.02.2022 disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na krytie svojej vyživovacej povinnosti.

2.5 Súd prvej inštancie pri hodnotení možností a schopnosti výživou povinného otca neprihliadol na potencialitu jeho príjmov napriek tomu, že navrhovateľ je mladý muž, má vyhovujúci zdravotný stav, 15 rokov pracuje na polovičný úväzok, respektíve poberá príjmy z vlastnej firmy vo výške cca 350 eur, inú prácu si nehľadá, nežiadal o rekvalifikáciu za účelom zvýšenia jeho možnosti zamestnať sa. Navrhovateľ bez akéhokoľvek náležitého odôvodnenia formálne deklaruje úmysel hľadať si reálne zamestnanie, avšak 15 rokov vykonáva pomocné práce iba vo vlastnej firme, hoci niet prekážok, aby vykonával prácu primeranú jeho kvalifikácii. Oproti tomu plnoletá dcéra si vždy vypomáhala rôznymi brigádnickými prácami, ktoré by zrejme nevykonávala, pokiaľ by určené výživné postačovalo na pokrytie jej životných potrieb.

3. Navrhovateľ odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu plnoletej dcéry navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru sa súd vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pre posúdenie veci relevantné a následne vec aj správne vyhodnotil.

3.1 Pokiaľ jeho plnoletá dcéra vytkla súdu, že pochybil, keď jej neumožnil vyjadriť sa na pojednávaní ku skutočnostiam, týkajúcich sa prejednávanej veci, tak navrhovateľ poukazuje na to, že do otvorenia pojednávania konaného dňa 09.03.2022 nebolo zrejmé, prečo sa na pojednávaní nezúčastnila a až po otvorení pojednávania jej právny zástupca informoval prítomných, že od 01.03.2022 nastúpila do pracovného pomeru, čo jej znemožnilo zúčastniť sa pojednávania. Podľa názoru navrhovateľa výkon pracovného pomeru nie je dôvodom neúčasti na pojednávaní, nakoľko je to ospravedlniteľný dôvod absencie v zamestnaní. Neúčasť plnoletej dcéry je potrebné vnímať ako vzdanie sa jej práva vyjadriť sa pred súdom osobne. V prejednávanej veci sa teda nejednalo o procesné pochybenie súdu, ale len o svojvoľné rozhodnutie osoby oprávnenej na výživné nevyužiť svoje právo ústne sa vyjadriť v konaní pred súdom.

3.2 Súd ustálil výšku mesačných výdavkov navrhovateľa na základe predložených listinných dôkazov v správnej výške 1 222,10 eur. Pokiaľ tento na pojednávaní konanom dňa 26.01.2022 v rámci jeho výsluchu neuviedol výdavky, na ktoré si v tú chvíľu nespomenul, lebo na ne zabudol, je navrhovateľ toho názoru, že súd v odôvodnení rozsudku správne ustálil jeho výdavky vo výške 1 222,10 eur s tým, že ich jednotlivo špecifikoval v súlade s predloženými listinnými dôkazmi.

3.3 Rodinný dom vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu musel predať. Mal dlhy a tieto potreboval uhradiť. Úver bol zabezpečený záložným právom k jeho domu a jeho výška (výška úveru) v čase podania návrhu bola 46 685,- eur. Tento úver splácal v splátkach po 321,- eur. Okrem toho mal dlh na debetnej a kreditnej karte, ktoré splácal v splátkach celkovo vo výške 950,- eur. Polovicu tejto splátky uhrádzala jeho manželka. Predaj domu bolo jediné riešenie ako vyriešiť jeho zlú finančnú situáciu. Časť získanej kúpnej ceny použil na zaplatenie dlhov, t. j. aj tej časti dlhov, ktoré ešte neboli splatné. Toho času býva v prenajatých priestoroch, a preto zo zvyšku finančných prostriedkov si musím zabezpečiť bývanie. Z hľadiska hodnoty jeho majetku disponuje nižšou hodnotou akou disponoval v čase, keď vlastnil rodinný dom.

3.4 Súd v čase schválenia rodičovskej dohody o výživnom na dcéru vychádzal z dohody rodičov, nejednalo sa o autoritatívne rozhodnutie súdu, ktoré by vyplynulo z podrobného skúmania majetkových pomerov rodičov. Po schválení rodičovskej dohody ohľadne výšky výživného v roku 2008 sa zmenili majetkové pomery na jeho strane, a to najmä v tom, že sa oženil a vznikla mu vyživovacia povinnosť voči

jeho manželke. V roku 2009 došlo k finančnej kríze, čo spôsobilo stratu značnej časti jeho finančných prostriedkov získaných z dedičstva po otcovi. Na krytie strát si musel vziať spotrebný úver vo výške 4 milióny Sk s vysokým úrokom. V roku 2016 si vzal tzv. americkú hypotéku, z ktorej splatil drahý spotrebný úver. V roku 2011 predal prevádzku autoumyvárky, aby mohol uhrádzať svoje dlhy. Z uvedeného dôvodu prestala spoločnosť I. K. vykonávať svoju ťažiskovú podnikateľskú činnosť a zamerala sa len na účtovné služby, ktoré vykonávala výlučne jeho manželka. V roku 2019 odišla plnoletá dcéra od matky a požiadala navrhovateľa o bývanie v jeho domácnosti, pričom jej žiadosti vyhovel napriek tomu, že matka na ňu neprispievala. V roku 2020 pre pandémiu navrhovateľ prišiel o prácu vo fitnescentre N. N. a tým aj o jeho pravidelný príjem vo výške 500,- eur mesačne a zároveň sa mu radikálne znížili možnosti nájsť si nové zamestnanie. Zostáva mu len príjem zo spoločnosti I. K. vo výške 350,- eur brutto. V roku 2020 sa z jeho spoločnej domácnosti odsťahovala dcéra k svojmu priateľovi a nemá vedomosť o tom, že sa na úhrade jej výdavkov podieľala aj jej matka inak ako sumou 100,- eur mesačne. Spoločnosť I. K. postupne zaznamenala pokles tržieb v takom rozsahu, že v roku 2021 vykázala stratu. Okrem toho od roku 2008 do 2022 došlo k nárastu cien takmer vo všetkých odvetviach. Podľa jeho názoru výživné vo výške 100,- eur je za daných okolností primeraným výživným. Kým žila dcéra u navrhovateľa nič jej nechýbalo. Osamostatnenie sa však so sebou prináša aj nutnosť postarať sa o úhradu vlastných výdavkov, ktoré sú s takýmto životom spojené.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [ ] po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce súc viazaný iba rozsahom, nie však dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré sa začína na návrh (, 66 ) a dospel k záveru, že odvolanie výživou oprávnenej plnoletej dcéry voči rozhodnutiu súdu o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa (výrok II.) nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné vo výroku II. ako vecne správny podľa a potvrdiť, čo však neplatilo pre odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o znížení rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa (výrok I.), kde odvolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok je treba vo výrokoch I. a III. (výrok o trovách konania ako výrok závislý) podľa , zrušiť a v zrušenej časti vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle .

5. Predmetom konania je zníženie výživného a zrušenie vyživovacej povinnosti otca na plnoletú dcéru. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, ako aj návrhu na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k jeho plnoletej dcére vyhovel. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I., II. a III. rozsudku.

6. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči výživou oprávnenej dcéry, odvolací súd uvádza:

6.1 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že plnoletá dcéra je schopná sama sa živiť, a preto je dôvodným zrušiť vyživovaciu povinnosti navrhovateľa k nej v súlade s návrhom navrhovateľa dňom 14.02.2022. Plnoletá dcéra voči takémuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie síce podala odvolanie (dôvodiac, že odvolanie podáva voči rozsudku v celom rozsahu), avšak vo svojom odvolaní neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré takéto rozhodnutie súdu považuje za nesprávne.

6.2 Podľa § 66 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6.3 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zmysel vyššie uvedeného, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, avšak kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. V súhrne teda možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Rozhodne, však povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už skončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú

preň pracovné príležitosti, prípadne na základe pracovnej zmluvy vykonával práce zodpovedajúce jeho dosiahnutému vzdelaniu a kvalifikácii, a to za primeranú odmenu.

6.4 V konaní bolo nesporným, že Okresný súd Bratislava II. svojím rozsudkom č. k. -19 z 28.03.2008 manželstvo navrhovateľa a matky výživou oprávnenej t. č. už plnoletej dcéry rozviedol a o úprave práv a povinností rodičov ku vtedy maloletej C. schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá C. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej C. sumu 10 000,- Sk mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2008. Medzičasom už plnoletá dcéra C. bola k 03.09.2021 prijatá do 1. ročníka na denné štúdium na Prírodovedeckej fakulte, Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium v dennej forme na tejto škole ukončila v I. stupni dňom 01.02.2022, bez vykonania štátnej skúšky. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.02.2022 počnúc dňom 01.03.2022 nastúpila do pracovného pomeru v spoločnosti XXX. D., I. na pozíciu klientského poradcu. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 28.02.2023. Za vykonanú prácu bola dohodnutá základná mzda vo výške 900,- eur mesačne.

6.5 Pokiaľ za takýchto skutkových okolností (plnoletá dcéra už skončila prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav a na základe pracovnej zmluvy vykonávala práce zodpovedajúce jej dosiahnutému vzdelaniu a kvalifikácii, a to za primeranú odmenu) súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti k jeho plnoletej dcére, jeho záver je potrebné považovať za vecne správny a odvolanie plnoletej dcéry voči nemu za nedôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ako vecne správny postupom podľa a potvrdil.

7. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o znížení výživného, odvolací súd uvádza:

7.1 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa došlo k podstatnej zmene v pomeroch na jeho strane, odôvodňujúcej zmenu skoršieho rozhodnutia o výživnom a je dôvodným znížiť doposiaľ určené zo sumy 10 000,- Sk mesačne na sumu 100,- eur mesačne, a to od 25.05.2021 do 13.02.2022 s tým, že výživné vo výške 100,- eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám plnoletej dcéry, zohľadňujúc príjem otca v uvedenom období, jeho výdavky, možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Plnoletá dcéra s návrhom otca nesúhlasí a navrhuje ho zamietnuť ako nedôvodný.

7.2 Podľa konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.

7.3 Podľa rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

7.4 Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

7.5 Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

7.6 Podľa ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácie konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.

7.7 Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

7.8 V zmysle ustanovenia ZoR v spojení s ustanovením 157 predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

7.9 Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zníženie výživného je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane plnoletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru, buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

7.10 Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku nemôže byť akákoľvek, musí ísť o podstatnú oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti. Na tom, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu si musí ako 1. krok najprv ustáliť, či došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam. Zo skutočnosti, že zmena pomerov je hmotnoprávnym základom pre nové rozhodnutie, vyplýva, že súd je vždy povinný zistiť a ustáliť v takýchto rozhodnutiach všetkých okolností, za ktorých výroku rozsudku dospel. Tiež je povinný uviesť ich v odôvodnení rozhodnutia.

7.11 Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa, ktoré musí súd urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadné náklady na mobilný telefón a podobne. Len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodiča slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd dodáva, že po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa je potrebné, aby súd určil mieru, ktorou sa na stanovených mesačných nákladov bude podieľať každý z rodičov, zohľadniac jeho zárobkové možnosti a schopnosti (subjektívne a objektívne), majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výška, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím a podobne.

8. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáha zníženia výživného, ktoré bolo pôvodne určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. -19 z 23.03.2008, právoplatným dňom 06.05.2008, preto bol súd prvej inštancie povinný zistiť a porovnať pomery účastníkov v čase tohto ostatného rozhodovania a ich súčasné pomery, čo však neurobil. Pokiaľ ide o pomery na strane plnoletej dcéry, súd prvej inštancie konštatuje iba to, že plnoletá dcéra navrhovateľa mala v čase ostatného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca 6 rokov a navštevovala základnú školu. Akékoľvek zistenie jej odôvodnených potrieb vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, školské ako aj mimoškolské aktivity, ale aj jej prípadné zvýšené výdavky absentuje. Zároveň absentuje zistenie odôvodnených potrieb plnoletej dcéry v čase rozhodovania súdu o návrhu otca na zníženie výživného a ich porovnanie so stavom v čase ostatného rozhodovania o výživnom. Súd preto nemohol vedieť, či jej súčasné odôvodnené potreby vyžadujú vyššie výdavky alebo nie, v čom konkrétne sa jej výdavky zvýšili,

ktoré výdavky jej prípadne pribudli (alebo odbudli) a či ide o zmenu podstatnú. Rovnako tomu bolo pokiaľ ide o pomery otca plnoletej dcéry (kde skonštatoval len to, že navrhovateľ bol v roku 2008 zamestnaný v spoločnosti I. K. s príjmom vo výške 331,93 eur) a druhého povinného rodiča – matky plnoletej dcéry. U navrhovateľa sa súd obmedzil iba na preskúmanie aktuálnych pomerov bez akéhokoľvek porovnania s obdobím, kedy posledne vo veci rozhodoval, hoci na strane oboch výživou povinných rodičov súd musí ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery porovnávať s pomermi v čase posledného rozhodovania.

9. Z obsahu spisového materiálu, z pôvodného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. , ale ani z rozsudku v predmetnej veci nebolo možné nijakým spôsobom zistiť, za akých pomerov bolo výživné otca určené, keďže rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda a jeho odôvodnenie pre svoju stručnosť nedáva odpoveď na žiadnu z rozhodujúcich otázok týkajúcich sa pomerov výživou oprávnenej alebo povinných osôb (rodičov) v čase tohto rozhodovania. Vzhľadom na povahu konania je však súd povinný zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Pokiaľ rozsudok ani spisový materiál neobsahoval potrebné skutočnosti, potom nezostávalo súdu iné, než vykonať dokazovanie (výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a pod.) aj na preskúmanie minulých pomerov účastníkov. Bez toho totiž porovnanie pomerov, ktoré tvorí základ pre vyslovenie záveru, či sú dôvody na zmenu výživného, alebo nie sú, nebolo možné. Je neprípustné, aby súd svoju pasivitu v konaní bez ďalšieho vyhodnotil v neprospech výživou oprávnenej, ak vzhľadom už len na odstup času medzi ostatným rozhodnutím súdu o výživnom (v roku 2008, keď mala oprávnená 6 rokov) a terajším rozhodovaním o výživnom (v roku 2023, keď ide o plnoletú osobu), s vysokou pravdepodobnosťou vzrástli jej odôvodnené potreby.

10. Súd prvej inštancie nepostupoval dostatočne dôsledne pri zisťovaní skutočného stavu veci, ani pokiaľ ide o skúmanie schopností a zárobkových možností otca, a to možností vlastnou prácou zodpovedajúcou jeho veku, zdravotnému stavu, jeho vzdelaniu a pracovným zručnostiam získaným v jeho predchádzajúcich zamestnaniach dosahovať príjem zo závislej pracovnej činnosti, situácii na trhu práce a pod., a takýto prípadný potenciálny príjem neustálil a ani nezohľadnil pri svojom rozhodovaní o výške výživného. Pokiaľ je navrhovateľ zamestnaný len na polovičný úväzok za mzdu cca 350 eur brutto mesačne, nezbavuje to súd povinnosti ustáliť výšku potenciálnych príjmov navrhovateľa, teda toho, čo je objektívne možné, aby zarobil. Zároveň súd dôsledne nezistil ani pri rozhodovaní nezohľadnil majetkové pomery navrhovateľa, a to najmä jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (finančné úspory, pohľadávky, záväzky, motorové vozidlá, dovolenky ako aj jeho životné náklady). V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pri zisťovaní potenciality príjmov povinného rodiča treba postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Súd musí mať na pamäti, že v mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp (§ 35 a § 36 CKP), preto súd nemôže dôkazným bremenom zaťažiť osobu oprávnenú na výživné, ale musí sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu veci. Snaha povinného, znížiť vyživovaciu povinnosť na najnižšiu možnú mieru, je zo zákona totiž limitovaná tým, že sa pri určení výšky vyživovacej povinnosti neprihliadne len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia vykazoval, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov.

11. Dôvodnou je odvolacia námietka plnoletej dcéry navrhovateľa, že rozsudok súdu je zmätočný, nakoľko súd prvej inštancie v bode 2. na jednej strane uvádza, že vykonal dokazovanie výsluchom plnoletej dcéry a následne v bode 37. uzatvára, že v neprospech oprávnenej vyhodnotil jej pasivitu v konaní, kedy sa ani na jedno pojednávanie osobne nedostavila, a tak nebola schopná adekvátne preukázať svoje reálne náklady na úhradu jej základných životných potrieb. Z rozsudku nie je potom zrejmé, kedy a kde vykonal dokazovanie výsluchom plnoletej dcéry a čo z tohto výsluchu zistil. Zároveň je zo spisu zrejmé, že záver súdu o tom, že plnoletá dcéra sa nedostavila osobne na žiadne pojednávanie nezodpovedá pravde (ako to správne namietala aj samotná plnoletá dcéra vo svojom odvolaní), nakoľko zo zápisnice súdu prvej inštancie zo dňa 26.01.2022 je zrejmé, že na tomto pojednávaní bola osobne prítomná (tu pozri č. l. 134).

11.1 Obdobne z rozsudku nie je zrejmé, z akých dôvodov súd ustálil pravidelné výdavky navrhovateľa vo výške 871,- eur (bod 36. rozsudku), ktoré následne zohľadnil pri rozhodovaní o výške výživného, keď podľa bodu 5. rozsudku súd konštatuje, že navrhovateľ vyčíslil svoje výdavky vo výške 1 222,10 eur. O nezrozumiteľnosti rozsudku v časti ustálenia výšky výdavkov navrhovateľa svedčí aj postoj samotného navrhovateľa, ktorý vo svojom vyjadrení k odvolaniu výživou oprávnenej dcéry uvádza, že podľa jeho

názoru súd prvej inštancie ustálil správne jeho odôvodnené výdavky vo výške 1 222,10 eur (čo však z rozsudku vôbec nevyplýva). Nepreskúmateľné (pre nedostatok dôvodov) sú potom aj závery súdu prvej inštancie o tom, že majetkové pomery na strane navrhovateľa sa od ostatného rozhodnutia súdu prvej inštancie zmenili.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný, vychádzajúci z nedostatočne zisteného skutočného stavu a s tým súvisí potom aj nesprávne právne posúdenie vo veci samej, odhliadnuc od skutočnosti, že právne závery súdu sú v otázke majetkových pomerov a schopnosti platiť výživné navrhovateľa nedostatočné a neurčité, a rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, čo zakladá dôvod na zrušenie veci dovolacím súdom podľa a .

13. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutom výroku I. ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok III.) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd vec znova prejedná, dôsledne zistí osobné a majetkové pomery navrhovateľa a matky výživou oprávnenej v čase ostatného rozhodovania súdu o výživnom navrhovateľa, ako aj odôvodnené potreby výživou oprávnenej v roku 2008, ale u všetkých osôb aj v dobe rozhodnej - za ktorú navrhovateľ navrhuje zníženie výživného, dôsledne porovná pomery v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom s aktuálne zistenými pomermi, ustáli potenciálne príjmy navrhovateľa a vo veci znova rozhodne, pričom nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní, a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov tohto odvolacieho konania ( ).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).