Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11C-66-2011.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Subarea
11C/66/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave samosudcom JUDr. Branislavom Králom v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., ( predtým BSP Lawyer a.s.) so sídlom v Bratislave, Benediktiho 5, zastúpeného Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, advokátka so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni 13, proti odporcovi: A. W., bytom W. XXXX, XXX XX L., o zaplatenie 1,33 EUR/40,-Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1,33,-EUR na účet navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/ XXXX vedený vo VÚB, a.s., VS: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 26.7.2006 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1,33 EUR t.j. 40,- Sk a náhrady trov konania, titulom nezaplateného koncesionárskeho poplatku za rozhlasový prijímač. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku voči odporcovi nadobudol postúpením od Slovenského rozhlasu, so sídlom v Bratislave, Mýtna 1. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil aj tým, že predmetná pohľadávka vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov, pričom navrhovateľ si uplatňuje len nepremlčanú časť dlhu vo výške 40,- Sk t.j. 1,33 EUR za obdobie jún 2005. Navrhovateľ uviedol, že s postúpením predmetnej pohľadávky zo Slovenského rozhlasu na odporcu bol odporca oboznámení zo strany Slovenského rozhlasu a to oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a súčasne bol zo strany Slovenského rozhlasu vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov vo výške spolu 40,- Sk t.j. 1,33 EUR.
V sprievodnom liste zo dňa 24.07.2006 navrhovateľ uviedol, že návrh podal elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Aj prílohy k návrhu boli podané na súd vo forme elektronického dokumentu so všetkými zákonom predpísanými náležitosťami.
Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril tak, že uznal nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny. V časti trov právneho zastúpenia žiadal žalobný návrh zamietnuť, nakoľko uplatnené trovy považoval za privysoké k pomeru výšky uplatňovanej istiny.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinný dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
Predmetom tohto konania je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý vznikol na základe zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch ako osobitného predpisu. Na základe uvedeného predpisu vzniká medzi vymedzenými fyzickými osobami a Slovenským rozhlasom právny vzťah. Obdobie za ktoré odporca nezaplatil koncesionárske poplatky bolo v návrhu skutkovo vymedzené odkazom na dôkaz - výpis nedoplatkov odporcu, podľa ktorého odporca nezaplatil koncesionárske poplatky v celkovej výške 70,- Sk, pričom navrhovateľ si uplatnil iba nepremlčanú istinu (40,-Sk za obdobie jún 2005).
Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch, ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyberateľ poplatkov, Slovenský rozhlas, písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa citovaného zákona. Výzvou na zaplatenie koncesionárskeho poplatku je platiteľ vyzvaný "na splnenie povinnosti podľa zákona" teda na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky poplatok za určité obdobie v určitej výške. Výzva, okrem zákonom určenej písomnej formy musí obsahovať určenie lehoty, dokedy je platiteľ poplatku povinný splniť si svoju povinnosť čo vyplýva z textu "po uplynutí určenej lehoty" v § 8 ods. 3 citovaného zákona, po jej márnom uplynutí je Slovenský rozhlas oprávnený uplatniť si právo na súde.
Podľa § 153a ods. 1 OSP, ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa §157 ods. 4 OSP, v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Vzhľadom k tomu, že odporca pred súdom (v písomnom podaní zo dňa 3.5.2011) uznal nárok navrhovateľa čo do zaplatenia istiny vo výške 1,33,-EUR, súd ho zaviazal k jej zaplateniu týmto rozsudkom pre uznanie.
Podľa ust. § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust.§ 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa ust. § 150 ods. 2 OSP ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet sporu 500eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.07.2006 uplatnil aj náhradu trov konania vo výške 2464,- Sk nasledovne - súdny poplatok za návrh v sume 500,-SK a trovy právneho zastúpenia v sume 1964,-Sk. Z obsahu súdneho vyplýva, že súdny poplatok za návrh splatný spolu s podaním návrhu na súd v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov zo strany navrhovateľa nikdy zaplatený nebol a preto v časti údajne zaplateného
súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 500,- SK súd uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu trov konania považuje za nedôvodný. Právny zástupca si vyčíslil trovy navrhovateľa v návrhu na začatie konania.
S poukazom na vyššie uvedené citované ustanovenie § 150 ods. 1,2 OSP v predmetnom súdnom spore možno uplatniť výnimku, ktorá spočíva v možnosti nepriznania resp. zníženia náhrady trov konania prisudzovanej účastníkovi konania s plným či prevažným úspechom v spore a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre takýto postup, z ktorých jednu predstavuje povaha sporu (teda okolnosť, že ide o drobný spor a v danom spore je predmetom suma 1,33 - €) a druhou, že trovy konania (t.j. trovy, ktorých náhrada sa požaduje v sume 2464,- Sk čo je niekoľko krát násobne vyššie oproti uplatnenej istine) sú neprimerané voči pohľadávke.
Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia pritom zákon neupravuje, takže posúdenie splnenia podmienok pre postup podľa takejto úpravy je výlučne na úvahe súdu. Pre súd pritom nie je záväzná dôvodová správa k návrhu príslušného zákona (tu inak k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doručenému NR SR 29. mája 2008, parlamentná tlač č. 642), nakoľko tá môže slúžiť len ako jedno z východísk pre orientáciu pri ozrejmení úmyslu zákonodarcu (to samozrejme za stavu nedostatku podstatnej odchýlky prijatej úpravy od tej navrhovanej - keďže len návrh zákona a nie aj schválený zákon býva podložený i dôvodovou správou a nie je celkom zriedkavou prax takých zmien návrhu v legislatívnom procese, v dôsledku ktorých sa dôvodová správa stáva nepoužiteľnou).
Je nesporné, že od začiatku konania, si navrhovateľ trovy konania, trovy právneho zastupovania uplatňoval. Súd má však možnosť aplikovať ustanovenie § 150 OSP a dôležitým je len to, aby účastníka rozhodnutie neprekvapilo a aby na relevantné ustanovenie právneho predpisu mohol reagovať a v danom prípade sa nejedná o nepredvídateľné rozhodnutie, ktoré by mohlo mať za následok odňatie možnosti konať pred súdom a ktoré by mohlo tiež viesť až k záveru o porušení ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy).
Uvedené ustanovenie bolo do procesného kódexu doplnené novelou vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. účinnou od 15. októbra 2008 Z.z. a podľa prechodných ustanovení (§ 372p) na konania začaté pred 15. októbrom sa použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Ustanovenia § 150 ods. 2 OSP sa žiadna výnimka z uvedeného intertemporálneho ustanovenia netýka. Čiže ide o procesné ustanovenie a na rozdiel od hmotného práva v procese platí v zásade, že sa postupuje podľa procesných predpisov účinných v čase úkonov súdu. Súd považuje práve predmetnú vec za takú, v ktorej je dôvodné aplikovať citované zmierňujúce ustanovenie § 150 OSP.
Podania navrhovateľa na súdy vo veciach týkajúcich sa koncesionárskych poplatkov majú prvky štandardných až automatických postupov, kedy spravidla dochádza iba k zmene povinnej osoby a výške poplatku. Uplatňované trovy v pomere ku koncesionárskemu poplatku 1,33,- € ( pôvodne 40,- Sk ) sú viacnásobne vyššie ( 60 x vyššie v danom prípade ) a vyvolávajú záver, že nejde ani tak o koncesionárske poplatky, ako skôr o trovy právneho zastúpenia za agendu, ktorú by navrhovateľ vedel účelne zabezpečiť aj právnikom za neporovnateľne citlivejšieho dopadu na pomerne široké vrstvy obyvateľstva, ktorých sa tieto poplatky dotýkajú.
Z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 150 ods. 2 OSP súd musí u drobných sporov posudzovať aj ich primeranosť. Nakoľko v danom prípade predmet konania nepresahuje 500eur, ide v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, pri ktorom v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania prichádza do úvahy aj možná aplikácia ust. § 150 ods. 2 OSP v súčasnom znení, podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Legálnu definíciu toho, čo je to "neprimerané voči pohľadávke" zákon neuvádza, a tak je pri výklade tohto ustanovenia potrebné vychádzať aj z účelu tejto zákonnej úpravy.
Súd prihliadol aj na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré navrhovateľa viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníka a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci. Odporca predmetnú istinu dňa 3.05.2011 uznal. Táto skutopčnosť je nesporná, vyplýva z priložených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.
Zo znenia ust. § 150 ods. 2 OSP súd zistil najskôr pomer výšky požadovanej náhrady trov konania k výške uplatnenej pohľadávky a následne vyhodnotil stav neprimeranosti takýchto súm ( trovy : pohľadávka ).
V prejednávanej veci navrhovateľ vo veci samej požadoval od odporcu zaplatenie sumy 1,33,- € ( pôvodne 40,- Sk ), pričom trovy prvostupňového konania vzniknuté v súvislosti s uplatnením takejto pohľadávky vyčíslil spolu na sumu 2464,- Sk ( uplatnil si trovy za nezaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov ).
V danom prípade bolo treba prihliadnuť na stav neprimeranosti trov konania navrhovateľa voči pohľadávke a tu šlo práve o prípad niekoľkonásobného presahu náhrady nad pohľadávkou.
V predmetnej veci súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že v danom prípade ide ( podľa šetrenia Okresného súdu Bratislava I z iných ním prejednávaných vecí toho istého navrhovateľa ) o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby (možnosť využitia na obdobné, resp. druhovo identické písomné podania adresované väčšiemu počtu osôb skôr vyhotovených predtlačí či vzorov podaní v elektronickej podobe) Právo navrhovateľovi na odborné právne zastúpenie (advokátom) síce zásadne nemožno upierať, na druhej strane však u právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť vo väčšom nemožno nevidieť aj ponúkajúcu sa (a podľa všetkého zrejme ekonomickejšiu) možnosť zabezpečenia si nevyhnutného právneho servisu aj z vlastných zdrojov ( pomocou na to povolaného zamestnanca či viacerých zamestnancov), pre ktorú sa nad otázkou ekonomiky vedenia sporov takýmito subjektmi treba zamýšľať osobitne. S poukazom na citované ustanovenie § 150 OSP súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.