Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (21)Rozsudok_4C-73-2012.pdf
PDF · 143.8 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/73/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Alena Ernestová, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi W. N. I.. XX.X.XXXX, Z. B.Á. XXX, o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným žalobným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 248,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 248,95 eur od 28.7.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava , IČO : 35 763 469 ako postupca na jednej strane (ďalej len „ právny predchodca“) a navrhovateľ ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči odporcovi, vedenej pod referenčným číslom 1.91569673. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2011 a plnomocenstvo udelené navrhovateľom právnemu zástupcovi sú registrované na tunajšom súde pod 1SprV/49/2012. Odporca, ako záujemca, uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa, ako poskytovateľom, v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZEK“) zmluvu o pripojení. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK) odporcovi (ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK). Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa. V uvedenom prípade je teda odporca sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia odporcovi), čím by odporca prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedá protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu.
Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 7906192917 splatnú dňa 27.7.2009 na sumu 248,95 eur. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky bola 248,95 eur a taká je aj aktuálna dlžná suma. Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti riadne a včas sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dostal v zmysle § 517 ods. 2 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka do omeškania a navrhovateľ má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov, za každý deň omeškania až do jeho zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené má navrhovateľ právo od odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 eur od 28.7.2009 do zaplatenia.
Na základe návrhu podaného navrhovateľom súd nevydal platobný rozkaz, ale vytýčil termín pojednávania. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a podal písomné vyjadrenie dňa 13.8.2012.
Odporca uviedol, že nie je ochotný žalovanú sumu uhradiť, pretože nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami na úhradu žalovanej sumy a okrem toho zmluva o pripojení bola uzavretá v prospech brata odporcu, ktorý mal aj plniť dohodnuté zmluvné povinnosti a mal pravidelne dobíjať kredit. Po tom, čo bola odporcovi doručená prvá upomienka, brata navštívil, vytkol mu, že povinnosti porušuje, brat však uviedol, že telefón stratil.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 35 705 019 (ďalej len „T-Mobile Slovensko, a.s.“) uzavrela dňa 26.2.2009 s odporcom zmluvu o pripojení, ako aj dodatok k tejto zmluve o pripojení z toho istého dňa. Na základe tejto zmluvy a dodatku spoločnosť poskytla odporcovi SIM kartu s prideleným telefónnym číslom XXXX XXXXXX a zaviazala sa na uvedenú kartu poskytovať odporcovi verejné telekomunikačné služby a to aktivovať program služieb Fix16. Podľa dodatku k tejto zmluve predmetná spoločnosť odpredala odporcovi mobilný telefón Sony Ericsson S302 za cenu 0,02 eur.
Podľa dodatku k zmluve sa odporca zaviazal, že po dobu viazanosti, uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku, ktorá začína plynúť od dátumu účinnosti dodatku , t.j. po dobu 24 mesiacov od dátumu účinnosti zmluvy, nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi služby vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej, alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti z jeho strany ako účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane poskytovateľa služby. Poskytovateľ služby a účastník sa dohodli, že za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky podľa tohto bodu sa považuje aj žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v záhlaví tohto dodatku od spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. k inému podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu službu v Slovenskej republike. S ohľadom na predmet plnenia uvedený v bode 1 tohto dodatku, osobitne s ohľadom na záväzok poskytovateľa služby zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu podľa bodu 1 písm. b/ tohto dodatku a poskytnúť zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu, sa poskytovateľ služby a účastník dohodli, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku, účastník nepožiada o prenesenie čísla uvedeného v záhlaví tohto dodatku od spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete, je v súlade s týmto bodom dodatku povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku. Zmluvná pokuta bola stanovená na 248,95 eur (7.500,- Sk).
Z dodatku k zmluve tiež vyplýva, že odporca vzal na vedomie, že poskytovateľom služieb poskytnutá výška zľavy z mesačného paušálneho poplatku je závislá od zvoleného programu služieb a tiež sa zaviazal, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 nepožiada o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom, ako má minimálny program služieb uvedený v tabuľke č. 1 dodatku, t.j. program „Fix16“. Súčasne sa zaviazal v bode 1d dodatku pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1 osobitných podmienok.
Podľa uvedeného dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/ alebo bode 2 alebo bode 3 tohto dodatku, alebo v čl. 3 bod. 3.6 všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a/ všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s.) bol odporca povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku. Táto zmluvná pokuta bola stanovená na sumu 248,95 eur. V prípade žiadosti odporcu ako účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto dodatku, bola zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto dodatku nezanikalo právo spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s. na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Odporca bol zároveň povinný uhradiť poskytovateľovi služby náhradu škody, presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.
Dodatok k zmluve bol platný a účinný dňom jeho podpísania zmluvnými stranami a uzatváral sa na dobu určitú a to na dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku , t.j. na 24 mesiacov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dodatok k zmluve o pripojení je písaný drobným, nečitateľným písmom tak, že súd pri oboznámení sa s textom tohto dodatku bol nútený použiť mechanické pomôcky.
Z faktúry č. 7906192917 splatnej 27.7.2009 mal súd preukázané, že spoločnosť T-Mobile Slovensko a.s. vyfakturovala odporcovi za zúčtovacie obdobie od 8.6.2009 do 7.7.2009 zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Bližšia špecifikácia, za porušenie ktorých povinností sa predmetná pokuta žalovanému účtuje, sa v uvedenej faktúre nenachádzala.
Zo zápisu v Obchodnom vestníku a z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že dňa 1.7.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/ A, IČO: 35 705 019, so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 a to na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 konanom dňa 17.06.2010, ktorého priebeh osvedčuje notárska zápisnica N 185/2010, Nz 21791/2010 zo dňa 17.06.2010, na ktorom sa rozhodlo o zlúčení spoločnosti Slovak Telekom, a.s. , Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava, oddiel: Sa, vložka č.: 1238/B, zrušenou bez likvidácie. Zároveň zmluvou o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice N 187/2010, Nz 21818/2010 zo dňa 17.06.2010 preberala spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, ICO: 35 763 469, ako univerzálny právny nástupca, celé imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019.
Z obsahu spisu sp.zn. 1SprV/49/2012 tunajšieho súdu súd zistil, že dňa 7.12.2011 uzavreli spoločnosť Slovak Telekom, a.s. , Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca a navrhovateľ ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej okrem iného v zmysle protokolu o odovzdaní konkrétnych pohľadávok pod referenčným číslom 1.91569673 na príslušnej strane uvedeného protokolu, bola aj pohľadávka voči odporcovi vo výške 248,95 eur. Podľa uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok a to čl. 1 ods. 1 písm. b/, každá jedna z pohľadávok je špecifikovaná okrem iného aj dátumom splatnosti postupovanej pohľadávky, variabilným symbolom faktúry a referenčným číslom dlžníka prideleným postupcom. Podľa ods. 4 citovaného článku uvedenej zmluvy, vyššie uvedenú špecifikáciu postúpených pohľadávok obsahovala elektronická podoba protokolu o odovzdaní konkrétnych pohľadávok.
Podľa písomného vyjadrenia navrhovateľa z 13.8.2012, predmetná zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson S302 za cenu 0,02 eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 109 eur t.j. 3.283,73,- Sk. V uvedenom prípade teda odporca nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale aj za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, jeho SIM karta bola vypojená z prevádzky, čím odporca porušil svoju
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa poskytnúť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu satisfakčnú (reparačnú). Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo teda naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom. Nesplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu, vznikla na strane právneho predchodcu navrhovateľa škoda, v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Práve zmluvná pokuta v danom prípade plní paušalizovanú náhradu takto vzniknutej škody na strane navrhovateľa. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu preventívnu. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute odráža uvedený skutkový stav, nakoľko podnik chráni pred zneužívaním kúpy mobilného telefónu za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť do určitej miery vyššia, aká je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. V opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Funkcia zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom ju včas a riadne splnil. Táto hrozba musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby svoj účel splnila. Je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase, kedy vznikal zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom t.j. v čase, keď bola podpísaná zmluva o pripojení, resp. dodatok k nej. Dohodnutá zmluvná pokuta nezabezpečuje uhradenie faktúr za poskytnuté telefonické služby a jej výška nie je ovplyvnená výškou nezaplatených faktúr za telefonické služby. Výška zmluvnej pokuty závisí od hodnoty poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy (hodnota dotácie na mobilný telefón, hodnota iných poskytovaných benefitov). Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť v prípade, ak odporca načerpá všetky benefity a nezaplatí právnemu predchodcovi navrhovateľa žiadnu platbu. Odporca mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a to tým, že mal možnosť výberu, do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpi. Odporca mal možnosť jednak výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového mobilného telefónu alebo zmluvy o pripojení s kúpou akciového mobilného telefónu. Zároveň mal na výber, aký mobilný akciový telefón si kúpi a aká bude jeho dotácia zo strany navrhovateľa na kúpnu cenu tohto telefónu. Výška ceny mobilného telefónu totiž ovplyvňuje v značnej miere aj výšku zmluvnej pokuty. Odporca si teda dokonca ani nemusel mobilný telefón vybrať, čím by výška zmluvnej pokuty bola značne nižšia, resp. žiadna.
Podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 3a ods. 3 nariadenia vlády, sa považuje za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov, je možné ako sankciu ďalej uplatňovať len úroky z omeškania v zmysle nariadenia. Uvedenú úpravu je možné primerane aplikovať aj pre prípady poskytnutia mobilného zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko je toto mobilné zariadenie fakticky financované a poskytnuté za zvýhodnenú cenu a ide o prvotný náklad navrhovateľa, ktorý sa vráti navrhovateľovi až prostredníctvom postupných platieb a plnení od odporcu. V prípade, ak by aj súd neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné podľa vyjadrenia navrhovateľa zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenie zn. Sony Ericsson S302 za cenu 0,02 eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 109 eur (3.283,73 Sk). Hodnota dotácie právneho predchodcu navrhovateľa do kúpy tohto telekomunikačného zaradenia bola 108,98 eur. Vzhľadom na uvedené, ak súd neprizná navrhovateľovi nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty, má navrhovateľ nárok na náhradu škody od odporcu vo výške uvedenej sumy poskytnutej navrhovateľom odporcovi na nákup mobilného zariadenia a škodu by mal súd navrhovateľovi priznať.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že porušením povinnosti zo strany odporcu nebolo nezaplatenie splatných faktúr a nesplnenie povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby tak, ako to uvádza navrhovateľ v návrhu, ale šlo o porušenie povinnosti v zmysle bodu 1d dodatku spočívajúcej v tom, že odporca po dobu viazanosti 24 mesiacov nerealizoval povinné mesačné dobitie a telefón zn. Sony Ericsson S302, ktorý zakúpil za cenu 0,02 eur, naďalej používal.
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 4C/163/2011 zo dňa 7.12.2011 (identifikačné číslo spisu: 8211206007) boli zmluvné podmienky uvedené v dodatku k zmluve o pripojení, ktorej účastníkom ako podnik bola obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., a to podmienka v článku 1 bod 2 posledná veta dodatku k zmluve o pripojení v znení „Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je podľa bodu 4 tohto dodatku povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. “, a podmienka v článku 1 bod 4 prvá veta dodatku k zmluve o pripojení v znení „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ( najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo bode 2 alebo bode 3 tohto dodatku, alebo v čl. 3 bod. 3.6 všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a/ všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku“ vyhlásené za neprijateľné a teda neplatné. Uvedený rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom odvolacieho súdu a to Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 16Co/31/2012 zo dňa 15.03.2012.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č.610/2003 Z.z., podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť všeobecné podmienky. Všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä
a) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania,
b) druhy poskytovaných služieb, ich opis a kvalitu,
c) zmluvné podmienky,
d) podmienky predĺženia a ukončenia poskytovania služieb,
e) primerané informácie o právach týkajúce sa univerzálnej služby,
f) výberové zablokovanie volaní,
g) druhy servisných služieb,
h) reklamačný poriadok,
i) mechanizmus na urovnanie sporov,
j) informácie o číslach tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania "112",
k) informáciu o možnosti zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a utajenia zobrazenia jej identifikácie.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb môžu obsahovať aj ďalšie podmienky súvisiace s poskytovaním týchto služieb.
Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z.z., ak podnik poskytuje viac verejných služieb, je povinný vydať všeobecné podmienky pre každú službu samostatne.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa ustanovenia § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 379/2008 Z.z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 879l Občianskeho zákonníka účinného od 1.3.2010 v znení zákona č. 575/2009 Z. z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 379/2008 Z. z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z.z., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa ustanovenia § 53a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z.z., ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z.z., v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Súd na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobnému návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Predmetom postúpenia medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. , Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupcom, ktorá bola zároveň právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 35 705 019 a navrhovateľom ako postupníkom, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, bola pohľadávka voči odporcovi zo zmluvnej pokuty účtovaná vo výške 248,95 eur, ktorá bola vyúčtovaná odporcovi faktúrou č. 7906192917 splatnou dňa 27.7.2009. Faktúra zároveň v zmysle obsahu uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky špecifikovala uvedenú pohľadávku. Teda navrhovateľ sa stal, resp. mohol stať na základe zmluvy o postúpení pohľadávok majiteľom len tejto pohľadávky zo zmluvnej pokuty.
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 4C/163/2011 zo dňa 7.12.2011 ( identifikačné číslo spisu: 8211206007) boli zmluvné podmienky uvedené v dodatku k Zmluve o pripojení, ktorej účastníkom ako podnik bola obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., a to podmienka v článku 1 bod 2 posledná veta dodatku k zmluve o pripojení v znení „Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je podľa bodu 4 tohto dodatku povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku “ a podmienka v článku 1 bod 4 prvá veta dodatku k zmluve o pripojení v znení „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ( najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b / alebo bode 2 alebo bode 3 tohto dodatku, alebo v čl. 3 bod. 3.6 všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a/ všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.“ vyhlásené za neprijateľné a teda neplatné. Uvedený rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom odvolacieho súdu a to Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/31/2012 zo dňa 15.03.2012. Znenie týchto citovaných zmluvných podmienok je obsahovo totožné so znením zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o pripojení uzavretej dňa
20.12.2007 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, vrátane dodatku na túto zmluvu nadväzujúceho. Teda nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporového konania, sa odvodzoval zo zmluvnej pokuty, ktorá mohla byť účtovaná jedine na základe vyššie uvedených zmluvných podmienok. Tieto však boli vyhlásené rozsudkom Okresného súdu Bardejov za neprípustné a tým sa stali neplatnými. O tejto skutočnosti navrhovateľ mal vedomosť, nakoľko podľa zistení súdu už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 4Ro/214/2012 mu listom zo dňa 20.7.2012 bola skutočnosť vyhlásenia uvedených zmluvných podmienok za neprijateľné vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Bardejov, ako aj potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove oznámená. V tomto smere nie je podstatné, že účastníkom vyššie uvedených súdnych konaní bola samotná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ktorá je právnym predchodcom navrhovateľa pre spornú pohľadávku v tomto konaní, nakoľko navrhovateľ postúpením predmetnej pohľadávky voči odporcovi vstúpil do všetkých práv a povinnosti z tejto pohľadávky voči odporcovi vyplývajúcich.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo určil zmluvnú podmienku vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy aj v tomto sporovom prípade, nakoľko podľa ustanovenia § 879l Občianskeho zákonníka účinného od 1.3.2010, v znení ustanovenia zákona č. 575/2009 Z. z., ktorým sa uvedený § 53a Občianskeho zákonníka zaviedol, sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010. Výnimku mohli tvoriť nanajvýš nároky z týchto právnych vzťahov vzniknutých do 28. februára 2010, ale len za predpokladu, že tieto nároky boli uplatnené pred 1. marcom 2010 , čo však nie je tento prípad. Navyše stále je tu ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ktoré určovalo, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Pokiaľ ide o samotné ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, to je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka teda zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. Prípadné plnenie z takejto podmienky vždy zakladá bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac zmluvnú
pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. To v plnom rozsahu platí v zmysle vyššie uvedeného aj vo vzťahu ku ktorémukoľvek právnemu nástupcovi dodávateľa, ktorý v zmluve uplatňoval neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Za týchto okolností súd preto nemohol navrhovateľovi priznať nárok voči odporcovi na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu zmluvnej pokuty, ktorej dojednanie by malo vyplývať z príslušných ustanovení zmluvy o pripojení a dodatku a ktoré je obsahovo totožné so zmluvnými dojednaniami, ktoré boli rozsudkom Okresného súdu Bardejov vyhlásené za neprípustné. Navyše zo samotnej faktúry právneho predchodcu navrhovateľa nie je zrejmé, za porušenie akej povinnosti zo strany odporcu bola zmluvná pokuta účtovaná.
Navrhovateľ v danom prípade nemal nárok na zaplatenie žalovanej sumy od odporcu ani titulom náhrady škody vo výške hodnoty dotácie poskytnutej právnym predchodcom navrhovateľa na nákup mobilného zariadenia. Navrhovateľ totiž nebol aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie takéhoto nároku na náhradu škody voči odporcovi, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávok nadobudol do majetku len pohľadávku zo zmluvnej pokuty účtovanej faktúrou č. 7906192917 splatnou 27.7.2009, keďže podľa čl. 1 ods. 1 písm. b/ a ods. 4 uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok, každá jedna z pohľadávok bola špecifikovaná okrem iného aj variabilným symbolom faktúry. Z vyjadrenia navrhovateľa ani nevyplýva, že by si tento nárok na náhradu škody uplatnil, iba konštatuje, že ak súd neprizná navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, má nárok na náhradu škody vo výške dotácie poskytnutej odporcovi na nákup mobilného zariadenia a súd by mal náhradu škody navrhovateľovi priznať.
V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ by bol navrhovateľ aktívne legitimovaný na podanie návrhu na náhradu škody, musel by preukázať všetky podmienky vzniku škody, pričom jednou z týchto podmienok je aj výška škody. Výška škody však v žiadnom prípade nie je totožná s výškou poskytnutej dotácie. Za predpokladu, že by bol navrhovateľ aktívne legitimovaný a mal by nárok na náhradu škody po preukázaní predpokladov na jej priznanie, výška škody by sa rôznila od doby porušenia zmluvnej viazanosti, nakoľko iná je výška škody v druhom alebo treťom mesiaci zmluvnej viazanosti a iná výška v prípade, že došlo k porušeniu zmluvnej viazanosti v 22. alebo 23. mesiaci (pri zmluvnej viazanosti 24 mesiacov). Zo všetkých týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa na úhradu žalovanej istiny a príslušenstva zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak odporcovi, ktorý mal plný úspech v spore, nepriznal žiadnu náhradu trov konania, nakoľko odporca si trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.