Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-91-2010.pdf
PDF · 87.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2C/91/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci žalobkyne mal. A. Z. (predtým I.), nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, za účasti matky mal. dieťaťa P. I., nar. X.XX.XXXX, bytom L. I., K. XXX/XX, proti žalovanému J. Z., nar. X.X.XXXX, bytom L. I., K. XXX, toho času na neznámom mieste, v konaní zast. opatrovníkom B. O., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Brezno, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o určenie otcovstva k maloletej A. Z., nar. XX.X.XXXX z a s t a v u j e.
II. Súd z v e r u j e maloletú A. Z., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 27.6.2009.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od 27.6.2009 výživným vo výške 24,50 Eur, s účinnosťou od 1.7.2009 vo výške 25,36 Eur, s účinnosťou od 1.7.2010 vo výške 25,38 Eur, s účinnosťou od 1.7.2011 vo výške 26 Eur a od 1.7.2012 vo výške 26,65 Eur a v budúcnosti pri zmene životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
IV. Dlh na výživnom za obdobie od 27.6.2009 do 5.10.2012 vo výške 1.004,10 Eur sa žalovanému p o v o ľ u j e splácať v splátkach vo výške 20 Eur mesačne, spolu s bežným výživným. V prípade, že žalovaný nezaplatí čo len jednu splatnú splátku, stáva sa splatným celý dlh na výživnom.
V. Súd konanie v časti o určenie povinnosti žalovanému zaplatiť k rukám matky sumu 400 Eur z titulu úhrady časti nákladov na zakúpenie detskej výbavičky z a s t a v u j e.
VI. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
VII. Štát n e m á nárok na zaplatenie súdneho poplatku.
odôvodnenie:
Maloletá žalobkyňa prostredníctvom opatrovníka a matky ako účastníčky konania žiadala, aby súd svojím rozsudkom určil, že jej otcom je J. Z., nar. X.X.XXXX, upravil výkon rodičovských práv tak, aby bola žalobkyňa zverená do osobnej starostlivosti matky, rozhodol o vyživovacej povinnosti otca a
zaviazal otca k úhrade pomernej časti výbavičky. Žalobu odôvodnila tým, že otcovstvo k nej nie je určené, otcom maloletej je ale podľa označenia matky J. Z., pretože s matkou maloletej súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní a to najmä v mesiacoch júl 2008 až november 2008.
Matka maloletej vo vyjadrení uviedla, že počas jej spolužitia s označeným otcom tento dochádzal za prácou, opakovane sa do spoločnej domácnosti vrátil a doniesol zarobené peniaze. V decembri 2008 sa domov nevrátil, následne sa matka maloletej dozvedela, že označený otec nadviazal vzťah s inou ženou a žije s ňou v družskom vzťahu. Po narodení maloletej označený otec matke poslal 50 Eur, v septembri 2009 poslal 20 Eur. Na výbavičku neprispel. Keď matka maloletej prišla z pôrodnice, označený otec bol u svojich rodičov a sľúbil, že pôjde na matriku uznať otcovstvo; otcovstvo až do dňa písomného vyjadrenia neuznal. Matka je na rodičovskej dovolenke, je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na tri maloleté deti. Má vyživovacie povinnosti k mal. K. Z., nar. XX.XX.XXXX a J. Z., nar. XX.X.XXXX, ktoré pochádzajú rovnako zo vzťahu s označeným otcom.
Otec na súde pôvodne oznámil, že súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania, následne zásielky súdu na označenej ani na súdom zistených adresách nepreberal. V konaní bolo zistené, že žije na bližšie nezistenom mieste v I. ako bezdomovec, preto mu súd ako účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ustanovil opatrovníka.
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 5.10.2012 v neprítomnosti opatrovníka otca. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že medzičasom došlo k uznaniu otcovstva. Označený otec maloletej bol s matkou na matrike v Brezne, kde uznal svoje otcovstvo. Predložila originál rodného listu. Matka a kolízny opatrovník žiadali rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletej v zmysle podanej žaloby; pokiaľ ide o úhradu výbavičky, žiadali konanie zastaviť najmä z dôvodu, že žalovaný žije ako bezdomovec a rozhodnutie o výbavičke by bolo len formálnym a nevykonateľným rozhodnutím. Matka a kolízny opatrovník navrhli maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej výživným vo výške minimálneho zákonného výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného ako takého, je navrhované z dôvodu, že otec maloletého dieťaťa je bezdomovec, bez príjmu. Matka maloletej uviedla, že s otcom maloletej má tri deti; z L. I. sa odsťahoval, keď bola v treťom mesiaci tehotenstva. V L. I. sa zdržiava minimálne; v júni 2012 prišiel po troch rokoch. Deťom doniesol nejaké sladkosti, matka sa s ním nerozprávala ako žije a aký má príjem. Matka uviedla, že kým maloletá nemala tri roky, poberala rodičovský príspevok a prídavky na tri deti. V súčasnosti požiadala o dávku v hmotnej núdzi, túto poberá preddavkovo vo výške cca 207 Eur spolu s prídavkami na tri deti. Maloletú má v celodennej starostlivosti, maloletá zdravotné problémy nemá.
Podľa rodného listu zo 6.7.2009 zapísaného v knihe narodení Matričného úradu Brezno, vo zväzku 43, ročník 2009 na strane 173 pod por.č. 275 je zapísané narodenie maloletej A. I. dňa XX.X.XXXX z otca neuvedeného a matky P. I., nar. X.XX.XXXX. Podľa rodného listu z 5.6.2012 zapísaného v knihe narodení Matričného úradu Brezno, vo zväzku 43, ročník 2009 na strane 173 pod por.č. 275 je zapísané narodenie maloletej A. Z. dňa XX.X.XXXX z otca J. Z., nar. X.X.XXXX a matky P. I., nar. X.XX.XXXX.
Matka maloletej v období od 1.3.2010 do 27.6.2012 poberala rodičovský príspevok. Zo súdneho spisu, najmä zo správ policajného zboru vyplýva, že otec v období od narodenia dieťaťa žije v I. ako bezdomovec, miesta aktuálneho pobytu mení, nemá žiadny telefón a poštu si nikde nepreberá.
Matka maloletej svojím návrhom doručeným súdu dňa 27.7.2012 žiadala upraviť výkon rodičovských práv k maloletej A. Z., nar. XX.X.XXXX, narodenej z otca J. Z., nar. X.X.XXXX; otcovstvo bolo uznané, priložila rodný list maloletej.
Podľa § 96 ods.1-3 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Podľa § 108 Občianskeho súdneho poriadku, súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1-4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd vo veci samej konanie zastavil vo vzťahu k učeniu otcovstva podľa § 108 O.s.p., nakoľko v konaní bolo zistené, že otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Konanie súd zastavil aj vo vzťahu k uloženiu povinnosti prispieť na alikvótnu časť výbavičky s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby. Súd prihliadal na skutočnosť, že otec maloletej preukázateľne žije ako bezdomovec a celkom zrejme nedisponuje finančnými prostriedkami na zakúpenie výbavičky.
O úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd rozhodoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o rodine, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, a to s účinnosťou od narodenia maloletej. V konaní bolo preukázané, že maloletá je v starostlivosti matky od jej narodenia, matka sa o maloletú osobne stará a otec maloletej o ňu neprejavuje žiaden záujem, inú úpravu práv a povinností k maloletej vo vzťahu k jej zvereniu do starostlivosti jedného z rodičov nenavrhol ani kolízny opatrovník. Za uvedenej skutkovej situácie potom iné rozhodnutie o zverení maloletej do úvahy neprichádzalo, najmä pokiaľ v konaní je preukázané, že starostlivosť matky o maloletú je na dobrej úrovni a v jej starostlivosti o maloletú nedostatky zistené neboli.
Pokiaľ ide o výživné a jeho výšku, je potrebné konštatovať, že vyživovacia povinnosti patrí rodičom maloletého dieťaťa od jeho narodenia a trvá do okamihu, kým dieťa nie je schopné sa živiť. V konaní je preukázané, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní len jeden z rodičov - matka; otec na výživu maloletej od jej narodenia ničím neprispel, o maloletú sa nijakým spôsobom nezaujíma. Na základe uvedeného súd potom upravil vyživovaciu povinnosť otca od jej narodenia, a to vo výške minimálneho zákonného výživného podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine. Minimálne zákonné výživné predstavovalo v období od 1.7.2008 do 30.6.2009 sumu 24,50 Eur, v období od 1.7.2009 do 30.6.2010 sumu 25,36 Eur, od 1.7.2010 do 30.6.2011 sumu 25,38 Eur, v období od 1.7.2011 do 30.6.2012 sumu 26 Eur a od 1.7.2012 predstavuje sumu 26,65 Eur. S prihliadnutím na skutočnosť, že otec maloletej na jej výživu od jej narodenia ničím neprispel, súd rozhodol o zameškanom výživnom v celkovej výške 1.004,10 Eur, ktoré otcovi s prihliadnutím na jeho súčasnú sociálnu situáciu povolil splácať v splátkach o výške splátky 20 Eur mesačne, spolu s bežným výživným. Napriek skutočnosti, že výška určeného výživného nezodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, súd musel prihliadnuť na sociálnu situáciu otca, u ktorého nebol zistený taký príjem, prípadne majetkové pomery, ktoré by priznanie vyššieho výživného umožňovali.
Súd o úprave styku otca s maloletým dieťaťom nerozhodoval, rodičia v konaní nežiadali styk upraviť. V prípade, že otec maloletej v budúcnosti záujem o stretnutie s maloletou prejaví, musí tak uskutočniť po dohode s matkou, prípadne žiadať, aby jeho styk s maloletou upravil súd.
Pokiaľ ide o trovy konania, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, nakoľko náhrada trov konania žiadaná nebola a v konečnom dôsledku zo súdneho spisu vyplýva, že účastníkom konania účasťou v konaní žiadne trovy nevznikli. Zároveň súd rozhodol, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku, nakoľko z vykonaného dokazovania u všetkých účastníkov vyplýva taký sociálny stav, ktorý by odôvodňoval oslobodenie od súdnych poplatkov
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutiu alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.