Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-228-2010.pdf
PDF · 92.41 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-4C/228/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľov:1/ TRISTANPRESS, spol. s r.o., Topoľčany, Stummerova 29, IČO 34 108 483, 2/ S. V., nar.XX.X.XXXX, 3/ N. V., J..X.XX.XXXX, obaja bytom U., H. XX/X, všetci zastúpení Advokátska kancelária JANČO a PARTNERI, s.r.o. , 811 02 Bratislava, Štúrova 13, IČO 36 367 524 proti odporcovi: Poľnohospodárske družstvo Ludanice so sídlom 956 11 Ludanice, IČO 00 205 362, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr.Slávik a partneri s.r.o. , so sídlom nám.M.R.Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO 36 861 375 za účasti vedľajšieho účastníka KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova č.4, Bratislava IČO 00 585 441 na strane odporcu o náhradu škody takto
rozhodol:
Súd určuje, že zodpovednosť odporcu za náhradu škody spôsobenej navrhovateľom v 1/ až 3/rade dňa 6.5.2010 zaplavením ich pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a LV č.XXXX v kat.úz.U. nie je daná.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1/ až 3/rade sa podaným návrhom domáhali od odporcu náhrady škody, ktorá im bola spôsobená dňa 6.5.2010 zaplavením ich pozemkov v kat.úz.Chrabrany zapísaných na LV č.XXXX a LV č.XXXX v dôsledku nárazového prívalu dažďovej vody, keď sa časť stohu slamy patriaceho odporcovi zosunula zo svahu k ochrannému valu a následne došlo k pretečeniu vody na nehnuteľnosti a ku vzniku škody s tým súvisiacim. Z titulu náhrady škody si navrhovateľ v l/rade uplatnil zaplatenie sumy 8.400 eur spolu s úrokmi z omeškania, pričom v priebehu konania rozšíril svoj návrh na sumu 19.187,63 eura a navrhovatelia v 2/ a 3/rade sa domáhali náhrady škody v sume 7.490 eur spolu s úrokmi z omeškania.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, pričom potvrdil, že pozemok, na ktorom bol postavený stoh slamy nemá od konca hospodárskeho roku 2008 v nájme, avšak uvedený stoh slamy umiestnil na pozemku ešte v roku 2008 a nie je pravdou, že navrhovatelia by ho upozorňovali na odstránenie stohu slamy, pričom na tomto mieste skladoval slamu takýmto spôsobom už najmenej 20 rokov bez výhrad iných osôb a bez mimoriadnych udalostí. Pokiaľ navrhovatelia svoj nárok opierajú o skutočnosť, že umiestnením stohu bola porušená vyhláška č.258/2007 Z.z., tak táto sa týka protipožiarnej bezpečnosti. Dňa 6.5.2010 došlo k nárazovému prívalovému dažďu v danej lokalite, čo zrejme spôsobilo zaplavenie nehnuteľností navrhovateľov a jednalo sa o mimoriadnu živelnú udalosť, za ktorú nie je možné pričítať zodpovednosť nikomu.
Vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali vznik a rozsah škody, za ktorú má zodpovedať odporca a u neho si škodu ani neuplatnili, pričom po uplatnení nároku na náhradu škody zo strany navrhovateľov v priebehu konania nesúhlasil s likvidáciou poistnej udalosti z dôvodu, že nie je preukázané, že príčinou škody bolo nesprávne a nedostatočné zabezpečenie stohu slamy proti povodni a škoda bola spôsobená predovšetkým prívalom vody , ktorá so sebou niesla
bahno a slamu a uvedená skutočnosť zbavuje odporcu zodpovednosti za škodu, pretože škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke odporcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 2/rade, ktorý je zároveň štatutárnym zástupcom navrhovateľa v l/rade, výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu, oboznámením sa s predloženými dokladmi a so spisom Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch č.ČVS-ORP-331/OSV-TO-2010 a znaleckým posudkom č.1/2012 znalca Doc.Mgr.Ing.Petra Lazora, PhD., pričom zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ v l/rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat.úz.U. zapísaných na LV č.XXXX ako parc.č.XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a navrhovatelia v 2/ a 3/rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat.úz.U. zapísaných na LV č.XXXX ako parc.č.XXXX spolu s rodinným domom súp.č.XXX a s dvomi garážami. Na pozemku zvanom Š., ktorý susedí s pozemkami navrhovateľov odporca v roku 2008 umiestnil stoh slamy, pričom dňa 6.5.2010 v dôsledku prívalového dažďa došlo podľa navrhovateľov k zosunutiu časti stohu slamy, čím sa vytvorila pri ich pozemkoch bariéra a táto sa v dôsledku tlaku vody a bahna pretrhla a voda spolu s bahnom a slamou sa preliala na ich nehnuteľnosti a spôsobila škodu. Odporca popieral svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu z dôvodu, že stoh slamy stál na pôvodnom mieste už od roku 2008 a teda bol uľahnutý, pričom v dôsledku mimoriadneho množstva spadnutej vody behom krátkej doby sa musela k nehnuteľnostiam navrhovateľov hrnúť voda zo všetkých strán svahu, na ktorom stál stoh slamy, pričom táto voda spolu so zeminou stekala aj inými cestami mimo stohu slamy a preto k erózii zemného valu okolo pozemkov navrhovateľov by došlo tak či tak.
Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch ČVS-ORP-331/OSV-TO-2010 vyplýva, že navrhovateľ v 2/rade podal trestné oznámenie z dôvodu, že dňa 6.5.2010 pri živelnej udalosti v dôsledku návalu vody došlo k zosunutiu stohu slamy patriaceho odporcovi a k zaplaveniu pozemkov a to z dôvodu, že odporca neurobil dostatočné opatrenia na zabránenie vzniku škôd. Uznesením zo dňa 23.5.2010 bola vec odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, pričom v odôvodnení uznesenia sa okrem iného konštatuje, že podľa predsedu odporcu sa v čase vzniku živelnej udalosti nachádzalo v stohu okolo 100 m3 slamy a ich nikto neupozorňoval, že nemajú na dané miesto umiestňovať slamený stoh a ani nemá vedomosť, že by predtým došlo k podobnej situácii. Podľa polície uvedený skutok nie je prečinom a v danom prípade išlo o živelnú udalosť, ktorá bola nepredvídaná , pričom slamený stoh bol postavený v dostatočnej vzdialenosti od okrajových budov súvislej zástavby obce alebo od obytného objektu alebo od hospodárskeho objektu tak, ako je to uvedené vo vyhl.č.258/2007 Z.z. a teda nešlo o zavinené konanie zo strany odporcu.
Zo znaleckého posudku č.1/2012 znalca Doc.Mgr.Ing.Petra Lazora, PhD. vyplýva, že v dňoch 5.5. a 6.5.2010 v lokalite H. O. v kat.úz.U. mohlo spadnúť množstvo zrážok, ktoré je v rozsahu 24,1 - 14,2 mm a v extrémnom, avšak lokálnom prípade zrážkový úhrn mohol predstavovať interval 36,2 - 21,3 mm, čo však nemožno ani potvrdiť a ani vyvrátiť vzhľadom na absenciu relevantného údaju z dotknutého pozemku. Znalec konštatoval, že podľa jeho úsudku došlo k porušeniu právnych predpisov týkajúcich sa protipožiarnej bezpečnosti a to vyhl.č.121/2002 Z.z. a vyhl.č.258/2007 Z.z., nakoľko stoh slamy v čase škodovej udalosti bol 34 m od skladových priestorov a lesa a zvyšky stohu boli vo vnútri 50- metrovej zóny od lesa a 34 m od pozemku navrhovateľov. Zrážková činnosť dňa 5.5.2010 spôsobila, že došlo k zníženiu poľnej vodnej kapacity, čo viedlo následne dňa 6.5.2010 k vzniku efektu záplavy, pričom aj interval trvania zrážok je dôležitou skutočnosťou. V tomto prípade pôda už nebola schopná infiltrovať do svojho profilu ďalšie množstvo atmosférických vôd , čo sa prejavilo jej odtokom v smere sklonu pozemku. Samotný pozemok má lievikovitý tvar, čo umocňuje tento efekt a svahovitosť pozemku znásobuje podpovrchový a povrchový odtok. Vzniknutú situáciu možno teda hodnotiť ako živelnú udalosť. Vplyvom dažďovej vody a intenzívneho nárazového dažďa došlo k poškodeniu vybudovaného stohu slamy a odnosu tohto materiálu k vybudovanému ochrannému valu ako aj priamo do najužšej časti dotknutého pozemku, pričom splavovaná časť slamy sa miešala s odnášanou pôdou a aj iným materiálom nachádzajúcim sa na pozemku a vytvorila hrubodisperznú suspenziu, ktorá sa dostala do akumulačnej časti odvodného kanála na vodu pod pozemkom a v konečnom dôsledku aj spôsobila zníženie odtoku a prietoku odvodnej rúry pod prístupovou cestou. Výsledkom tohto procesu bol v konečnom dôsledku zapríčinený prienik uvedeného materiálu mimo hranice pozemku. Vytvorenie samotnej prekážky výlučne len slamou odplavenou zo stohu je málo pravdepodobné a v tomto prípade sa jedná o také spolupôsobenie viacerých zložiek, ktoré sa na vzniku prekážky podieľali - minimálne splavená časť orničnej vrstvy pozemku. Účasť samotného stohu slamy na pozemku odporcu viedla
minimálne k tomu, že pri vzniku mimoriadnej situácie vyvolanej pôsobením atmosférických zrážok väčšej intenzity došlo k splaveniu jeho časti na pozemok navrhovateľov. Podľa názoru znalca ochranný zemný val nad pozemkami navrhovateľov vzhľadom na dažďové pomery dňa 6.5.2010 bol dostatočný na to, aby bez vplyvu splavenej časti stohu odolal tejto dažďovej vode , avšak na druhej strane uvedený val nie je po celej svojej dĺžke rovnako vysoký aj široký a zužuje sa smerom k miestam odtoku zrážkových vôd z pozemku , čo tiež malo vplyv aj na jeho poškodenie a vznik popisovanej udalosti. Ak by nedošlo k zamedzeniu úniku vody v spodnej časti pozemku nánosom zmesi slamy, pôdy a iného takto splaveného materiálu, tak pretrhnutie ochranného valu nad pozemkami navrhovateľov znalec nepredpokladal.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku , na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ods. 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa ods.3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 152 ods.2 OSP rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia sa v tomto konaní domáhali náhrady škody, ktorá im mala byť spôsobená porušením povinností zo strany odporcu , pričom odporca popieral akékoľvek porušenie povinnosti, tak predpokladom vzniku jeho zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, ktoré sa však pri všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ predpokladá. Pokiaľ by mal súd rozhodovať o výške náhrady škody uplatnenej navrhovateľmi, tak najskôr si musí vyriešiť otázku základu nároku, teda či odporca a akým konaním porušil konkrétnu povinnosť a či toto porušenie je v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou a až keď sa preukážu tieto dva predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, tak potom je možné zaoberať sa dokazovaním ohľadom výšky škody. Keďže v tomto prípade odporca popieral svoju zodpovednosť za škodu, tak na navrhovateľoch bolo dôkazné bremeno, aby preukázali , k akému porušeniu povinností či už zmluvných alebo iných prípadne preventívnej povinnosti zo strany odporcu došlo a taktiež preukázať príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a škodou , pretože až potom sa môže súd zaoberať výškou škody a prípadným zavinením. Z uvedeného dôvodu súd musel rozhodnúť najskôr len o základe nároku na náhradu škody a preto medzitýmným rozsudkom riešil otázku zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu a to aj s prihliadnutím na rýchlosť a hospodárnosť konania, pretože ak nebude daná zodpovednosť odporcu za škodu, tak nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom výšky škody.
Navrhovatelia zodpovednosť odporcu za škodu preukazovali tým, že tento porušil ustanovenia vyhlášky Ministerstva vnútra SR č.258/2007 Z.z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami, avšak uvedená vyhláška nerieši otázku protipovodňovej bezpečnosti ale stanovuje iba bezpečnú vzdialenosť na umiestnenie stohov , pričom podľa prílohy č.2 tejto vyhlášky sa stohy umiestňujú v bezpečnostnej vzdialenosti najmenej 100 m od ostatných výrobných objektov, skladov , lesa a od krajnej koľaje železničnej trate alebo 50 m od okrajových budov súvislej zástavby obcí, činnej hranice skládky tuhých domových odpadov a od iného stohu, alebo ak ide o stohy do objemu 100 m3 umiestňujú sa najmenej 20 m od obytného objektu alebo od hospodárskeho objektu. V danom prípade nebolo preukázané, aký objem mal stoh slamy patriaci odporcovi a teda či z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti mal tento byť umiestnený 20 m , 50 m alebo 100 m od objektov patriacich navrhovateľom. Vo vyšetrovacom spise ČVS-ORP-331/OSV- TO-2010 predseda odporcu vypovedal, že stoh slamy nemal objem väčší ako 100 m3 a uvedená skutočnosť nebola navrhovateľmi v priebehu konania žiadnym spôsobom spochybňovaná a teda v tom prípade pri skúmaní zásad protipožiarnej bezpečnosti by prichádzalo do úvahy, že stoh slamy mal byť umiestnený najmenej 20 m od obytných objektov alebo od hospodárskych objektov. Odporca síce tvrdil, že táto vzdialenosť bola viac ako 100 m, avšak z predložených a oboznámených dokladov
vyplývalo, že táto vzdialenosť bola menšia a to minimálne 34 m od pozemkov navrhovateľov. Pokiaľ by sa brala do úvahy skutočnosť, že stoh mal objem len do 100 m3, tak svojim umiestnením neporušil požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť . Navrhovateľ okrem toho namietal aj porušenie preventívnej povinnosti podľa § 415 OZ, pričom uvedené ustanovenie prichádza do úvahy v prípade, ak neexistuje iná konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Preventívna povinnosť všeobecne definovaná v § 415 OZ musí mať v jednotlivých prípadoch konkrétny obsah , teda v danom prípade čo bol odporca povinný dať, konať, opomenúť alebo strpieť , aby nedošlo k škode. Každý vznik škody nemožno kvalifikovať ako konanie určitého subjektu v rozpore s § 415 OZ. Záver, že bola porušená preventívna povinnosť nemožno urobiť bez zistenia, v akom konaní odporcu, ktoré škodu vyvolalo, toto porušenie spočíva. Pokiaľ nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa dopustil odporca, nie je nárok na náhradu škody daný. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou navrhovateľov bolo preukázať, akú konkrétnu povinnosť odporca opomenul prípadne zanedbal. Podľa názoru súdu v tomto prípade navrhovatelia nepreukázali, že by si odporca vzhľadom na dané podmienky nepočínal tak obozretne, aby pri tom nespôsobil škodu. Navrhovatelia bezpečným spôsobom nepreukázali, že odporca porušil zákonom uloženú povinnosť a s prihliadnutím na okolnosti prípadu, že ak by ju aj porušil, tak toto porušenie bolo v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody, teda že škoda nebola zapríčinená živelnou udalosťou, pretože zo znaleckého posudku vyplýva, že situáciu, ktorá vznikla dňa 6.5.2010 v dôsledku prívalového dažďa možno hodnotiť ako živelnú udalosť. Vzhľadom na uvedené hodnotenie udalosti zo dňa 6.5.2010 bolo povinnosťou navrhovateľov preukázať, že škoda nebola spôsobená živelnou udalosťou ale zanedbaním konkrétnych povinností zo strany odporcu , avšak zo znaleckého posudku ako aj z ďalšieho vykonaného dokazovania vyplýva, že prvotnou príčinou vzniku škody bola zvýšená zrážková činnosť v danej oblasti v dňoch 5.5. a 6.5.2010 , čo spôsobilo, že došlo k zníženiu poľnej vodnej kapacity a viedlo následne dňa 6.5.2010 k vzniku efektu záplavy , pričom aj interval trvania zrážok je dôležitou skutočnosťou. V tomto prípade pôda už nebola schopná infiltrovať do svojho profilu ďalšie množstvo atmosférických zrážok, čo sa prejavilo jej odtokom v smere sklonu pozemku. Znalec vyhodnotil vzniknutú situáciu ako živelnú udalosť , pričom jeho hodnotenie odolnosti ochranného valu nemá vplyv na samotné zistenie porušenia preventívnej povinnosti odporcu, pretože v prvom rade bolo potrebné zo strany navrhovateľa preukázať, v akom konaní odporcu , ktoré škodu vyvolalo, spočíva porušenie preventívnej povinnosti. V zmysle § 415 OZ je každý povinný pri akomkoľvek počínaní zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý možno vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu od neho rozumne požadovať. Toto ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody. Podľa názoru súdu však v tomto prípade zo strany navrhovateľov nebolo preukázané porušenie konkrétnej právnej alebo inej povinnosti na strane odporcu a taktiež ani porušenie preventívnej povinnosti a v konaní nebolo preukázané ani tvrdenie navrhovateľov, že už v minulosti došlo k podobnej živelnej udalosti a že odporcu upozorňovali na umiestnenie stohu slamy , pričom tento bol na pozemku umiestnený už od roku 2008 a do roku 2010, kedy došlo k živelnej udalosti, nebolo odporcovi zo strany navrhovateľov adresované žiadne upozornenie alebo výzva na odstránenie stohu slamy.
Okrem toho sa súd zaoberal aj možnou príčinnou súvislosťou medzi porušením preventívnej povinnosti a vznikom škody, nakoľko pokiaľ by aj pripustil, že došlo k porušeniu právnej povinnosti na strane odporcu v zmysle § 420 ods.1 OZ a to nedostatočnou vzdialenosťou stohu slamy či už od lesa a skladov alebo od okrajových budov patriacich navrhovateľom, prípadne aj od obytného objektu alebo od hospodárskeho objektu (20 m ak ide o stoh do objemu 100 m3) alebo k porušeniu preventívnej povinnosti podľa § 415 OZ ( navrhovatelia nepreukázali, aká konkrétna preventívna povinnosť bola odporcom zanedbaná), tak navrhovatelia by v ďalšom konaní museli preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením jednej z týchto povinností a škodou. Uvedená príčinná súvislosť však jednoznačne preukázaná nebola a nevyplýva ani zo znaleckého posudku, pretože podľa tohto hlavnou príčinou škody bola živelná udalosť a následné splavenie časti slamy s odnášanou pôdou a aj iným materiálom nachádzajúcim sa na pozemku, čím sa vytvorila hrubodisperzná suspenzia a v neposlednom rade aj nedostatočná výška ochranného valu chrániaceho pozemky navrhovateľov len dopomohli k tomu, že voda spolu so zeminou a slamou sa dostali na pozemky navrhovateľov. Keďže súd nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením povinností či už právnej alebo preventívnej na strane odporcu (uvedené porušenie podľa názoru súdu tiež nebolo jednoznačne preukázané) tak podľa jeho názoru nebol splnený ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a z toho dôvodu rozhodol o základe nároku navrhovateľov na náhradu škody tak, že zodpovednosť odporcu za náhradu škody, ktorá bola spôsobená navrhovateľom dňa 6.5.2010 zaplavením ich pozemkov nie je daná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre . Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .