Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sf/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v právnej veci žalobcu: ELBA, a. s., so sídlom Československej armády 264/58, 967 01 Kremnica, IČO: 31 615 651, právne zastúpený: JUDr. Anton Vaský, advokát, so sídlom Štefánikovo námestie 16/6, 967 01 Kremnica, IČO: 31 922 465, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102682553/2019 zo dňa 20. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) vykonal v období od 13.02.2018 do 23.04.2019 u žalobcu ako u daňového subjektu kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2017. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 100926587/2019 zo dňa 23.04.2019, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 25.04.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 102009182/2019 zo dňa 22.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.12.2019 (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6 694,21 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2017. Správca dane neuznal odpočet dane z faktúry č. 10170001 zo dňa 05.10.2017 za nákup zinku vystavenej deklarovaným dodávateľom TiTi, spol. s r.o., so sídlom B.S. Timravy 1/2392, 917 01 Trnava, IČO: 36 743 615 (ďalej len „TiTi, spol. s r.o.“). Podľa správcu dane žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nedostatočne prijal preventívne a kontrolné opatrenia k zisteniu čo najpodrobnejších informácií o zdaniteľnom obchode a o osobách, s ktorými zdaniteľný obchod realizuje. Žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. uzavretie obchodnej zmluvy s konateľom spoločnosti TiTi, spol. s r.o., osobné obchodné rokovania, získanie poverenia konať v mene konateľa spoločnosti a pod.), čím sa žalobca z dôvodu nedbanlivého počínania vystavil riziku zapojenia do reťazca podvodných konaní. Uvedenými preventívnymi opatreniami by daňový subjekt zistil skutočnosť, že konateľ spoločnosti TiTi, spol. s r.o. v zdaňovacom období október 2017 už niekoľko mesiacov nežil a keďže bol jediným konateľom uvedenej spoločnosti, nebolo možné, aby po jeho úmrtí táto spoločnosť naďalej pokračovala v podnikateľskej činnosti. Žalobca na základe zistených skutočností mal alebo mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102682553/2019 zo dňa 20.11.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že správcom dane zistené skutočnosti a dôkazy (konateľ spoločnosti TiTi, spol. s r.o. v čase deklarovaného dodania nežil; len e-mailová komunikácia s nekontaktnou osobou A. B., ktorého funkciu v spoločnosti TiTi, spol. s r.o. žalobca nepoznal; žalobca nepožadoval oprávnenie konať za spoločnosť TiTi, spol. s r.o.; zakladateľom a disponentom účtu v Českej sporiteľni, a.s., na ktorý žalobca poukázal finančné prostriedky za nákup zinku, bol C. D., ktorý tvrdil, že nikdy nebol v Českej republike s konateľom spoločnosti TiTi, spol. s r.o., ani za účelom založenia účtu alebo výberov z tohto účtu) preukazujú, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční alebo ktoré prijme, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH. Žalobca si nepreveril dostatočne svojho obchodného partnera TiTi, spol. s r.o., preveril si len či je platiteľom DPH a bankové spojenie. Nárok na odpočítanie dane sa viaže na splnenie podmienok uvedených v zmysle a a o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) za súčasne splnenej podmienky vyplývajúcej z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, že subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. K námietke týkajúcej sa nevypočutia spoločníka spoločnosti TiTi, spol. s r.o. žalovaný uviedol, že v zmysle , , a (ďalej len „“) spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je orgánom, ktorý má zo zákona oprávnenie konať v mene spoločnosti navonok a nie je oprávnený rozhodovať ani o jej vnútorných záležitostiach, nezabezpečuje obchodné činnosti spoločnosti, pretože uvedené patrí do kompetencie konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti. Vypočutie jediného spoločníka TiTi, spol. s r.o. by nemalo vplyv na skutočnosť, že žalobca pri uzatváraní obchodu nekonal s dostatočnou obozretnosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

Správna žaloba – žalobné body

4. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného aj s ním súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia, zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci daňovým orgánom na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

5. Žalobca v správnej žalobe opísal spôsob, akým došlo k objednaniu zinku od dodávateľa TiTi, spol. s r.o. a ako bol obchod uskutočnený. Následne zrekapituloval priebeh daňovej kontroly a zhrnul závery správcu dane a žalovaného, vyplývajúce z ich rozhodnutí.

6. Žalobca namietal, že z obsahu obidvoch rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že daňové orgány uplatňujú voči žalobcovi inštitút ručenia za daň, ktorý je upravený v v spojení s , hoci ani v jednom z rozhodnutí sa tento inštitút nespomína, ani sa necitujú uvedené ustanovenia. Podľa názoru žalobcu v napadnutom rozhodnutí aj v prvostupňovom rozhodnutí chýba vyhodnotenie, či sú u žalobcu naplnené podmienky pre jeho ručenie za daň v zmysle . Žalobca mal za to, že uvedené ustanovenia určujú podmienky, za splnenia ktorých sa kupujúci stane ručiteľom za daň, pričom tieto musia byť splnené kumulatívne, čo však v jeho prípade nenastalo. Prvá podmienka u žalobcu splnená bola (predávajúci nezaplatil DPH uvedenú na faktúre v lehote splatnosti podľa ), avšak splnenie druhej podmienky (kupujúci vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z predaja tovaru nebude predávajúcim zaplatená) nebolo v daňovom konaní preukázané a daňové orgány sa tým ani nezaoberali. Ak nie je u platiteľa dane naplnený ani jeden dostatočný dôvod uvedený v až c) , tak u platiteľa dane, ktorému bol dodaný tovar v tuzemsku, nedôjde k jeho ručeniu za DPH, ktorú dodávateľ neuhradil. Výnimkou, kedy by nastalo ručenie platiteľa dane bez splnenia podmienok podľa písm. a) až c), by bol len prípad, keby platiteľ dane v čase vzniku daňovej povinnosti vedel, že celá daň alebo časť dane z tovaru nebude predávajúcim zaplatená. V daňovom konaní však nebolo preukázané, že by žalobca v čase vzniku daňovej povinnosti (06.10.2017) vedel, že DPH za kúpu zinku od spoločnosti TiTi, spol, s r.o. nebude zo strany predávajúceho zaplatená a správca dane sa touto otázkou vôbec nezaoberal. Žalobca mal na základe uvedeného za to, že ku vzniku ručenia za DPH z jeho strany v zmysle nedošlo, preto ho správca dane nemohol zaviazať uhradiť DPH.

7. Ďalej žalobca namietal, že v prvostupňovom ani v napadnutom rozhodnutí nie sú vo výroku ani v odôvodnení uvedené ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, teda tieto rozhodnutia nie sú v súlade s požiadavkami ustanovenými v a Daňového poriadku. V odôvodneniach obidvoch rozhodnutí absentujú konkrétne ustanovenia , prípadne iného zákona, ktoré žalobca svojím konaním (či nekonaním) naplnil. Je v nich len slovne vyjadrené, že žalobca nebol dostatočne obozretný s uvedením skutočností, ktoré o tom majú svedčiť. Podľa názoru žalobcu sa rozhodovalo podľa a a a keďže tieto zákonné ustanovenia v rozhodnutiach uvedené nie sú, rozhodnutia sú arbitrárne.

8. Podľa názoru žalobcu vo veci rozhodol miestne nepríslušný Daňový úrad Banská Bystrica, pretože o povinnosti uhradiť nezaplatenú daň v zmysle rozhoduje daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi, t. j. v tomto prípade Daňový úrad Trnava, v obvode ktorého má spoločnosť TiTi, spol. s r.o. svoje sídlo.

9. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného a správcu dane, že žalobca si pri spoločnosti TiTi, spol. s r.o. preveril len registráciu DPH a bankové spojenie. Tento záver nesprávne vyvodili z odpovede zamestnanca žalobcu E. F. G., manažéra pre materiálové zdroje, na ústnom pojednávaní dňa 15.06.2018. E. G. z titulu svojej funkcie osobne realizoval výber dodávateľa na nákup zinku od spoločnosti TiTi, spol. s r.o. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.05.2019 k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 23.04.2019 uviedol, že pred realizáciou nákupu zinku od predávajúceho si zisťoval údaje a informácie o predávajúcom vo viacerých verejne dostupných registroch a databázach, ako napr. obchodný register, zoznam daňových dlžníkov, register účtovných závierok, register úpadcov. S týmto tvrdením žalobcu sa žalovaný ani správca dane vôbec nezaoberali a nevysporiadali. Zisťovanie údajov o registrácii DPH a bankového spojenia sa týkali len zavedenia objednávateľa do systému dodávateľov, ktorý si vedie žalobca, avšak žalobca si pred vystavením objednávky zisťoval a preveroval údaje o predávajúcom v oveľa širšom rozsahu, tak ako to robí vždy, keď sa jedná o nového potenciálneho dodávateľa. Pri tom nezistil žiadne indície, ktoré by naznačovali, že spoločnosť TiTi, spol. s r.o. je nedôveryhodná a že neodvedie DPH z predaja zinku.

10. Žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou vo veci neakceptovania jeho návrhu na vypočutie ako svedka H. I., jediného spoločníka spoločnosti TiTi, spol. s r.o. Podľa názoru žalobcu žalovaný nevzal do úvahy, že spoločnosť TiTi, spol. s r.o. má len jediného spoločníka a jeho možnosti konať v rozsahu právomocí patriacich valnému zhromaždeniu sú neporovnateľne pružnejšie ako v prípade, keď je v spoločnosti viac spoločníkov, pretože jediný spoločník vykonáva kompetencie valného zhromaždenia sám svojimi rozhodnutiami. Určuje predmet činnosti spoločnosti a vymedzuje priestor pre konateľa, v ktorom bude realizovať výkon svojej funkcie. Žalobca považoval výpoveď jediného spoločníka spoločnosti TiTi, spol. s r.o. za dôležitú a spôsobilú objasniť činnosť a fungovanie tejto spoločnosti. Okrem iného môže vysvetliť prečo po úmrtí konateľa I. oznámil túto skutočnosť do obchodného registra až po vyše roku, prečo nemenoval dosiaľ nového konateľa, či pozná A. B. a C. D., aký vzťah bol medzi ním a konateľom I., čo vie o zriadení účtu v Českej republike, aké bolo zameranie činnosti spoločnosti, čo vie o vedení účtovníctva a úschove účtovných záznamov spoločnosti. Žalobca sa nestotožnil so záverom správcu dane a žalovaného, že úmrtím jediného konateľa spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť. Je povinnosťou spoločníka vymenovať nového konateľa alebo túto situáciu vyriešiť iným spôsobom v zmysle zákona, pričom podľa môže jediný spoločník prechodne vykonávať aj kompetencie konateľa.

11. Podľa žalobcu žalovaný nijako nereagoval na jeho odvolaciu námietku ohľadne nedôveryhodnosti svedeckej výpovede C. D., ktorý bol zakladateľom a disponentom účtu zriadeného v mene spoločnosti TiTi, spol. s r.o. v Českej republike, a jej vysoko pravdepodobnej účelovosti.

12. Žalobca nepopieral, že si od osoby vystupujúcej pod menom A. B. nevyžiadal informáciu, na základe akého titulu koná v mene spoločnosti TiTi, spol. s r.o. a uznal, že tým došlo z jeho strany k pochybeniu. V tejto záležitosti prijal už v roku 2018 potrebné nápravné opatrenia a odvtedy sa podobný prípad nevyskytol. Podľa názoru žalobcu však medzi uvedeným jeho pochybením a neodvedením dane predávajúcim nie je žiadna príčinná súvislosť. Je neprimeraným následkom pre žalobcu, aby za toto pochybenie a za to, že s predávajúcim neuskutočnil osobné obchodné rokovanie a neuzatvoril s ním obchodnú zmluvu (čo však nie sú právne povinnosti kupujúceho a v bežnom obchodnom styku pri jednorazových nákupoch takýto postup nie je obvyklý), znášal následok vo forme neuznania odpočtu DPH v sume 6 694,21 Eur. V obchodnom styku nie je nič výnimočné, že v mene dodávateľov vystupujú rôzne osoby (často napr. sprostredkovatelia), ktoré nie sú zamestnancami ani štatutárnymi orgánmi dodávateľov a že tieto osoby zastupujú pri predaji určitej komodity viacej spoločností.

13. Žalobca zdôraznil, že si uplatnil odpočítanie dane na tom základe, že boli objektívne splnené všetky zákonné podmienky na toto odpočítanie, t.j. zdaniteľný obchod bol riadne uskutočnený a žalobcom objednaný tovar bol dodaný platiteľom dane uvedeným na faktúre. Faktúru od predávajúceho podrobil žalobca kontrole, či spĺňa všetky náležitosti podľa a nasl. , najmä či je dodávateľ riadne identifikovaný v súlade s údajmi v obchodnom registri (sídlo, IČO), či zodpovedá skutočnosti dátum zdaniteľného plnenia a tiež identifikačné číslo pre DPH. Žalobca uviedol, že si všetky daňové povinnosti doposiaľ riadne plnil a cítil sa dotknutý tvrdením daňových orgánov, že sa (čo aj z nedbanlivosti) zúčastnil na daňovom podvode. V čase realizácie odpočtu DPH nedisponoval informáciou, ktorá by mu umožňovala predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane dodávateľa. Nie je možné žiadať od kupujúceho, aby v prípade, keď z dostupných informácií a údajov nevyplýva žiadne podozrenie ani len vo forme indícií, že predávajúci je nedôveryhodný, aby predvídal, že predávajúci neodvedie DPH a následne niesol za toto protiprávne konanie predávajúceho zodpovednosť.

14. Podľa názoru žalobcu mohlo zo strany predávajúceho dôjsť k spáchaniu trestného činu, pričom orgány činné v trestnom konaní disponujú efektívnejšími nástrojmi a postupmi na objasnenie všetkých okolností tohto prípadu a z ich zistení by mohli čerpať aj daňové orgány. Bolo by napr. potrebné pátrať po osobe A. B., pretože táto osoba môže v obdobnej činnosti pokračovať. Je paradoxné, že voči predávajúcemu a osobám, ktoré v mene predávajúceho konali, sa zrejme nevedie žiadne konanie a nehrozí im žiadna sankcia a pokojne môžu užívať protiprávne ponechanú DPH, zatiaľ čo kupujúcemu, ktorý zo žiadnych informácií a údajov v čase realizácie kúpy zinku nemohol predpokladať, že predávajúci neodvedie DPH, nebol ako kupujúcemu uznaný odpočet DPH.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal znášať trovy konania zo svojho.

16. Žalovaný zrekapituloval priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a zopakoval závery vyplývajúce z prvostupňového rozhodnutia správcu dane a z napadnutého rozhodnutia žalovaného. Ďalej uviedol, že z predloženého administratívneho spisu a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia aj napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane ani žalobca neaplikoval ustanovenie v nadväznosti na a , preto tieto ustanovenia vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú. Keďže žalobca si uplatnil odpočítanie dane podľa v nadväznosti na a , správca dane toto odpočítanie dane preveroval a na základe zistení a dôkazov získaných v daňovej kontrole tieto vyhodnotil v zmysle uvedených ustanovení a právnych záverov vyplývajúcich z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (najmä s poukazom na bod 43 a 46 odôvodnenia). Na základe zistení v daňovej kontrole správca dane nepriznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti TiTi, spol. s r.o. a prvostupňovým rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane z dôvodu, že žalobca síce splnil formálne podmienky pre odpočítanie dane, ale správca dane dokazovaním preukázal, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční alebo ktoré prijme, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH. Žalobca sa svojím nedbanlivostným konaním vystavil riziku zapojenia do podvodného konania. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so záverom správcu dane.

17. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 63 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) a ods. 5, § 68 ods. 4 a ods. 5, § 74 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku. Uviedol, že z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplývajú právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo, a to § 68 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý je procesným predpisom, a , ktorý je hmotnoprávnym predpisom. Z bodu B odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca si v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2017 uplatnil odpočítanie dane podľa až a správca dane daňovou kontrolou preveroval splnenie podmienok na odpočítanie dane uplatnené na základe faktúry od spoločnosti TiTi, spol. s r.o. ako dodávateľa. Správca dane dôkazmi podrobne uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré vyhodnotil v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ, mal preukázané, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, čím sa žalobca z dôvodu nedbanlivého počínania vystavil riziku zapojenia do podvodného konania. Podľa žalovaného prvostupňové rozhodnutie obsahuje právny predpis, podľa ktorého sa rozhodovalo a v odôvodnení obsahuje hmotnoprávny predpis. Aj výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje právny predpis, a to ustanovenie Daňového poriadku, podľa ktorého žalovaný rozhodoval a podľa ktorého vydal svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol a citoval hmotnoprávne predpisy, a to , a , v zmysle ktorých žalobca rozhodoval o splnení podmienok na odpočet DPH žalobcom za zdaňovacie obdobie október 2017 z faktúry od spoločnosti TiTi, spol. s r.o. Žalovaný mal za to, že výrok napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia je v súlade s Daňového poriadku. Odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia sú zrozumiteľné, obsahujú všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na ich vydanie; obsahujú vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Sú preto vydané v súlade s , , a a Daňového poriadku.

18. K námietke žalobcu, že vo veci rozhodoval miestne nepríslušný daňový úrad, žalobca zopakoval, že v danom prípade nebolo aplikované ustanovenie , preto Daňový úrad Trnava nebol oprávnený vydať rozhodnutie. V danej veci sa postupovalo podľa druhá veta Daňového poriadku, teda vyrubovacie konanie vykonal a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydal správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Daňová kontrola bola vykonávaná u žalobcu, ktorému je miestne príslušný Daňový úrad Banská Bystrica.

19. Žalovaný uviedol, že on ani správca dane svoje tvrdenie, že žalobca nebol dostatočne obozretný a nekonal s dostatočnou odbornou starostlivosťou pri výbere svojho obchodného partnera, nezaložili len na tej skutočnosti, že žalobca si pri dodávateľovi TiTi, spol. s r.o. preveril len registráciu a bankové spojenie, ako tvrdí žalobca v žalobe. Žalobca zopakoval skutočnosti, na ktorých boli založené závery správcu dane i žalovaného o tom, že žalobca sa nezachoval obozretne pri výbere svojho dodávateľa. Podľa názoru žalovaného v prípade osobného obchodného stretnutia mal žalobca možnosť zistiť, či jedná s konateľom alebo osobou oprávnenou konať za spoločnosť TiTi, spol. s r.o.

20. Ďalej žalovaný skonštatoval, že s odvolacou námietkou žalobcu vo veci neakceptovania jeho návrhu na vypočutie jediného spoločníka spoločnosti TiTi, spol. s r.o. ako svedka, sa vysporiadal na strane 10 napadnutého rozhodnutia.

21. Žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že C. D. bol vypočutý ako svedok dňa 18.02.2019 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100456968/2019 zo dňa 18.02.2019). O tom, že bude vypočutý ako svedok bol žalobca upovedomený a napriek tomu, že upovedomenie prevzal, ústneho pojednávania sa žalobca ani jeho zástupca nezúčastnil, čím nevyužil svoje právo vyplývajúce mu z § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, teda klásť svedkovi otázky a zároveň nesplnil svoju povinnosť preukázať svoje tvrdenia a prispieť k objasneniu skutočností pre správne určenie dane. V prípade účasti pri vypočutí svedka mohol žalobca svedka konfrontovať, prípadne vyvrátiť jeho tvrdenia. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní so svedkom vyplýva, že svedok na otázky správcu dane odpovedal jednoznačne a vyjadril sa k činnosti spoločnosti TiTi, spol. s r.o. a založeniu bankového účtu v Českej republike, preto správca dane výpoveď svedka považoval za dôveryhodnú, s čím sa žalovaný stotožnil. Žalobca v daňovej kontrole ani vo vyrubovacom konaní výpoveď svedka nenamietal. V správnej žalobe neuvádza, v čom konkrétne je podľa neho výpoveď svedka nedôveryhodná.

22. Žalovaný skonštatoval, že sám žalobca uznal, že si nepreveril osobu A. B. a nežiadal od neho informáciu, na základe akého titulu koná v mene spoločnosti TiTi, spol. s r.o., avšak ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, len táto skutočnosť nebola jediným dôvodom neuznania odpočítania dane. Žalovaný ďalej zhrnul zistenia správcu dane, ktoré boli podkladom pre záver, že žalobca neprijal pred uskutočnením preverovaných zdaniteľných obchodov dostatočné opatrenia, a tak svojou nedbanlivosťou a neopatrnosťou prebral na seba riziko zapojenia sa do možného podvodného konania.

23. K námietkam žalobcu súvisiacim s trestným konaním žalovaný uviedol, že v tomto prípade bola vykonávaná daňová kontrola DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2017 a skutočnosti uvádzané žalobcom neboli predmetom konania. Správca dane vytvoril žalobcovi dostatočný priestor, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane uvedenej ním v daňovom priznaní k DPH za kontrolované obdobie október 2017. Umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcim sa daňovej kontroly DPH a predložiť doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, o čom svedčia zápisnice o ústnom pojednávaní, predvolania, úradné záznamy, zaslané upovedomenia. Umožnil žalobcovi počas výkonu daňovej kontroly dokazovanie ním uvádzaných skutočností. Správca dane všetky skutočnosti zistené daňovou kontrolou vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo vyšlo najavo. Žalovaný mal za to, že správca dane v daňovej kontrole získal dostatok dôkazov na prijatie záveru, ktorý uviedol v prvostupňovom rozhodnutí a žalovaný sa so záverom správcu dane stotožnil.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

24. Žalobca v replike uviedol, že v predmetnej veci správca dane na žalobcu ako na kupujúceho prenáša daňovú povinnosť predávajúceho odviesť uhradenú DPH. Právna úprava pre takúto možnosť je obsiahnutá v v spojení s a . Podľa názoru žalobcu ide o osobitnú právnu úpravu, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorú aplikoval žalovaný (neuznanie odpočtu DPH vyplynulo z daňovej kontroly, v rámci ktorej bola zistená nedostatočná obozretnosť žalobcu). Žalovaný mal aplikovať osobitnú právnu úpravu v zmysle zásady Lex specialis derogat legi generali. Právny inštitút ručenia kupujúceho za neodvedenie uhradenej DPH predávajúcim, ktorý umožňuje za splnenia zákonných podmienok prenesenie daňovej povinnosti na kupujúceho, je výslovne upravený v , pričom sa jedná o kogentnú právnu úpravu. Extenzívnym výkladom ani cestou judikatúry nemožno konštruovať iný zodpovednostný systém, odlišný od ustanovení v spojení s a , ktorý by umožnil preniesť daňovú povinnosť z predávajúceho na kupujúceho. Základným predpokladom pre uplatnenie inštitútu ručenia za daň kupujúcim, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady systému DPH, podľa ktorej za zaplatenie za jeden druh transakcie má byť zodpovedná len jedna osoba, je existencia podvodného konania v obchodnom vzťahu medzi predávajúcim a kupujúcim. Druhým nevyhnutným predpokladom pre vznik ručenia je vedomosť kupujúceho alebo aspoň naplnenie jednej zo zákonných domnienok o tom, že kupujúci mal alebo mohol vedieť, že predávajúci neodvedie obdržanú DPH v lehote jej splatnosti. Keďže ručenie za daň predstavuje opatrenie na boj proti podvodom, tieto domnienky nemôžu zakladať systém objektívnej zodpovednosti, ale zásadne sa jedná o zavinenú zodpovednosť kupujúceho, ktorá musí byť preukázaná. Vyvodzovať zodpovednosť za platenie dane voči inej osobe než tej, ktorej vznikla daňová povinnosť, je možné len v prípadoch, keď táto osoba vedela alebo mala vedieť, že daň z uskutočnenej transakcie nebude zaplatená. Na prenesenie daňovej povinnosti na žalobcu nepostačuje, že bola u neho zistená nedostatočná obozretnosť pri uzatváraní obchodu, ale musia byť naplnené všetky zákonné podmienky pre jeho ručenie za daň v zmysle .

25. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , konkrétne na bod 10 aj bod 50 odôvodnenia, kde sú uvedené kritériá pre odopretie nároku na odpočet DPH z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

26. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k správnej žalobe. Vo vzťahu k žalobcom namietanej aplikácii ustanovení v spojení s a odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe a zdôraznil, že uvedené ustanovenia v predmetnej veci aplikované neboli.

Predchádzajúce súdne konanie (vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. )

27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd správny rozhodol o správnej žalobe žalobcu rozsudkom č.k. – 69 zo dňa 09.12.2020 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102682553/2019 zo dňa 20.11.2019, ako aj rozhodnutie správcu dane č. 102009182/2019 zo dňa 22.08.2019 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania. Správny súd zrušil rozhodnutia daňových orgánov podľa v spojení s a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie podľa .

28. Proti uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.04.2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. – 69 zo dňa 09.12.2020 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

29. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho bola predmetná vec po zrušení Najvyšším správnym súdom SR vrátená na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici a bola jej pridelená spisová značka .

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správny súdom

30. Správny súd v Banskej Bystrici opätovne preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v medziach a v rozsahu správnej žaloby ( ), a viazaný vysloveným právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 28.04.2023 ( ), dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol. Rozsudok bol vyhlásený dňa 27.09.2023 postupom podľa s. 2 v spojení s a oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 22.08.2023 do 28.09.2023.

31. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

32. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa a ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

34. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje l záveru, že žaloba nie je dôvodní, rozsudkom ju zamietne.

35. Podľa ; Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

36. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 6 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

37. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

38. Podľa § 63 ods. 2, 3 a 5 Daňového poriadku; (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

39. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku; správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

40. Podľa § 74 ods. 2 a 4 Daňového poriadku; (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

41. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase pre toto konanie; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

42. Podľa a v znení účinnom v rozhodnom čase pre toto konanie; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12,

ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a ,

zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

43. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase pre toto konanie; Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa ,

pri odpočítaní dane podľa je daň uvedená v záznamoch podľa ,

pri odpočítaní dane podľa má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,

pri odpočítaní dane podľa má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

44. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase pre toto konanie; Platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že

a) protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka,

b) uskutočnil zdaniteľný obchod s platiteľom počas obdobia, v ktorom bol tento platiteľ zverejnený v zozname podľa odseku 15,

c) v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.

45. Podľa a v znení účinnom v rozhodnom čase pre toto konanie; (1) Daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v lehote splatnosti podľa neuhradil alebo uhradil len jej časť (ďalej len "nezaplatená daň"), je povinný uhradiť platiteľ, ktorý ručí za daň podľa (ďalej len "ručiteľ"). (3) Daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi (ďalej len "daňový úrad dodávateľa") rozhodnutím uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň.

46. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, konkrétne že žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa uplatnili voči nemu inštitút ručenia za daň upravený v v spojení s , hoci v rozhodnutiach tieto zákonné ustanovenia uvedené nie sú, v tejto časti správny súd zotrváva na závere uvedenom v prechádzajúcom rozhodnutí o nedôvodnosti tejto žalobnej námietky. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, a aj správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, je zrejmé, že daňové orgány na žalobcom uvádzaných ustanoveniach svoje rozhodnutia nezaložili, a ani sa nezaoberali vyhodnotením splnenia podmienok ručenia za daň. V prejednávanej veci správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty. Správcovi dane prináleží pri uplatňovaní nároku na odpočítanie DPH preveriť, či daňový subjekt splnil všetky stanovené podmienky a či pri uplatňovaní nároku na odpočet DPH nedošlo k daňovým únikom. Daňovým orgánom potom prináleží aj právo odoprieť odpočítanie DPH, ak daňový subjekt nepreukáže splnenie stanovených podmienok (splnenie formálnych a materiálnych podmienok – predloženie faktúry a účtovných dokladov, ako aj reálne preukázanie dodania tovaru alebo služby), alebo ak daňové orgány preukážu daňovému subjektu, že vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje konania poznačeného podvodom alebo na zneužívajúcom konaní.

47. Nebolo možné súhlasiť ani s námietkou žalobcu, že o povinnosti uhradiť nezaplatenú daň podľa rozhodoval miestne nepríslušný daňový úrad, keďže správca dane podľa uvedeného ustanovenia nepostupoval. V zmysle Daňového poriadku sa miestna príslušnosť správcu dane riadi u právnickej osoby jej sídlom. V zmysle druhej vety Daňového poriadku vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Teda vo veci žalobcu so sídlom v Kremnici daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie vykonal aj rozhodol príslušný Daňový úrad Banská Bystrica.

48. Nebola dôvodná ani námietka žalobcu, že v oboch rozhodnutiach absentuje uvedenie právnych predpisov, v zmysle ktorých správca dane a žalovaný rozhodli, a preto sú rozhodnutia arbitrárne. Rozhodnutia daňových orgánov arbitrárnosťou netrpia, nakoľko je z nich zrejmé, že správca dane aj žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadali s podstatnými námietkami žalobcu vznesenými v jeho jednotlivých vyjadreniach aj v odvolaní, uviedli ako zistili skutkový stav veci a na akom právnom základe založili svoje rozhodnutia.

49. Žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou o nedôveryhodnosti svedeckej výpovede C. D., avšak bez uvedenia, aký má táto skutočnosť vplyv na tvrdenú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Správny súd dospel aj pri opätovnom prejednaní veci k záveru, že uvedená námietka žalobcu nie je dôvodná, nakoľko vo svetle všetkých žalovaným správcom dane zistených skutočností a vykonaných dôkazov je posudzovanie dôveryhodnosti svedeckej výpovede menovaného svedka nepodstatné, keďže netvorilo základný a rozhodujúci podklad rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu dane. Z výpovede tohto svedka nevyplynuli žiadne také zistenia, ktoré by akokoľvek objasňovali uskutočnenie deklarovanej obchodnej transakcie. Navyše, žalobca bol správcom dane upovedomený o termíne výsluchu menovaného svedka a výsluchu sa nezúčastnil. Pri výsluchu mohol prípadne svedka konfrontovať a uviesť aj svoje pochybnosti o jeho dôveryhodnosti.

50. Argumentácia uvedená v bodoch 46. až 49. tohto rozhodnutia, uvedená v zrušenom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. – 69 zo dňa 09.12.2020, nebola predmetom posúdenia kasačným súdom a správny súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by sa mal od uvedenej argumentácie odchýliť, preto na nej zotrváva.

51. Podstatou ďalších žalobných námietok bola otázka, či správcom dane zistený skutkový stav vytvára dostatočný podklad pre záver, že žalobca vedel, prípadne či s ohľadom na zistené okolnosti mohol a mal vedieť, že sa stane súčasťou daňového podvodu. Žalobca namietal, že správca dane aj žalovaný nesprávne vyhodnotili opatrenia, ktoré žalobca vykonal pred uskutočnením zdaniteľného obchodu, keďže vychádzali pri svojom rozhodovaní z toho, že žalobca si pri spoločnosti TiTi, spol. s r.o. preveril len registráciu DPH a bankové spojenie. V tejto súvislosti žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou vo veci neakceptovania jeho návrhu na vypočutie jediného spoločníka spoločnosti TiTi, spol. s r.o. ako svedka a správny súd túto námietku vyhodnotil ako dôvodnú. Žalobca navrhol dôkaz na preukázanie jeho tvrdenia, že konal s dostatočnou odbornou starostlivosťou a že bol pri uskutočňovaní obchodu s dodávateľom TiTi, spol. s r.o. obozretný.

52. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v predošlom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 09.12.2020 dospel k záveru, že táto námietka žalobcu je dôvodná. Správny súd uviedol, že v predmetnej veci bolo sporné to, či žalobca mal, resp. mohol a mal mať vedomosť o tom, že zo strany dodávateľa ide o podvodné konanie, a táto skutočnosť zo strany daňových orgánov jednoznačne preukázaná nebola, preto rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane pre nedostatočné zistenie skutkového stavu podľa v spojení s a zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalovaným bolo uvedené rozhodnutie správneho súdu zrušené a vec bola správnemu súdu vrátená na ďalšie konanie. Kasačný súd dospel k záveru, že z administratívneho spisu bolo možné vyabstrahovať dostatočný počet zistení a dôkazov svedčiacich o daňovom podvode a o nedostatočnej obozretnosti žalobcu. Podľa najvyššieho správneho súdu bola preto nedôvodná aj žalobná námietka ohľadne výsluchu svedka – spoločníka spoločnosti TiTi spol. s r. o., nakoľko orgánmi finančnej správy bolo zhromaždených dostatočné množstvo dôkazov o existencii daňového podvodu, a teda bol dostatočne zistený skutkový stav a svedecká výpoveď tejto osoby by už nebola spôsobilá zvrátiť závery správcu dane.

53. Správny súd bol v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným najvyšším správnym súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí, preto dospel k záveru o nedôvodnosti žalobných námietok a správnu žalobu žalobcu zamietol podľa . Správny súd pritom odkazuje na záväzný právny názor Najvyššieho správneho súdu SR v zrušujúcom rozhodnutí, v zmysle ktorého odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ i kasačného súdu obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 06. 2022, zo dňa 26. 10. 2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami (i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu leží na správcovi dane. V uvedenom prípade bol žalobcovi odopretý odpočet dane práve z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal a mohol žalobca vedieť. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci Axel Kittel (C439/04). Odborná literatúra (napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 05. 2022): 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Vyššie uvedené otázky musia byť kumulatívne zodpovedané kladne. Ako bolo naznačené vyššie, dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie vyššie opísaného Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane. Úlohou správcu dane je teda pri odmietnutí odpočtu DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode kladne zodpovedať vyššie uvedené otázky a aj ich preukázať.

54. Podľa najvyššieho správneho súdu pokiaľ ide o prvú podmienku Axel Kittel testu - existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej dane“, kasačný súd dal za pravdu žalovanému v tom, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky bezpochyby preukázané. Daňový únik spočíval v tom, že spoločnosť TiTi, spol. s r.o., teda priamy dodávateľ žalobcu, nepodala za dotknuté zdaňovacie obdobie daňové priznanie a daň štátu neodviedla. Zároveň si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Daňový podvod je teda judikatúrou definovaný ako „situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia“ (viď rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 16. 03. 2021 alebo zo dňa 18. 01. 2018; uvedenú definíciu prevzal aj Najvyšší správny súd SR, napr. v rozsudku sp. zn. zo dňa 26. 10. 2022). Pojmom „daňový podvod“ sa na účely tohto konania následne rozumie vyššie definovaná situácia a nie trestný čin daňového podvodu zmysle . Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku teda musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia. Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie; česká judikatúra za znaky svedčiace existencii daňového podvodu vymenúva napríklad existenciu sídla na virtuálnej adrese, nezverejňovanie účtovných závierok, absenciu písomnej zmluvy pri rozsiahlom obchode, podozrivo nízke marže, neobvyklé ceny a ďalšie (Procházka, Kupčík, Brychta: Definiční znaky podvodu na DPH v judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 61 a v článku citované rozhodnutia SD EÚ i Nejvyššího správního soudu ČR).

55. Kasačný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že finančné orgány vo svojich rozhodnutiach identifikovali nasledovné objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu: - obchodovanie s komoditou - zinkom je rizikové; - žalobca nemal s dodávateľom TiTi, spol. s r.o. predchádzajúcu skúsenosť, išlo o prvý a jednorazový obchod; - žalobca s dodávateľom TiTi, spol. s r.o. neuzatvoril obchodnú zmluvu, hoci išlo o obchod v sume 33.471,05 eur; - spoločnosť TiTi, spol. s r.o. za rok 2016 nepodala účtovnú závierku, za zdaňovacie obdobie október 2017 nepodala daňové priznanie k DPH ani kontrolný výkaz, so správcom dane nespolupracuje (pričom podľa judikatúry SD EÚ, napríklad rozsudku vo veci C-101/16 sa nepodanie daňových priznaní stanovených zákonom môže považovať za nepriamy dôkaz podvodu, hoci existenciu podvodu s DPH nepreukazuje nevyvrátiteľným spôsobom - pozn. kasačného súdu); - v čase zdaniteľných obchodov bol jediný konateľ spoločnosti TiTi, spol. s r.o. J. I. už mŕtvy a spoločnosť nemala odo dňa 05. 10. 2018 do dňa právoplatnosti rozhodnutia žalovaného v obchodnom registri SR zapísaného žiadneho konateľa (tohto nemala zapísaného ani ku dňu rozhodnutia kasačného súdu); - spoločnosť TiTi, spol. s r.o. sídlila v čase miestnej obhliadky počas daňovej kontroly na virtuálnej adrese; - A. B. ako jediná osoba, s ktorou mal žalobca konať za spoločnosť TiTi, spol. s r.o., je nekontaktná a osoba s týmto menom a priezviskom sa vôbec nenachádza v Registri obyvateľov SR; - Artur Brodowsky komunikoval so žalobcom len prostredníctvom emailu zo všeobecnej emailovej adresy A. a po zdaniteľnom obchode vystupoval už v mene iného dodávateľa; - úhrada za dodávku zinku bola žalobcom uskutočnená na bankový účet v inom štáte - v K. L., čo je samo o sebe podozrivou okolnosťou. Navyše zakladateľom a disponentom tohto účtu mal byť C. D., ktorý sa vyjadril, že nikdy nebol v Českej republike s konateľom spoločnosti TiTi, spol. s r.o. J. I. za účelom založenia účtu alebo výberov finančných prostriedkov z tohto účtu; v danom čase bol liečený na psychiatrickej klinike, z ktorej ho vyzdvihol J. I. a dal mu podpísať neznámy dokument. Kasačný súd uvedené dôkazy a indície považoval vo svojej spojitosti za dostatočnú pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Kasačný súd pripomenul, že existenciu daňového podvodu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po uskutočnení zdaniteľného obchodu (Procházka, Kupčík, Brychta: Definiční znaky podvodu na DPH v judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161). „Okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existenci daňového podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti (např. obchodní historie či minulé personální vazby), v době uzavření transakce (nestandardní obchodní podmínky) i v době následující po uzavření obchodu, a to např. následná nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení činnosti, následné nestandardní peněžní toky mezi dotčenými osobami (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. zo dňa 20. 01. 2021). So žalobcom teda najvyšší správny súd súhlasil len potiaľ, že okolnosti ex post mu daňové orgány neboli oprávnené pričítať v rámci skúmania subjektívnej stránky - tzv. vedomostného testu; v rámci skúmania objektívneho testu na podvod tak však urobiť mohli.

56. K tretej podmienke Axel Kittel testu, teda či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s podvodným konaním spojené, najvyšší správny súd uviedol, že uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto kladne, keďže v posudzovanom prípade došlo k neodvedeniu dane priamo u bezprostredného dodávateľa žalobcu a k uplatneniu nároku na odpočet samotným žalobcom. Podľa najvyššieho správneho súdu by sa dalo dokonca uvažovať aj o aktívnej účasti žalobcu na daňovom podvode - túto však daňové orgány netvrdili a svoj zaver postavili na nedbanlivostnej forme zavinenia a nedostatočnej obozretnosti žalobcu.

57. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky z 21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31. 01. 2013, Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27. 09. 2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).

58. Podľa kasačného súdu tak boli zistené také okolnosti, ktoré jednoznačne nasvedčovali podozrivosti transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode, a nasvedčovali aj nedostatočnej obozretnosti žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil. Kasačný súd uviedol, že viaceré z nižšie uvedených objektívnych okolností sú zároveň okolnosťami preukazujúcimi aj existenciu daňového podvodu. Je logické, že viaceré z indícií nasvedčujúcich spáchaniu podvodného konania (objektívny test) zároveň zakladajú aj podozrivosť transakcie a teda i nutnosť vedomosti daňového subjektu o nej (subjektívny test) (daňovému subjektu však nemožno pričítať okolnosti, ktoré nastali až po zdaniteľnej transakcii): - obchodovanie s komoditou - zinkom je rizikové; - žalobca s dodávateľom TiTi, spol. s r.o. neuzatvoril obchodnú zmluvu, hoci išlo o obchod v sume 33.471,05 eur; - spoločnosť TiTi, spol. s r.o. za rok 2016 nepodala účtovnú závierku; - žalobca nemal s dodávateľom TiTi, spol. s r.o. predchádzajúcu skúsenosť, išlo o prvý a jednorazový obchod, a teda o to vyššie boli nároky kladené na žalobcu na preverenie si nového obchodného partnera; - napriek absencii akejkoľvek predchádzajúcej skúsenosti s dodávateľom TiTi, spol. s r.o. žalobca v podstate akceptoval ponuku na dodanie tovaru, ktorú obdržal len formou emailu zo všeobecnej emailovej adresy A., na ktorom bola podpísaná osoba menom A. B. bez toho, aby si overil totožnosť tejto osoby a jeho postavenie alebo vzťah k spoločnosti TiTi, spol. s r.o. (napr. informáciu o jeho funkcii v spoločnosti alebo poverenie, plnomocenstvo či zmluvu o sprostredkovaní). Za dodávateľa TiTi, spol. s r.o. konala voči žalobcovi len osoba A. B.; - žalobca neinicioval osobné stretnutie ani s A. B. ani s konateľom spoločnosti TiTi, spol. s r.o. Pokiaľ žalobca tvrdil, že osobné stretnutia nie sú v obchodnej praxi bežné, pretože nákup a predaj tovaru majú spravidla v pracovnej náplni manažéri nákupu/predaja a spravidla komunikujú emailovou formou, uvedené podľa kasačného súdu nemožno tvrdiť o predmetnom zdaniteľnom obchode, kedy išlo o prvý obchod v sume 33.471,05 eur s neznámou spoločnosťou, ktorá bola jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným s jedným konateľom; - žalobca tvrdil, že spoločnosť TiTi, spol. s r.o. preveril len v obchodnom registri, v registri platcov DPH, v registri úpadcov, v registri daňových dlžníkov, v registri účtovných závierok a preveril si jeho číslo bankového účtu. Netvrdil, že preveril status konajúcej osoby A. B. (ako bolo naznačené vyššie), ani že sa snažil o spoločnosti získať si referencie od iných účastníkov na trhu, viac informácií o predmete jej činnosti, konateľovi, obchodných priestoroch a zamestnancoch, ani že sa pokúšal nájsť a prehliadnuť si internetovú stránku spoločnosti, že by akokoľvek skúmal, či bola ponúkaná cena za tovar primeraná a zodpovedajúca trhovým podmienkam, a to všetko za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom podvode.

59. Uvedené objektívne okolnosti vo svojom súhrne podľa kasačného súdu nasvedčujú záveru, že osoba dodávateľa TiTi, spol. s r.o., ktorá bola dokonca osobou priameho bezprostredného dodávateľa žalobcu, bola pochybná a že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Rovnako bol kasačný súd toho názoru, že žalobca neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11). Medzi elementárne preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový subjekt musí vykonať, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na daňovom podvode, patrí aj preverenie si oprávnenia fyzickej osoby konať v mene potencionálneho dodávateľa, ktorá voči daňovému subjektu ako jediná vystupuje v mene tohto dodávateľa a uzaviera s ním zdaniteľný obchod, obzvlášť ak komunikuje výhradne emailovou formou. Uvedené žalobca nevykonal, pričom keby uvedené vykonal (napríklad by si vyžiadal preukázanie plnomocenstva či poverenia) a keby inicioval osobné stretnutie s konateľom alebo A. B., mal by možnosť zistiť, či koná s osobou oprávnenou konať za spoločnosť TiTi, spol. s r.o., či konateľ žije a v spojitosti s ďalšími opatreniami uvedenými vyššie nadobudnúť dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti dodávateľa a obchodu. Skutočnosť, že v mene spoločnosti koná osoba bez preukázania svojho oprávnenia konať v jej mene, a evidentne bez platného preukazu totožnosti SR (keďže sa osoba s takým menom a priezviskom v Registri obyvateľov SR nenachádza) a to v čase, keď je konateľ spoločnosti už mŕtvy, je indíciou, že takéto nastavenie v spoločnosti dodávateľa je značne rizikové a účelovo vedené s cieľom „zatajiť“ zodpovednú osobu pred následkami podvodného protiprávneho konania. Bežne obozretný podnikateľ by podľa kasačného súdu pri obchode o hodnote niekoľko desiatok tisíc eur s takouto osobou mal byť obzvlášť opatrný, vykonať ďalšie šetrenie nad rámec overenia verejne dostupných dát a pri nevyvrátení vzniknutých pochybností, že ide o podozrivého obchodníka, by s takouto osobou obchod nemal uzavrieť.

60. Podľa kasačného súdu finančné orgány uniesli dôkazné bremeno a splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť. Naopak, daňový subjekt nepreukázal, že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil.

61. V zmysle uvedeného záväzného právneho názoru kasačného súdu ( ) dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti žalobných námietok žalobcu, a preto správnu žalobu zamietol podľa .

62. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a contrario tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania, keďže bol v konaní neúspešný.

63. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

1. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ,

je žalovaným Centrum právnej pomoci.