Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/22/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky K. C., rod. V., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom L., E. XXX/XX, proti odporcovi O. C., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, trvale bytom L., E. XXX/XX, t.č. bytom L., O. XX, o návrhu na rozvod manželstva a na čas po rozvode úpravy práv a povinností rodičov k maloletému S., nar. XX.XX.XXXX a k mal. C. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov K. C. rod. V. a O. C., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. vo zväzku 7, ročníku 2004 na strane 172 pod por. č. 34 s a r o z v á d z a .

Maloletý S., nar. XX.XX.XXXX a maloletý C. C., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého S. sumou vo výške 70,- Eur mesačne a na výživu maloletého C. C. sumou vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Upravuje sa styk otca s maloletým S. a maloletým C. C. tak, že otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletými deťmi v každom párnom týždni od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v každom nepárnom týždni od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu v každom týždni v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a v stanovenom čase odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka j e p o v i n n á deti na styk s otcom riadne pripraviť.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom S. a C. C.. Najprv žiadala, aby deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, potom upravila svoj návrh a podaním zo dňa 11.04.2012 žiadala, aby súd rozhodol o zverení oboch detí do jej osobnej starostlivosti a styk otca s deťmi bol neobmedzený. Na pojednávaní dňa 04.07.2012 zase navrhovala rozdelenie súrodencov tak, že mal. S. by bol zverený do jej osobnej starostlivosti a mal. C. C. by bol zverený do osobnej starostlivosti odporcu. Na poslednom pojednávaní dňa 05.10.2012 trvala na tom, aby obe deti S. a C. C. boli zverené do jej osobnej starostlivosti, nakoľko od predchádzajúceho pojednávania pred troma mesiacmi, odkedy

mali rodičia fakticky deti rozdelené, sa deti ako súrodenci stretávali málo, navzájom si veľmi chýbali a s odporcom nebola možná rozumná komunikácia ohľadom detí. Uviedla, že odporca jej nedvíhal telefón, mal. C. C. za uvedené obdobie neprespal u nej ako u matky, pretože keď si ho ona chcela nechať na prespatie, odporca s ním radšej odišiel k jeho rodičom do Y. D. a mal. S. zase neprespal u otca, pretože ho otec za celé obdobie nevolal na prespatie k nemu, chlapci boli spolu len minimálne. Celú situáciu neustále riešili na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, odporca na ňu dokonca podal aj trestné oznámenie, keď ona mal. C. C. zobrala na deň otvorených dverí do kasární a pod. Poukázala na to, že počas uvedeného obdobia mal. C. C. často prespával v pekárni u deda (otca odporcu), pretože odporca chodieva na rozvozy. Uviedla, že odporca jej povedal, že po rozvode sa plánuje odsťahovať. Trvala na zverení detí do jej osobnej starostlivosti, uviedla, že mal. S. predtým zvykol u odporcu prespať len 1x týždenne, viac odmieta a odmieta sa s odporcom učiť. Súhlasila so širokou úpravou styku otca s deťmi tak, že deti by boli u otca každý víkend od soboty, prípadne od piatku do nedele a aj v priebehu týždňa v stredu v poobedných hodinách kedy mal. S. nemáva úlohy. Uviedla, že otec má k deťom dobrý vzťah, vie sa o ne postarať. Navrhovateľka uviedla, že k rozvratu ich manželstva s odporcom došlo niekedy po narodení ich druhého dieťaťa, za príčinu rozvratu považuje nevhodné správanie odporcu, ktorý začal požívať alkoholické nápoje, stal sa závislý na automatoch a bol aj na liečení na Prednej Hore, počas manželstva sa opakovane dopúšťal nevery, dokonca ju v minulosti aj fyzicky napadol, následkom čoho bola práceneschopná a podala na neho aj trestné oznámenie. Manželské spolužitie s ním nemieni obnoviť, odmieta návštevu psychologickej, či manželskej poradne, trvá na rozvode manželstva a zverení detí do jej osobnej starostlivosti. Vyživovaciu povinnosť otca k deťom navrhovala vo výške 150,- Eur mesačne spolu na obe deti.

Otec detí vo svojom písomnom podaní zo dňa 17.05.2012 uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva a striedavou osobnou starostlivosťou o maloletých synov. V písomnom podaní zo dňa 14.06.2012 uviedol, že s rozvodom súhlasí a žiada, aby mal. S. bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky ako matky a mal. C. C. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti ako otca, styk rodičov s deťmi by bol neobmedzený, tak ako sa dohodli s navrhovateľkou pri ich rozhovore dňa 30.05.2012. Na pojednávaniach dňa 04.07.2012 a 05.10.2012 trval na uvedenej úprave rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode a rozdelení súrodencov tak, že mal. S. by bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a mal. C. C. zase do jeho osobnej starostlivosti a v prípade, keď navrhovateľka žiada obe deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, žiadal aj on zveriť obe deti do jeho osobnej starostlivosti a v takom prípade navrhol upraviť vyživovaciu povinnosť matky k deťom vo výške 200,- Eur mesačne spolu na obe deti a v prípade keby mali byť obe deti zverené navrhovateľke uviedol, že by bol ochotný platiť výživné na obe deti spolu 100,- Eur mesačne. V rámci záverečných rečí uviedol, že obe deti má veľmi rád, nesúhlasí s návrhom matky, trvá na tom, aby aspoň mal. C. C. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Odporca zhodne uviedol, že za posledné 3 mesiace od predchádzajúceho pojednávania sa chlapci veľmi nestretávali, poprel, že by to bolo z jeho viny, uviedol, že to bolo skôr z viny na strane navrhovateľky, že navrhovateľka mu vôbec netelefonovala ohľadom detí. Odporca uviedol, že v priebehu posledných 3 mesiacov bol len 1 týždeň, kedy boli obe deti často spolu, ale pokazila to navrhovateľka, tá sa mu mala vyjadriť, že pokiaľ mal. C. nepôjde spať k nej, nepustí ona mal. S. spať k nemu. Tiež on navrhoval navrhovateľke spoločný víkend s deťmi ale ona to neakceptovala. Poukázal na to, že takto za uvedené obdobie bol mal. C. C. u matky 5 krát, zatiaľ čo mal. S. bol u neho len 1 krát, teda nie je pravdou, že by on nechcel dávať mal. C. matke. Ďalej uviedol, že mal. C. C. k navrhovateľke nerád chodí najmä kvôli jeho starej matke (matke navrhovateľky), s ktorou navrhovateľka žije v jednej domácnosti, o ktorej odporca uviedol, že je alkoholička, hráva automaty a striedajú sa u nej chlapi, čo mal. C. nevyhovuje. Ďalej uviedol, že od známych počul, že navrhovateľka požíva alkoholické nápoje. Odporca priznal, že rozvrat manželstva spôsobil on, najprv to bolo tým, že začal požívať alkoholické nápoje, potom prepadol hráčskej vášni ale z vlastnej vôle bol na liečení z gemblerstva a od decembra 2011 prestal piť alkohol a chce žiť pre svoje deti. Priznal, že počas manželstva sa opakovane dopustil nevery.

Kolízny opatrovník nesúhlasil s rozdelením detí. Poukázal na závery psychologických konzultácii pred Referátom poradensko-psychologických služieb, kde psychologička konštatovala, že už teraz dochádza u detí k narušeniu vzájomných súrodeneckých väzieb, preto odporučili, aby deti neboli rozdeľované a vzhľadom na povahové vlastnosti a väčšiu stálosť a emocionálnu stabilitu matky boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi určené výživné primerané jeho majetkovým a príjmovým možnostiam. Uviedol, že prešetrením podmienok v domácnostiach oboch rodičov bolo zistené, že obaja majú vytvorené vhodné prostredie pre vývoj mal. detí, avšak navrhovateľka vie v súčasnosti lepšie zaistiť deťom pocit bezpečia, istoty a emocionálnej stability, ktoré sú pre deti v čase rozvodu rodičov

veľmi žiaduce. Kolízny opatrovník uviedol, že od posledného pojednávania, keď si rodičia fakticky deti rozdelili, boli účastníci viackrát na ich úrade riešiť vzájomné nezhody ohľadom detí. Poukázal na to, že komunikácia medzi rodičmi nie je rozumná, odporca je relatívne tvrdohlavý, nechcel umožniť, aby mal. C. spával u matky, obaja rodičia aj deti sa zúčastnili konzultácii pred Referátom poradensko- psychologických služieb, ktorú správu z konzultácii predložil súdu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil RL detí, SL, potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku, potvrdenie o PnD, vyjadrenie odporcu z čl. 20, potvrdenie PD Vlára, potvrdenie o príjme matky od bývalého zamestnávateľa, vyjadrenie odporcu z čl. 27, potvrdenie o príjme odporcu z čl. 29-31, správa ÚP z čl. 35, správu KO zo šetrenia pomerov, správu z konzultácií pred Referátom PPS, správu OR PZ, správu FN Trenčín a zistil tento skutkový stav:

Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ich manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu L.. U oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé. Z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn S. a dňa XX.XX.XXXX sa narodil syn C. C.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín preto bol na konanie príslušný tunajší súd.

Z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo po 5 ročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti, z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, niekedy po roku 2008 začalo dochádzať k rozvratu manželstva a narušeniu vzájomných vzťahov. Odporca začal požívať alkoholické nápoje, prepadol gemblerstvu, opakovane sa dopustil nevery, v minulosti aj fyzicky napadol navrhovateľku. Hoci od decembra 2011 už odporca nepožíva alkoholické nápoje, dobrovoľne bol na liečení z gemblerstva a chce žiť pre svoje deti, rozvrat v manželstve je natoľko hlboký a vážny, že manželstvo už nie je schopné plniť svoj spoločenský účel, účastníci nemienia obnoviť manželské spolužitie, navrhovateľka trvá na rozvode manželstva a odporca s rozvodom súhlasí. Niekedy v marci alebo apríli 2012 sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti a odišiel bývať k svojmu otcovi. Manželia spolu nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, netrávia spolu voľný čas.

Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

Podľa § l8 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Žiaden z účastníkov konania

nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Manželia spolu nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, natrávia spolu voľný čas, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny. Ich manželstvo je iba formálnym zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k dohode nedôjde, tento zákon v ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť aj úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle ).

Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

Z manželského vzťahu účastníkov pochádza mal. S. a mal. C. C.. Mal. S. má 7 rokov, je žiakom 2. ročníka ZŠ. Stravné v školskej jedálni ho stojí cca 20,- Eur mesačne. Navštevuje florbalový krúžok, kde ročný poplatok predstavuje 15,- Eur. Maloletý má alergie, inak je zdravý. Mal. C. C. má 4 roky, navštevuje materskú školu, mesačné náklady na MŠ predstavujú cca 30,- Eur. Maloletý má ploché nohy, nosí špeciálnu obuv s doplatkom cca 20,- Eur.

Maloleté deti majú s oboma rodičmi dobrý vzťah, v minulosti žili všetci v spoločnej domácnosti, od februára 2012 do júna 2012 zabezpečovala o obe deti osobnú starostlivosť len navrhovateľka ako matka, v júni 2012, po návrate odporcu z liečenia, si rodičia deti fakticky rozdelili, mal. S. zostal bývať s navrhovateľkou (matkou) a mal. C. C. zostal bývať s odporcom (otcom). Od uvedeného obdobia bol vzájomný kontakt medzi deťmi ako súrodencami a s rodičmi navzájom minimálny, počas posledných 3 mesiacov boli deti vo vzájomnom dennom kontakte len jeden týždeň, neprespávali vzájomne u druhého rodiča, rodičia nevedeli medzi sebou rozumne komunikovať ohľadom mal. detí, navzájom sa obviňovali, z viny ktorého rodiča sa tak stalo, faktom však zostalo, že takýmto nevhodným spôsobom výkonu rodičovských práv začalo dochádzať k nežiaducemu pretŕhaniu súrodeneckých väzieb.

Zo správy z konzultácii pred Referátom poradensko-psychologických služieb zo dňa 01.10.2012 vyplynulo, že s rodičmi i maloletými deťmi bolo vykonaných viacero individuálnych i diadických konzultácii. Odporca si je vedomý, že za rozpad manželstva môže v prevažnej miere on, nakoľko mal v minulosti problémy s alkoholom, najmä však so závislosťou na hracích automatoch. Dobrovoľne nastúpil na liečbu patologického hráčstva na Prednú Horu. Po návrate z liečenia začal pravidelne navštevovať ambulanciu MUDr. Bulkovej. Mal. C. s ním žije v spoločnej domácnosti od 25.06.2012, t.j. od návratu z Prednej Hory. Navrhovateľka počas konzultácie poukazovala na to, že sa snažila pri manželovi v tých najťažších chvíľach stáť a podporovať ho, resp. riešiť problémy, ktoré vznikali v dôsledku jeho závislosti. V súčasnosti však už nemá záujem čokoľvek riešiť a na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá. Počas spoločnej konzultácie obaja rodičia zhodne uviedli, že ich mal. deti sa od 17.07.2012 do 09.08.2012 nestretli napriek tomu, že domácnosti oboch rodičov nie sú od seba príliš vzdialené. Za vzniknutú situáciu obviňovali jeden druhého. Podľa odporcu mal. C. nechce chodiť k matke a k staršiemu bratovi, nakoľko ho matka bije po hlave a medzi ním a jeho starším bratom dochádza k hádkam, ktoré navrhovateľka ako matka výchovne nezvláda. Odporca tiež poukazoval na to, že mal. S. svoju matku vôbec nerešpektuje. Navrhovateľka poprela, že by syna bila po hlave, občas dá synom „výchovnú po zadku“. Podobne ako jej manžel aj ona uviedla, že mal. S. nechce chodiť k otcovi, nakoľko má z neho strach lebo bol v minulosti svedkom toho ako ju manžel fyzicky napadol. Maloletý C. C. pôsobil počas konzultácie bezprostredne. Svojho brata má veľmi rád i keď sa niekedy pobijú. Strach z neho určite nemá. Mal. C. má pozitívny citový vzťah k obom rodičom, pričom vzťah s otcom je intenzívnejší, čo však môže súvisieť s tým, že nežije v spoločnej domácnosti s matkou a už takmer mesiac sa s ňou nestretol. Niekedy pociťuje smútok za mamou ale nechce tam ísť bývať a ani na prázdniny k nej ísť nechce lebo sa mu tam nepáči. Nevedel však uviesť, čo konkrétne sa mu u mamy nepáči. Maloletý S. má pozitívne citové vzťahy k obom rodičom. Vzťah k matke je však intenzívnejší, čo môže súvisieť s tým, že s ňou žije v spoločnej domácnosti; trávi s ňou pomerne viac času. So svojim bratom sa nestretáva lebo ani C. nemôže ku nim chodiť. Je mu však za ním veľmi smutno. Dňa 31.08.2012 boli vykonané diadické konzultácie s mal. S. a s mal. C., s mal. S. a odporcom (otcom), s mal. C. a navrhovateľkou (matkou). Mal. S. počas konzultácie navrhol spoločnú hru so svojim mladším bratom C.. Keď ho vyzvali, aby šiel brata zavolať, odmietol so slovami, že sa svojho brata hanbí. Po príchode mal. C. do miestnosti sa obaja

začali spontánne hrať. Na oboch chlapcoch mohli pozorovať radosť zo spoločne strávenej chvíle. U mal. C. bola viditeľná túžba po staršom bratovi, ktorého mal tendenciu v hre napodobňovať, neustále brata pozoroval a poprosil ho, či by mu nevenoval obrázok, ktorý nakreslil. Spoločná konzultácia mal. C. a matky bola plná silných emócií, najmä zo strany matky, ktorá bola spočiatku plačlivá. Mal. C. si vzala na kolená, objala ho, pobozkala a pýtala sa ho ako sa má. Po chvíľke však mal. C. opustil miestnosť s tým, že ide za otcom. Odporca (otec) na spoločnej konzultácii s mal. S. vystupoval chladne, čo však mohlo byť spôsobené prítomnosťou psychológa. Taktiež mal. S. spočiatku odmietal prítomnosť otca. Odporca bol niekoľkokrát počas konzultácie upozornený, aby pred mal. synom neriešil veci týkajúce sa zverenia mal. detí, ako aj údajnú manipuláciu mal. S. zo strany matky a starej matky. Odporcovi bolo odporučené, že čas so synom môže tráviť hrou, príp. sa ho opýtať, čo zažil počas prázdnin. Namiesto toho však mal. syna opýtal, či bude bývať s ním alebo s mamou. Taktiež mal. S. konfrontoval s tým, nech aj pred psychológom povie, že mu matka bráni chodiť do jeho domácnosti, čo maloletý potvrdil. Vzápätí na to sa mal. S. opýtal otca, prečo k nim nechodí jeho brat C.. Po chvíli odporca stretnutie ukončil s tým, že sa so synom porozpráva neskôr. Na individuálnej konzultácii dňa 11.09.2012 odporca uviedol, že od 31.08.2012 sa mal. synovia pravidelne stretávajú, takmer každý deň. Počas víkendu však nastal problém, nakoľko mal. C. odmietol ísť spať k matke a následne na to, odmietol aj mal. S. spať u otca. Odporca si uvedomil, že navrhovateľka pri ňom stála v tých najťažších chvíľach, a preto jej už nechce robiť napriek. To isté však očakáva aj od nej. Naďalej trvá na podanom návrhu a žiada zveriť mal. C. C. do svojej starostlivosti. Na individuálnej konzultácii dňa 24.09.2012 navrhovateľka uviedla, že stretávania ich mal. synov opäť nefungujú. Navrhovateľka potvrdila, že pôvodne súhlasila so zverením mal. C. do starostlivosti otca ale len v prípade, že sa synovia budú pravidelne stretávať. Nakoľko toto fungovalo len asi jeden týždeň, bude žiadať obe deti zveriť do svojej starostlivosti. Podľa nej v správaní mal. S. je viditeľné postupné odsudzovanie sa bratovi. V závere psychologickej správy je uvedené, že nakoľko počas konzultácii mohli pozorovať, že postupne dochádza k pretrhnutiu súrodeneckých väzieb a taktiež to, že mal. C. evidentne túži po svojom staršom bratovi, neodporúčajú rozdelenie mal. detí. Podľa vyjadrenia OLÚp Predná Hora, ďalšie fungovanie odporcu ako otca je podmienené trvalou absenciou v ambulantnej zložke, kontrolách u ambulantného psychiatra, doliečovacím procesom, návštevami klubov abstinentov. Psychiatrička vo svojej správe uviedla, že pacient sa pravidelne dostavuje na lekárske vyšetrenia. Sú toho názoru, že navrhovateľka vie t.č. lepšie poskytnúť deťom pocit bezpečia, istoty a emocionálnej stability, ktoré sú pre mal. deti v rozvodovej situácii tak veľmi potrebné. Napriek tomu, že mal. C. C. má intenzívnejší citový vzťah k svojmu otcovi, odporúčajú obe mal. deti zveriť matke a styk otca s deťmi určiť čo možno najširšie.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V danej veci rodičia neuzavreli rodičovskú dohodu, preto úpravu ich rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode urobil súd. Súd rozhodol o zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Pri rozhodovaní o zverení detí bolo pre súd podstatné rozhodnúť tak, aby boli medzi deťmi zachované súrodenecké väzby, tzn. nerozdeľovať súrodencov. V priebehu súdneho konania rodičia navrhovali veľmi rôzne úpravy rodičovských práv a povinností, dokonca si deti sami fakticky rozdelili a z takéhoto fungovania za posledné 3 mesiace jednoznačne vyplynulo, že rozdelenie detí nebolo v záujme detí, rodičia evidentne nevedia medzi sebou rozumne a konštruktívne komunikovať a aj zo správy psychológa jednoznačne vyplynulo, že už dochádza k pretŕhaniu súrodeneckých väzieb, mal. C. evidentne túži po staršom bratovi, neodporúčajú rozdelenie mal. detí. Zverenie oboch detí do osobnej starostlivosti matky navrhoval i kolízny opatrovník, i psychológ Referátu poradensko-psychologických služieb, na poslednom pojednávaní to navrhovala i matka detí. Nesúhlasil s tým otec detí, ktorý naopak žiadal zverenie detí, prípadne aspoň mal. C. C., do svojej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní súd zvažoval i možnosť striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale vzhľadom na postoj maloletého 7-ročného S., ktorý sa s otcom nechce učievať a ani u neho veľmi často prespávať, mal súd za to, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov by v danej veci nebola v záujme detí. Preto súd rozhodol o zverení oboch detí do osobnej starostlivosti matky a veľmi široko upravil styk otca s deťmi. Vzhľadom k tomu, že matka detí súhlasila s úpravou styku otca s deťmi každý víkend, súd nadštandardne upravil styk otca s deťmi každý víkend, v párnom týždni od piatku do nedele a v nepárnom týždni od soboty do nedele a ešte v každom týždni v stredu na 3 hod. poobede. Súd má za to, takáto úprava rodičovských práv a povinností bude v najlepšom záujme maloletých detí, že je plne rešpektované právo detí na zachovanie ich vzťahu k obom rodičom a otcovi je poskytnutý široký priestor na jeho výchovné pôsobenie voči deťom. Otec navrhoval doplnenie dokazovania znaleckým posudkom psychológa, ktoré dokazovanie súd zamietol, nakoľko mal za to, že doplnenie dokazovania a predlžovanie súdneho konania by nebolo v záujme detí. Je zrejmé, že nariadením znaleckého dokazovania by došlo k neúmernému predĺženiu súdneho konania a vzhľadom na súčasnú situáciu, kedy majú rodičia deti fakticky rozdelené a nevedia medzi sebou spolu rozumne komunikovať a už aj psychológom bolo konštatované nežiaduce pretŕhanie súrodeneckých väzieb, mal súd za to, že predlžovanie súdneho konania znaleckým dokazovaním by nebolo v záujme detí a udržania ich súrodeneckých väzieb, naopak súd mal za to, že by to bolo v ich neprospech. Naviac súd sa plne stotožnil so závermi psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb a doplnenie dokazovania znaleckým posudkom považoval za nadbytočné.

Pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti, súd vychádzal z odôvodnených potrieb detí zodpovedajúcich ich veku, z pomerov na strane všetkých účastníkov konania a z objektívnych schopností a možností oboch rodičov. Matka detí bola od apríla do augusta 2012 nezamestnaná, bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a len brigádnicky si privyrábala; aktuálne od 01.09.2012 je matka zamestnaná u zamestnávateľa Lidl, v.o.s. s dojednanou mesačnou mzdou 429,- Eur brutto + príplatok 60,- Eur mesačne za prácu v mraze. Otec detí je zamestnaný v pekárni svojho otca, podľa potvrdenia o jeho príjme jeho priemerná čistá mesačná mzda predstavuje 337,- Eur. Okrem týchto dvoch detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Na poslednom pojednávaní otec uviedol, že t.č. je práceneschopný a poberá nemocenské dávky v sume 211,- Eur mesačne, hoci na predchádzajúcom

pojednávaní to nespomenul; súčasne priznal, že napriek tomu vykonáva nejaké práce v pekárni. Pre prípad, že keby deti boli zverené matke, tá navrhovala výživné zo strany otca v sume 150,- Eur mesačne spolu na obe deti a otec uviedol, že by bol ochotný platiť na obe deti spolu cca 100,- Eur mesačne. S poukazom na zistené pomery súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. S., ktorý má 7 rokov a je žiakom 2. ročníka ZŠ, sumou 70,- Eur mesačne a na výživu maloletého C. C., ktorý má 4 roky a navštevuje MŠ, sumou 50,- Eur mesačne. Pri určovaní výživného súd prihliadol na to, že otec má relatívne široko upravený styk a v rámci toho sa bude tiež podieľať na výžive detí aj naturálnou formou. Preto súd mal za to, že súdom upravené výživné zodpovedá zisteným pomerom a potrebám detí a súčasne je v objektívnych schopnostiach a možnostiach otca, ktorý síce deklaroval nízke mzdové a t.č. nemocenské pomery, ale súd prihliadol na to, že zamestnávateľom otca detí je jeho otec, a preto súd má za to, že reálne príjmové pomery otca detí budú pravdepodobne vyššie ako otec deklaroval, a preto určené výživné je v jeho objektívnych schopnostiach a možnostiach.

O trovách konania rozhodol súd podľa § l44 veta prvá , v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletých detí).